Jan Kozák (* 25. marec 1921, Roudnice nad Labem – † 5. máj 1995, Praha) bol český spisovateľ.
Patril k spisovateľom, ktorí boli úplne oddaní politike KSČ. Po roku 1968 podporoval líniu KSČ, teda tzv. normalizačný proces.
Roku 1940 zmaturoval, po druhej svetovej vojne sa stal úradníkom a funkcionárom prevažne v kultúrnych úlohách spojených s KSČ. V roku 1951 absolvoval Ústrednú politickú školu ÚV KSČ. Potom sa stal pracovníkom aparátu ÚV KSČ. Do roku 1972 vyučoval dejiny strany na Vysokej škole politickej ÚV KSČ, kde sa v roku 1961 habilitoval ako docent.
V rokoch 1972 – 1977 bol predsedom Zväzu českých spisovateľov, v rokoch 1977 – 1989 potom predsedom Zväzu československých spisovateľov.
Dielo
Jeho dielo celkom kopíruje vtedajšiu líniu KSČ, čerpá zo svojich osobných skúseností z kolektivizácie dedín na Slovensku, ktorých sa zúčastnil ako politický pracovník.
Diela politicky motivované
- Pohledy do oken, 1941
- Horký dech, 1961
- Mariana Radvaková, 1962
- Mariana, 1965
- Silná ruka, 1966, druhé vydanie z roku 1976 vyšlo pod názvom Čapí hnízdo
- Léčka, 1968, súbor poviedok
- Svatý Michal, 1971 román zobrazujúci rozkvet socialistickej dediny
- Bílý hřebec, 1979
- Adam a Eva, 1982
- Mariana a jiné osudy, 1985
Lovecké diela z prostredia tajgy
Tieto knihy vychádzajú z jeho loveckých výprav v Sovietskom zväze, väčšinou zo Sibíra.
x