Frédéric Mistral (∗ 8. september 1830, Maillane, Francúzsko – † 25. marec 1914, tamtiež) bol lyrický a epický básnik, filológ z Provensalska, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru v roku 1904.
Život Narodil sa v Maillane na juhu Francúzska ako syn farmára. Študoval na Royal College v Avignone (neskôr premenovaná na Škola Frédérica Mistrala), kde si zamiloval antických básnikov, a potom právo na univerzite v Aix-en-Provence. Už v Avignone začal s tamojším profesorom Josephom Roumanillom študoval starú okcitánsku poéziu a spoločne sa rozhodli obnoviť tento národný jazyk. Roku 1852 vydali Mistral a Roumanille prvý zborník živých provensalských básnikov Li Prouvencalo a pokúsili sa o reformu pravopisu.
Roku 1854 založil Mistral asociáciu provensalských básnikov Felibrige a na ich zjazde vo Font-Ségugne vyzval k jazykovej, literárnej a politickej renesancii francúzskeho juhu. Cieľom asociácie nebolo oživiť starú okcitánčinu, ale vytvoriť nový moderný a živý jazyk. Tieto snahy korunoval Mistral svojim veľkým novoprovensalským slovníkom Trésor dóu Félibrige (1879-1886), obrovským dielom, na ktorom pracoval viac ako dvadsať rokov. V tomto diele kodifikoval bohatstvo okcitánskych dialektov používaných medzi ľudmi a vybudoval tak nesmrteľný pomník znovuzrodeného jazyka. Aj svoje umelecké dielo stvoril Mistral v modernej okcitánčine, konkrétne v jej provensalskej variante.
Roku 1904 mu bola spoločne so španielskym dramatikom Josém Echegaraym y Eizaguirre udelené Nobelova cena za literatúru „… so zreteľom k originálnym, geniálnym a ozajstným umeleckým rysom jeho básnickej tvorby, ktorá verne zrkadlí prírodu a život ľudu jeho rodného kraja a s prihliadnutím k jeho významnej činnosti provensalského filológa“ (citácia z odôvodnenia Švédskej akadémie). Finančný výnos z Nobelovej ceny použil na založenie etnografického múzea v Arles - dnešný Arlaten Folk Museum.
x