Juan Ramón Jiménez (∗ 24. december 1881, Moguer, Španielsko – † 29. máj 1958, San Juan, Portoriko) bol španielsky básnik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1956.
Počas občianskej vojny v Španielsku emigroval do Portorika, kde potom žil, tvoril a aj zomrel. Bol vyhľadávaným, avantgardným, autorom, ktorý mal značný vplyv na generáciu mladých básnikov. Od modernizmu dospel k vlastnému ideálu, ktorý nazval "poesía desnuda" - čistá (doslovne nahá) poézia.
Okrem poézie sa preslávil svojou „elégiou z Andalúzie“, klasickou detskou knihou „Strieborniak a ja“, ktorá je skutočnou básňou v próze o priateľstve básnika a oslíka.
Dielo Poézia , Almas de violeta (Fialkové duše), 1900 , Ninfeas (Lekná), 1900 , Rimas (Rýmy), 1902 , Arias Tristes (Smutné árie), 1903 , Jardines lejanos (Ďaleké záhrady), 1905 , Pastorales (Pastorály), 1905 , Baladas de primavera (Jarné balady), 1907 , Elejías puras (Čisté elégie), 1908 , La soledad sonora (Magické básne o smútku), 1911 , Diario de un poeta recién casado (Denník básnika novomanžela), 1917 , Sonetos espirituales (Duchovné sonety), 1917 , Eternidades (Večnosti), 1918 - touto zbierkou sa začala Jiménezova etapa hľadania jeho ideálu „čistej poézie“. , Piedra y cielo (Kameň a obloha), 1919 , Poesía (Poézia), 1923 , Belleza (Krása), 1923 , Voces de mi copla (Hlasy mojej piesne), 1945 , Animal de fondo (Zviera z dna), 1947 , Dios desendo y diseante (Vytúžený a túžiaci Boh), 1949
x