Slovenčina na slovíčko

2025

V čase hokejových majstrovstiev sa takmer vždy stane, že niekto niekomu v zápase podľahne. Našej poslucháčke Etele sa tento výraz v súvislosti so športom nepáči. Či oprávnene, . Podľahnúť v zápase.

Pre poslucháča Petra je veľmi čudné počuť, že niekto ide „paddlbordovať“. Nie je si istý, či sa takýmto smerom môže uberať tvorba nových slovies. Opýtame sa Sibyly Mislovičovej. Paddlbordovať.

Náš poslucháč si prečítal, že cieľ je „dosažiteľný“. Nie je si úplne istý touto podobou, tak sa obracia na jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú. Dosažiteľný.

Možno v tejto chvíli uvažujete, čo dobrého by ste uvarili. Pre niekoho je to jednoduché: Čokoľvek, kde je veľa dobrého syra, je chutné. Napríklad „parmazánu“. Či „parmezánu“? Nejasnosti objasní Sibyla Mislovičová. Parmezán alebo parmazán.

Otázka od našej poslucháčky je vskutku na zamyslenie: Prečo sa noci nevolajú podľa dní – teda pondelnica, utornica...? Vážne sa na to pozrie Sibyla Mislovičová. Pondelnica.

Jedna z našich poslucháčok poslala Sibyle Mislovičovej viac ako gramatickú, skôr matematickú otázku. Keď má kruh kružnicu, môže mať obdĺžnik obdĺžnicu? Síce nezvyčajný problém, ale skúsime ho vyriešiť. Kružnica, obdĺžnica.

Dnešné jazykové okienko bude tak trochu fušovanie do remesla meteorológom. Tí zrejme vedia, ako sa správne zapisuje teplota, ale náš poslucháč to nevie, takže to Sibyla Mislovičová vysvetlí. Písanie stupňov Celzia.

Netradičné sloveso sa dostalo až k Sibyle Mislovičovej. Zistíme, či odobrí, že niečo chceme „preventovať“.

Sú to pomôcky, bez ktorých sa niekto nezaobíde. Otázka pre Sibylu Mislovičovú znie, ako sa povie správne, keď ich už nepotrebujeme. Bez bariel, barlí.

Je veľa slov, s ktorými v slovenčine zápasíme. Ako napríklad sloveso „začať“. Môže schôdza začať? Poslucháč Ivan si myslí, že nie. A Sibyla Mislovičová mu dáva za pravdu. Začať, začať sa.

Venovali ste víkend aj nejakej športovej činnosti? A využili ste na to „funkčné“ oblečenie? Tento výraz sa veľmi ujal, ale náš poslucháč Oto s ním nie je uzrozumený, pretože sa mu zdá nelogický. Hoci sme už o tom hovorili, Sibyla Mislovičová na tento podnet odpovie znovu.

Od roku 2016 popularitu rodných mien sleduje a oficiálne slovenské kalendárium dopĺňa kalendárová komisia pri Ministerstve kultúry SR.

Nevieme, kam vás cesty cez víkend zavedú, ale ak máte vyhliadnutý Mojtín, môže vám prísť vhod dnešná jazyková rubrika. Tento názov robí trošku problémy, tak si so Sibylou Mislovičovou ujasníme, či ideme do Mojtína alebo na Mojtín.

Slovo „level“ sa dnes bežne používa – napríklad aj v spojení „jazykový level v angličtine“. Poslucháčka Lea si chce upresniť skloňovanie a Sibyla Mislovičová upresní aj to, ako je to s používaním tohto slova.

Niekedy sa nevieme rozhodnúť medzi dvoma slovami, tak použijeme obe – aspoň tak sa zdá našej poslucháčke, ktorá sa Sibyly Mislovičovej pýta na použitie slov „alebo“ a „respektíve“ v jednej vete. Alebo, respektíve.

