Karol Pekník (∗ 20. apríl 1900, Pezinok - † 1. november 1944, Pohronský Bukovec) bol slovenský generál, protifašistický bojovník.
Rodina , otec Pavol Peknik , matka Eva rod. Ženišová , manželka Anna rod. Činátlová , syn Ing. Karol Pekník, CSc.
Životopis V rokoch 1911-1915 študoval na gymnáziu, 1915-1938 na vojenských školách, v Bratislave, vo Viedni, Budapešti a Prahe. Dôstojník, telovýchovný náčelník a učiteľ predvojenskej výchovy v Bratislave. Od roku 1938 major generálneho štábu, prednosta 4. odd. 6. divízie v Brne a výcvikovej skupiny zboru v Banskej Bystrici. V rokoch 1939-1944 náčelník Hlavného štábu MNO a profesor Vysokej školy vojenskej v Bratislave. Medzi 10. augustom 1943 a 16. októbrom 1943 veliteľ 2. pešej divízie. Po začiatku SNP bol menovaný za veliteľa obrannej oblasti, od 4. september 1944 náčelník operačného odd. Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. Podieľal sa na vývoji stratégie a taktiky boja armády v SNP. 1. 11. 1944 bol neďaleko Svätého Ondreja nad Hronom (dnes časť obce Pohronský Bukovec) zajatý príslušníkmi Einsatzkommanda 14 a ešte v ten istý deň bol pri pokuse o útek zastrelený. Po oslobodení boli jeho telesné pozostatky exhumované a prevezené do rodného Pezinka, kde je aj pochovaný.
Ocenenie Karol Peknik bol in memoriam vyznamenaný Československou medailou Za chrabrosť pred nepriateľom (roku 1945), Radom Slovenského národného povstania I. triedy (roku 1945), Štefánikovým pamätným odznakom I. stupňa (roku 1945), Československým vojnovým krížom 1939 (roku 1946). V roku 1946 bol in memoriam povýšený do hodnosti brigádneho generála.
x