Ján Palárik (pseudonymy Beskydov, Ján Beskydov, Paliarik Ján) (∗ 27. apríl 1822, Raková farnosti Raková – † 7. december 1870, Majcichov farnosti Majcichov) bol slovenský katolícky kňaz, spisovateľ, dramatik, publicista a organizačný pracovník. Spolu s Jánom Chalupkom a Jonášom Záborským patrí k najvýznamnejším predstaviteľom slovenskej drámy 19. storočia.
Životopis Pochádzal z Kysúc z učiteľskej rodiny (rodičmi boli Šimon Palárik a jeho manželka Anna, rod. Pastorková) a tak počiatočné klasické i hudobné vzdelanie (otec bol miestnym organistom) dostal od rodičov. Študoval na gymnáziu v Žiline, Kecskeméte, teológiu študoval v Ostrihome, Bratislave a Trnave.
Po vysviacke v Ostrihome 15. januára 1847 pôsobil ako kaplán v Starom Tekove, vo Vindšachte (dnes Štiavnické Bane) (1850 - 1851), v Banskej Štiavnici a v rokoch 1851 – 1862 na nemeckej fare v Budapešti. Pôsobenie v hlavnom meste Uhorska bolo vlastne trestom za jeho „boj proti cirkevnej hierarchii“, ktorým vyjadroval túžbu za vytvorenie samostatnej národnej cirkevnej provincie so slovenským arcibiskupstvom v Nitre alebo v Trnave.
Budapeštianske „väzenie“ mladému Palárikovi umožnilo väčšiu rozhľadenosť v politických i kultúrnych otázkach no zároveň znamenalo odlúčenie od domoviny, po ktorej tak veľmi túžil. Svoje úsilie preto sústredil na návrat domov. Prvým pokusom malo byť obsadenie uvoľnenej fary v Komjaticiach.
x