Jazykovedné okienko sa teraz zmení na matematické, alebo skôr logické. Jozef Brunovský by rád vedel, prečo je „raz toľko“ to isté ako „dvakrát toľko“.

Podobné, ale pri skloňovaní veľmi odlišné. Dva geografické dnes porovná Sibyla Mislovičová. Vrbov, Vrbové.

Máme tu viaceré časové údaje, v ktorých dostala Sibyla Mislovičová za úlohu porobiť poriadky. Počas doby piatich rokov.

Náš poslucháč Jakub sa nedávno stretol s výrazom „vznetlivý“. Týkal sa miesto, kde sú rôzne nepokoje. Môžeme to takto povedať?

Geografické názvy môže spôsobovať problém, aj keď veľa ich je poslovenčených. Čo ale v prípade Bruselu? Naša poslucháčka Tatiana to niekedy počuje ako „Brusel“ a niekedy ako „Brüsel“.

Keď človek nevie, aký j dátum, stačí sa pozrieť do kalendára. Keď nevie, ako chápať predložku „k“ pred dátumom, stačí sa opýtať Sibyly Mislovičovej. Urobila tak aj Soňa Neradná, aby zistila, čo presne znamená „byť v pracovnom pomere k 1. decembru“. K 1. januáru.

Dnes sa spolu s poslucháčom Antonom Černým ideme postaviť pod dub a ideme sa „oňho oprieť“? Alebo sa opierame „oň“? Rozdiel vysvetlí Sibyla Mislovičová. Zámená oňho, oň.

Možno ste si povedali, že tento rok budete veľkonočné sviatky prežívať najmä duchovne. Možno ste si to predsavzali. A možno, podobne ako naša poslucháčka, uvažujete, ako toto sloveso vytvoriť v budúcom čase.? Je to trochu úsmevné, ale Sibyla Mislovičová odpovie celkom vážne. Predsavezmem si.

Naša jazykovedkyňa má dnes pre nás zeleninu. Síce nie úplne zelenú, akoby sa na dnešný deň patrilo, ale chutnú a výživnú. Poslucháčska otázka znie, či má táto zelenina ženský alebo mužský rod. Batat a batata.

Ypsilony vedia potrápiť aj dospelých, aj deti. Dnešné otázka pre Sibylu Mislovičovú znie: prečo je v slove „vynikajúci“ tvrdé y po písmene v? Je to predpona, aj keď slovo „nikať“ nič neznamená? Vynikajúco.

Prečo sa hovorí „ zranilo sa toľko a toľko ľudí“, keď je predsa jasné, že ľudia sa, napríklad pri nehode, nezranili sami? S touto poslucháčskou otázkou sa ide popasovať Sibyla Mislovičová. Zranilo sa.

Opakovanie je matka múdrosti. A v prípade spisovnej slovenčiny aj nutnosť, pretože s niektorými javmi sa stretávame roky. Jeden konkrétny jazykový jav počúva okolo seba aj poslucháčka Viera Rommerová.

Je to záhradkárstvo alebo medicína? Takúto dilemu má pri spojení „nasadiť liečbu“ poslucháč Peter Hlivák. Ak to aj vám nasadilo chrobáka do hlavy, tu je odpoveď.

Dnes Sibyla Mislovičová odpovie poslucháčke Ingrid Schusterovej. Pracuje ako doktorka, preto aj jej otázka má medicínsky charakter. Anesteziológ.

Pamätáte sa na rozprávku Danka a Janka? Takéto sestry sa nám dostali do jazykovej rubriky. Poslucháčka Irena Lehotská si chce ujasniť, či je správne povedať Dana a Jana Nováková alebo Dana a Jana Novákové. Správny spôsob.

Dnes sa Sibyla Mislovičová vďaka poslucháčskemu podnetu stane na chvíľu včelárkou. Aspoň po jazykovej stránke. Rámik a plást.

