Vavrinec Benedikt z Nedožier alebo Vavrinec Benedikt Nedožerský (aj Laurenc Benedikt Nudožerský, M. Laurentius Benedictus Nudozierinus) (* 10. august 1555, Nedožery-Brezany, Slovensko – † 4. jún 1615, Praha, Česko) bol slovenský humanista, básnik, pedagóg, klasický filológ, jazykovedec, matematik a hudobník.
Vavrinec Benedikt Nedožerský bol popredný slovenský humanistický vzdelanec, jedna z našich najvýraznejších a najvýznamnejších osobností z obdobia humanizmu a renesancie, a to nielen ako profesor, dekan Filozofickej fakulty a prorektor Karlovej univerzity v Prahe, ale aj ako pedagogický reformátor a autor diel obsahujúcich progresívne návrhy na reformu školstva, jazykovedec a tvorca po latinsky napísanej prvej systematickej gramatiky českého jazyka, humanistický básnik, prvý teoretický skúmateľ metra, tvorca prvého systému časomernej prozódie a autor kníh o poetike, autor žalmových parafráz celého žaltára a hudobník presadzujúci nové formy v jeho zhudobnení či matematik a autor učebnice o základoch aritmetiky.
Životopis
Vavrinec Benedikt Nedožerský pochádzal zo Slovenska, ako desaťročný navštevoval školu v Prievidzi. Po otcovej smrti odišiel do Jihlavy ku svojmu strýkovi Samuelovi, kde mal možnosť ďalej sa vzdelávať. Uprostred štúdií však prechladol a na niekoľko rokov ťažko ochorel. Uzdravil sa až roku 1587, keď v Uhrách vypukli turecké boje. Po vyliečení a dokončení prípravných štúdií študoval na Karlovej univerzite v Prahe filozofiu a teológiu. V roku 1593 prijal miesto učiteľa v Moravských Budejoviciach a ďalšie dva roky bol rektorom v Uherskom Brode. V roku 1595 sa opäť vrátil do Prahy, aby ukončil štúdium na Karlovej univerzite: 16.
x