Petr Bezruč je literárny pseudonym Vladimíra Vašeka (∗ 15. september 1867, Opava – † 12. február 1958, Olomouc), českého básnika, ktorý uverejnil svoju jedinú básnickú zbierku Slezské písně na začiatku 20. storočia. Úplne výnimočné verše, ktoré svojim útočným prihováraním sa za sociálne a národné záujmy českých ľudí v Sliezsku nemajú v českej literatúre obdobu ani svojim vznikom, ani štýlom a ani ďalším osudom. Literárni historici radia Bezruča do generácie tzv. anarchistických buričov. Jeho dielo je ovplyvnené symbolizmom a Českou modernou.
Život Rodičia Narodil sa v rodine Antonína Vašeka a Marie Vašekovej (rod. Brožkovej). Jeho otec Antonín Vašek bol učiteľ, filológ a sliezsky buditeľ. Od roku 1860 vydával prvý český časopis v Sliezsku Opavský besedník. Ako jeden z prvých odmietol uznať pravosť rukopisov Královodvorského a Zelenohorského a obvinil Václava Hanku z ich sfalšovania. Jeho matka Marie pochádzala zo zámožnej rodiny z Týnca nad Labem. V roku 1873 bol otec za svoje pročeské aktivity (v takmer nemeckej Opave) nútený sa presťahovať do Brna. Každé leto trávil malý Vladimír Vašek v Háji u Opavy, kam chodieval jeho otec kvôli svojej záľube – lovu. Detstvo Vladimíra Vaška je však poznamenané nezhodami medzi jeho rodičmi a tiež bezohľadnými útokmi proti otcovi za jeho filozofickú prácu o Královodvorskom a Zelenohorskom rukopise. V roku 1880 jeho otec zomiera na tuberkulózu. Matka tak zostala so 6 deťmi sama v zložitej finančnej situácii.
Detstvo V roku 1881 začal navštevovať brnianske gymnázium. Najhorší prospech mal z nemčiny, matematiky a spevu. Sám básnik neskoršie priznal, že hudbe nikdy nerozumel. Ešte na meštianke jeho učiteľ spevu ho posmešne prezýval Anton (ein ton = jeden tón), pretože všetky piesne spieval v jedinom tóne. Naopak darí sa mu v štúdiu gréčtiny. V priebehu štúdia na gymnáziu už píše prvé verše, ktoré sa však nezachovali. Väčšinou sú to ironické veršovačky namierené proti profesorom. Je ovplyvnený čítaním Vrchlického, Svatopluka Čecha, Jana Nerudu, Friedricha Hölderlina a Edgara Allana Poea. Už ako štrnásťročný vie po rusky a číta v origináli Puškina a Lermontova. Na gymnáziu sa mu prospech trvale zhoršuje a po jeho ukončení uvažuje o tom, že vstúpi do kláštora. Nakoniec sa však rozhodne pre štúdium klasickej filológie v Prahe.
Pražské štúdiá Tri roky (1885 – 1888) študoval v Prahe. Štúdium však nedokončil. Tu sa začal intenzívne venovať záľube v antike a v etymológii. Nie je bez zaujímavosti, že medzi jeho učiteľov patrili T. G. Masaryk, Josef Durdík, Jaroslav Goll, Otakar Hostinský. V tomto období väčšinu svojho času trávi v pražských krčmách a kaviarňach. Viacej ako štúdiu sa venuje kartám a pitkám so spolužiakmi. Stretáva sa tu prvýkrát s Janom Herbenom a tiež s Vilémom Mrštíkom, s ktorými diskutuje o literatúre. Stále častejšie však podlieha melanchólii a uzatvára sa do seba. Nezúčastňuje sa na žiadnych politických a vlasteneckých aktivitách. Aj sám neskoršie priznáva, že nenavštívil ani len Národní divadlo, ani katedrálu sv. Víta.
x