Glosár

administratívne uskutočniteľný

Opatrenia, na ktorých realizáciu má vláda dostatok informácií a zamestnancov. Definované v ESPP 12.7 Výdavky demokratických vlád: Priority krajiny.

akcia

Časť majetku firmy, s ktorou možno obchodovať. Majiteľovi dáva právo dostávať časť zisku firmy a čerpať výhody zo zvyšovania hodnoty majetku firmy. Označuje sa aj ako: kmeňová akcia. Definované v ESPP 1.7 Kapitalistická revolúcia, ESPP 6.4 Peniaze iných ľudí: Oddelenie vlastníctva a riadenia.

aktívum

Všetko, čo má hodnotu a je vo vlastníctve. Definované v ESPP 9.8 Požičiavanie peňazí dáva možnosť investovať: Juliina nádej na lepšiu budúcnosť. Pozri aj: súvaha, pasívum.

alokácia

Opis toho, čo jednotlivci robia, aké sú dôsledky ich konania a kto vo výsledku dostane čo (napríklad stratégie jednotlivých hráčov v hre a príslušné výplaty). Definované v ESPP 3.2 Ciele verejnej politiky.

altruizmus

Ochota znášať určité náklady s úmyslom pomôcť niekomu inému. Altruizmus je spoločenská preferencia. Definované v ESPP 2.8 Spoločenské preferencie a verejné statky. Pozri aj: spoločenské preferencie.

amorálny trh

Trh, na ktorom sa kupuje a predáva niečo, čo by sa podľa ľudí nemalo vymieňať na trhu. Definované v ESPP 12.2 Obmedzenia trhov: Amorálne trhy a záslužné statky.

antitrustová politika

Vládna politika a zákony na obmedzenie monopolnej moci a zabránenie kartelom. Označuje sa aj ako: politika hospodárskej súťaže. Definované v ESPP 7.6 Výhody z obchodu.

arbitráž

Nakupovanie tovaru za nízku cenu na jednom trhu s cieľom predať ho za vyššiu cenu na inom trhu. Obchodníci zapojení do arbitráže využívajú rozdiel v cene toho istého tovaru medzi dvoma krajinami alebo regiónmi. Pokiaľ sú obchodné náklady nižšie ako cenový rozdiel, dosahujú zisk. Definované v ESPP 10.2 Aktíva, peniaze, banky a finančný systém. Pozri aj: cenový rozdiel.

asymetrické informácie

Informácie, ktoré sú relevantné pre všetky strany v ekonomickej interakcii, ale niektorým sú známe a iným nie. Definované v ESPP 6.2 Firmy, trhy a deľba práce, ESPP 11.10 Vlastnícke práva, zmluvy a zlyhania trhu. Pozri aj: nepriaznivý výber, morálny hazard.

autorské právo

Vlastnícke právo na používanie a distribúciu pôvodného diela. Definované v ESPP 3.9 Nezamýšľané dôsledky redistributívnej dane, ESPP 11.11 Verejné statky, spoločné zdroje a zlyhanie trhu.

averzia voči nerovnosti

Odpor voči výsledkom, v ktorých niektorí jedinci získajú viac než iní. Pokladá sa za spoločenskú preferenciu. Definované v ESPP 2.8 Spoločenské preferencie a verejné statky. Pozri aj: spoločenské preferencie

averzia voči riziku

Preferencia istých výsledkov pred neistými. Definované v ESPP 10.6 Podnikanie v oblasti bankovníctva a bankové súvahy.

banka

Firma, ktorá v procese poskytovania úverov vytvára peniaze vo forme bankových vkladov. Definované v ESPP 10.2 Aktíva, peniaze, banky a finančný systém.

bankové peniaze

Peniaze vo forme bankových vkladov vytvárané komerčnými bankami, keď poskytujú úvery firmám a domácnostiam. Definované v ESPP 10.2 Aktíva, peniaze, banky a finančný systém.

behaviorálny experiment

Experiment navrhnutý na preskúmanie určitého aspektu ľudského správania. Definované v ESPP 2.8 Spoločenské preferencie a verejné statky.

biologicky uskutočniteľný

Alokácia, ktorá umožňuje účastníkom interakcie prežiť, je biologicky uskutočniteľná. Definované v ESPP 5.4 Vláda sily: Bruno získa nad Angelou neobmedzenú moc.

bohatstvo

Zásoba vecí vo vlastníctve či ich hodnota. Zahŕňa trhovú hodnotu domu, auta, pozemkov, budov, strojov alebo iných kapitálových statkov, ktorý môže osoba vlastniť, a všetkých finančných aktív, ako sú bankové vklady, akcie, dlhopisy alebo pôžičky poskytnuté iným osobám. Od majetku sa odpočítavajú dlhy voči iným osobám – napríklad hypotéka v banke. Definované v ESPP 9.2 Príjem, spotreba a bohatstvo.

bublina cien aktív

Trvalý a výrazný rast ceny aktíva, ktorý poháňajú očakávania budúceho rastu cien. Definované v ESPP 10.10 Bubliny na trhu s aktívami.

burza

Finančný trh, na ktorom sa obchoduje s akciami a inými finančnými aktívami. Je k dispozícii zoznam spoločností, ktorých akcie sa na burze obchodujú. Definované v ESPP 10.9 Zmena ponuky a dopytu po finančných aktívach. Pozri aj: akcia.

celkový prebytok

Celkové výhody zo vzájomného obchodu, ktoré získali všetky strany zapojené do výmeny. Meria sa ako súčet prebytku spotrebiteľa a výrobcu. Definované v ESPP 7.6 Výhody z obchodu. Pozri aj: spoločný prebytok.

cena vyčisťujúca trh

Pri tejto cene nedochádza k nadmernej ponuke ani nadmernému dopytu. Definované v ESPP 7.9 Kupovanie a predávanie: Dopyt a ponuka na konkurenčnom trhu. Pozri aj: rovnováha.

cenová diskriminácia

Stratégia predaja, pri ktorej sú pre rôznych kupujúcich alebo skupiny kupujúcich stanovené rôzne ceny za ten istý výrobok alebo sa ceny za jednotku líšia v závislosti od počtu zakúpených jednotiek. Definované v ESPP 7.1 Úvod.

cenová elasticita dopytu

Percentuálna zmena dopytu, ku ktorej by došlo v reakcii na 1 % zvýšenie ceny. Elasticitu vyjadrujeme ako kladné číslo. Ak je elasticita vyššia ako 1, dopyt je elastický, ak je nižšia ako 1, je neelastický. Definované v ESPP 3.9 Nezamýšľané dôsledky redistributívnej dane, ESPP 7.6 Výhody z obchodu, ESPP 8.5 Trh produktov a cenová krivka (firmy a zákazníci).

cenová elasticita ponuky

Percentuálna zmena ponuky, ktorá by nastala ako reakcia na zvýšenie ceny o 1 %. Ponuka je elastická, ak je elasticita väčšia ako 1, a neelastická, ak je menšia ako 1. Definované v ESPP 7.12 Zmeny v ponuke a dopyte.

cenová krivka

Krivka, ktorá vyplýva z cenových rozhodnutí firiem na trhoch s tovarmi a službami (trh výrobkov) a udáva reálnu mzdu vyplácanú, keď si firmy zvolia cenu maximalizujúcu zisk. Definované v ESPP 8.5 Trh produktov a cenová krivka (firmy a zákazníci).

cenová marža

Cena mínus hraničné náklady vydelené cenou. Je nepriamo úmerná elasticite dopytu po tomto tovare. Definované v ESPP 7.6 Výhody z obchodu, ESPP 8.5 Trh produktov a cenová krivka (firmy a zákazníci).

cenový príjemca

Charakteristika výrobcov a spotrebiteľov, ktorí nemôžu mať prospech z toho, že ponúkajú alebo žiadajú inú cenu, ako je trhová cena v rovnovážnom stave konkurenčného trhu. Nemajú žiadnu moc ovplyvniť trhovú cenu. Definované v ESPP 7.9 Kupovanie a predávanie: Dopyt a ponuka na konkurenčnom trhu.

cenový rozdiel

Rozdiel v cene tovaru vo vyvážajúcej a dovážajúcej krajine. Zahŕňa náklady na dopravu a obchodné dane. Ak sú globálne trhy v konkurenčnej rovnováhe, tieto rozdiely budú úplne spôsobené obchodnými nákladmi. Pozri aj: arbitráž.

centrálna banka

Jediná banka, ktorá môže vytvárať menovú bázu. Zvyčajne ide o štátnu inštitúciu. Komerčné banky majú v tejto banke účty, na ktorých je uložená menová báza. Definované v ESPP 10.4 Banky, zisky a tvorba peňazí. Pozri aj: menová báza.

ceteris paribus

Ekonómovia často analýzy zjednodušujú tak, že nezohľadňujú veci, ktoré sa považujú za menej relevantné pre skúmanú otázku. Toto slovné spojenie možno doslova preložiť ako „ostatné veci sú rovnaké“. Pre ekonomické modely to znamená, že v rámci analýzy sú ostatné podmienky konštantné.

chýbajúci trh

Trh, na ktorom existuje určitý druh výmeny, ktorá by v prípade realizácie bola vzájomne výhodná. Nedochádza k nej z dôvodu asymetrických alebo neoveriteľných informácií. Definované v ESPP 11.10 Vlastnícke práva, zmluvy a zlyhania trhu.

cyklická nezamestnanosť

Zvýšenie nezamestnanosti nad rovnovážnu nezamestnanosť spôsobené poklesom agregátneho dopytu v súvislosti s hospodárskym cyklom. Označuje sa aj ako: nezamestnanosť z nedostatočného dopytu. Definované v ESPP 8.16 Štruktúrna a cyklická nezamestnanosť: úloha dopytu. Pozri aj: rovnovážna nezamestnanosť.

danosti

Skutočnosti o človeku, ktoré môžu ovplyvniť jeho príjem, napríklad bohatstvo, ktoré vlastní, či už ide o pôdu, nehnuteľnosti alebo portfólio akcií (podiely). Zahŕňajú aj úroveň a kvalitu vzdelania, špeciálne školenia, počítačové jazyky, s ktorými daný človek dokáže pracovať, pracovné skúsenosti zo stáží, občianstvo, či má daná osoba víza (alebo zelenú kartu) potrebné na zamestnanie na konkrétnom trhu práce, štátnu príslušnosť, pohlavie danej osoby, a dokonca jej rasu či sociálnu vrstvu. Definované v ESPP 5.9 Meranie ekonomickej nerovnosti. Pozri aj: ľudský kapitál.

daň

Povinná platba štátu odvádzaná napr. z príjmu pracovníkov (daň z príjmu), zo ziskov firiem (daň zo zisku) alebo zahrnutá v cene tovarov a služieb (daň z pridanej hodnoty alebo daň z predaja). Definované v ESPP 3.3 Spravodlivosť a efektívnosť v hre ultimátum.

decil

Podmnožina pozorovaní vytvorená tak, že celý súbor pozorovaní zoradíme podľa hodnôt určitej premennej a potom ho rozdelíme na desať skupín rovnakej veľkosti. Prvý decil napríklad označuje 10 % najnižších hodnôt v súbore pozorovaní. Definované v ESPP Grafy, tabuľky a obrázky, ESPP 1.2 Bohatstvo a príjmové nerovnosti. Pozri aj: percentil.

deflácia

Zníženie všeobecnej cenovej hladiny. Pozri aj: inflácia.

demokracia

Politický systém, v ktorom majú v ideálnom prípade všetci občania rovnakú politickú moc a vyznačuje sa individuálnymi právami ako sloboda slova, zhromažďovania a tlače, spravodlivými voľbami, v ktorých majú právo voliť v podstate všetci dospelí a vláda po prehre odstúpi. Definované v ESPP 1.4 Ekonomický rast, ESPP 12.2 Obmedzenia trhov: Amorálne trhy a záslužné statky.

demonštratívna spotreba

Nákup tovaru alebo služieb na verejné prezentovanie svojho sociálneho a ekonomického postavenia. Definované v ESPP 4.10 Aplikácia modelu: vysvetľovanie rozdielov medzi krajinami.

dezinflácia

Zníženie miery inflácie. Pozri aj: inflácia, deflácia.

deľba práce

Špecializácia výrobcov na vykonávanie rôznych úloh vo výrobnom procese. Označuje sa aj ako: špecializácia. Definované v ESPP 1.4 Ekonomický rast, ESPP 6.2 Firmy, trhy a deľba práce.

diferencovaný produkt

Výrobok vyrábaný jednou firmou, ktorý má v porovnaní s podobnými výrobkami iných firiem niektoré jedinečné vlastnosti. Definované v ESPP 7.1 Úvod.

diskontná sadzba

Miera netrpezlivosti osoby: ako veľmi si táto osoba cení dodatočnú jednotku spotreby v súčasnosti v porovnaní s dodatočnou jednotkou spotreby neskôr. Ide o absolútnu hodnotu sklonu indiferenčnej krivky osoby pre spotrebu teraz a spotrebu neskôr mínus jedna. Označuje sa aj ako: subjektívna diskontná sadzba. Definované v ESPP 9.4 Dôvody požičiavania: vyrovnanie spotreby a netrpezlivosť.

disponibilný príjem

Príjem, ktorý má človek k dispozícii po zaplatení daní a prijatí dávok od štátu. Definované v ESPP 5.9 Meranie ekonomickej nerovnosti, ESPP 9.2 Príjem, spotreba a bohatstvo.

dominantná stratégia

Stratégia, vďaka ktorej hráč dosiahne najvyššiu odmenu bez ohľadu na to, čo urobia ostatní hráči. Definované v ESPP 2.5 Keď vlastný záujem funguje: neviditeľná ruka.

dotykový bod

Bod, v ktorom sa priamka dotkne krivky, no nepretne ju. Definované v ESPP 4.8 Množstvo práce a ekonomický rast, ESPP 6.9 Zamestnávateľ stanovuje mzdy tak, aby minimalizoval náklady na jednotku úsilia.

družstvo

Podnik, ktorý z väčšej časti alebo úplne vlastnia jeho pracovníci, ktorí najímajú a prepúšťajú manažérov. Definované v ESPP 6.13 Iný typ obchodnej organizácie: družstvá.

družstvo vlastnené pracovníkmi

Forma podniku, v ktorom podstatnú časť kapitálových statkov vlastnia zamestnanci, a nie tí, ktorí sa nepodieľajú na výrobe vo firme; zamestnanci-vlastníci zvyčajne volia manažéra, ktorý prijíma každodenné rozhodnutia. Definované v ESPP 6.13 Iný typ obchodnej organizácie: družstvá.

