Franz Lehár, pokrstený ako Ferenc Kristóf Lehár, (∗ 30. apríl 1870, Komárno – † 24. október 1948, Bad Ischl, Rakúsko) bol operetný skladateľ.
Lehárova rodina , otec Franz Lehár (syn Josefa Lehára a Anny Poláchovej), vojenský kapelník a skladateľ , matka Christine, rodená Neubrandtová , manželka Sophie, rodená Methová , súrodenci: Eduard, Anna Mária, Antal Lehárov otec bol kapelníkom rakúskej armády, pôvodom z Moravy, jeho starí rodičia boli sklári alebo roľníci. So svojím plukom stále musel sťahovať po území celej Rakúsko-Uhorskej monarchie. Zúčastnil sa vojenských ťažení na talianskom území a proti Prusku. V roku 1868 bol preložený do Komárna, ktoré bolo v tom čase dôležitým obchodným strediskom s veľkou vojenskou posádkou. Vojenskí kapelníci Rakúsko-Uhorska v tom čase dosahovali slušnú umeleckú úroveň, usporadúvali často koncerty pre verejnosť a stali sa tam významnými šíriteľmi kultúry. V Komárne sa Lehárov otec oženil s Kristínou Neubrandt z miestnej maďarsko-nemeckej obchodníckej rodiny.
Mladší brat Antal ako profesionálny dôstojník po skončení prvej svetovej vojny presunul svoj pluk na maďarské územie, kde zohral dôležitú úlohu v kontrarevolúcii a neskôr podporil neúspešný pokus o návrat kráľa Karola IV. na uhorský trón.
Životopis ===Mladosť a začiatok kariéry=== Krátko po Franzovom narodení sa rodina presťahovala do Bratislavy, v roku 1875 do Šoprona a o päť rokov neskôr do Budapešti. Franz Lehár prejavil talent k hudbe už vo svojich štyroch rokoch. K hudbe ho viedol jeho otec a bol na neho prísny. Napriek synovmu talentu považoval za nedôstojné predvádzať ho na verejnosti. Gymnázium navštevoval Franz Lehár v Budapešti, kde bol skôr slabým žiakom. Súčasne navštevoval aj hudobnú školu, kde sa učil hrať na klavíri. Neskôr ho rodina poslala k strýkovi Antalovi do Šternberku, aby sa Lehár okrem rodnej slovenčiny naučil rozprávať aj po nemecky a navyše, strýko Antal viedol mestskú kapelu, takže mladý Lehár sa mohol naďalej venovať hudbe. Ako 12 ročný zložil v roku 1882 skúšky na konzervatórium v Prahe (viedenské konzervatórium bralo len žiakov nad 14. rokov), kde študoval hru na husle. V Prahe sa naučil po česky. Najprv tam žil sám, ale o dva roky bol preložený do Prahy aj jeho otec so svojou kapelou. V roku 1887, ako 17. ročný začal komponovať (a aj učiť kompozícii u Fibicha). Musel to robiť tajne, lebo školský poriadok konzervatória zakazoval súkromné hodiny komponovania pre svojich žiakov. Jeho talent spoznal aj A. Dvořák a Lehárovu sonátu à l'Antique G-dur ocenil aj Johannes Brahms, ale Lehárov otec bol toho názoru, že by si jeho syn mal najprv zabezpečiť pomerne istý príjem ako huslista, či kapelník. Konzervatórium ukončil v roku 1888 koncertom v sále Rudolfinum.
x