Móhandás Karamčand Gándhí (मोहनदास करमचन्द गांधी)(∗ 2. október 1869, Pórbandar, India – † 30. január 1948, Naí Dillí, India), nazývaný aj Mahátmá (Veľký duch), bol indický mysliteľ a politik. Najvýznamnejšia postava indického národnooslobodeneckého hnutia proti britským kolonizátorom. Zakladateľ učenia nazývaného gándhizmus.
Gándhí bol tvorcom metód nenásilného odporu proti koloniálnej vláde, propagátorom rasovej a náboženskej rovnoprávnosti v Indii a čelnou postavou indického národného hnutia za nezávislosť. Východiskovým princípom jeho filozofie je stotožnenie Boha a pravdy. Pochopenie pravdy je spojené s procesom mravného sebazdokonaľovania. Jeho etické názory sa zakladali na džinistickom princípe ahínsa (zákone lásky a zákone utrpenia) a na princípe brahmačarje (nepripúšťajúcej zhovievavosť k ľudským slabostiam), aparigany (nezištnosti) atď. Vo svojich názoroch na vzťah Východu a Západu na rozdiel od Thákura zastával heslo „non-cooperation“.
Život Detstvo a škola Gándhí sa narodil v Indii, v tom čase kolonizovanej Spojeným kráľovstvom (Británia si celkom podmanila Indiu v roku 1818, kedy rozdrvila posledného miestokráľa Maráthov). Mahátmá Gándhí pochádzal z podkasty vaišjov z kasty banijov. Táto kasta sa zväčša živila obchodom a poľnohospodárstvom. Jeho otec, Karamčand Gándhí, bol ministerským predsedom zväzového štátu Pórbandar. Matka Putlibáí bola silno nábožensky založená. Mal dvoch bratov a jednu sestru. Školu navštevoval najskôr vo svojom rodisku. Pokračoval v Rádžkóte na obecnej škole a v dvanástich rokoch na vyššej škole. V trinástich bol už ženatý. Stratil tak jeden rok štúdií, ale napriek tomu pokračoval v štúdiu. Pôvodne chcel byť lekárom, ale pod nátlakom rodiny sa rozhodol pre štúdium práva.
Gándhí sa v štrnástich rokoch života stretáva s Tulasidovou knihou – Rámájana. Tú považoval až do konca svojho života za najznamenitejšiu náboženskú knihu.{{chýba citácia}} Jeho otec po ťažkej chorobe zomrel krátko po jeho šestnástom roku. Gándhí v tej dobe počal so svojou ženou dieťa, ktoré po pôrode zomrelo. Toto znamenie bral ako trest za to, že poľavil v starosti o otca a nechal sa zlákať žiadostivosťou.{{chýba zdroj}} V otázke viery bol Gándhí veľmi neistý. Po otcovej smrti sa stretol s Bhagavadgítou, ktorá ho nadchla až neskôr, keď držal 21-dňový pôst za zjednotenie moslimov a hinduistov. Jeho prístup k náboženstvu sa menil, postupne si však začal vytvárať vlastné názory. Spoznal, že kresťanstvo je pre neho krajne odpudivé a stále viac sa upieral k ateizmu.{{chýba zdroj}}
x