dôchodkový efekt

Napríklad vplyv na výber spotreby tovaru, ktorý by mala zmena príjmu, ak by nedošlo k zmene ceny alebo nákladov obetovanej príležitosti. Definované v ESPP 4.9 Aplikácia modelu: vysvetlenie zmien v pracovnom čase, ESPP 8.6 Mzdy, zisky a nezamestnanosť v agregátnej ekonomike.

efekt hlasu odborov

Pozitívny vplyv na pracovné úsilie (a tým aj produktivitu práce) má pocit členov odborov, že majú vplyv na riadenie podniku. Definované v ESPP 8.11 Odbory: vyjednané mzdy a efekt hlasu odborov.

efektívna jednotka

Jednotka úsilia sa niekedy označuje ako efektívna jednotka. Definované v ESPP 6.9 Zamestnávateľ stanovuje mzdy tak, aby minimalizoval náklady na jednotku úsilia.

efektívnostné mzdy

Platba zamestnávateľa, ktorá je vyššia ako rezervačná mzda zamestnanca, aby motivovala zamestnanca k väčšiemu úsiliu v práci, než by sa inak rozhodol vynaložiť. Definované v ESPP 6.9 Zamestnávateľ stanovuje mzdy tak, aby minimalizoval náklady na jednotku úsilia. Pozri aj: model pracovnej disciplíny, zamestnanecká renta.

ekonomicky uskutočniteľný

Prívlastok opatrení, ktorých želané výsledky predstavujú Nashovu rovnováhu, takže po ich zavedení súkromné ekonomické subjekty želané účinky nebudú obchádzať. Definované v ESPP 12.7 Výdavky demokratických vlád: Priority krajiny.

ekonomická nerovnosť

Rozdiely medzi členmi spoločnosti v určitom ekonomickom ukazovateli, ako je bohatstvo, príjem alebo mzda. Definované v ESPP 1.11 Kapitalizmus, nerovnosť a demokracia.

ekonomická renta

Platba alebo iná výhoda, ktorú človek získa nad rámec toho, čo by získal pri druhej najlepšej alternatíve (alebo v rezervačnej možnosti). Definované v ESPP 4.3 Rozhodovanie, voľby medzi alternatívami a náklady obetovanej príležitosti, ESPP 5.4 Vláda sily: Bruno získa nad Angelou neobmedzenú moc, ESPP 7.6 Výhody z obchodu. Pozri aj: rezervačná možnosť.

ekonomická zodpovednosť

Zodpovednosť dosiahnutá ekonomickými procesmi, najmä konkurenciou medzi firmami či inými subjektmi, pričom nezohľadnenie vplyvov bude mať za následok straty na zisku alebo neúspech podniku. Definované v ESPP 12.3 Vláda ako ekonomický hráč. Pozri aj: zodpovednosť, politická zodpovednosť.

ekonomické náklady

Vlastné náklady na činnosť plus náklady obetovanej príležitosti. Definované v ESPP 4.3 Rozhodovanie, voľby medzi alternatívami a náklady obetovanej príležitosti.

ekonomický systém

Inštitúcie, ktoré organizujú výrobu a distribúciu tovarov a služieb v celej ekonomike. Definované v ESPP 1.4 Ekonomický rast.

ekonomický zisk

Príjmy firmy mínus jej celkové náklady (vrátane alternatívnych nákladov kapitálu). Definované v ESPP 8.9 Klesajúca hospodárska súťaž a zvyšujúca sa nerovnosť v USA.

ekonómia

Veda, ktorá sa zaoberá tým, ako ľudia ovplyvňujú prírodné prostredie a seba navzájom pri zabezpečovaní živobytia a ako sa toto pôsobenie mení v čase. Definované v ESPP 1.4 Ekonomický rast, ESPP 2.14 Ekonomika a ekonómia.

endogénny

Vznikajúci skôr na základe fungovania modelu, než aby prichádzal zvonku. Pozri aj: exogénny

exogénny

Pochádzajúci zvonku modelu, nie spôsobený fungovaním samotného modelu. Definované v ESPP 7.12 Zmeny v ponuke a dopyte. Pozri aj: endogénny.

exogénny šok

Zásadná zmena v externých podmienkach ovplyvňujúca model.

externalita

Keď činnosť istej osoby so sebou prináša výhody alebo náklady pre iného jednotlivca a daná osoba tento vplyv pri rozhodovaní o svojej činnosti nezohľadňuje. Ide o externalitu, lebo nie je súčasťou rozhodovacieho procesu osoby, ktorá danú činnosť vykonáva. Pozitívne externality odkazujú na výhody a negatívne na náklady, ktoré znášajú ostatní. Pri osobe, ktorá nepriamo vdychuje dym z cigarety inej osoby, ide o negatívnu externalitu. Radosť z krásnej záhrady vášho suseda je pozitívna externalita. Označuje sa aj ako: externý vplyv. Definované v ESPP 1.12 Kapitalizmus, rast a environmentálna udržateľnosť, ESPP 2.1 Úvod, ESPP 4.10 Aplikácia modelu: vysvetľovanie rozdielov medzi krajinami, ESPP 10.13 Úloha bánk v kríze, ESPP 11.7 Zlyhanie trhu: externality znečistenia. Pozri aj: neúplná zmluva, zlyhanie trhu, pozitívna externalita, negatívna externalita.

externé náklady

Negatívny efekt výrobného, spotrebného alebo iného ekonomického rozhodnutia, ktorý nie je stanovený v zmluve ako záväzok. Označuje sa aj ako: negatívna externalita. Definované v ESPP 11.10 Vlastnícke práva, zmluvy a zlyhania trhu. Pozri aj: externalita.

externé úspory

Pozitívny efekt výrobného, spotrebného alebo iného ekonomického rozhodnutia, ktorý nie je špecifikovaný v zmluve ako plnenie. Označuje sa aj ako: pozitívna externalita. Definované v ESPP 11.10 Vlastnícke práva, zmluvy a zlyhania trhu. Pozri aj: externalita.

finančná deregulácia

Opatrenia, ktoré bankám a iným finančným inštitúciám umožňujú väčšiu voľnosť pri výbere druhov finančných aktív, ktoré môžu predávať, ako aj ďalšie postupy. Definované v ESPP 10.12 Banky, bývanie a svetová finančná kríza.

firma

Obchodná organizácia, ktorá za mzdy a platy zamestnáva ľudí a nakupuje vstupy na účel výroby a predaja tovarov a služieb s cieľom dosiahnuť zisk. Definované v ESPP 1.7 Kapitalistická revolúcia, ESPP 6.2 Firmy, trhy a deľba práce.

Fisherova rovnica

Vzťah, ktorý udáva reálnu úrokovú mieru ako rozdiel medzi nominálnou úrokovou mierou a očakávanou infláciou: reálna úroková miera = nominálna úroková miera - očakávaná inflácia. Definované v ESPP 9.6 Šetrenie či poskytovanie pôžičiek umožňuje vyrovnanie spotreby a jej presun do budúcnosti.

fixné náklady

Výrobné náklady, ktoré sa nemenia s počtom vyrobených jednotiek. Definované v ESPP 7.1 Úvod.

fiškálna kapacita

Schopnosť vlády uložiť a vybrať od obyvateľstva vysoké dane pri nízkych administratívnych a iných nákladoch. Jedným z ukazovateľov je podiel vybranej sumy a nákladov na správu daňového systému. Definované v ESPP 12.9 Administratívna uskutočniteľnosť: informácie a právomoci.

gig ekonomika

Ekonomika pozostávajúca z ľudí, ktorí poskytujú služby prostredníctvom počítačovej platformy, a tých, ktorí za tieto služby platia. Pracovníci sú platení za každú vykonanú úlohu, nie za hodinu. Nie sú právne uznávaní ako zamestnanci spoločnosti, ktorá platformu vlastní, a zvyčajne dostávajú od majiteľov okrem spojenia so zákazníkmi len málo výhod. Definované v ESPP 6.4 Peniaze iných ľudí: Oddelenie vlastníctva a riadenia.

Giniho koeficient

Miera nerovnosti v určitom ukazovateli, ako napr. v príjme alebo majetku, ktorá sa vyjadruje na rozsahu od nuly (ak nerovnosť neexistuje) po jednotku (ak všetko dostane jeden človek). Definované v ESPP 5.9 Meranie ekonomickej nerovnosti, ESPP 8.9 Klesajúca hospodárska súťaž a zvyšujúca sa nerovnosť v USA.

hedžové financovanie

Financovanie, ktoré firmy využívajú na plnenie zmluvných platobných záväzkov pomocou peňažných tokov. Termín vytvoril Hyman Minsky vo svojej Hypotéze finančnej nestability. Pozri aj: špekulatívne financovanie.

homo economicus

Latinský výraz pre človeka ekonomického označujúci postavu, ktorá koná na základe amorálneho nasledovania vlastného záujmu.

hra

Model strategickej interakcie, ktorý obsahuje opis hráčov, možných stratégií, informácií, ktoré majú hráči k dispozícii, a ich odmeny. Definované v ESPP 2.4 Spoločenské interakcie ako hry, ESPP 6.8 Pracovné úsilie a mzdy: Model pracovnej disciplíny. Pozri aj: teória hier.

hra jastrab a holubica

Hra, v ktorej dochádza ku konfliktu (keď sa stretnú jastraby), deleniu sa (keď sa stretnú holubice) alebo zhabaniu (keď jastrab stretne holubicu). Definované v ESPP 2.13 Konflikty záujmov a globálny problém zmeny klímy.

hra neviditeľná ruka trhu

Hra, v ktorej je len jedna Nashova rovnováha a v ktorej neexistuje iný výsledok, pri ktorom by dosiahli obaja hráči vyššiu odmenu, resp. jeden vyššiu a druhý rovnakú. Definované v ESPP 2.5 Keď vlastný záujem funguje: neviditeľná ruka. Pozri aj: Nashova rovnováha, Pareto efektívny.

hra ultimátum

Interakcia, v ktorej prvý hráč navrhne rozdelenie koláča s druhým hráčom. Ten navrhované rozdelenie môže prijať, v tom prípade obaja dostanú podiel navrhnutý prvým hráčom, alebo ponuku odmietnuť a žiadny hráč nedostane nič. Definované v ESPP 3.3 Spravodlivosť a efektívnosť v hre ultimátum.

hra verejné statky

Podobne ako pri hre väzňova dilema s viac ako dvoma osobami, dominantnou stratégiou je na verejný statok neprispievať. Definované v ESPP 8.15 Pohľad späť: baristi a trh s chlebom.

hranica dostupných možností

Krivka tvorená bodmi, ktoré predstavujú maximálne dostupné množstvo jedného statku pri danom množstve iného statku. Definované v ESPP 4.6 Množina dostupných kombinácií, ESPP 9.3 Prijímanie úverov: presunutie spotreby na skorší čas, ESPP 10.6 Podnikanie v oblasti bankovníctva a bankové súvahy. Pozri aj: množina dostupných kombinácií.

hraničná miera substitúcie (MRS)

Voľba medzi dvoma statkami, ktorú je človek ochotný podstúpiť. Hraničná miera substitúcie sa v ktoromkoľvek bode rovná sklonu indiferenčnej krivky. Definované v ESPP 4.4 Rozhodovanie sa, ak čelíme voľbe medzi alternatívami, ESPP 5.3 Produkcia a rozdelenie: použitie modelu, ESPP 6.9 Zamestnávateľ stanovuje mzdy tak, aby minimalizoval náklady na jednotku úsilia, ESPP 7.5 Krivky rovnakého zisku a krivka dopytu, ESPP 10.6 Podnikanie v oblasti bankovníctva a bankové súvahy. Pozri aj: hraničná miera transformácie.

hraničná miera transformácie (MRT)

Ukazovateľ volieb, ktorým človek čelí vo vzťahu k uskutočniteľným možnostiam. Vzhľadom k obmedzeniam (hranici dostupných možností), ktorým človek čelí, predstavuje MRT množstvo statku, ktorého sa musí vzdať, aby mohol získať jednu dodatočnú jednotku iného statku. MRT sa v ktoromkoľvek bode rovná sklonu hranice dostupných možností. Definované v ESPP 4.6 Množina dostupných kombinácií, ESPP 5.3 Produkcia a rozdelenie: použitie modelu, ESPP 6.9 Zamestnávateľ stanovuje mzdy tak, aby minimalizoval náklady na jednotku úsilia, ESPP 7.5 Krivky rovnakého zisku a krivka dopytu, ESPP 9.3 Prijímanie úverov: presunutie spotreby na skorší čas, ESPP 10.6 Podnikanie v oblasti bankovníctva a bankové súvahy. Pozri aj: hranica dostupných možností, hraničná miera substitúcie.

hraničná negatívna externalita (MEC)

Náklady na výrobu dodatočnej jednotky tovaru, ktoré vzniknú komukoľvek inému ako výrobcovi tovaru. Definované v ESPP 11.7 Zlyhanie trhu: externality znečistenia. Pozri aj: súkromné hraničné náklady, spoločenské hraničné náklady.

hraničná užitočnosť

Dodatočná užitočnosť vyplývajúca z nárastu danej premennej o jednu jednotku. Definované v ESPP 7.9 Kupovanie a predávanie: Dopyt a ponuka na konkurenčnom trhu.

hraničné náklady

Prírastok celkových nákladov spojených s výrobou jednej dodatočnej jednotky produkcie. Definované v ESPP 7.6 Výhody z obchodu, ESPP 8.5 Trh produktov a cenová krivka (firmy a zákazníci).

hraničný produkt

Dodatočné množstvo produkcie, ktoré sa vyprodukuje, ak sa určitý vstup zvýši o jednu jednotku, pričom všetky ostatné vstupy zostanú konštantné. Definované v ESPP 4.4 Rozhodovanie sa, ak čelíme voľbe medzi alternatívami.

hrubý domáci produkt (HDP)

Miera trhovej hodnoty produkcie ekonomiky v danom období.

hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa

Ukazovateľ trhovej hodnoty produkcie ekonomiky za určité obdobie (HDP) vydelenej počtom obyvateľov. Definované v ESPP 1.3 Ako sme sa sem dostali? Hokejka v reálnych príjmoch.

hrubý príjem

Príjem očistený o zaplatenú daň. Zahŕňa opotrebenie. Pozri aj: príjem, čistý príjem.

hypotéka (alebo hypotekárny úver)

