Vlastimil Kovalčík (∗ 30. marec 1939, Matiašovce) je slovenský básnik, esejista a prekladateľ.
Životopis Pochádza z učiteľskej rodiny a vzdelanie získaval v Matiašovciach, Spišskej Novej Vsi, Kežmarku a v Bratislave, kde vyštudoval odbor ruština a slovenčina na filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Bol redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, od roku 1967 pracoval ako redaktor v časopise Slovenské pohľady, no v roku 1972 sa opäť vrátil do vydavateľstva Slovenský spisovateľ, od roku 1992 pracoval v redakcii Literárneho týždenníka.
Tvorba Knižne debutoval v roku 1965 zbierkou básní Vstupovanie do erbu. Vo svojej tvorbe sa venuje meditatívnej lyrike, pričom hľadá hranice filozofických a poznávacích možností slova. Snaží sa o vystihnutie problematiky ľudského bytia, vracia sa do spomienok na detstvo, vyjadruje svoju nostalgiu na časmi, ktoré prežil a nedajú sa viac vrátiť. V neskoršej básnickej i esejistickej tvorbe sa zameriava najmä na Zamagurie, svoj rodný kraj. Okrem vlastnej tvorby sa venuje tiež prekladom z poľskej a francúzskej literatúry.
Dielo *1965 – Vstupovanie do erbu *1968 – Médium *1970 – Zrkadlo čoraz plytšie *1971 – Aletheia *1974 – Horiaca rukoväť *1979 – Živice *1988 – Vytrvalosť k otázkam *1993 – Odraz ohňa
xVlastimil Kovalčík má na Slovensku 0 ulíc a námestí.