Daniel Okáli (∗ 9. marec 1903, Liptovský Mikuláš – † 23. november 1987, Bratislava) bol slovenský právnik, politik, literát a literárny kritik. Patril medzi zakladateľov skupiny Davistov, teda združenia ľavicovo orientovaných spisovateľov a politikov. V roku 1924 - 1937 vydávala skupina časopis DAV, ktorý popularizoval marxizmus a život v Sovietskom zväze. Odmietali domácu literárnu tradíciu, svoje postoje sa snažili vysvetliť novými prostriedkami. Nadväzovali na futurizmus, expresionizmus, konštruktivizmus a poetizmus.
Daniel Okáli vyštudoval právo na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Pôsobil ako advokátsky koncipient v Nových Zámkoch a Bratislave, neskôr ako advokát v Skalici. V roku 1935 bol členom volebnej komisie v Bratislave za Komunistickú stranu Československa spolu s významným bratislavským architektom Fridrichom Weinwurmom.
Počas druhej svetovej vojny bol aktívnym členom protifašistického odboja. Po skončení vojny najprv zastával funkciu predsedu Československej presídľovacej komisie so sídlom v Budapešti, ktorá uskutočňovala výmenu obyvateľstva medzi Maďarskom a Československou republikou.
Po ukončení výmeny obyvateľstva nahradil vo funkcii povereníka vnútra SNR Gustáva Husáka. K jeho najvýznamnejším politickým rozhodnutiam patrí prijatie vyhlášky A-311/16-II/3-1948 slovenského povereníctva vnútra z 11. júna 1948, ktorým sa premenovali názvy 710 miest, obcí a osád na Slovensku. Šafárikovo, Kolárovo, Kalinčiakovo, Kalinkovo, Hamuliakovo, Palárikovo, NálepkovoM. Jesenský: , článok v Sme, 16.11.2013 či Hurbanovo sú niektoré z mnohých, ktoré vďačia za svoje nové meno povereníkovi vnútra Danielovi Okálimu. Na povereníctve vnútra pôsobil aj počas prípravy a uskutočnenia "Akcie K - Kláštory" (tiež známej ako "barbarská noc"). Mužské mníšske rády boli zrušené a v noci z 13. na 14. apríla 1950 bolo internovaných 1180 rehoľníkov žijúcich v 76 kláštoroch z 15 reholí.
xDaniel Okáli má na Slovensku 0 ulíc a námestí.