Námety do jazykovej rubriky nachádzate všade, aj pri prechádzke mestom. Tak ako sa to stalo našej poslucháčke, ktorá sa ocitla na Pivoňkovej ulici. Nemala by to byť „Pivonková“, teda nie s hláskou „ň“? Povie Sibyla Mislovičová. Pivonková ulica.

Keď niečo vlastníme, asi nechceme aby nám to vzala polícia. Čo vlastne vtedy polícia urobí – majetok nám „zhabe“, „zabaví“, alebo „skonfiškuje“? Na poslucháčsku otázku od. Zhabať, zabaviť.

Ako sa správne vyká žene? Aký tvar má prídavné meno alebo zámeno pri vykaní? Kedy píšeme zámená vy, váš s veľkým začiatočným písmenom.

V športovom spravodajstve sa toto slovo skloňuje často. A rovnako často je problém so správnom tvarom. Sibyla Mislovičová teda ide urobiť poriadok s medailami. Medaily, medaile.

Nášmu poslucháčovi sa zdá, že máme v bežnej reči príliš veľa ukazovacích zámen. Ukazuje to aj na trochu prehnanom príklade, na ktorý sa pozrela Sibyla Misovičová.

Pre niekoho je prvý apríl dňom, keď si chce užiť veľa srandy. Alebo švandy. Sibyla Mislovičová povie, čo z toho, a či vôbec niečo z toho, si môžeme užiť spisovne. Sranda a švanda.

Keď chce organizácia poďakovať svojim členom za dlhoročnú prácu, môže to urobiť formou ďakovných listov. Poslucháčka Viera Malatinková by rada vedela, či treba písať všetky tituly, alebo stačí najvyšší. Prípadne, či stačí napísať len meno a priezvisko bez titulov. Tituly v ďakovnom liste.

Dnes ideme udeľovať cenu. A boli by dobré, keby sme použili správny tvar mena oceneného. Je ním nositeľ českého mena Zdeněk a poslucháčka Katarína Mišková sa na Sibylu Mislovičovú obracia s týmto.

Je otázne, či je možné udržať lásku pri živote konzervami... Povedal ktosi múdry. Už však nepovedal, či je správne konzerva alebo plechovka. Musíme sa preto opýtať Sibyly Mislovičovej. Konzerva.

Naša jazykovedkyňa sa tomu opäť raz nevyhne. Názvom „Hybe“ a „Vyhne“. Ako píše poslucháčka Jana, aj keď to už Sibyla Mislovičová vysvetľovala, stále počúva nesprávne skloňovanie. Tak to uveďme na pravú mieru. Hybe, Vyhne.

Na Slovensku máme geografické názvy, ktoré nie sú úplne jednoznačné. Napríklad sedlo. Poslucháčska otázka pre Sibylu Mislovičovú znie, či je správne „je to na Zbojskej“ alebo „je to nach“.

Od poslucháčky Jany tu máme podnet, v ktorom zohráva hlavnú úlohu krátke slovíčku „tu“. Prečo v médiách počúvame „príde tu respondent“?

Skratky máme v jazyku bežne, ale poslucháčka Jana Šuleková je presvedčená, že by sa všetky, aj cudzie, mali čítať po slovensky. Nie každý ovláda angličtinu, a teda nerozumie.

Slávnostný prejav človek nepíše každý deň a zrejme aj preto poslucháčka Žaneta Páleniková chce, aby bol bezchybný, a to aj po gramatickej stránke. Pýta sa Sibyly Mislovičovej, či sa v takomto prejave píšu zámená „ty“, „vy“ s malým alebo veľkým začiatočným písmenom. „Ty“ v slávnostnom prejave.

Dnes tu máme rozhorčený podnet od poslucháča Jozefa Brunovského, ktorému sa nepáčilo vyjadrenie v rozhlase – Slovensko a Maďarsko pozvánku nedostali. Podľa neho malo byť správne sloveso v jednotnom čísle, teda „nedostalo“.

