Salvatore Quasimodo (∗ 20. august 1901, Modica, Taliansko – † 14. jún 1968, Neapol) bol taliansky prekladateľ a básnik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1959).
Životopis V roku 1908 sa rodina kvôli otcovi železničiarovi presťahovala do Messiny, kde bývali v odstavenom železničnom vozni na hluchej koľaji. V Salvatorovi navždy utkveli v pamäti spomienky na trosky, zrúcaniny a ničenie.
Už počas povinnej školskej dochádzky začal písať prvú poéziu a prózu. Spolu s priateľmi založil časopis Nuovo Giornale Letterario, z ktorého však vyšlo málo čísel. Po získaní diplomu na matematicko-fyzikálnom technickom inštitúte v roku 1919 odišiel do Ríma, kde sa zapísal na univerzitu - poľnohospodársku fakultu, ale zlé ekonomické podmienky mu zabránili v pokračovaní štúdia. Žil v chudobe a venoval sa rôznej činnosti. Písal a publikoval, pracoval ako technický kreslič aj ako predavač v železiarstve. Práve v Ríme vyšla jeho prvá zbierka básní Acque e terre a po nej druhá zbierka Oboe sommerso. Vďaka pobytu v Ríme spoznal mnohých vtedajších významných básnikov ako Eugenio Montale, Elio Vittorini a iných.
V roku 1940 sa presťahoval do Milána a v roku 1941 začal pôsobiť na tunajšom konzervatóriu ako profesor talianskej literatúry, ktorú vyučoval do roku 1968, teda do smrti. Medzitým vydal ďalšie zbierky básní (Ed e subito sera, Le nuove poesie).
x