Ladislav Berák (∗ 7. jún 1938, Trenčín-Záblatie - † 15. august 2018) bol slovenský akademický sochár a maliar.
Študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (1953 – 1957) u akad. sochára L. Korkoša, kde jeho maturitnou prácou bol drevený reliéf „Dievča s vencom“ a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1957 – 1963) u národného umelca prof. J. Kostku. Vtedy vznikli jeho štúdie „Sediaca medvedica“ a „Antilopy“ (1961) i „Tatranská medvedica“, „Rys strhávajúci srnu“ a „Kanec“ (1962). Diplomovou prácou bola moderná zváraná plastika „Zubor“ (1963). Tomuto sochárskemu prejavu je podobný aj „Zhasínajúci jeleň“ (1970).
Manželka Drahomíra (Andika), rod. Javorová je tiež akademická sochárka. Od roku 1965 býva v Žiline na Bôriku. Chatu – ateliér v kráľovolehotskej osade Svarín má od roku 1976. V rokoch 1965 – 1972 vyučoval na ĽŠU v Žiline. Od roku 1990 začal maľovať obrazy poľovnej zveri. Vo svojej sochárskej tvorbe sa venuje predovšetkým portrétom a realistickej tvorbe. Jeho dielo bolo ocenené spoločenskými, politickými i poľovníckymi vyznamenaniami, k päťdesiatinám mu udelili titul Zaslúžilý umelec.
Kritika Ladislav Berák patril spolu s Jánom Kulichom, Rudolfom Pribišom a Tiborom Bártffayom k najvýraznejším predstaviteľom tzv. socialistického realizmu v sochárstve. Tzv. socialistický realizmus slúžil vládnucej KSČ ako politický nástroj formovania „pracujúcich más“.
x