Sibyla Mislovičová dostáva aj opakované otázky, napríklad: prečo ľudia používajú slovné spojenie „keby prídeme“? Je to predsa gramaticky nesprávne. Niektorí poslucháči to vedia, tým iným to znovu vysvetlíme.

Poslucháč Martin Fujda nemá pre nás „sadu“ otázok, ani „súpravu“. Má jednu a adresuje ju Sibyle Mislovičovej. Súprava.

Ide víkend, určite si mnohí pochutnáte na nedeľnom obede alebo víkendovom koláči. Poslucháčka Jana si možno nepochutná, pretože tento výraz sa jej nezdá spisovný. A pýta sa Sibyly Mislovičovej, či je výraz „pochutnať si“ v poriadku.

Kríza je zažehnaná... aj vy sa stretávate s týmto slovným spojením? Sibyla Mislovičová s pozrie, či je to vytvorené správne. Zažehnať.

Dnes máme netypickú jazykovú rubriku. Aj naša jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová je iba človek, a tak dnes napraví jedno vlastné jazykové pochybenie. Oxymeter.

Pubertiak, puberťák, tínedžer. Všetko pomenovania pre násťročných. Sibyla Mislovičová dostala otázku, ako je to s tínedžrom – ako sa správne píše a ako sa vyslovuje.

Nechať si priezvisko bez prípony -ová je dnes bežné. A je bežné, že tieto priezviská ostávajú stále v rovnakom tvare. Čiže napríklad „idem za pani Lesyk“. Či je to v poriadku. . Prechyľovanie priezviska.

Opäť sa nám po čase do našej rubriky zatúlala „fotovoltaika“. Alebo možno „fotovoltika“.

Slovenská úradná pomenovacia sústava je dvojmenná. Znamená to, že sa skladá z dvoch členov – z rodného mena a priezviska.

Niektoré slovné spojenia sa do našej slovnej zásoby dostávajú najmä vďaka mladším ročníkom. Veď najmä z ich úst je často počuť veta – „To dáme“. My dáme priestor Sibyle Mislovičovej, aby na to povedala svoj názor.

Keď sa chceme vyhnúť pôvodne anglickému slovu, môžeme chrúmať zemiakové lupienky. Pre tých, ktorí majú radšej stručnosť, sú tu „chipsy“. Alebo „čipsy“? Opýtame sa Sibyly Mislovičovej. Zemiakový lupienok.

Povolania majú obyčajne ženskú aj mužskú podobu. Sibyla Mislovičová však dostala otázku, či má svoj náprotivok aj „balerína“. Teda či poznáme muža, ktorý je „balerín“. Sólista, tanečník baletu.

Naša jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová dostáva niekedy od vás trošku neúplné otázky, ale aj s tým si poradí. Doťahovať a dočahovať.

Inšpiráciu pre našu jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú môže človek nájsť kdekoľvek, aj v lekárni. Tak ako v prípade Marcely, ktorú zaujal názov medicínskej pomôcky. Glukometer.

Občas sa nám do jazykovej rubriky zatúlajú pozoruhodné výrazy, ktoré sa zrodia vďaka hrám so slovami. Tak je to aj v prípade poslucháča, ktorý si chce nechať odobriť svoj vlastný jazykový novotvar. Vovaň.

Asi málokto z nás je nadšený z pocitu, že je niekomu niečo dlžný. Dlhy tu síce Sibyla Mislovičová nevyrieši, aspoň sa ale pozrie na jazykovú stránku dlžôb.

Poslucháč nám poslal slovo, ktoré mu nepripadá v poriadku, ale počul ho od kamaráta, že jeho manželka „mlží“. . Mlžiť.

Dnes sa nám do rubriky dostala celá veta. Je z plagátu pri príležitosti pietnej spomienky, poslala nám ju Zuzana Fúziková a pripadá jej mimoriadne staromódna. Pozrela sa na ňu aj Sibyla Mislovičová. Zástoj.

