Ján Botto, pseudonym Janko Maginhradský (∗ 27. január 1829, Vyšný Skálnik – † 28. apríl 1881, Banská Bystrica), bol slovenský romantický básnik, autor balád a povestí inšpirovaných ľudovou poéziou. Žil v období romantizmu .
Rodina , Otec: Juraj Botto , Matka: Katarína Gajdáčova
==Životopis == Ján Botto sa narodil vo Vyšnom Skálniku, pochádzal z roľníckej rodiny. Študoval na latinskej škole v Ožďanoch v rodnom Malohonte, od roku 1843 na lýceu v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej. Prispieval do literárnych časopisov Sokol a Orol. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol romantický básnik, autor balád a povestí.
Prvotiny publikoval v rukopisných zábavníkoch levočského lýcea (Život, Holubica, Považie). Čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Obraz súčasného Slovenska premietal do alegorického sveta povestí, svojím rozprávkovým námetom dával vlastenecký podtext.
xJán Botto má na Slovensku 69 ulíc a námestí.