François Mauriac (∗ 11. október 1885, Bordeaux – † 1. september 1970, Paríž) bol významný francúzsky spisovateľ, dramatik a esejista, predstaviteľ katolicizmu. Požadoval prísnu politickú spravodlivosť, obhajoval kolonizované národy. V roku 1952 získal Nobelovu cenu. Biografia François Mauriac sa narodil ako najmladší z piatich detí v zámožnej rodine bankára. Nemal ani dva roky, keď mu zomrel otec a od tej doby sa o deti spolu s matkou starali starí rodičia. Matka bola veľmi zbožná katolíčka, Françoisa preto ako sedemročného poslali do školy Mariánskeho rádu (Collège de Grand-Lebrun) na predmestí Bordeaux. V Bordeaux pokračoval aj v univerzitnom štúdiu, ktoré zakončil v roku 1905.
V roku 1906 prišiel do Paríža, kde sa pripravoval na prijímacie skúšky na „École Nationale des Chartes“, kde ho prijali v roku 1908. Príliš dlho však na škole nevydržal – po niekoľkých mesiacoch z nej odišiel na základe pevného rozhodnutia, že svoj život zasvätí literatúre. Svoje prvé dielo, básnickú zbierku Les mains jointes (Zopäté ruky) vydal hneď v nasledujúcom roku (1909), ďalšiu zbierku básní „Adieu à l'adolescence“ (Zbohom dospievanie) v roku 1911. Potom sa už zameral skôr na prózu.
Jeho románový debut L’Enfant chargé de chaînes (Zviazané dieťa) vyšiel v roku 1913. Mauriac si osvojil typický štýl písania, veľmi poetický a sugestívny. Jeho rané práce patria súčasne do obdobia jeho osobnej mladistvej spirituálnej krízy, kedy trpel pocitom, že kresťanské duchovné zameranie človeka je potlačujúcim faktorom prirodzených ľudských potrieb, preto zobrazujú predovšetkým boj medzi citmi a rozumom, respektíve túžbou a zodpovednosťou vnútri človeka. Táto téma sa stáva ústrednou problematikou Mauriacových diel aj do budúcnosti, ale už v oveľa hlbšom rozmere.
Počas prvej svetovej vojny bol Mauriac povolaný, aby slúžil na Balkáne ako príslušník Červeného kríža. V roku 1922 vydal ďalší román Le baiser au lépreux (Bozk malomocnému), ktorý bol jeho prvým výrazným úspechom.
x