Davisti bola skupina mladých, ľavicovo orientovaných česko-slovenských intelektuálov, ktorá vznikla roku 1922 v Prahe a vydávala časopis DAV (1924 – 1937 (s prestávkou v období 1927 – 1928) názov z iniciál krstných mien Daniela Okáliho, Andreja Siráckeho a Vladimíra Clementisa.
Formovanie skupiny Náznaky prepojenia davistov vznikajú už v roku 1921 v umeleckom spolku a časopise Svojeť, ktorý viedol Gejza Vámoš DRUG, Š. Listy o Dave. Bratislava: Tatran. 1975. s. 8-19 a zoznámili sa tu a prispievali Daniel Okáli, Vladimír Clementis, Ján Poničan, Alexander Križka, Jozef Tomášik, ktorí odmietli lipnutie na tradícii a vyslovili nádeje pre internacionalizmus. V roku 1922 založili v Prahe Voľné združenie študentov-socialistov zo Slovenska. Svoje práce najskôr uverejňovali v študentskom mesačníku Mladé Slovensko. Prispievali sem aj právnici Vladimír Clementis, Andrej Konok, Ľudovít Obtulovič; chemik a filozof Mikuláš Furdík a neskôr filozof Eduard Urx. Počas januára 1924 začínajú spolupracovať prostredníctvom vtedajšieho redaktora komunistickej tlače Klementa Gottwalda, básnici, umelci a socialistickí intelektuáli s komunistickým hnutím, ktoré publikuje noviny Pravda chudoby, kde v roku 1924 získali samostatnú rubriku „Proletárska nedeľa“.DRUG, Š. Dav a davisti V tomto období sa k pražským intelektuálom do skupiny pridávajú Ladislav Novomeský, Peter Jilemnický, Jarko Elena a Jozef Zindra. Po zložitých peripetiách okolo získavania finančného kapitálu (autori sa vzájomne skladali na vydanie) sa podarilo pred Vianocami 1924 presvedčiť pražského vydavateľa a tak vychádza prvé štvrťročné periodické revue pre umenie, kritiku, politiku a filozofiu pod názvom DAV.
Charakteristika Prvé číslo DAVu vyšlo v roku 1924.Literárny kritik a publicista Daniel Okáli zomrel pred 25 rokmi [online]. TASR, [cit. 2013-02-26]. Skupina DAV nebol spolok spisovateľov, ale akési voľné združenie autorských individualít, ktoré počas 2. svetovej vojny odsudzovali fašizmus. Skupina DAV sa zaoberala otázkami umenia, filozofie, literatúry, kritiky, politiky atď. Davisti ovplyvnili vývin marxizmu na Slovensku (genéze vývoja davistov a vzťahu davistov k spoločenským témam sa podrobne venuje Dalimír Hajko v knihe Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku a Štefan Drug v knihe Dav a davisti.). Medzi spolupracovníkov od začiatku patrili Peter Jilemnický, Ladislav Novomeský a Ladislav Szántó. Ďalšími členmi DAV-u boli Ján Poničan, Eduard Urx, Jozef Tomášik-Dumín, Jarko Elen, Jozef Zindra a ďalší. V posledných ročníkoch mladšej generácie publikoval pre DAV Gustáv Husák, Alexander Matuška, Michal Chorváth, Jozef Rybák a Andrej Bagar. Po roku 1929 sa presunulo ťažisko tvorby z oblasti literatúry a umenia do oblasti politickej, sociálnej, ekonomickej a ideologickej problematiky. Davisti kritizovali konzervativizmus, reakčné prúdy v politickom živote, odhaľovali nebezpečenstvo fašizmu a hlásili sa k internacionalizmu; kritizovali policajný teror proti pracujúcim (Košúty, 1931).CHMELÁR, E. Pamätník obetiam kapitalizmu - Pri príležitosti 80. výročia udalostí v Košútoch. 2011. . Venovali sa nielen otázkam triedneho boja, analýze kapitalistickej spoločnosti, internacionalizmu a nacionalizmu, ale aj otázkam čechoslovakizmu a špecifickým problémom Slovenska, najmä kritike slovenskej buržoázie, jej politiky, kultúry a ideológie.HAJKO, Dalimír. Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku. Bratislava: Pravda, 1987. s. 195 Orientovali inteligenciu vo svetonázorových otázkach k učeniu Karola Marxa, Friedricha Engelsa a V. I. Lenina; prispievali k poznávaniu sovietskej kultúry.
V DAV-e publikovali aj českí pokrokoví spisovatelia ako Marie Majerová, Zdeněk Nejedlý, Július Fučík, Ivan Olbracht, Ivan Sekanina a k zahraničným spolupracovníkom patril Ilia Grigorievič Erenburg.
x