Henrik Pontoppidan (24. júl 1857 – 21. august 1943) bol dánsky prozaik, najvýznamnejší predstaviteľ dánskeho naturalizmu a kritického realizmu, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1917 (spoločne s ďalším dánskym spisovateľom Karlom Adolphom Gjellerupom). „… za jeho dokonalé obrazy súčasného dánskeho života“ (citácia z odôvodnenia Švédskej akadémie).
Život Pontoppidan sa narodil ako syn pastora vo Fredericii. Nechcel sa však stať teológom a začaté inžinierske štúdium zanechal pre prácu učiteľa na základnej škole. Neskôr sa stal voľným novinárom a spisovateľom, ktorý debutoval v roku 1881.
Ako osemnásťročný peši precestoval Dánsko, Nemecko a Švajčiarsko, čo mu poskytlo bohatý materiál pre jeho spisovateľskú činnosť. Začiatky jeho literárnej tvorby boli ovplyvnené prírodnými námetmi a ľudovými povesťami. Jeho poviedky poukazovali na zlú sociálnu realitu dánskeho vidieka. Neskôr sa ústredným motívom jeho diel stali ľudské existenčné otázky a sklamania ľudí, ktorí márne hľadajú uskutočnenie svojich životných ideálov.
Medzi jeho ústredné diela patria tri romány o dánskej spoločnosti, ktoré napísal v rokoch 1890 až 1920: , Naturalistický Det forjattede land, , z časti autobiografický Lykke Per (Šťastný Per), , spoločenskokritický De dodes rige.
x