Úver, ktorý si domácnosti a podniky berú na kúpu nehnuteľnosti bez zaplatenia jej celkovej hodnoty naraz. V priebehu mnohých rokov dlžník spláca úver spolu s úrokmi. Dlh je zabezpečený samotnou nehnuteľnosťou, ktorá sa označuje ako zábezpeka. Definované v ESPP 10.4 Banky, zisky a tvorba peňazí. Pozri aj: zábezpeka.

index spotrebiteľských cien (CPI)

Miera všeobecnej úrovne cien, ktoré musia spotrebitelia platiť za tovary a služby, vrátane spotrebných daní. Definované v ESPP 8.2 Meranie ekonomiky: zamestnanosť a nezamestnanosť.

indiferenčná krivka

Krivka spájajúca body označujúce kombinácie statkov, ktoré človeku prinášajú rovnakú úroveň užitočnosti. Definované v ESPP 4.4 Rozhodovanie sa, ak čelíme voľbe medzi alternatívami, ESPP 9.3 Prijímanie úverov: presunutie spotreby na skorší čas, ESPP 10.6 Podnikanie v oblasti bankovníctva a bankové súvahy.

inferiórny statok

Statok, ktorého spotreba klesá pri zvyšovaní príjmu (pri konštantných cenách). Definované v ESPP 4.9 Aplikácia modelu: vysvetlenie zmien v pracovnom čase.

inflácia

Zvýšenie všeobecnej cenovej hladiny v ekonomike. Zvyčajne sa meria za obdobie jedného roka. Definované v ESPP 1.3 Ako sme sa sem dostali? Hokejka v reálnych príjmoch. Pozri aj: deflácia, dezinflácia.

investície (I)

Výdavky na novovyrobený kapitál (stroje a zariadenia) a budovy vrátane nového bývania.

inštitúcia

Zákony a spoločenské zvyklosti, ktorými sa riadi vzájomné pôsobenie ľudí v spoločnosti. Definované v ESPP 1.4 Ekonomický rast, ESPP 5.2 Inštitúcie: pravidlá hry.

iracionálna bujarosť

Proces, pri ktorom sa aktíva nadhodnocujú. Tento výraz prvýkrát použil v roku 1996 Alan Greenspan, vtedajší predseda Rady federálnych rezerv USA. Ako ekonomický pojem ho spopularizoval ekonóm Robert Shiller. Definované v ESPP 10.10 Bubliny na trhu s aktívami.

izokosta

Priamka predstavujúca všetky kombinácie, ktoré stoja určitú sumu. Definované v ESPP 6.9 Zamestnávateľ stanovuje mzdy tak, aby minimalizoval náklady na jednotku úsilia.

jednorazová hra

Hra, ktorá sa hrá jedenkrát a neopakuje sa. Definované v ESPP 2.4 Spoločenské interakcie ako hry.

jednotkové náklady

Celkové náklady delené počtom vyrobených jednotiek. Definované v ESPP 7.1 Úvod.

kapitalistická revolúcia

Rýchle zlepšenia v technológiách v kombinácii so vznikom nového ekonomického systému. Definované v ESPP 1.10 Typy kapitalizmu: rast a stagnácia.

kapitalizmus

Ekonomický systém, v ktorom sa spôsob výroby tovarov a služieb sústredí vo firmách, ktoré vlastnia a ovládajú investičný majetok používaný pri výrobe. V kapitalizme zohrávajú dôležitú úlohu súkromný majetok, trhy a firmy. Definované v ESPP 1.4 Ekonomický rast.

kapitálové statky

Vybavenie, budovy a iné trvalé vstupy, ktoré sa používajú pri výrobe tovarov a služieb vrátane prípadných patentov alebo iného používaného duševného vlastníctva. Suroviny, ktoré sa pri výrobe používajú, sa označujú ako výrobné vstupy. Definované v ESPP 1.6 Ďalšia hybná sila rastu: viac strojov a nástrojov na pracovníka.

kartel

Skupina firiem, ktoré vstupujú do tajnej dohody s cieľom zvýšiť svoje spoločné zisky. Definované v ESPP 7.6 Výhody z obchodu.

kauzalita

Smer od príčiny k dôsledku, ktorý určuje, že zmena v jednej premennej spôsobuje zmenu v inej. Kým korelácia je jednoducho tvrdenie, že dve veci sa vyvíjali súčasne, kauzalita naznačuje aj mechanizmus tohto prepojenia, a teda ide o užší pojem. Definované v ESPP 3.1 Úvod. Pozri aj: prirodzený experiment, korelácia.

klesajúca hraničná užitočnosť

Vlastnosť niektorých funkcií užitočnosti, podľa ktorej každá dodatočná jednotka danej premennej vedie k menšiemu prírastku celkovej užitočnosti ako predchádzajúca dodatočná jednotka. Označuje sa aj ako: klesajúce hraničné výnosy zo spotreby.

klesajúce hraničné výnosy zo spotreby

Čím vyššiu spotrebu jednotlivec má, tým viac pre neho klesá hodnota dodatočnej jednotky spotreby. Označuje sa aj ako: klesajúca hraničná užitočnosť. Definované v ESPP 9.4 Dôvody požičiavania: vyrovnanie spotreby a netrpezlivosť.

klesajúce výnosy z rozsahu

Dochádza k nim vtedy, keď zdvojnásobenie všetkých vstupov do výroby spôsobí zvýšenie produkcie o menej ako dvojnásobok. Označuje sa aj ako: náklady z rozsahu. Definované v ESPP 7.1 Úvod. Pozri aj: rastúce výnosy z rozsahu.

klesajúci hraničný produkt

Vlastnosť niektorých produkčných funkcií, podľa ktorej každá dodatočná jednotka vstupu vedie k menšiemu prírastku celkového výstupu ako predchádzajúca jednotka. Definované v ESPP 4.4 Rozhodovanie sa, ak čelíme voľbe medzi alternatívami.

klubový statok

. Definované v ESPP 11.11 Verejné statky, spoločné zdroje a zlyhanie trhu. Pozri aj: umelo vzácny statok, verejný statok.

komodity

Fyzický tovar, s ktorým sa obchoduje podobne ako s akciami. Patria sem kovy ako zlato a striebro, poľnohospodárske produkty ako káva a cukor a aj ropa a plyn. Niekedy sa používa všeobecnejšie na označenie všetkého, čo sa vyrába na účel predaja. Definované v ESPP 10.9 Zmena ponuky a dopytu po finančných aktívach. Pozri aj: akcia.

komplementy

Dva tovary, pri ktorých zvýšenie ceny jedného vedie k zníženiu dopytovaného množstva druhého. Pozri aj: substitúty.

konflikt záujmov

Situácia, ktorá nastane, ak na to, aby jedna strana získala z interakcie viac, sa musí druhej strane dariť menej dobre. Definované v ESPP 9.3 Prijímanie úverov: presunutie spotreby na skorší čas.

konkurenčná rovnováha

Trhový výsledok, na ktorom sú všetci kupujúci a predávajúci príjemcami cien a pri prevládajúcej trhovej cene sa ponúkané množstvo rovná dopytovanému množstvu. Definované v ESPP 7.9 Kupovanie a predávanie: Dopyt a ponuka na konkurenčnom trhu.

konštantné výnosy z rozsahu

Dochádza k nim vtedy, keď sa zdvojnásobením všetkých vstupov do výrobného procesu zdvojnásobí aj výstup. Tvar krivky dlhodobých priemerných nákladov firmy závisí od výnosov z rozsahu výroby a od vplyvu rozsahu na ceny, ktoré platí za svoje vstupy. Definované v ESPP 7.1 Úvod. Pozri aj: rastúce výnosy z rozsahu, klesajúce výnosy z rozsahu.

korelačný koeficient

Koeficient, ktorý vyjadruje, ako úzko sú dve premenné spojené a či majú tendenciu nadobúdať podobné alebo rozdielne hodnoty, od hodnoty 1, ktorá znamená, že premenné nadobúdajú podobné hodnoty (sú pozitívne korelované), po hodnotu -1, ktorá znamená, že premenné nadobúdajú rozdielne hodnoty (negatívna alebo záporná korelácia). Hodnota 1 alebo -1 znamená, že ak poznáme hodnotu jednej premennej, dokážeme dokonale predpovedať hodnotu druhej premennej. Hodnota 0 znamená, že jedna premenná nám o hodnote tej druhej neposkytuje žiadne informácie. Pozri aj: korelácia, kauzalita.

korelácia

Štatistický vzťah, pri ktorom znalosť hodnoty jednej premennej poskytuje informácie o pravdepodobnej hodnote druhej premennej, napríklad vysoké hodnoty jednej premennej sa bežne pozorujú spolu s vysokými hodnotami druhej premennej. Môže byť kladná alebo záporná (záporná je vtedy, keď sú vysoké hodnoty jednej premennej pozorované pri nízkych hodnotách druhej). Neznamená však, že medzi premennými existuje kauzálny vzťah. Pozri aj: kauzalita, korelačný koeficient.

krivka dopytu

Krivka zobrazujúca množstvo, ktoré si spotrebitelia kúpia pri každej možnej výške ceny. Definované v ESPP 7.1 Úvod.

krivka Paretovej efektívnosti

Množina všetkých alokácií, ktoré sú Pareto efektívne. Často sa označuje ako kontraktačná krivka, a to aj v spoločenských interakciách, v ktorých sa nevstupuje do žiadneho kontraktu, preto sa tomuto termínu vyhýbame. Definované v ESPP 5.4 Vláda sily: Bruno získa nad Angelou neobmedzenú moc. Pozri aj: Pareto efektívny.

krivka ponuky

Krivka predstavujúca počet vyrobených jednotiek produkcie pri konkrétnej cene. Ak sa krivka týka trhu, predstavuje celkové množstvo produkcie všetkých firiem pri danej cene. Definované v ESPP 7.9 Kupovanie a predávanie: Dopyt a ponuka na konkurenčnom trhu.

krivka rovnakého zisku

Krivka, na ktorej sa vo všetkých bodoch dosiahne rovnaký zisk. Definované v ESPP 7.1 Úvod.

likvidita

Jednoduchosť nákupu alebo predaja finančného aktíva za predvídateľnú cenu. Definované v ESPP 10.6 Podnikanie v oblasti bankovníctva a bankové súvahy.

logaritmická mierka

Mierka, v ktorej dieliky na grafe predstavujú pomery. Napríklad pomer medzi 3 a 6 a medzi 6 a 12 je rovnaký (väčšie číslo je dvojnásobkom menšieho čísla). V grafe s logaritmickou mierkou všetky zmeny v určitom pomere predstavuje rovnaká zvislá vzdialenosť. Uvedené je v kontraste k lineárnej mierke, v ktorej je vzdialenosť rovnaká medzi hodnotami 3 a 6 a medzi hodnotami 6 a 9 (v tomto prípade je vzdialenosť 3). Tento typ mierky sa ako logaritmická mierka označuje aj v programe Microsoft Excel. Definované v ESPP 1.4 Ekonomický rast.

Lorenzova krivka

Grafické zobrazenie nerovnosti v určitom ukazovateli, ako napr. v bohatstve či príjme. Jednotlivci sa zoradia vo vzostupnom poradí podľa toho, aké množstvo danej veličiny vlastnia, a kumulatívny podiel celku sa zakreslí vzhľadom ku kumulatívnemu podielu populácie. Pri absolútnej rovnosti príjmov by krivka mala napríklad podobu rovnej čiary so sklonom jeden. Nerovnosť vyjadruje skutočnosť, do akej miery sa krivka odchyľuje od čiary absolútnej rovnosti. Definované v ESPP 5.9 Meranie ekonomickej nerovnosti, ESPP 8.9 Klesajúca hospodárska súťaž a zvyšujúca sa nerovnosť v USA. Pozri aj: Giniho koeficient.

matica odmien

Tabuľka odmien na základe všetkých možných kombinácií stratégií, ktoré si vyberú obaja, resp. všetci hráči v hre. Definované v ESPP 2.4 Spoločenské interakcie ako hry.

medián

Stredná hodnota v súbore, takže polovica hodnôt je vyššia ako medián a polovica je nižšia. Označuje sa aj ako: 5. percentil. Definované v ESPP 1.3 Ako sme sa sem dostali? Hokejka v reálnych príjmoch.

menová báza

Hotovosť domácností, firiem a bánk a zostatky komerčných bánk na ich účtoch v centrálnej banke, známe ako rezervy. Definované v ESPP 10.2 Aktíva, peniaze, banky a finančný systém.

miera nezamestnanosti

Pomer počtu nezamestnaných k celkovej pracovnej sile. (Všimnite si, že miera zamestnanosti a miera nezamestnanosti sa spolu nerovnajú 100 %, pretože majú rôzne menovatele.). Definované v ESPP 8.2 Meranie ekonomiky: zamestnanosť a nezamestnanosť. Pozri aj: pracovná sila, miera zamestnanosti.

miera nezamestnanosti stabilizujúca infláciu

Miera nezamestnanosti (v rovnovážnom stave na trhu práce), pri ktorej je inflácia konštantná. Pôvodne sa označovala ako prirodzená miera nezamestnanosti. Označuje sa aj ako: nezrýchľujúca sa miera nezamestnanosti, stabilná inflačná miera nezamestnanosti. Pozri aj: rovnovážna nezamestnanosť.

miera participácie

Pomer počtu ľudí v pracovnej sile k počtu obyvateľov v produktívnom veku. Definované v ESPP 8.2 Meranie ekonomiky: zamestnanosť a nezamestnanosť. Pozri aj: pracovná sila, populácia v produktívnom veku.

miera zamestnanosti

Podiel počtu zamestnaných a populácie v produktívnom veku. Definované v ESPP 8.2 Meranie ekonomiky: zamestnanosť a nezamestnanosť. Pozri aj: populácia v produktívnom veku.

množina dostupných kombinácií

Všetky kombinácie zvažovaných vecí, ktoré by si rozhodujúci sa človek mohol vybrať vzhľadom na ekonomické, fyzické alebo iné obmedzenia, ktorým čelí. Definované v ESPP 4.6 Množina dostupných kombinácií. Pozri aj: hranica dostupných možností.

moc

Schopnosť robiť (a dostať) veci, ktoré človek chce, v protiklade k zámerom ostatných, často zavádzaním sankcií alebo pohrozením nimi. Definované v ESPP 5.4 Vláda sily: Bruno získa nad Angelou neobmedzenú moc.

