Josef Mysliveček

Josef Mysliveček, zdroj wikipédia

Josef Mysliveček, po taliansky Giuseppe Venatorini (∗ 9. marec 1737, Praha - † 4. február 1781, Rím) bol český hudobný skladateľ obdobia neskorého baroka a klasicizmu. Bol nazývaný „Božským Čechom“ (Il divino Boemo). Zložil takmer 30 opier, 10 oratórií, rad symfónií, koncertov a množstvo komornej a chrámovej hudby. Veľa diel sa nezachovalo alebo ešte neboli objavené.

Život Josef Mysliveček bol synom bohatého pražského mešťana a mlynára, ktorý hospodáril v Dubovom mlyne v Šáreckom údolí pri Prahe a bol tiež dedičným nájomcom mlyna na Novotného lávke v Prahe na Novom Meste (od roku 1936 je v dome Smetanovo múzeum). Josef sa narodil ako jednovaječné dvojča s bratom Jáchymom, pravdepodobne v Sovových mlynoch na Kampe. Obaja bratia absolvovali trivium na staromestskej škole u dominikánov u sv. Jiljí a od roku 1747 Akademické gymnázium u jezuitov v Klementine, kde tiež od roku 1753 mali pokračovať v štúdiu filozofie a literatúry na univerzite, Josef ale školu pred dokončením opustil. V rokoch 1753 - 1756 sa obaja bratia vyučili u Václava Kliku mlynárskemu remeslu, roku 1758 boli prijatí do cechu ako tovariši, roku 1761 boli vyhlásení majstrami.

Josef okrem toho študoval v Prahe hru na husle u virtuóza Františka Bendu a hudobnú kompozíciu u Františka Josefa Habermanna. Na organ ho učil Týnský organista Franz Josef Seeger. Už ako dvanásťročný platil za dobrého huslistu. Ako skladateľ a komorný hudobník nastúpil do služieb grófa Vincenca Valdštejna, pre ktorého anonymne zložil 6 skladieb z cyklu Mesiace (Január až Jún). Ďalej písal kantáty pre opáta kláštora cisterciánov v Oseku Kajetána Březinu a pre kláštor benediktínov v Břevnove. Trpel však provincionalizmom českých krajín a chcel získať nezávislosť a skúsenosti v cudzine. Břevnovský opát Fridrich Grundtmann mu preto zaplatil cestu do Talianska, kam Mysliveček natrvalo odišiel roku 1763.

Sprvu sa živil ako huslista a študoval hudbu u organistu a skladateľa Giovanniho Battistu Pescettiho (1704 - 1766) v Benátkach. Ako skladateľ sa presadil svojou prvou (ale nezachovanou) operou Zmätok na Parnase, uvedenou v Parme asi v rokoch 1764 - 1765. Roku 1766 nasledovala závratná kariéra počnúc operou Semiramis znovu poznaná, uvedenou v Bergame, a najmä roku 1767 po uvedení opery Bellerofontes v divadle Teatro San Carlo v Neapole. Jeho obľúbeným libretistom bol básnik Pietro Metastasio.

x

Viac na wikipédii, wikidata Q313974.

Josef Mysliveček má na Slovensku 14 ulíc a námestí.

Zoznam ulíc

  1. Myslivecká, Bohumín
  2. Myslivečkova, Brno
  3. Myslivecká, Brno
  4. Myslivecká, Dolní Bojanovice
  5. Josefa Myslivečka, Frýdek-Místek
  6. Myslivečkova, Hodonín
  7. Myslivecká, Hvozdná
  8. Myslivecká, Olomouc
  9. Myslivecká, Ostrava
  10. Myslivecká, Šumperk
  11. Myslivecká, Těrlicko
  12. Myslivecká, Vacenovice
  13. Myslivecká, Vrbno pod Pradědem
  14. Myslivecká, Zlaté Hory
Kategórie: Operní skladatelia, Narodenia 9. marca, Narodenia v 1737, Osobnosti z Prahy, Úmrtia 4. februára, Úmrtia v 1781, .
Chýba vám nejaká osobnosť? Uistite sa, že má svoju stránku na slovenskej wikipédii a pridajte ju do kategórie Osobnosti s ulicami. Zmeny sa za pár dní prejavia automaticky aj tu.
Všetky osobnosti na epsilon.sk. Zdrojom dát je Openstreetmap a wikipédia, dáta sú šíriteľné pod licenciou Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported.
Spracoval Michal Páleník, ε epsilon logo