Frans Eemil Sillanpää (∗ 16. september 1888, Hämeenkyrö, Fínsko – † 3. jún 1964, Helsinki) bol fínsky spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1939 za literárnu činnosť s poukazom na román Nuorena nukkunut (Zomierala mladá). Spolu s Penttim Haanpääom patrí k najvýznamnejším fínskym spisovateľom 20. storočia.
Životopis Narodil sa v sedliackej rodine otcovi Eemilovi Sillanpäämu v Hämeenkyrö ako tretí syn. Už v ranom detstve poznal desiatky starých fínskych rozprávok, a keďže mal mimoriadnu fantáziu, ich dej si sám menil a dotváral. V rodnej dedine začal navštevovať cirkevnú školu, jedinú, ktorá tam bola.
Jeho rodičia boli chudobní, okrem synov mali ešte dve dcéry, ale s pomocou vplyvných a bohatých miestnych sedliakov poslali Fransa do školy v Tampere. V roku 1908 sa presťahoval do Helsínk, kde študoval znova vďaka bohatým krajanom na prírodovedeckej fakulte. Tu sa zoznámil s maliarmi Eero Järnefeltom, Pekka Halonenom, hudobným skladateľom Jeanom Sibeliom a spisovateľom Juhani Ahom.
Frans popri štúdiu písal, vracal sa domov, do rodného kraja a počúval pamätníkov starých čias. Tí mu rozprávali staré príbehy, ktoré sa možno kedysi odohrali, podané ako povesti a legendy. V roku 1934 sa stal členom PEN-klubu a o dva roky neskôr získal čestný doktorát univerzity v Helsinkách.
x