Heike Kamerlingh Onnes (∗ 21. september 1853, Groningen, Holandsko - † 21. február 1926, Leiden) bol holandský fyzik.
Jeho kariéra je spätá s výskumom extrémne nízkych teplôt. Po tom, ako v roku 1882 nastúpil na Leidenskú univerzitu, reorganizoval tamojšie fyzikálne laboratórium tak, aby vyhovovalo výskumu založeného prevažne na teóriách Johannesa Diderika van der Waalsa a Hendrika Antoona Lorentza. Usiloval sa vytvoriť kryogenické laboratórium, kde by bolo možné overiť van der Waalsov zákon korešpondujúcich stavov vo veľkom rozmedzí teplôt. Jeho úsilie o dosiahnutie čo najnižšej teploty vyvrcholilo v roku 1908 skvapalnením hélia. Za svoj výskum v oblasti nízkych teplôt dostal v roku 1913 Nobelovu cenu za fyziku.
Iné projekty {{projekt}}
{{Biografický výhonok}}
x