Andrej Caban (iné mená: Ondrej Caban, Ambrozius Caban; * 7. december 1813, Selce – † 2. máj 1860, Komjatice) bol národný buditeľ, osvetár, katolícky kňaz, národnokultúrny pracovník, mecén. Autor príspevkov, kázní, úvah, prózy, prekladov a učebníc. Bol prezývaný ako aj komjatický národný buditeľ.
Hlásil sa ku bernolákovcom, no neskôr sa Caban usiloval o spojenie a jednotný postup bernolákovcov a štúrovcov. Caban svoje úsilie fokusoval na zvyšovanie hmotného zabezpečenia najširších vrstiev a ich vzdelanie. Kritizoval úžeru, alkoholizmus, lenivosť, mravný úpadok, pýchu a povýšenectvo. V obci Komjatice rozvíjal vzdelanosť (zdôrazňoval potrebu všeobecnej, bezplatnej vzdelanosti a sám dosiahol, že v tej dobe všetky deti z Komjatíc navštevovali školu), učil sadiť stromy, obrábať pôdu, chovať včely.
Hovoril v ôsmich jazykoch: latinsky, maďarsky, nemecky, slovensky, rusky, slovinsky, francúzsky a poľsky.
Životopis
Cabanovou matkou bola Mária Mesíková a otec Martin Caban, ktorý študoval teológiu, ovládal latinčinu. Ondrej Caban sa narodil v stredoslovenskej dedine Selce 7.
x