Elena Kamenická (vl. menom Valéria Slivkárová, vydatá Lukáčová, * 31. október 1917, Spišské Vlachy – † 4. február 1953, Košice) bola slovenská spisovateľka a dokumentátorka.
Narodila sa v remeselníckej rodine. Absolvovala strednú školu s maturitou v Košiciach. V rokoch 1935 – 1940 študovala na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (dnes Univerzita Komenského). Pracovala na Ministerstve hospodárstva v Bratislave, neskôr prešla na Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre ekonomiku a hospodárstvo s pôsobiskom v Košiciach, kde bola dokumentátorkou Technického múzea. Po roku 1945 spolupracovala s Československým rozhlasom v Košiciach, pre ktorý pripravovala dramatizácie literárnych diel, prekladala a upravovala divadelné hry.
Písala hlavne lyrickú poéziu, ale aj črty, fejtóny, poviedky, novely a na pokračovanie uverejnila román s ľúbostnou zápletkou. Publikovala v časopisoch Novosti (1936 – 1938), A-Zet (1937), Plameň (1937 – 1938), Nový Zemplín (1938), Elán (1939 – 1940), Slovenské pohľady (1939) a po sedemročnej prestávke v časopise Tvorba (v rokoch 1948 – 1949).
Jej autorskú osobnosť možno označiť ako „temnú múzu“. Tvorila horko ironické vyznania citu, plné výčitiek, ale aj vrúcne a tiché, akoby sa v nej bili dve bytosti.
xElena Kamenická má na Slovensku 0 ulíc a námestí.