Ilja Zeljenka, nesprávne uvádzaný aj ako Iľja Zeljenka (∗ 21. december 1932, Bratislava – † 13. júl 2007, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ.
Život a dielo Popri gymnaziálnych štúdiách študoval zároveň súkromne harmóniu a kontrapunkt u Jána Zimmera, klavír u Rudolfa Macudzińského. V roku 1956 dokončil štúdium kompozície u profesora Jána Cikkera. Ilja Zeljenka patril k najvýznamnejším osobnostiam hudby druhej polovice 20. storočia. Ako samouk sa dopracoval k osobitým harmonickým a metrorytmickým riešeniam. Už z tohto obdobia si doniesol zmysel pre vlastné kompozičné riešenia, čo znamená, že i s podnetmi Novej hudby a avantgardy sa vyrovnal celkom originálnym spôsobom.
Koncom 50. rokov reagoval na formalizmus, ktorý bol v tomto období veľmi rozrastený v rámci vtedajšej ideológie, ale zároveň to bola aj kritická reakcia na neskorý romantizmus a českú modernu.
V 60. rokoch medzi niekoľkými vtedy patrónmi slovenskej hudby spôsobil rozruch svojimi skladbami, ktorými ako jeden z prvých nadviazal na postwebernovkú líniu. V skladbách zo 60. rokov dominovala zvukovosť, skúšaná a prenesená aj do hlasového prejavu (kantáta OŚWIECZIM, METAMORFÓZY XV pre komorný súbor a recitátora na latinský text Ovidia, ZAKLÍNADLÁ pre zbor a orchester na vlastný latinský text). V tomto období dospieva aj k vlastnému grafickému záznamu na spôsob poľskej školy. Spolupracoval tiež so Zvukovým pracoviskom Česko-slovenskej televízie v Bratislave a neskôr aj s Experimentálnym štúdiom Česko-slovenského rozhlasu v Bratislave. Výsledkom je množstvo scénickej a filmovej hudby.
x