model pracovnej disciplíny

Model, ktorý vysvetľuje, ako zamestnávatelia stanovujú mzdy tak, aby zamestnanci dostávali ekonomickú rentu (tzv. zamestnaneckú rentu), ktorá motivuje pracovníkov tvrdo pracovať, aby sa vyhli prepusteniu zo zamestnania. Definované v ESPP 6.8 Pracovné úsilie a mzdy: Model pracovnej disciplíny, ESPP 8.2 Meranie ekonomiky: zamestnanosť a nezamestnanosť. Pozri aj: zamestnanecká renta, efektívnostné mzdy.

model WS/PS

Model agregátnej ekonomiky, ktorý spája rozhodnutia o stanovovaní miezd (WS) a cien (PS). Priesečník mzdovej a cenovej krivky predstavuje Nashovu rovnováhu a určuje štruktúrnu nezamestnanosť a reálnu mzdu. Definované v ESPP 8.2 Meranie ekonomiky: zamestnanosť a nezamestnanosť. Pozri aj: mzdová krivka, cenová krivka, štruktúrna nezamestnanosť.

monopol

Firma, ktorá je jediným predávajúcim výrobku bez blízkeho substitútu. Označuje aj trh s jediným predávajúcim. Definované v ESPP 1.4 Ekonomický rast, ESPP 7.6 Výhody z obchodu. Pozri aj: monopolná sila, prirodzený monopol.

monopolistická konkurencia

Trh, na ktorom má každý predajca jedinečný výrobok, ale medzi firmami existuje konkurencia, pretože firmy predávajú výrobky, ktoré sú navzájom blízkymi substitútmi. Definované v ESPP 7.6 Výhody z obchodu.

monopolná sila

Moc firmy kontrolovať vlastnú cenu. Čím menej je k dispozícii blízkych substitútov výrobku, tým väčšiu silu má firma pri určovaní cien. Pozri aj: monopol.

monopolné renty

Forma zisku, ktorá vzniká v dôsledku obmedzenej konkurencie pri predaji výrobku firmy. Definované v ESPP 7.6 Výhody z obchodu.

morálny hazard

Tento termín vznikol v poisťovníctve na vyjadrenie problému, ktorému čelia poisťovatelia, a to, že osoba s poistením domácnosti môže menej dbať na to, aby sa vyhla požiarom alebo iným škodám na svojej domácnosti, čím zvyšuje riziko nad úroveň, aká by bola v prípade neexistencie poistenia. Tento termín sa v súčasnosti vzťahuje na akúkoľvek situáciu, v ktorej jedna strana interakcie rozhoduje o činnosti, ktorá ovplyvňuje zisky alebo blahobyt druhej strany, ale ktorú dotknutá strana nemôže ovplyvniť prostredníctvom zmluvy, často preto, že dotknutá strana nemá dostatočné informácie o tejto činnosti. Označuje sa aj ako problém skrytej činnosti. Definované v ESPP 11.11 Verejné statky, spoločné zdroje a zlyhanie trhu. Pozri aj: skrytá činnosť (problém skrytej činnosti), neúplná zmluva, príliš veľký na to, aby mohol skrachovať.

mzdová krivka

Krivka, ktorá vzniká z rozhodnutí firiem o výške mzdy na trhu práce a predstavuje reálnu mzdu potrebnú pri každej úrovni zamestnanosti v ekonomike na to, aby mali pracovníci motiváciu pracovať usilovne a kvalitne. Definované v ESPP 8.2 Meranie ekonomiky: zamestnanosť a nezamestnanosť.

nadmerná ponuka

Situácia, v ktorej pri aktuálnej cene ponuka výrobku prevyšuje dopyt po ňom. Definované v ESPP 7.9 Kupovanie a predávanie: Dopyt a ponuka na konkurenčnom trhu, ESPP 8.6 Mzdy, zisky a nezamestnanosť v agregátnej ekonomike. Pozri aj: nadmerný dopyt.

nadmerný dopyt

Situácia, v ktorej pri aktuálnej cene dopyt po výrobku prevyšuje ponuku daného výrobku. Definované v ESPP 7.9 Kupovanie a predávanie: Dopyt a ponuka na konkurenčnom trhu, ESPP 11.5 Ceny ako správy. Pozri aj: nadmerná ponuka.

najlepšia reakcia

V teórii hier ide o stratégiu, ktorá hráčovi pri určitých stratégiách ostatných hráčov poskytne najvyššiu odmenu. Definované v ESPP 2.5 Keď vlastný záujem funguje: neviditeľná ruka.

najnižšia akceptovateľná ponuka

V hre ultimátum je to najmenšia ponuka navrhovateľa, ktorú prijímateľ neodmietne. Všeobecne sa používa v situáciách vyjednávania na označenie najmenej výhodnej ponuky, ktorá by bola prijatá. Definované v ESPP 11.8 Externality a súkromné vyjednávanie.

Nashova rovnováha

Súbor stratégií (jednej za každého hráča v hre), pri ktorom jednotliví hráči používajú voči stratégiám ostatných svoju optimálnu stratégiu. Definované v ESPP 2.11 Predpovedanie ekonomických výsledkov: Nashova rovnováha, ESPP 3.8 Zavádzanie verejných politík, ESPP 6.8 Pracovné úsilie a mzdy: Model pracovnej disciplíny, ESPP 7.9 Kupovanie a predávanie: Dopyt a ponuka na konkurenčnom trhu, ESPP 8.6 Mzdy, zisky a nezamestnanosť v agregátnej ekonomike.

neaktívna populácia

Ľudia v produktívnom veku, ktorí nie sú zamestnaní ani si aktívne nehľadajú platenú prácu. Napríklad osoby pracujúce v domácnosti, ktoré vychovávajú deti, sa nepovažujú za pracovnú silu, preto sú klasifikované v tejto skupine. Definované v ESPP 8.2 Meranie ekonomiky: zamestnanosť a nezamestnanosť.

nedobrovoľná nezamestnanosť

Človek, ktorý si hľadá prácu a je ochotný prijať prácu za mzdu, ktorá je bežná pre ľudí s jeho úrovňou zručností a skúseností, ale zamestnanie si nájsť nedokáže, je nedobrovoľne nezamestnaný. Definované v ESPP 6.10 Prečo vždy existuje nedobrovoľná nezamestnanosť?, ESPP 8.6 Mzdy, zisky a nezamestnanosť v agregátnej ekonomike.

negatívna externalita

Negatívny externý efekt, teda negatívny vplyv výrobného, spotrebného alebo iného ekonomického rozhodnutia na inú osobu či ľudí, ktorý nie je stanovený v zmluve ako záväzok. Označuje sa aj ako: externé náklady. Definované v ESPP 11.7 Zlyhanie trhu: externality znečistenia. Pozri aj: externalita.

negatívna spätná väzba (proces)

Proces, pri ktorom určitá počiatočná zmena uvedie do pohybu proces, ktorý pôvodnú zmenu tlmí. Pozri aj: pozitívna spätná väzba (proces).

nepriaznivý výber

Problém, ktorému čelia strany výmeny, pričom podmienky ponúknuté jednou stranou spôsobia, že niektorí partneri výmeny sa stiahnu. Príklad: Problém asymetrických informácií pri poistení. Ak je cena dostatočne vysoká, zdravotné poistenie budú chcieť uzatvoriť len ľudia, ktorí vedia, že majú zdravotné problémy (poisťovateľ to však nevie). To spôsobí ďalšie zvyšovanie cien, aby sa pokryli náklady. Tento problém sa označuje aj ako problém skrytých vlastností (skrytou vlastnosťou je skutočnosť, že človek je už chorý), aby sa odlíšil od problému skrytej činnosti a morálneho rizika. Definované v ESPP 11.11 Verejné statky, spoločné zdroje a zlyhanie trhu. Pozri aj: neúplná zmluva, morálny hazard, asymetrické informácie.

nerivalitný statok

Statok, ktorý je v prípade dostupnosti pre kohokoľvek dostupný pre všetkých bez ďalších nákladov. Definované v ESPP 11.11 Verejné statky, spoločné zdroje a zlyhanie trhu. Pozri aj: rivalitný statok, nevylúčiteľný verejný statok.

nerovnováha

Situácia, v ktorej aspoň jeden z aktérov môže mať prospech z toho, že zmení svoje konanie, a tým zmení situáciu vzhľadom na to, čo robia všetci ostatní. Definované v ESPP 7.12 Zmeny v ponuke a dopyte.

nesolventný

Subjekt je nesolventný, ak je hodnota jeho aktív nižšia ako hodnota jeho pasív. Definované v ESPP 9.8 Požičiavanie peňazí dáva možnosť investovať: Juliina nádej na lepšiu budúcnosť, ESPP 10.6 Podnikanie v oblasti bankovníctva a bankové súvahy. Pozri aj: solventný.

netrpezlivosť

Akékoľvek uprednostňovanie presunu spotreby z budúcnosti do súčasnosti. Táto preferencia môže byť odvodená buď z čistej netrpezlivosti, alebo z klesajúcich hraničných výnosov zo spotreby. Definované v ESPP 9.4 Dôvody požičiavania: vyrovnanie spotreby a netrpezlivosť.

nevylúčiteľný verejný statok

Verejný statok, z ktorého používania nie je možné nikoho vylúčiť. Pozri aj: umelo vzácny statok.

nezamestnanosť

Situácia, keď osoba, ktorá je schopná a ochotná pracovať, nie je zamestnaná. Definované v ESPP 8.2 Meranie ekonomiky: zamestnanosť a nezamestnanosť.

neúplná zmluva

Zmluva, v ktorej nie sú vynútiteľným spôsobom špecifikované všetky aspekty výmeny, ktoré ovplyvňujú záujmy strán výmeny (alebo iných osôb, ktorých sa výmena týka). Definované v ESPP 6.4 Peniaze iných ľudí: Oddelenie vlastníctva a riadenia, ESPP 8.15 Pohľad späť: baristi a trh s chlebom, ESPP 11.10 Vlastnícke práva, zmluvy a zlyhania trhu.

nominálna mzda

Skutočná suma prijatá ako platba za prácu v určitej mene. Označuje sa aj ako: peňažná mzda. Definované v ESPP 8.5 Trh produktov a cenová krivka (firmy a zákazníci). Pozri aj: reálna mzda.

nominálna úroková miera

Cena za presunutie určitej kúpnej sily (v dolároch alebo v inom nominálnom vyjadrení) na skorší čas. Základná úroková miera a úverová sadzba, ktorú uvádzajú komerčné banky, sú príkladmi nominálnych úrokových sadzieb. Definované v ESPP 9.6 Šetrenie či poskytovanie pôžičiek umožňuje vyrovnanie spotreby a jej presun do budúcnosti, ESPP 10.2 Aktíva, peniaze, banky a finančný systém. Pozri aj: reálna úroková miera, úroková miera, Fisherova rovnica.

normálny statok

Statok, po ktorom sa zvyšuje dopyt, keď sa zvyšuje príjem človeka, pričom ceny sa nemenia. Definované v ESPP 4.9 Aplikácia modelu: vysvetlenie zmien v pracovnom čase.

náklady obetovanej príležitosti

Náklady obetovanej príležitosti činnosti A predstavujú ušlý úžitok, ktorý by sme dosiahli, keby sme namiesto toho vykonali inú činnosť B. Hovoríme o nákladoch obetovanej príležitosti, pretože voľbou A sa vzdávate možnosti zvoliť si B. O nákladoch hovoríme preto, že voľba A vás stojí úžitok, ktorý by ste mali, keby ste si vybrali B. Definované v ESPP 4.3 Rozhodovanie, voľby medzi alternatívami a náklady obetovanej príležitosti, ESPP 9.3 Prijímanie úverov: presunutie spotreby na skorší čas.

náklady z rozsahu

Dochádza k nim vtedy, keď zdvojnásobenie všetkých vstupov do výroby spôsobí zvýšenie produkcie o menej ako dvojnásobok. Označuje sa aj ako: klesajúce výnosy z rozsahu. Definované v ESPP 7.1 Úvod. Pozri aj: úspory z rozsahu.

obchodná známka

Logo, názov alebo registrovaný dizajn, ktorý je zvyčajne spojený s právom vylúčiť iné osoby z jeho používania na identifikáciu svojich výrobkov. Definované v ESPP 10.2 Aktíva, peniaze, banky a finančný systém.

obmedzenie prideľovania úverov

Proces, pri ktorom si osoby s menším majetkom v porovnaní s osobami s väčším majetkom požičiavajú za nevýhodných podmienok. Definované v ESPP 9.8 Požičiavanie peňazí dáva možnosť investovať: Juliina nádej na lepšiu budúcnosť.

ochota platiť

Ukazovateľ toho, ako veľmi si osoba cení tovar, vyjadrený ako maximálna suma, ktorú by bola za získanie jednotky tovaru ochotná zaplatiť. Definované v ESPP 7.1 Úvod. Pozri aj: ochota prijať.

ochota prijať

Rezervačná cena potenciálneho predávajúceho, ktorý bude ochotný položku predať len za cenu minimálne v tejto výške. Definované v ESPP 7.9 Kupovanie a predávanie: Dopyt a ponuka na konkurenčnom trhu. Pozri aj: rezervačná cena, ochota platiť.

odbory

Organizácia pozostávajúca prevažne zo zamestnancov, ktorej hlavnou činnosťou je vyjednávanie mzdových taríf a pracovných podmienok pre jej členov. Definované v ESPP 8.11 Odbory: vyjednané mzdy a efekt hlasu odborov.

oddelenie vlastníctva a riadenia

Vlastnosť niektorých firiem, podľa ktorej sú manažéri oddelenou skupinou od vlastníkov. Definované v ESPP 6.4 Peniaze iných ľudí: Oddelenie vlastníctva a riadenia.

odmena

Výhody konkrétneho hráča spojené so spoločným konaním všetkých hráčov. Definované v ESPP 2.4 Spoločenské interakcie ako hry.

oligopol

Trh s malým počtom predajcov toho istého tovaru, čo dáva každému predajcovi určitú trhovú silu. Definované v ESPP 7.6 Výhody z obchodu.

opakovaná hra

Hra, v ktorej dochádza k rovnakej interakcii viackrát (rovnaké odmeny, hráči aj dostupné stratégie). Definované v ESPP 2.6 Keď vlastný záujem nefunguje: väzňova dilema.

opotrebenie

Strata hodnoty určitej formy majetku, ku ktorej dochádza buď používaním (opotrebovaním), alebo plynutím času (zastaraním). Definované v ESPP 9.2 Príjem, spotreba a bohatstvo.

optimalizačný problém s obmedzením

Problémy, v ktorých človek prijímajúci rozhodnutia volí hodnoty jednej alebo viacerých premenných, aby dosiahol cieľ (napríklad maximalizáciu zisku) s ohľadom na obmedzenie, ktoré určuje množinu dostupných kombinácií (napríklad krivku dopytu). Definované v ESPP 7.14 Záver.

osoba so zostatkovým nárokom

Osoba s príjmom, ktorý zostáva z podniku alebo projektu po zaplatení všetkých zmluvných nákladov (napríklad nákladov na zamestnávanie pracovníkov a platenie daní). Definované v ESPP 6.4 Peniaze iných ľudí: Oddelenie vlastníctva a riadenia.

overiteľné informácie

Informácie, ktoré možno použiť na vymáhanie zmluvy. Definované v ESPP 11.10 Vlastnícke práva, zmluvy a zlyhania trhu.

