Jožo Nižnánsky

Jožo Nižnánsky (∗ 30. august 1903, Brestovany – † 7. marec 1976, Bratislava) bol slovenský básnik, prozaik, publicista a prekladateľ, autor populárnych historických románov a povestí.

Životopis Pochádza z nemajetnej rodiny, jeho otec bol železničný strážnik. Základnú školu navštevoval v rodisku, v Zavare a v Satu Mare (Rumunsko), gymnázium potom vo Svätom Jure a Trnave. Po maturite sa zapísal na právo, ktoré nedokončil, a z finančných príčin dal prednosť novinárskej praxi, takže od roku 1923 sa stal novinárom z povolania. Medzi rokmi 1924 a 1938 bol redaktorom denníka Agrárnej strany Slovenská politika, kde uverejnil väčšinu svojich románov na pokračovanie. Postupne redigoval časopisy Nový svet (počas 2. svetovej vojny bol jeho majiteľom a vydavateľom), časopisy Demokratickej strany Čas v obrazoch a Demokratický týždenník (v oboch vo funkcii šéfredaktora), Život v obrazoch a iné. V rokoch 1949 – 1951 pracoval ako redaktor vo Vydavateľstve ROH, v rokoch 1950 – 1954 pracoval vo vydavateľstve Obroda, od roku 1952 bol tiež redaktorom Sveta socializmu, neskôr Slovenského nakladateľstva detskej knihy, a do roku 1957, kedy odišiel do dôchodku, v Mladých letách. Odvtedy sa venoval prekladateľskej činnosti a preložil viac než 20 diel z ruského (R. Kim, S. N. Sergejev-Censkij, I. Muratov, J. Bessonov, T. S. Aksakov a i.), nemeckého (Tisíc a jedna noc a i.), maďarského (G. Gárdoni, J. Heltai a i.) a francúzskeho (George Sandová) jazyka. V roku 1993 mu bola v rodných Brestovanoch odhalená pamätná tabuľa.

Tvorba Svoju literárnu tvorbu začal písaním poézie, hoci neskôr sa venoval výlučne písaniu dobrodružno-historických románov. Jeho poézia vyjadruje oslavu života roľníckych predkov. Jeho básnická tvorba bola veľmi dobre prijatá, no napokon v nej nepokračoval, ale začal sa venovať próze. V nej sa vracia do slovenskej minulosti a k historickým postavám ako sú Móric Beňovský alebo Alžbeta Bátoriová. Pre jeho tvorbu je charakteristický napínavý dej, dobrodružstvo, zápas dobra a zla, hrdinstva i zbabelosti, a tiež príbehy lásky. Svoje diela sa snaží písať veľmi jednoducho, aby boli prístupné širokej verejnosti (inšpirovali ho diela W. Scotta, A. Dumasa, M. Jókaia, H. Sienkiewicza a i.)

Dielo , 1928 – Medzi zemou a nebom, básnický debut , 1932 – Čachtická pani, román o Alžbete Bátoriovej , 1933 – Dobrodružstvá Mórica Beňovského, román (sfilmovaný v roku 1975) , 1934 – Spišské tajomstvo, román , 1934 – Cholera, román , 1935 – Krásna Hedviga, román , 1935 – Studňa lásky, román podľa povesti o trenčianskej studni a Omarovi a Fatime , 1937 – Žena dvoch mužov, román , 1937 – Právo prvej noci, román , 1938 – Trnava, ruža krvavá, vychádza v časopise Slovenská politika , 1938 – Proti kaštieľu, vychádza v časopise Slovenský týždenník , 1960 – Bojnické kamenné dukáty, poviedkový cyklus , 1971 – Lásky Žofie Bosniakovej, román o živote Žofie Bosniakovej, ako vedľajšia postava v knihe vystupuje aj muránska "venuša" Mária Széchyová

x

Viac na wikipédii.

Jožo Nižnánsky má na Slovensku 0 ulíc a námestí.

Existuje aj Ladislav Nižnánsky: Ladislav Nižnánsky, a jeho ulice, Ladislav Nižnánsky na wikipédii.
Kategórie: Slovenskí spisovatelia, Narodenia 30. augusta, Narodenia v 1903, Osobnosti z Brestovian, Úmrtia 7. marca, Úmrtia v 1976, .
Chýba vám nejaká osobnosť? Uistite sa, že má svoju stránku na slovenskej wikipédii a pridajte ju do kategórie Osobnosti s ulicami. Zmeny sa za pár dní prejavia automaticky aj tu.
Všetky osobnosti na epsilon.sk. Zdrojom dát je Openstreetmap a wikipédia, dáta sú šíriteľné pod licenciou Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported.
Spracoval Michal Páleník, ε epsilon logo