Cyril Kutlík (∗ 29. marec 1869, Křížlice - † 4. apríl 1900, Belehrad, Srbsko) bol slovenský maliar a ilustrátor, výtvarný pedagóg a zakladateľ prvej maliarskej školy v Belehrade. Je predstaviteľ historicizmu, realizmu a portrétneho umenia. Tiež pracoval na ilustráciách národných kalendárov a je jedným z prvých autorov umeleckých pohľadníc na Slovensku.
==Biografia== Gymnázium navštevoval v Hradci Kralové. Roku 1885 odchádza na Akadémiu výtvarných umení v Prahe, kde ho viedli profesori Antonín Lhota, František Sequens a Maximilián Pirner. Pražské štúdiá ukončil v roku 1891 maľbou Posledné okamihy Husovej slobody, ktorá bola vystavená aj na Všeobecnej zemskej výstave. Rok 1891 študoval na Akadémii výtvarných umení vo Viedni a pracoval najmä na maľbe portrétov a iných zákaziek. V období 1893-1895 sa liečil v Južnom Tirolsku na tuberkulózu. Ešte počas štúdií v Prahe, v roku 1887, cestoval do Belehradu na oslavy venované Vukovi Karadžićovi a videl, že Belehrad nemá maliarsku školu. Myšlienka na založenie maliarskej školy v ňom dozrievala dlhšie, až v júli 1895 odišiel do Belehradu. Srbskú kresliarsku a maliarsku školu Kutlík otvoril 5. 9. 1895 na ulici Kosančićev venac (v budove, kde neskôr sídlila aj Národná knižnica Srbska a ktorá bola zničená v roku 1941 počas bombardovania Belehradu). Kutlíkova škola každým rokom existencie napredovala. Pozostávala z oddelenia pre záujemcov o profesionálne maliarstvo, z kurzu pre remeselníkov a z kurzu pre dámy. (V tom období napr. ešte ani Maliarska akadémia v Mníchove nemala oddelenie pre ženy.)
Medzi Kutlíkových žiakov patrili neskorší známi srbskí výtvarníci, ako Nadežda Petrović, Borivoje Stevanović, Dragomir Glišić, Ljubomir Ivanović a predstavitelia tzv. srbského impresionizmu Kosta Miličević a Milan Milovanović. V roku 1900 bolo Kutlíkovo dielo prezentované na Svetovej výstave v Paríži. Tohto triumfu sa už nedožil a pochovaný je v Belehrade. Po Kutlíkovej smrti prevzal školu srbský maliar Rista Vukanović, po prestávke počas 1. Svetovej vojny 1919 bola škola obnovená, ako štátna a na jej základoch stavali aj srbské Akadémie umení z roku 1937.
Kutlíkovo dielo pozostáva z historických malieb, portrétov, religióznych a alegorických kompozícií, zo žánrových motívov a v menšej miere aj krajiniek a zátiší. Venoval sa tiež ilustráciám, najmä pre české a slovenské cirkevné periodiká a národné kalendáre. Vytvoril hlavičky časopisov v Čechách a v Srbsku. Pohľadnice s jeho návrhmi vyšli v Prahe, Ružomberku a Belehrade.
x