Pareto dominantný

Alokácia A je Pareto dominantná v porovnaní s alokáciou B, ak by aspoň jedna zo zainteresovaných strán bola na tom lepšie pri A ako pri B a nikto by na tom nebol horšie. Definované v ESPP 3.3 Spravodlivosť a efektívnosť v hre ultimátum. Pozri aj: Pareto efektívny.

Pareto efektívny

Alokácia, ktorá sa vyznačuje tým, že neexistuje iná technicky uskutočniteľná alokácia, pri ktorej by na tom aspoň jeden človek bol lepšie a nikto by na tom nebol horšie. Definované v ESPP 3.3 Spravodlivosť a efektívnosť v hre ultimátum, ESPP 5.3 Produkcia a rozdelenie: použitie modelu, ESPP 7.6 Výhody z obchodu, ESPP 8.15 Pohľad späť: baristi a trh s chlebom.

Pareto neefektívny

Alokácia, ktorá sa vyznačuje tým, že neexistuje iné alternatívne technicky uskutočniteľné rozdelenie, pri ktorom by na tom aspoň jeden človek bol lepšie a nikto by na tom nebol horšie. Definované v ESPP 7.14 Záver.

Paretovo kritérium

Podľa Paretovho kritéria je Paretova efektívnosť žiaducou vlastnosťou prerozdelenia. Definované v ESPP 3.3 Spravodlivosť a efektívnosť v hre ultimátum, ESPP 5.2 Inštitúcie: pravidlá hry. Pozri aj: Pareto dominantný.

Paretovo zlepšenie

Zmena, ktorá je pozitívna aspoň pre jednu osobu a zároveň nie je pre nikoho negatívna. Definované v ESPP 5.4 Vláda sily: Bruno získa nad Angelou neobmedzenú moc, ESPP 7.6 Výhody z obchodu. Pozri aj: Pareto dominantný.

parita kúpnej sily (PKS)

Štatistická úprava, ktorá umožňuje porovnávať množstvo tovarov, ktoré si môžu ľudia kúpiť v rôznych krajinách s rozličnou menou. Definované v ESPP 1.3 Ako sme sa sem dostali? Hokejka v reálnych príjmoch. Pozri aj: stále ceny.

pasívum

Všetko, čo má hodnotu a niekto to dlhuje. Definované v ESPP 9.8 Požičiavanie peňazí dáva možnosť investovať: Juliina nádej na lepšiu budúcnosť. Pozri aj: súvaha, aktívum.

patent

Právo výhradného vlastníctva myšlienky alebo vynálezu, ktoré má vopred určené trvanie. Počas tohto obdobia majiteľovi v podstate umožňuje mať na predmet patentu monopol a byť jeho výhradným používateľom. Definované v ESPP 3.9 Nezamýšľané dôsledky redistributívnej dane, ESPP 10.2 Aktíva, peniaze, banky a finančný systém.

peniaze

Peniaze uľahčujú výmenu (sú tzv. prostriedkom výmeny) a pozostávajú z bankoviek a bankových vkladov alebo z čohokoľvek iného, čo sa dá použiť na nákup tovaru a služieb a čo je všeobecne akceptované ostatnými ako platidlo, pretože ostatní ho môžu použiť na rovnaký účel. Posledná časť vety je dôležitá, lebo odlišuje výmenu pomocou peňazí od barterovej výmeny, pri ktorej sa tovar vymieňa priamo bez výmeny peňazí. Definované v ESPP 10.3 Peniaze a banky.

percentil

Podmnožina pozorovaní vytvorená tak, že celý súbor pozorovaní zoradíme podľa hodnôt určitej premennej a potom ho rozdelíme na sto skupín rovnakej veľkosti. Prvý percentil napríklad označuje 1 % najnižších hodnôt v súbore pozorovaní. Pozri aj: decil.

Pigouova daň

Daň uvalená na činnosti, ktoré sa spájajú s negatívnymi externalitami, s cieľom napraviť neefektívny výsledok trhu. Definované v ESPP 11.9 Externality: Opatrenia štátu a rozdelenie príjmov. Pozri aj: externalita, Pigouova dotácia.

Pigouova dotácia

Štátna dotácia na podporu hospodárskej činnosti, ktorá sa spája s pozitívnou externalitou. Príklad: dotovanie základného výskumu.

platobná služba

Akákoľvek služba poskytovaná finančnou inštitúciou, ktorá umožňuje jednej osobe alebo organizácii zaplatiť inej osobe za produkt alebo službu. Definované v ESPP 10.4 Banky, zisky a tvorba peňazí.

podnet

Ekonomická odmena alebo trest, ktoré ovplyvňujú prínosy a náklady alternatívnych spôsobov konania. Definované v ESPP 8.6 Mzdy, zisky a nezamestnanosť v agregátnej ekonomike.

podnikateľ

Osoba, ktorá vytvára nové technológie, organizačné formy a iné príležitosti alebo patrí medzi ich prvých používateľov. Definované v ESPP 1.7 Kapitalistická revolúcia.

podpora v nezamestnanosti

Štátny transfer, ktorý dostáva nezamestnaná osoba. Označuje sa aj ako: poistenie v nezamestnanosti. Definované v ESPP 6.4 Peniaze iných ľudí: Oddelenie vlastníctva a riadenia.

politicky uskutočniteľný

Možnosť realizácie vzhľadom na existujúce politické inštitúcie. Definované v ESPP 12.7 Výdavky demokratických vlád: Priority krajiny.

politická inštitúcia

Pravidlá hry určujúce, kto má moc a ako sa v spoločnosti táto moc uplatňuje. Definované v ESPP 12.6 Porovnanie politického monopolu a konkurencie.

politická renta

Platba alebo iná výhoda prevyšujúca druhú najlepšiu alternatívu (rezervačnú pozíciu), ktorá existuje v dôsledku politickej pozície jednotlivca. Rezervačná pozícia sa v tomto prípade vzťahuje na situáciu jednotlivca, ak by nemal privilegované politické postavenie. Definované v ESPP 12.4 Vláda ako monopolista vyhľadávajúci rentu. Pozri aj: ekonomická renta.

politická zodpovednosť

Zodpovednosť dosiahnutá prostredníctvom politických procesov, ako sú voľby, dohľad volenej vlády alebo konzultácie s dotknutými občanmi. Definované v ESPP 12.3 Vláda ako ekonomický hráč. Pozri aj: zodpovednosť, ekonomická zodpovednosť.

politický systém

Súbor zásad, zákonov a procesov, ktoré určujú, ako sa vyberá vláda a ako táto vláda prijíma a vykonáva rozhodnutia, ktoré ovplyvnia všetkých obyvateľov alebo ich väčšinu. Definované v ESPP 1.4 Ekonomický rast.

politika hospodárskej súťaže

Vládna politika a zákony na obmedzenie monopolnej moci a zabránenie kartelom. Označuje sa aj ako: antitrustová politika. Definované v ESPP 7.6 Výhody z obchodu.

pomer zadlženosti (pre banky alebo domácnosti)

Hodnota aktív vydelená podielom vlastného kapitálu na týchto aktívach. Definované v ESPP 10.6 Podnikanie v oblasti bankovníctva a bankové súvahy.

populácia v produktívnom veku

Štatistická skupina, ktorá v mnohých krajinách predstavuje všetkých ľudí vo veku od 15 do 64 rokov. Definované v ESPP 8.2 Meranie ekonomiky: zamestnanosť a nezamestnanosť.

pozitívna externalita

Pozitívny externý efekt, teda pozitívny vplyv výrobného, spotrebného alebo iného ekonomického rozhodnutia na inú osobu či ľudí, ktorý nie je stanovený v zmluve ako plnenie. Označuje sa aj ako: externé úspory. Definované v ESPP 11.9 Externality: Opatrenia štátu a rozdelenie príjmov. Pozri aj: externalita.

pozitívna spätná väzba (proces)

Proces, pri ktorom určitá počiatočná zmena uvedie do pohybu proces, ktorý túto počiatočnú zmenu zosilní. Pozri aj: negatívna spätná väzba (proces).

pozičný statok

Statok – napríklad vysoké postavenie, demonštratívna spotreba alebo moc, ktorého užívanie jedným členom komunity ostatní vnímajú negatívne. Čím väčší úžitok má jeden človek z tohto statku, tým viac sú poškodení ostatní. Definované v ESPP 4.10 Aplikácia modelu: vysvetľovanie rozdielov medzi krajinami.

pracovnoprávny vzťah

Vzájomný vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, v ktorom zamestnávateľ určuje pracovný čas a iné pracovné podmienky a mzdu, riadi činnosť zamestnanca a môže ukončiť jeho pracovný pomer a zamestnanec sa rozhoduje, ako tvrdo bude pracovať a či dá výpoveď. Úroveň úsilia zamestnanca alebo jeho rozhodnutie zostať vo firme určujú rozhodnutia oboch strán – ovplyvňuje ich výkon moci zo strany zamestnávateľa a spoločenské normy oboch strán. Definované v ESPP 6.4 Peniaze iných ľudí: Oddelenie vlastníctva a riadenia, ESPP 8.15 Pohľad späť: baristi a trh s chlebom.

pracovná sila

Počet ľudí v populácii v produktívnom veku, ktorí pracujú alebo chcú pracovať mimo domácnosti. Sú buď zamestnaní (vrátane živnostníkov), alebo nezamestnaní. Definované v ESPP 8.2 Meranie ekonomiky: zamestnanosť a nezamestnanosť. Pozri aj: miera nezamestnanosti, miera zamestnanosti, miera participácie.

pracovníkova funkcia najlepšej reakcie (na mzdy)

Množstvo práce, pre ktoré sa pracovník rozhodne v rámci svojej najlepšej reakcie na každú mzdu, ktorú mu zamestnávateľ môže ponúknuť. Označuje sa aj ako: krivka najlepšej reakcie. Definované v ESPP 6.8 Pracovné úsilie a mzdy: Model pracovnej disciplíny, ESPP 8.2 Meranie ekonomiky: zamestnanosť a nezamestnanosť.

prebytok spotrebiteľa

Ochota spotrebiteľa platiť za tovar mínus cena, za ktorú spotrebiteľ tovar kúpil, spolu za všetky predané jednotky. Definované v ESPP 7.6 Výhody z obchodu.

prebytok výrobcu

Cena, za ktorú firma predáva tovar, mínus minimálna cena, za ktorú by bola ochotná tovar predať, spolu za všetky predané jednotky. Definované v ESPP 7.6 Výhody z obchodu.

predmety dlhodobej spotreby

Spotrebný tovar s očakávanou životnosťou dlhšou ako tri roky, ako je nábytok do domácnosti, autá a chladničky.

preferencia

Posúdenie pozitív a negatív jednotlivých výsledkov dostupných činností, ktoré tvorí základ rozhodnutia, čo urobíme. Definované v ESPP 2.3 Riešenie spoločenských dilem, ESPP 4.4 Rozhodovanie sa, ak čelíme voľbe medzi alternatívami, ESPP 9.3 Prijímanie úverov: presunutie spotreby na skorší čas.

priemer

Súhrnná štatistika pre súbor pozorovaní, ktorú vypočítame sčítaním všetkých hodnôt v súbore a vydelením počtom pozorovaní. Definované v ESPP 1.3 Ako sme sa sem dostali? Hokejka v reálnych príjmoch.

priemerný produkt

Celková produkcia vydelená určitým vstupom, napríklad na pracovníka (vydelená počtom pracovníkov) alebo na pracovníka za hodinu (celková produkcia vydelená celkovým počtom hodín vynaloženej práce). Definované v ESPP 4.8 Množstvo práce a ekonomický rast, ESPP 8.5 Trh produktov a cenová krivka (firmy a zákazníci).

priemyselná revolúcia

Vlna technologických pokrokov a organizačných zmien, ktorá sa začala v Británii v 18. storočí a zmenila základ hospodárstva z poľnohospodárstva a remesiel na obchod a priemysel. Definované v ESPP 1.5 Trvalá technologická revolúcia: hybná sila rastu.

primárne trhy

. Pozri aj: sekundárne a primárne trhy

prirodzený experiment

Empirická štúdia, ktorá využíva prirodzene sa vyskytujúce štatistické premenné, pri ktorých výskumníci nemajú možnosť prideliť účastníkov do experimentálnych a kontrolných skupín, ako je to pri bežných experimentoch. Namiesto toho nám umožňujú populáciu analyzovať rozdiely v zákonoch, politikách, počasí či iných aspektoch, tak ako keby bola súčasťou experimentu. Platnosť takýchto štúdií závisí od premisy, že pridelenie subjektov do prirodzene vytvorených experimentálnych a kontrolných skupín môžeme vierohodne považovať za náhodné. Definované v ESPP 1.8 Kapitalizmus a rast: príčina a dôsledok?, ESPP 3.1 Úvod, ESPP 6.7 Zamestnanecké renty, ESPP 12.5 Konkurencia môže obmedziť vyhľadávanie politickej renty.

prirodzený monopol

Výrobný proces, pri ktorom má dlhodobá krivka priemerných nákladov dostatočný sklon smerom nadol, aby znemožnila udržanie konkurencie medzi firmami na tomto trhu. Definované v ESPP 12.3 Vláda ako ekonomický hráč.

problém obmedzeného výberu

Tento problém je o tom, ako môžeme pre seba urobiť to najlepšie vzhľadom na naše preferencie a obmedzenia, ako aj vzácnosť vecí, ktoré si vážime. Definované v ESPP 4.7 Rozhodovanie a vzácnosť, ESPP 6.9 Zamestnávateľ stanovuje mzdy tak, aby minimalizoval náklady na jednotku úsilia. Pozri aj: optimalizačný problém s obmedzením.

problém čierneho pasažiera

Ak má človek pri projekte založenom na spolupráci úžitok z príspevkov ostatných bez toho, aby sám prispel. Definované v ESPP 2.2 Dva typy spoločenských interakcií, ESPP 6.4 Peniaze iných ľudí: Oddelenie vlastníctva a riadenia.

