Václav Kaplický (∗ 28. august 1895, Sezimovo Ústí farnosti Tábor – † 4. október 1982, Praha) bol český prozaik, publicista a epický básnik. Predovšetkým je známy ako autor historickej beletrie.
Študoval na gymnáziu a reálke v Tábore, kde v roku 1914 maturoval. Hneď v nasledujúcom roku bol odvedený do prvej svetovej vojny a dostal sa na haličský front. Tu bol v roku 1916 zajatý, potom vstúpil do česko-slovenských légií. Roku 1918 bol delegátom zakázaného vojenského zjazdu, po tomto zistení bol zatknutý a väznený vo Vladivostoku.
Po návrate do Česko-Slovenska (1919), sa stal zamestnancom sekretariátu socialistického Zväzu československých legionárov a onedlho úradníkom ministerstva národnej obrany.
V rokoch 1922–1950 pracoval v niekoľkých nakladateľstvách (napr. Čin, Pokrok, Družstevní práce, Melantrich), najprv ako úradník a neskôr ako pomocný redaktor. Od roku 1950 sa venoval iba literatúre. Za jeho dielo mu bol v roku 1978 udelený titul Národný umelec.
x