Emil Perko (∗ 3. júl 1905, Prešov – † 17. august 1984, Banská Bystrica) bol slovenský dôstojník, generálmajor, účastník SNP.
Životopis Narodil sa v Prešove vo vojenskej rodine. Po dosiahnutí stredoškolského vzdelania nastúpil v roku 1923 na vojenskú službu a neskôr v tom istom roku začal študovať na dôstojníckej škole v Hraniciach na Morave. Po skončení štúdia slúžil na viacerých postoch ako dôstojník delostrelectva. V lete 1937 dosiahol hodnosť štábny kapitán, pôsobil aj ako poradca veliteľstva Hlinkovej gardy v Kežmarku.Bystrický, J., 2009: Obrana, 9/2009, s. 29
Ako veliteľ delostreleckého pluku 1 sa zapojil do ťaženia proti Poľsku. Ako veliteľ tejto jednotky sa v roku 1941 zúčastnil i bojov v ZSSR. Podieľal sa na založení štátnej vojenskej reálky v Banskej Bystrici (1942-1943), neskôr presťahovanej do Martina. V septembri 1943 bol znovu prevelený na východný front, vo funkcii veliteľa delostreleckého pluku 11. V období zdravotnej dovolenky veliteľa krátko viedol i 1. pešiu (bývalú rýchlu) divíziu. Veliteľ vojenskej posádky v Martine. Pod jeho velením sa vojenské jednotky v meste zapojili do protifašistického odboja. Golianom bol krátko pred začatím povstania poverený obranou Turca. Nadviazal spojenie so skupinou P.A. Velička.
Po vypuknutí SNP bol 9. septembra 1944 vymenovaný za veliteľa 5. taktickej skupiny „Ďumbier“ 1. čs. armády na Slovensku. Zúčastnil sa ťažkých bojov pri Strečne. Viedol obranné ] pri Vrútkach, Priekope, Sučanoch, Martine a Dolnom Záturčí. Jeho jednotky boli z Turca nútené ustúpiť v noci z 21. na 22. septembra. Neskôr po porážke povstania ustupoval s časťou svojho štábu k Ľubietovej, neskôr sa ukrýval do marca 1945 vo Zvolene, po oslobodení mesta bol presunutý do Košíc.
xEmil Perko má na Slovensku 0 ulíc a námestí.