procesné spravodlivostné úsudky

Hodnotenie výsledku na základe toho, ako k alokácii došlo, a nie podľa vlastností samotného výsledku (napr. do akej miery je nerovný). Definované v ESPP 3.3 Spravodlivosť a efektívnosť v hre ultimátum. Pozri aj: substantívne spravodlivostné úsudky.

produktivita práce

Celková produkcia vydelená počtom hodín alebo iným meradlom vynaloženej práce. Definované v ESPP 8.5 Trh produktov a cenová krivka (firmy a zákazníci).

produkčná funkcia

Grafické alebo matematické vyjadrenie opisujúce množstvo produkcie, ktoré možno vyprodukovať pri danom množstve alebo kombinácii vstupov. Funkcia opisuje rôzne technológie schopné vyrobiť tú istú vec. Definované v ESPP 4.4 Rozhodovanie sa, ak čelíme voľbe medzi alternatívami.

príjem

Suma príjmov z práce, dividend, úrokov, nájomného a iných platieb (vrátane transferov od štátu), ktorú dostane ekonomický subjekt po odpočítaní zaplatených daní, meraná za určité časové obdobie, napríklad za rok. Maximálna suma, ktorú môžete spotrebovať a váš majetok sa nezmení. Označuje sa aj ako: disponibilný príjem. Definované v ESPP 9.2 Príjem, spotreba a bohatstvo. Pozri aj: hrubý príjem.

príjem očistený o opotrebenie

Disponibilný príjem mínus opotrebenie. Definované v ESPP 9.2 Príjem, spotreba a bohatstvo. Pozri aj: disponibilný príjem, hrubý príjem, opotrebenie.

príjmová elasticita dopytu

Percentuálna zmena dopytu, ku ktorej by došlo v reakcii na zvýšenie príjmu jednotlivca o 1 %. Definované v ESPP 7.13 Svetový trh s ropou.

príliš veľký na to, aby mohol skrachovať

Ide o prívlastok veľkých bánk, ktorých dôležité ústredné postavenie v ekonomike zaručuje, že ich vláda zachráni, ak sa dostanú do finančných ťažkostí. Banka teda neznáša všetky náklady svojej činnosti, a preto je ochotnejšia podstupovať väčšie riziko. Definované v ESPP 1.10 Typy kapitalizmu: rast a stagnácia. Pozri aj: morálny hazard.

rastúce výnosy z rozsahu

Dochádza k nim vtedy, keď zdvojnásobenie všetkých vstupov do produkcie spôsobí, že sa výstupy viac než zdvojnásobia. Tvar krivky dlhodobých priemerných nákladov firmy závisí od výnosov z rozsahu výroby a od vplyvu rozsahu na ceny, ktoré platí za svoje vstupy. Označuje sa aj ako: úspory z rozsahu. Definované v ESPP 7.1 Úvod. Pozri aj: klesajúce výnosy z rozsahu, konštantné výnosy z rozsahu.

rezervačná cena

Najnižšia cena, za ktorú je niekto ochotný predať tovar (ponechanie si tovaru je pre potenciálneho predávajúceho rezervačnou možnosťou). Definované v ESPP 7.9 Kupovanie a predávanie: Dopyt a ponuka na konkurenčnom trhu. Pozri aj: rezervačná možnosť.

rezervačná indiferenčná krivka

Krivka spájajúca alokácie (kombinácie), ktoré si človek cení rovnako ako svoju rezervačnú možnosť. Definované v ESPP 5.4 Vláda sily: Bruno získa nad Angelou neobmedzenú moc, ESPP 9.4 Dôvody požičiavania: vyrovnanie spotreby a netrpezlivosť. Pozri aj: rezervačná možnosť.

rezervačná možnosť

Druhá najlepšia možnosť, ktorú má človek v konkrétnej transakcii k dispozícii. Označuje sa aj ako: záložná možnosť. Definované v ESPP 5.4 Vláda sily: Bruno získa nad Angelou neobmedzenú moc, ESPP 11.8 Externality a súkromné vyjednávanie. Pozri aj: rezervačná cena.

rezervačná mzda

To, čo by zamestnanec dostal v náhradnom zamestnaní alebo z dávky v nezamestnanosti alebo inej podpory, ak by nebol zamestnaný vo svojom súčasnom zamestnaní. Definované v ESPP 6.7 Zamestnanecké renty.

reálna mzda

Nominálna mzda upravená tak, aby zohľadňovala zmeny v cenách medzi rôznymi časovými obdobiami. Meria množstvo tovarov a služieb, ktoré si pracovník dokáže kúpiť. Definované v ESPP 8.2 Meranie ekonomiky: zamestnanosť a nezamestnanosť. Pozri aj: nominálna mzda.

reálna úroková miera

Cena za presun časti reálnej kúpnej sily na skoršie časové obdobie. Definované v ESPP 9.6 Šetrenie či poskytovanie pôžičiek umožňuje vyrovnanie spotreby a jej presun do budúcnosti. Pozri aj: nominálna úroková miera.

reálny HDP

Ukazovateľ trhovej hodnoty produkcie ekonomiky za určité obdobie upravený o infláciu. (HDP). Definované v ESPP 1.3 Ako sme sa sem dostali? Hokejka v reálnych príjmoch. Pozri aj: inflácia, stále ceny, hrubý domáci produkt.

rivalitný statok

Statok, ktorý v prípade spotreby jednou osobou už pre inú nie je k dispozícii. Pozri aj: nerivalitný statok.

riziko likvidity

Riziko, že aktívum nebude možné vymeniť za hotovosť dostatočne rýchlo, aby sa zabránilo finančnej strate. Definované v ESPP 10.4 Banky, zisky a tvorba peňazí.

riziko nesplatenia

Riziko, že úver poskytnutý vo forme pôžičky nebude splatený. Definované v ESPP 10.4 Banky, zisky a tvorba peňazí.

riziková hypotéka

Hypotéka na bývanie poskytnutá vysoko rizikovému dlžníkovi, napríklad dlžníkovi s históriou bankrotu či oneskorených splátok. Definované v ESPP 10.12 Banky, bývanie a svetová finančná kríza. Pozri aj: rizikový dlžník.

rizikový dlžník

Fyzická osoba s nízkym úverovým ratingom a vysokým rizikom zlyhania. Definované v ESPP 10.12 Banky, bývanie a svetová finančná kríza. Pozri aj: riziko nesplatenia, riziková hypotéka.

rodová deľba práce

Rozdiely medzi mužmi a ženami v tom, ako trávia svoj pracovný čas. Definované v ESPP 4.10 Aplikácia modelu: vysvetľovanie rozdielov medzi krajinami.

rovnováha

Výsledok modelu, ktorý sa zmení iba vtedy, ak naň začne pôsobiť vonkajšia externá sila, ktorá zmení charakteristiku situácie v modeli. Definované v ESPP 2.5 Keď vlastný záujem funguje: neviditeľná ruka, ESPP 4.1 Úvod, ESPP 7.9 Kupovanie a predávanie: Dopyt a ponuka na konkurenčnom trhu.

rovnováha dominantných stratégií

Výsledok hry, v ktorom každý hráč použije svoju dominantnú stratégiu. Definované v ESPP 2.5 Keď vlastný záujem funguje: neviditeľná ruka.

rovnovážna nezamestnanosť

Počet ľudí bez práce, ktorí si prácu hľadajú, čo predstavuje priesečník mzdovej a cenovej krivky. Ide o Nashovu rovnováhu trhu práce a trhu výrobkov, keď ani zamestnávatelia, ani pracovníci nedokážu zmenou svojho správania dosiahnuť lepšie výsledky. Definované v ESPP 8.6 Mzdy, zisky a nezamestnanosť v agregátnej ekonomike. Pozri aj: nedobrovoľná nezamestnanosť, štruktúrna nezamestnanosť, mzdová krivka, cenová krivka, model WS/PS, miera nezamestnanosti stabilizujúca infláciu.

rozdiel v rozdieloch

Metóda, ktorá aplikuje experimentálne výskumné návrhy na výsledky pozorované v prirodzenom experimente. Jej súčasťou je porovnanie rozdielu v priemerných výsledkoch dvoch skupín, experimentálnej a kontrolnej, a to pred a po vykonaní samotnej intervencie. Definované v ESPP 3.1 Úvod.

rozpočtové obmedzenie

Rovnica predstavujúca všetky kombinácie tovarov a služieb, ktoré by si človek mohol zaobstarať a ktoré presne vyčerpajú jeho rozpočtové zdroje.

sekundárne a primárne trhy

Primárny trh sa vyznačuje tým, že sa na ňom tovary či finančné aktíva predávajú prvý raz. Počiatočný predaj akcií spoločnosti investorovi (označuje sa aj ako prvotná verejná ponuka akcií) teda napríklad prebieha na primárnom trhu. Ďalšie obchodovanie s týmito akciami na burze sa uskutočňuje na sekundárnom trhu. Rovnaké pojmy sa používajú aj na označenie prvotného predaja lístkov (primárny trh) a sekundárneho trhu, kde sa s nimi ďalej obchoduje. Definované v ESPP 10.9 Zmena ponuky a dopytu po finančných aktívach.

sekvenčná hra

Hra, v ktorej si jednotliví hráči nevyberajú stratégiu súčasne a hráči, ktorí sú na rade neskôr, vidia, aké stratégie si vybrali hráči pred nimi. Príkladom je hra ultimátum. Definované v ESPP 3.3 Spravodlivosť a efektívnosť v hre ultimátum. Pozri aj: simultánna hra.

sieťové úspory z rozsahu

Dochádza k nim vtedy, keď zvýšenie počtu používateľov výstupu firmy znamená zvýšenie hodnoty výstupu pre každého z nich, pretože sú navzájom prepojení. Definované v ESPP 7.1 Úvod.

simultánna hra

Hra, v ktorej si hráči vyberajú stratégie súčasne, napr. väzňova dilema. Definované v ESPP 2.4 Spoločenské interakcie ako hry. Pozri aj: sekvenčná hra.

skrytá činnosť (problém skrytej činnosti)

Dochádza k nej, keď jedna strana výmeny nevie o nejakej činnosti druhej strany alebo si ju nevie overiť. Zamestnávateľ napríklad nemôže vedieť (alebo si nemôže overiť), ako tvrdo pracovník, ktorého zamestnal, skutočne pracuje. Označuje sa aj ako: morálny hazard. Definované v ESPP 6.15 Principáli a agenti: Interakcie v rámci neúplných zmlúv, ESPP 11.11 Verejné statky, spoločné zdroje a zlyhanie trhu. Pozri aj: skryté vlastnosti (problém skrytých vlastností).

skryté vlastnosti (problém skrytých vlastností)

Dochádza k nim vtedy, keď ostatné strany nepoznajú niektorú z vlastností osoby, ktorá vstupuje do interakcie (resp. poskytovaného produktu alebo služby). Príklad: ak si človek kupuje zdravotné poistenie, pozná svoj zdravotný stav, no poisťovňa ho nepozná. Označuje sa aj ako: nepriaznivý výber. Definované v ESPP 11.11 Verejné statky, spoločné zdroje a zlyhanie trhu. Pozri aj: skrytá činnosť (problém skrytej činnosti).

slabá vôľa

Neschopnosť zaviazať sa k určitému konaniu (napríklad k diéte alebo vzdaniu sa iného potešenia v súčasnosti), ktorú človek neskôr oľutuje. Líši sa od netrpezlivosti, ktorá tiež môže viesť k tomu, že človek uprednostní potešenie v prítomnosti, ale nemusí nutne konať spôsobom, ktorý oľutuje.

sociálne poistenie

Výdavky štátu financované z daní, ktoré poskytujú ochranu pred rôznymi ekonomickými rizikami (napríklad stratou príjmu v dôsledku choroby alebo nezamestnanosti) a umožňujú ľuďom vyrovnávať príjmy počas celého života. Definované v ESPP 12.7 Výdavky demokratických vlád: Priority krajiny. Pozri aj: spolupoistenie.

solventný

Firma alebo jednotlivec s kladnou alebo nulovou čistou hodnotou. Môže ísť napríklad o banku, ktorej aktíva majú vyššiu hodnotu ako pasíva (teda dlhy). Pozri aj: nesolventný.

spoločenská dilema

Situácia, v ktorej konanie jednotlivca, ktorý nasleduje svoj osobný cieľ, môže viesť k výsledku, ktorý je horší než iný reálny výsledok, ku ktorému by došlo, ak by ľudia nekonali ako jednotlivci, ale spolupracovali. Definované v ESPP 2.1 Úvod, ESPP 11.1 Úvod.

spoločenská interakcia

Situácia, v ktorej konanie jednej osoby ovplyvňuje jej výsledky a výsledky iných. Definované v ESPP 2.2 Dva typy spoločenských interakcií.

spoločenská norma

Nepísané pravidlo, ktoré pozná väčšina členov spoločnosti a týka sa toho, čo by ľudia v určitej situácii, keď ich konanie ovplyvňuje ostatných, mali urobiť. Definované v ESPP 2.10 Ako tri typy spoločenských preferencií pomáhajú riešiť spoločenské dilemy.

spoločenské hraničné náklady (MSC)

Náklady na výrobu dodatočnej jednotky tovaru, pričom sa zohľadňujú náklady výrobcu aj náklady, ktoré vznikli ostatným osobám ovplyvneným výrobou tovaru. Spoločenské hraničné náklady sú súčtom súkromných hraničných nákladov a hraničnej negatívnej externality. Definované v ESPP 11.7 Zlyhanie trhu: externality znečistenia.

spoločenské hraničné výnosy (MSB)

Úžitok (v zmysle užitočnosti) z výroby alebo spotreby dodatočnej jednotky tovaru, pričom sa berie do úvahy úžitok jednotlivca, ktorý sa rozhoduje o výrobe alebo spotrebe, ako aj úžitok všetkých ostatných, ktorých sa toto rozhodnutie týka. Definované v ESPP 11.8 Externality a súkromné vyjednávanie.

spoločenské preferencie

Človek, ktorý má spoločenské preferencie, sa nestará len o dôsledky svojho konania pre seba, ale aj pre ostatných. Označujú sa aj ako: preferencie vychádzajúce zo záujmu o ostatných. Definované v ESPP 2.3 Riešenie spoločenských dilem.

spoločné zdroje

Rivalitný statok, v ktorého užívaní človek nemôže brániť iným. Označuje sa aj ako: zdroj v spoločnom vlastníctve. Definované v ESPP 11.11 Verejné statky, spoločné zdroje a zlyhanie trhu. Pozri aj: rivalitný statok.

