Ivar Giaever (v nórčine sa píše Giæver; , 5. apríl 1929, Bergen, Nórsko) je nórsko-americký fyzik, emeritný profesor na Rensselaer Polytechnic Institute, profesor na Universitetet i Oslo a predseda spoločnosti Applied Biophysics.
V roku 1973 dostal Nobelovu cenu za fyziku "za objav tunelového javu v supravodičoch". Jeho podiel bol konkrétne za „experimentálne objavy týkajúce se tunelovania v polovodičoch a supravodičoch“.
V roku 1952 získal inžiniersky titul na Nórskej univerzite vedy a techniky. O dva roky neskôr odišiel do Kanady, kde pracoval v spoločnosti General Electric. O ďalšie dva roky sa presťahoval do USA a v roku 1958 začal pracovať vo výskumnom a vývojovom centre General Electric v Schenectady v štáte New York. V roku 1964 získal titul Ph.D. na Rensselaer Polytechnic Institute a aj americké občianstvo.
Výskum, ktorý neskôr viedol k získaniu Nobelovej ceny, robil v roku 1960. Po tom čo Leo Esaki v roku 1958 objavil tunelový jav u elektrónov v polovodičoch, Giaver preukázal tento jav i u supravodičov.Giaever, I. (1960). "Energy Gap in Superconductors Measured by Electron Tunneling". Physical Review Letters 5: 147–148. doi:. Jeho experimenty podnietili teoretického fyzika Briana Josephsona k štúdiu tohto javu, pri ktorom v roku 1962 predpovedal Josephsonov jav. Esaki a Giaever získali polovicu Nobelovej ceny za rok 1973 a Josephson získal druhú polovicu.
x