Ján Čajak (pseudonymy Aliquis, Ján Drienčanský, Michal Kopanický, Nihil, Pozorovateľ, Starý Hodžov volič, Strýčko Ján a i.) (∗ 19. december 1863, Liptovský Ján – † 29. máj 1944, Petrovec, Juhoslávia) bol slovenský spisovateľ a prekladateľ.
Životopis Narodil sa v rodine štúrovského básnika a evanjelického farára Janka Čajaka a Adely Čajakovej, rodenej Medveckej (sestra Terézie Vansovej), no už ako štvorročnému mu predčasne zomrel otec (na tuberkulózu) a jeho matka sa vydala druhý raz za Pavla Dobšinského. Jeho synom bol Ján Čajak (prozaik, novinár a redaktor). Základné vzdelanie dostal doma, neskôr študoval na gymnáziu v Martine, no keď ho zatvorili, pokračoval vo vzdelávaní na maďarskom gymnáziu v Rimavskej Sobote a nemeckom gymnáziu v Kežmarku. Neskôr študoval aj v Lučenci, Banskej Štiavnici, Bratislave, odkiaľ bol vylúčený pre svoje politické názory. Učiteľské skúšky napokon zložil v roku 1889 v Kláštore pod Znievom.
Pracoval v advokátskej kancelárii Petra Jamnického v Pezinku, učil v Liptovskej Kokave, Rajci a v Kráľovej Lehote. V roku 1893 sa natrvalo presťahoval na Dolnú zem do Báčky, neskôr slovenskej obci Selenče a v roku 1899 sa usadil v Petrovci. Tu stál vyše 40 rokov v centre kultúrnych a politických snáh dolnozemských Slovákov. Zaslúžil sa tiež o založenie slovenského gymnázia v Petrovci a v roku 1924 odišiel do dôchodku. Ďalej však pôsobil ako predseda literárneho a národopisného odboru Matice slovenskej v Juhoslávii a aj v pokročilej starobe sledoval politický a kultúrny vývoj na Slovensku.
Tvorba Začiatky jeho literárnej tvorby siahajú do obdobia jeho presťahovania do Petrovca v roku 1899 a tvorbou sa radí do druhej vlny realistických spisovateľov; jeho tvorba bola silne ovplyvnená Svetozárom Hurbanom Vajanským. V Juhoslávii začal prispievať do mnohých periodík (Národnie noviny, Slovenské pohľady, Dennica, Slovenský týždenník, Národný hlásnik) a stal sa stálym spolupracovníkom pražského mesačníka Naše Slovensko. Založil slovenský politický týždenník Národná jednota, neskôr tiež kultúrny a literárny mesačník Náš život. Jeho prvá prozaická práca vyšla v roku 1903 v Národných novinách. Vo svojich dielach čerpal zo spomienok na Slovensko, najmä na Liptov a Gemer, upozorňuje v nich na problémy, no zároveň tiež predkladá riešenia. Písal tiež anekdotické príbehy a charakterové obrázky. Okrem písania beletrie sa zameriaval i na publicistiku, ľudovýchovnú prácu a preklady (Guy de Maupassant, Alexander Sergejevič Puškin a i.).
x