spoločný prebytok

Súčet ekonomických rent všetkých ľudí vstupujúcich do interakcie. Označuje sa aj ako: výhody z výmeny. Definované v ESPP 5.4 Vláda sily: Bruno získa nad Angelou neobmedzenú moc.

spolupoistenie

Spôsob združovania úspor v domácnostiach, aby si domácnosť mohla udržať spotrebu v prípade dočasného poklesu príjmov alebo potreby väčších výdavkov.

spolupráca

Účasť na spoločnom projekte s cieľom dosiahnuť spoločné výhody. Definované v ESPP 2.7 Problém čierneho pasažiera a zabezpečovanie verejných statkov.

spotreba (C)

Výdavky na tovary a služby krátkodobej spotreby aj na trvácnejšie tovary, ktoré sa nazývajú predmety dlhodobej spotreby. Pozri aj: predmety dlhodobej spotreby.

spotrebný tovar

Tovar alebo služba, ktoré uspokojujú potreby spotrebiteľov počas krátkeho obdobia. Definované v ESPP 4.4 Rozhodovanie sa, ak čelíme voľbe medzi alternatívami.

spravodlivosť

Spôsob hodnotenia prerozdelenia na základe vlastného ponímania spravodlivosti. Definované v ESPP 3.3 Spravodlivosť a efektívnosť v hre ultimátum.

stavová premenná

Veličina meraná v istom časovom bode. Jej jednotky nezávisia od času. Definované v ESPP 9.2 Príjem, spotreba a bohatstvo. Pozri aj: toková premenná.

strata mŕtvej váhy

Strata celkového prebytku v porovnaní s Pareto efektívnou alokáciou. Definované v ESPP 7.6 Výhody z obchodu.

strategická interakcia

Spoločenská interakcia, v ktorej sú si účastníci vedomí toho, ako ich konanie ovplyvňuje ostatných (a ako konanie ostatných ovplyvňuje ich). Definované v ESPP 2.4 Spoločenské interakcie ako hry.

stratégia

Činnosť (alebo konanie), ktorú človek môže vykonať, ak si je vedomý, že jeho výsledky a výsledky ostatných sú od seba navzájom závislé. Výsledky závisia nielen od činnosti daného človeka, ale aj činnosti ostatných. Definované v ESPP 2.4 Spoločenské interakcie ako hry.

stále ceny

Ceny upravené o zvyšovanie cien (infláciu) alebo znižovanie cien (defláciu), takže jedna jednotka meny predstavuje v rôznych časových obdobiach rovnakú kúpnu silu. Definované v ESPP 1.3 Ako sme sa sem dostali? Hokejka v reálnych príjmoch. Pozri aj: parita kúpnej sily, reálny HDP.

substantívne spravodlivostné úsudky

Úsudky vychádzajúce z charakteristiky samotnej alokácie a nie z procesu, ako k nemu došlo. Definované v ESPP 3.3 Spravodlivosť a efektívnosť v hre ultimátum. Pozri aj: procesné spravodlivostné úsudky.

substitučný efekt

Ide napríklad o efekt na rozhodnutie o spotrebe statku, ktorý je spôsobený len zmenami ceny alebo nákladov obetovanej príležitosti, vzhľadom na novú úroveň užitočnosti. Definované v ESPP 4.9 Aplikácia modelu: vysvetlenie zmien v pracovnom čase, ESPP 8.6 Mzdy, zisky a nezamestnanosť v agregátnej ekonomike.

substitúty

Dva tovary, pri ktorých platí, že zvýšenie ceny jedného vedie k zvýšeniu dopytovaného množstva druhého. Definované v ESPP 7.6 Výhody z obchodu. Pozri aj: komplementy.

subvencia na mzdy

Štátna platba buď firmám, alebo zamestnancom s cieľom zvýšiť mzdy, ktoré dostávajú pracovníci, alebo znížiť mzdové náklady, ktoré platia firmy, s cieľom zvýšiť počet zamestnancov a ich príjmy. Definované v ESPP 8.13 Politiky trhu práce na riešenie nezamestnanosti a nerovnosti.

svetová finančná kríza

Začala sa v roku 27 kolapsom cien nehnuteľností v USA, ktorý viedol k poklesu cien aktív založených na rizikových hypotékach a k všeobecnej neistote v súvislosti so solventnosťou bánk v USA a Európe, ktoré si požičiavali na nákup takýchto aktív. Dôsledky pocítil celý svet, keďže sa prudko obmedzil svetový obchod. Vlády a centrálne banky reagovali agresívnymi stabilizačnými opatreniami. Definované v ESPP 9.8 Požičiavanie peňazí dáva možnosť investovať: Juliina nádej na lepšiu budúcnosť.

súkromné hraničné náklady (MPC)

Náklady výrobcu na výrobu dodatočnej jednotky tovaru bez zohľadnenia akýchkoľvek nákladov, ktoré jeho výroba spôsobuje ostatným. Definované v ESPP 11.7 Zlyhanie trhu: externality znečistenia. Pozri aj: hraničná negatívna externalita (MEC), spoločenské hraničné náklady (MSC).

súkromné hraničné výnosy (MPB)

Úžitok (v zmysle zisku alebo užitočnosti) z výroby alebo spotreby dodatočnej jednotky tovaru pre jednotlivca, ktorý sa rozhodol ju vyrobiť alebo spotrebovať, bez zohľadnenia úžitku, ktorý získali ostatní. Definované v ESPP 11.8 Externality a súkromné vyjednávanie.

súkromné vlastníctvo

Právo a očakávanie, že človek môže využívať vlastný majetok spôsobom, aký uzná za vhodný, iným môže odoprieť jeho používanie a vlastníctvo môže previesť darovaním alebo predajom niekomu inému, kto sa potom stáva majiteľom. Definované v ESPP 1.7 Kapitalistická revolúcia, ESPP 5.4 Vláda sily: Bruno získa nad Angelou neobmedzenú moc.

súvaha

Záznam o aktívach, pasívach a čistej hodnote ekonomického subjektu, ako je domácnosť, banka, firma alebo vláda. Definované v ESPP 10.3 Peniaze a banky.

súčasná hodnota

Dnešná hodnota toku budúcich príjmov alebo iných výhod, ak sú diskontované pomocou úrokovej sadzby alebo vlastnej diskontnej sadzby danej osoby. Definované v ESPP 10.4 Banky, zisky a tvorba peňazí. Pozri aj: čistá súčasná hodnota.

technicky uskutočniteľný

Alokácia, ktorá spĺňa obmedzenia technológie a biológie. Definované v ESPP 5.4 Vláda sily: Bruno získa nad Angelou neobmedzenú moc.

technologický pokrok

Zmena v technológii, ktorá znižuje množstvo zdrojov (práce, strojov, pôdy, energie a času) potrebných na výrobu daného množstva produkcie. Definované v ESPP 1.5 Trvalá technologická revolúcia: hybná sila rastu, ESPP 4.8 Množstvo práce a ekonomický rast.

technológia

Proces, v ktorom sa použije súbor materiálov a iných vstupov vrátane práce ľudí a investičného majetku (napr. stroje) na výrobu výstupu. Definované v ESPP 1.5 Trvalá technologická revolúcia: hybná sila rastu.

teória hier

Odvetvie matematiky, ktoré skúma strategické interakcie, teda situácie, v ktorých všetci hráči vedia, že ich výhody závisia od konania všetkých hráčov. Definované v ESPP 2.4 Spoločenské interakcie ako hry. Pozri aj: hra.

toková premenná

Veličina meraná za časovú jednotku, napríklad ročný príjem alebo hodinová mzda. Definované v ESPP 9.2 Príjem, spotreba a bohatstvo. Pozri aj: stavová premenná.

tragédia spoločne využívaných statkov

Spoločenská dilema, v ktorej jednotlivci, ktorí konajú samostatne a nasledujú vlastný záujem, vyčerpajú spoločný zdroj, čím sa zhoršia odmeny pre všetkých. Definované v ESPP 2.2 Dva typy spoločenských interakcií. Pozri aj: spoločenská dilema.

transakčné náklady

Náklady, ktoré bránia procesu vyjednávania alebo dohode o zmluve. Patria k nim náklady na získanie informácií o tovare, s ktorým sa má obchodovať, a náklady na vymáhanie zmluvy. Definované v ESPP 11.8 Externality a súkromné vyjednávanie.

transformácia splatnosti

Prax požičiavania si na krátke obdobie a poskytovania úverov na dlhé obdobie. Banka napríklad prijíma vklady, ktoré sľúbi vyplatiť v krátkom čase alebo okamžite, a poskytuje dlhodobé úvery (ktoré sa môžu splácať dlhé roky). Označuje sa aj ako: transformácia likvidity. Definované v ESPP 10.4 Banky, zisky a tvorba peňazí.

trh

Spôsob prepájania ľudí, ktorí môžu navzájom čerpať výhody z výmeny tovarov alebo služieb prostredníctvom predaja a kúpy. Definované v ESPP 1.4 Ekonomický rast.

trhová sila

Vlastnosť podniku, ktorý môže predávať svoj výrobok za rôzne realizovateľné ceny, takže môže mať prospech z toho, že pôsobí ako určovateľ cien (a nie ako prijímateľ cien). Definované v ESPP 7.6 Výhody z obchodu.

tvorivá deštrukcia

Pojem, ktorým Joseph Schumpeter nazval proces, keď staré technológie a firmy, ktoré sa neprispôsobujú, vytlačia nové, lebo už nedokážu na trhu konkurovať. Z jeho pohľadu je zlyhanie neziskových firiem tvorivé, lebo sa pri ňom uvoľní práca a kapitálové statky, ktoré možno použiť v nových kombináciách. Definované v ESPP 1.7 Kapitalistická revolúcia.

umelo vzácny statok

Verejný statok, z ktorého užívania je možné niektorých ľudí vylúčiť. Označuje sa aj ako: klubový statok. Definované v ESPP 11.11 Verejné statky, spoločné zdroje a zlyhanie trhu. Pozri aj: verejný statok.

užitočnosť

Číselný ukazovateľ hodnoty, ktorú človek prikladá výsledku tak, že výsledky s vyššou hodnotou budú uprednostnené pred výsledkami s nižšou hodnotou, ak sú oba uskutočniteľné. Definované v ESPP 4.4 Rozhodovanie sa, ak čelíme voľbe medzi alternatívami, ESPP 6.4 Peniaze iných ľudí: Oddelenie vlastníctva a riadenia, ESPP 9.4 Dôvody požičiavania: vyrovnanie spotreby a netrpezlivosť.

Veblenov efekt

Negatívna externalita, ktorá vzniká v dôsledku spotreby pozičných statkov. Príkladom sú negatívne externality pre ostatných spôsobené spotrebou luxusného bývania, oblečenia alebo vozidiel. Definované v ESPP 4.10 Aplikácia modelu: vysvetľovanie rozdielov medzi krajinami.

verejná politika

Politika, o ktorej rozhoduje vláda. Označuje sa aj ako: vládna politika. Definované v ESPP 3.2 Ciele verejnej politiky, ESPP 5.9 Meranie ekonomickej nerovnosti.

verejné zlo

Negatívny ekvivalent verejného statku. Je nerivalitné v tom zmysle, že spotreba verejného zla daným jednotlivcom neznižuje spotrebu ostatných. Definované v ESPP 11.11 Verejné statky, spoločné zdroje a zlyhanie trhu.

verejný statok

Statok, ktorého dostupnosť sa pri použití jednou osobou nezníži. Označuje sa aj ako: nerivalitný statok. Definované v ESPP 2.7 Problém čierneho pasažiera a zabezpečovanie verejných statkov. Pozri aj: nevylúčiteľný verejný statok, umelo vzácny statok.

vlastnícke práva

Právna ochrana vlastníctva vrátane práva zabrániť iným osobám vo využívaní danej veci a čerpať úžitok z vlastnenej veci alebo ju predať. Definované v ESPP 11.7 Zlyhanie trhu: externality znečistenia.

vlastný kapitál

Vlastná investícia jednotlivca do projektu. V súvahe jednotlivca či firmy sa uvádza ako čistá hodnota. Definované v ESPP 9.8 Požičiavanie peňazí dáva možnosť investovať: Juliina nádej na lepšiu budúcnosť, ESPP 10.6 Podnikanie v oblasti bankovníctva a bankové súvahy. Pozri aj: čistá hodnota.

vláda

Jediný orgán na určitom území, ktorý môže určovať, čo ľudia smú a nesmú robiť, a smie na dosiahnutie tohto cieľa legitímne používať silu a obmedzenia slobody jednotlivca. Označuje sa aj ako: štát. Definované v ESPP 1.4 Ekonomický rast, ESPP 12.3 Vláda ako ekonomický hráč.

vládnuca elita

Najvyšší vládni predstavitelia, ako napríklad prezident, členovia vlády a vedúci predstavitelia zákonodarných orgánov, ktorých spája spoločný záujem, napríklad členstvo v určitej strane. Definované v ESPP 12.5 Konkurencia môže obmedziť vyhľadávanie politickej renty.

vyjednávacia sila

Miera výhody človeka pri zabezpečovaní vyššieho podielu ekonomických rent v interakcii. Definované v ESPP 5.2 Inštitúcie: pravidlá hry.

vylúčený z úverového trhu

Opis jednotlivcov, ktorí si nedokážu požičať za žiadnych podmienok. Definované v ESPP 9.8 Požičiavanie peňazí dáva možnosť investovať: Juliina nádej na lepšiu budúcnosť. Pozri aj: úverovo obmedzený.

vyrovnanie spotreby

Činnosť jednotlivca, rodiny alebo inej skupiny s cieľom udržať si obvyklú úroveň spotreby. Možnosti zahŕňajú požičiavanie si alebo znižovanie úspor s cieľom kompenzovať negatívne šoky, ako je nezamestnanosť alebo choroba, a zvyšovanie úspor alebo znižovanie dlhu v reakcii na pozitívne šoky, ako je povýšenie alebo dedičstvo. Definované v ESPP 9.4 Dôvody požičiavania: vyrovnanie spotreby a netrpezlivosť.

