Karl Adolph Gjellerup (* 2. jún, 1857 – † 13. október, 1919) bol dánsky básnik, prozaik a dramatik, ktorý v roku 1917 získal Nobelovu cenu za literatúru (spolu s ďalším Dánom Henrikom Pontoppidanom). Používal pseudonym Epigonos.
Život
Gjellerup pochádzal z rodiny pastora a vyštudoval teológiu. Kňazom sa však nikdy nestal a už na fakulte prejavoval dosť slobodomyseľné názory. Záujem o náboženské otázky ho potom priviedol k podrobnejšiemu štúdiu budhizmu a následne k východným myšlienkovým prúdom a k mystike. Popri indických vplyvoch sa v jeho literárnom diele prejavilo taktiež programové spriaznenie s novoromantizmom. Od roku 1892 žil v Nemecku a písal tiež v nemčine.
Jeho vrcholné dielo Pútnik Kamaníta patrí spolu s knihou Kameň mudrcov Johannesa Ankera Larsena k najväčším skvostom mystickej dánskej literatúry 20.storočia.
x