Dezider Kardoš (∗ 23. december 1914, Nadlice – † 18. marec 1991, Bratislava) bol významný slovenský hudobný skladateľ a vysokoškolský pedagóg.
Životopis Počas gymnázia bol prijatý na Hudobno - dramatickú akadémiu bratislavského konzervatória, kde študoval (1933 – 1937) kompozíciu u Alexandra Moyzesa. Zároveň navštevoval prednášky z hudobnej vedy, estetiky a dejín umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Neskôr študoval (1937 – 1939) na kompozičnej Majstrovskej škole Vítězslava Nováka na pražskom Štátnom konzervatóriu.
Po ukončení štúdií sa zamestnal ako vedúci hudobného oddelenia Slovenského rozhlasu v Prešove. Od roku 1945 prechádza do Košíc, kde sa stal vedúcim hudobného odboru Československého rozhlasu. Počas svojho východoslovenského pobytu sa popri práci v rozhlase zameriava na štúdium východoslovenskej ľudovej piesne, ktorú v tejto etape využíval ako inšpiračný zdroj vo svojej tvorbe.
V roku 1951 ho pracovné možnosti, ako aj postupná zmena v jeho skladateľských názoroch privádzajú do Bratislavy. Najprv je zamestnaný ako vedúci odboru ľudovej tvorivosti v Československom rozhlase. Neskôr sa stáva prvým riaditeľom Slovenskej filharmónie (1952 – 1955). Následne, až do roku 1963 vykonáva funkciu predsedu Zväzu slovenských skladateľov. Popri tom začína pôsobiť ako pedagóg na Hudobnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave a v sedemdesiatych rokoch je vedúcou osobnosťou slovenskej skladateľskej školy. Za jeho dielo mu bol v roku 1975 udelený titul Národný umelec.
xDezider Kardoš má na Slovensku 0 ulíc a námestí.