Igor Daxner (de Tótzabar; , 26. september 1893, Tisovec – † 18. apríl 1960, Bratislava) bol slovenský právnik, sudca a protifašistický bojovník zemianskeho pôvodu.
Rodina , otec Ivan Daxner (de Tótzabar) , matka Ľudmila rod. Jesenská , manželka Klaudia rod. Rusanová , brat (mladší) Cyril Daxner (de Tótzabar) , brat (starší) Vladimír Daxner (de Tótzabar)
Životopis Ľudovú školu navštevoval v Tisovci, do roku 1929 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, JUDr. Pracovník hlavného súdu v Bratislave, generálnej prokuratúry v Brne, vrchný radca Najvyššieho súdu v Brne, Bratislave a v Prahe. Počas 1. svetovej vojny sa dostal do ruského zajatia. Pridal sa k česko-slovenským legionárom, kde pôsobil ako komisár. Účastník protifašistického odboja a SNP. Počas SNP príslušník 1. česko-slovenskej armády na Slovensku, do októbra 1944 v hodnosti major vedúci politickopropagačného oddelenia jej Veliteľstva v Banskej Bystrici. Zodpovedný za vydávanie armádneho denníka Bojovník. Po prechode SNP do hôr spravodajský dôstojník, od apríla 1945 príslušník 1. česko-slovenského armádneho zboru v ZSSR. Po oslobodení ako predseda retribučného Národného súdu viedol 1946 - 1947 spolitizovaný proces proti exponentom Slovenského štátu. Je zodpovedný za desiatky vynesených trestov smrti a stovky odsúdených na dlhé roky v komunistických žalároch. Igor Daxner sa zastrelil služobnou zbraňou na 13. výročie popravy prezidenta Jozefa Tisu.
Ocenenie , Roku 1945 vyznamenaný Radom SNP I. triedy; Čs. vojnovým krížom 1939
xIgor Daxner má na Slovensku 0 ulíc a námestí.