Giosuè Carducci (∗ 27. júl 1835, Valdicastello neďaleko Luccy, Taliansko – † 16. február 1907, Bologna, Taliansko) jeden z najväčších talianskych básnikov, považovaný za neoficiálneho moderného národného básnika. Je držiteľom Nobelovej ceny za literatúru (1906).
Život Giosuè Carducci začal písať poéziu už v detstve pod vplyvom antických vzorov, čoskoro v nej však začal uplatňovať revolučné tendencie (bol synom dedinského lekára, člena hnutia za slobodu a obnovu národnej jednoty Talianska). Študoval vo Florencii a v Pise, vystupoval ako radikálny republikán a antiklerikál sympatizujúci so socialistickým a robotníckym hnutím. Odporcovia Rakúska-Uhorska v ňom videli vzor svojich oslobodzovacích tendencií.
Carducci bol aj uznávaným prekladateľom nemecky písanej poézie. Diela Heineho a Goetheho, ktoré prekladal, hlboko ovplyvnili aj jeho tvorbu.
Zjednotenie Talianska v roku 1870 mu dalo nové umelecké možnosti a prehĺbilo jeho básnickú inšpiráciu. Po stretnutí s kráľovnou Margarétou v roku 1878 sa priklonil k monarchii a umelecky ku klasickému realizmu (stal sa odporcom nielen kresťanského mysticizmu, ale aj romantizmu Alessandra Manzoniho). Čoskoro je označovaný ako národný klasik a najvýznamnejší básnik jednotnej krajiny.
x