vytláčanie

Tento termín sa používa v dvoch odlišných významoch. Jedným z nich je pozorovaný negatívny vplyv, keď ekonomické stimuly zatienia etické motivácie či motivácie súvisiace so záujmom o ostatných. V štúdiách o správaní jednotlivcov môžu mať stimuly vytláčací efekt na spoločenské preferencie. V druhom význame sa pojem používa na vplyv zvýšenia vládnych výdavkov na zníženie súkromných výdavkov, k čomu môže dochádzať napríklad v ekonomike, ktorá naplno využíva svoje kapacity, alebo keď sa fiškálna expanzia spojí s rastom úrokovej miery. Definované v ESPP 3.9 Nezamýšľané dôsledky redistributívnej dane.

vzácnosť

Ide o vlastnosť statku, ktorý má hodnotu a so získaním väčšieho množstva tohto statku sa spájajú náklady obetovanej príležitosti. Definované v ESPP 7.13 Svetový trh s ropou.

vzájomnosť

Preferencia týkajúca sa správania k iným, ktorá závisí od toho, ako vnímame konanie alebo charakter iných, napríklad preferencia pomáhať tým, ktorí nám pomohli alebo konali správne (podľa nás), a uškodiť tým, ktorí konali nesprávne. Pokladá sa za spoločenskú preferenciu. Definované v ESPP 2.8 Spoločenské preferencie a verejné statky. Pozri aj: spoločenské preferencie.

vzájomné výhody

Výsledok interakcie medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi, v ktorej sú na tom všetky strany lepšie, ako by boli bez interakcie (alebo aspoň niektoré strany sú na tom lepšie a žiadna nie je na tom horšie). Definované v ESPP 9.8 Požičiavanie peňazí dáva možnosť investovať: Juliina nádej na lepšiu budúcnosť.

vzťah principál-agent

Ide o asymetrický vzťah, v ktorom jedna strana (principál) má prospech z určitého konania alebo vlastnosti druhej strany (agenta), o ktorej nemá dostatočné informácie na to, aby ich bolo možné zakotviť do úplnej zmluvy. Definované v ESPP 6.15 Principáli a agenti: Interakcie v rámci neúplných zmlúv, ESPP 9.8 Požičiavanie peňazí dáva možnosť investovať: Juliina nádej na lepšiu budúcnosť, ESPP 10.13 Úloha bánk v kríze, ESPP 11.11 Verejné statky, spoločné zdroje a zlyhanie trhu, ESPP 12.9 Administratívna uskutočniteľnosť: informácie a právomoci. Pozri aj: neúplná zmluva. Označuje sa aj ako: problém principála a agenta.

väzňova dilema

Hra, pri ktorej sú odmeny pri rovnováhe dominantných stratégií pre jednotlivých hráčov, ale aj v súčte nižšie ako v prípade, keď by dominantnú stratégiu nepoužil ani jeden z hráčov. Definované v ESPP 2.5 Keď vlastný záujem funguje: neviditeľná ruka, ESPP 4.10 Aplikácia modelu: vysvetľovanie rozdielov medzi krajinami, ESPP 8.15 Pohľad späť: baristi a trh s chlebom.

výhody z výmeny

Výhody, ktoré každá strana transakcie získa v porovnaní s tým, ako by sa im darilo bez výmeny. Označuje sa aj ako: výhody zo vzájomného obchodu. Definované v ESPP 5.4 Vláda sily: Bruno získa nad Angelou neobmedzenú moc, ESPP 7.6 Výhody z obchodu. Pozri aj: ekonomická renta.

výnos

Implikovaná miera návratnosti, ktorú kupujúci získa za svoje peniaze, keď si dlhopis kúpi za trhovú hodnotu. Definované v ESPP 10.4 Banky, zisky a tvorba peňazí.

výskum a vývoj

Výdavky súkromného alebo verejného subjektu na vytvorenie nových výrobných metód, výrobkov alebo iných ekonomicky relevantných nových poznatkov. Definované v ESPP 7.1 Úvod.

zamestnanecká renta

Ekonomická renta, ktorú získa pracovník, keď čistá hodnota jeho zamestnania prevyšuje čistú hodnotu ďalšej najlepšej alternatívy (teda nezamestnanosti). Označuje sa aj ako: náklady na stratu zamestnania. Definované v ESPP 6.7 Zamestnanecké renty, ESPP 8.2 Meranie ekonomiky: zamestnanosť a nezamestnanosť.

zisková prirážka

Rozdiel medzi cenou a hraničnými nákladmi. Definované v ESPP 7.6 Výhody z obchodu, ESPP 8.5 Trh produktov a cenová krivka (firmy a zákazníci).

zlyhanie trhu

Dochádza k nemu, keď trhy rozdelia zdroje Pareto neefektívnym spôsobom. Definované v ESPP 7.6 Výhody z obchodu, ESPP 10.13 Úloha bánk v kríze, ESPP 11.1 Úvod, ESPP 12.3 Vláda ako ekonomický hráč.

zlyhanie vlády

Zlyhanie politickej zodpovednosti. (Tento pojem sa používa v rôznych významoch, pričom žiadny z nich nie je striktne analogický so zlyhaním trhu, pre ktoré je jediným kritériom Paretova neefektívnosť). Definované v ESPP 12.3 Vláda ako ekonomický hráč. Pozri aj: politická zodpovednosť.

zmluva

Právny dokument alebo dohoda, ktorá špecifikuje súbor činností, ktoré musia zmluvné strany vykonať. Definované v ESPP 6.2 Firmy, trhy a deľba práce.

zodpovednosť

Povinnosť osoby (alebo orgánu) prijímajúcej rozhodnutia reagovať na potreby a priania ľudí, ktorých tieto rozhodnutia ovplyvňujú.

zábezpeka

Aktívum, ktoré dlžník dáva do zálohy veriteľovi ako zabezpečenie za úver. Ak dlžník nie je schopný splácať pôžičku tak, ako sľúbil, vlastníkom majetku sa stáva veriteľ. Definované v ESPP 9.8 Požičiavanie peňazí dáva možnosť investovať: Juliina nádej na lepšiu budúcnosť, ESPP 10.6 Podnikanie v oblasti bankovníctva a bankové súvahy.

základná hodnota akcie

Cena akcie na základe očakávaných budúcich ziskov a úrovne rizika. Definované v ESPP 10.10 Bubliny na trhu s aktívami.

základná úroková miera

Úroková sadzba stanovená centrálnou bankou, ktorá sa vzťahuje na banky, ktoré si požičiavajú menovú bázu navzájom a od centrálnej banky. Označuje sa aj ako: oficiálna úroková miera. Definované v ESPP 10.2 Aktíva, peniaze, banky a finančný systém. Pozri aj: reálna úroková miera, nominálna úroková miera.

záporná užitočnosť z vynaloženého úsilia

Miera, do akej je vykonávanie úlohy (či vynakladanie úsilia) nepríjemné. Definované v ESPP 6.4 Peniaze iných ľudí: Oddelenie vlastníctva a riadenia.

zárobok

Mzdy, platy a iný príjem z práce. Definované v ESPP 9.2 Príjem, spotreba a bohatstvo.

zásada znečisťovateľ platí

Usmernenie environmentálnej politiky, podľa ktorej by tí, ktorí spôsobujú negatívne vplyvy na životné prostredie iným, mali platiť za škody, ktoré spôsobujú, prostredníctvom daní alebo iných prostriedkov. Definované v ESPP 11.8 Externality a súkromné vyjednávanie. Pozri aj: negatívna externalita.

záslužné statky

Tovary a služby, ktoré by mali byť dostupné pre každého, nezávisle od jeho schopnosti platiť. Definované v ESPP 12.2 Obmedzenia trhov: Amorálne trhy a záslužné statky.

závislá práca

Systém, v ktorom sú výrobcovia platení za čas, ktorý odpracujú pre svojho zamestnávateľa. Definované v ESPP 6.2 Firmy, trhy a deľba práce.

úkolová práca

Typ zamestnania, pri ktorom je pracovníkovi vyplácaná pevná suma za každú jednotku výrobku, ktorú vyrobí. Definované v ESPP 6.4 Peniaze iných ľudí: Oddelenie vlastníctva a riadenia.

úroková miera

Cena za presunutie časti kúpnej sily dopredu v čase. Definované v ESPP 9.3 Prijímanie úverov: presunutie spotreby na skorší čas. Pozri aj: nominálna úroková miera, reálna úroková miera.

úroková miera (krátkodobá)

Cena za požičanie menovej bázy. Ide o nominálnu úrokovú mieru. Definované v ESPP 10.4 Banky, zisky a tvorba peňazí, ESPP 9.3 Prijímanie úverov: presunutie spotreby na skorší čas.

úspory

Keď sú výdavky na spotrebu nižšie ako čistý príjem, dochádza k úsporám a výška majetku rastie. Definované v ESPP 9.2 Príjem, spotreba a bohatstvo. Pozri aj: bohatstvo.

úspory z rozsahu

Dochádza k nim vtedy, keď zdvojnásobenie všetkých vstupov do produkcie spôsobí, že sa výstupy viac než zdvojnásobia. Tvar krivky dlhodobých priemerných nákladov firmy závisí od výnosov z rozsahu výroby a od vplyvu rozsahu na ceny, ktoré platí za svoje vstupy. Označuje sa aj ako: rastúce výnosy z rozsahu. Definované v ESPP 7.1 Úvod, ESPP 11.3 Trhy, špecializácia a deľba práce. Pozri aj: náklady z rozsahu.

útok vkladateľov na banku

Situácia, v ktorej vkladatelia vyberajú finančné prostriedky z banky, pretože sa obávajú, že banka zbankrotuje a nesplní svoje záväzky (teda nevyplatí finančné prostriedky dlžné vkladateľom). Definované v ESPP 10.4 Banky, zisky a tvorba peňazí.

úverovo obmedzený

Opis jednotlivcov, ktorí si dokážu požičať len za nevýhodných podmienok. Definované v ESPP 9.8 Požičiavanie peňazí dáva možnosť investovať: Juliina nádej na lepšiu budúcnosť. Pozri aj: vylúčený z úverového trhu.

úverová sadzba (banková)

Priemerný úrok, ktorý komerčné banky účtujú firmám a domácnostiam. Táto sadzba je zvyčajne vyššia ako základná úroková sadzba: rozdiel medzi nimi označujeme ako maržu, resp. výnosové rozpätie pri komerčných úveroch. Ide o nominálnu úrokovú mieru. Označuje sa aj ako: trhová úroková miera. Definované v ESPP 10.4 Banky, zisky a tvorba peňazí. Pozri aj: úroková miera, základná úroková miera.

čistá hodnota

Aktíva mínus pasíva. Definované v ESPP 9.8 Požičiavanie peňazí dáva možnosť investovať: Juliina nádej na lepšiu budúcnosť. Pozri aj: súvaha, vlastný kapitál.

čistá netrpezlivosť

V situácii, keď je danosťou človeka rovnaká suma spotreby v tomto období aj neskôr, by sa táto vlastnosť prejavila tak, že by si cenil dodatočnú jednotku spotreby teraz viac ako dodatočnú jednotku neskôr. Dochádza k nej vtedy, keď je osoba netrpezlivá a chce spotrebovať viac teraz, pretože z dôvodu krátkozrakosti, slabej vôle alebo z iných dôvodov pripisuje spotrebe v budúcnosti menšiu hodnotu. Definované v ESPP 9.4 Dôvody požičiavania: vyrovnanie spotreby a netrpezlivosť. Pozri aj: slabá vôľa.

čistá súčasná hodnota

Súčasná hodnota toku budúcich príjmov mínus súvisiace náklady (bez ohľadu na to, či sú náklady v súčasnosti alebo v budúcnosti). Pozri aj: súčasná hodnota.

čistý príjem

Hrubý príjem mínus opotrebenie. Pozri aj: príjem, hrubý príjem, opotrebenie.

ľudský kapitál

Zásoba vedomostí, zručností, vlastností správania a osobnostných charakteristík, ktoré určujú produktivitu práce alebo pracovné príjmy jednotlivca. Je súčasťou daností jednotlivca. Investície do neho prostredníctvom vzdelávania, odbornej prípravy a socializácie môžu túto zásobu zvýšiť a takéto investície sú jedným zo zdrojov hospodárskeho rastu. Definované v ESPP 9.2 Príjem, spotreba a bohatstvo. Pozri aj: danosti, produktivita práce.

šok

Exogénna zmena v niektorých základných údajoch alebo premenných využitých v modeli. Definované v ESPP 7.12 Zmeny v ponuke a dopyte.

špecializácia

K špecializácii dochádza, keď krajina alebo iný subjekt vyrába menší rozsah tovarov a služieb, než spotrebuje, pričom tovary a služby, ktoré nevyrába, získa obchodovaním. Definované v ESPP 1.4 Ekonomický rast.

špekulatívne financovanie

Stratégia, ktorú firmy používajú na splnenie platobných záväzkov z pasív pomocou peňažných tokov, hoci firma týmto spôsobom nemôže splatiť istinu. Podniky v takejto situácii musia svoje pasíva pretransformovať, zvyčajne vydaním nového dlhu, aby splnili záväzky zo splatného dlhu. Termín vytvoril Hyman Minsky vo svojej Hypotéze finančnej nestability. Pozri aj: hedžové financovanie.

štruktúrna nezamestnanosť

Úroveň nezamestnanosti pri Nashovej rovnováhe modelu trhu práce a produktov. Definované v ESPP 8.5 Trh produktov a cenová krivka (firmy a zákazníci).

štát podporujúci ekonomický rozvoj

Vláda, ktorá preberá vedúcu úlohu pri podpore procesu ekonomického rozvoja prostredníctvom verejných investícií, dotovania konkrétnych odvetví, vzdelávania a iných verejných politík. Definované v ESPP 1.9 Typy kapitalizmu: inštitúcie a rast.

štátny dlhopis

Finančný nástroj vydávaný štátmi, ktorý sľubuje vyplácanie peňažných tokov v určitých intervaloch. Definované v ESPP 10.4 Banky, zisky a tvorba peňazí.

Slová, ktoré neboli uvedené v učebnici : cenový rozdiel, ceteris paribus, deflácia, dezinflácia, endogénny, exogénny šok, hedžové financovanie, homo economicus, hrubý domáci produkt (HDP), hrubý príjem, investície (I), klesajúca hraničná užitočnosť, komplementy, korelačný koeficient, korelácia, miera nezamestnanosti stabilizujúca infláciu, monopolná sila, negatívna spätná väzba (proces), nevylúčiteľný verejný statok, percentil, Pigouova dotácia, pozitívna spätná väzba (proces), predmety dlhodobej spotreby, primárne trhy, rivalitný statok, rozpočtové obmedzenie, slabá vôľa, solventný, spolupoistenie, spotreba (C), zodpovednosť, čistá súčasná hodnota, čistý príjem, špekulatívne financovanie.