V našom materinskom jazyku nás môže kadečo zaskočiť, aj keď si myslíme, že ho ovládame bez chyby. Nášho poslucháč prekvapilo, keď v oficiálnom prejave počul slovo „ináč“. Vôbec sa mu nezdá spisovné.

Kedysi by sme netušili, čo to znamená, dnes „skenujeme“ bežne. Je tu však otázka, aká je vhodná predpona pri tomto slovese. Povie Sibyla Mislovičová. Urobiť sken.

Kto by to bol povedal, že jedlo, ktoré dávame deťom do školy, môže byť jablkom sváru. Náš poslucháč tvrdí, že do školy sa balia „desiate“, učiteľky, ktoré na to upozornil, zase tvrdia, že určite sa balia „desiaty“. Sibyla Mislovičová rozhodne, kto má pravdu. Skloňovanie slova desiata.

Písať diplomovú prácu nie je jednoduché, navyše, ak ju treba preložiť z češtiny do slovenčiny, môže nastať problém so správnym prekladom. Sibyla Mislovičová dostala za úlohu poradiť pri preklade českého slova „ranost“. Ranosť.

Dnes sa možno vďaka nášmu poslucháčovi naučíme nové slovo. Ak ho teda odobrí Sibyla Mislovičová. Obal na lieky.

Pre poslucháčku Ľubomíru je tak trochu záhadou, prečo si ľudia nevedia vybrať, či hovoriť „menežer“ alebo „manažer“. Poprosila teda Sibylu Mislovičovú, aby to uviedla na pravú mieru.

Prečo o sebe ženy hovoria v mužskom rode? Napríklad, že je „literárny historik“ namiesto „historička“. Poslucháčka Ľubomíra Komanická Janíková je učiteľka a ani jej nepríde na um, aby hovorila, že je „učiteľ“. Čo na to.

Mnoho podnetov od vás chodí Sibyle Mislovičovej v emailoch. A práve toto slovo opäť raz vytiahla poslucháčka Andrea Kubová. Ako sa správne skloňuje.

To, že máme Slovenskú akadémiu vied, vieme. Aj to, že tento názov môžeme skrátiť na SAV. Čo však jeden z našich poslucháčov nevie, na to mu od. Vokalizovanie predložky.

Môžeme niečo „pokladať“? Napríklad zámkovú dlažbu? Ako je to s významom tohto slova, zistíme.

Čo je to vokalizácia predložiek a kedy k nej dochádza? Na tieto otázky nájdete odpoveď v našom príspevku.

Keď si niečo ideme kúpiť, chceme obvykle vedieť, koľko to stojí. Napríklad zemiaková placka. Môžu ju ponúkať „za päť eur“. Poslucháč Peter Bella by však bol radšej, keby bola „po päť eur“. . Po 5 eur.

Sibyla Mislovičová dnes dostala dôležitú úlohu: obhájiť alebo odmietnuť slovo „panenka“. Ako píše poslucháč Peter Fulmek, nemá na mysli bábiku, ale časť mäsa. Rád by vedel, či máme slovenský ekvivalent. Panenka.

Mať obľúbeného speváka so ženským menom môže byť problém. Až taký, že sa treba obrátiť na jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú. Alice Cooper.

V alebo U? Poslucháč Pavol je presvedčený, že vie, ako sa má správne písať slovo budova v spojení „správa budov“, čo napísal aj Sibyle Mislovičovej.

Poslucháč Ladislav napísal Sibyle Mislovičovej dlhý mail, v ktorom sa hnevá na používanie slova baterka. Je to predsa svietidlo. Monočlánok, ktorý si môžeme vkladať do rôznych zariadení ako zdroj energie, je batéria. Je to naozaj tak? Baterka, batéria.

Je síce koniec januára, ale v podstate ešte stále začiatok roka. Alebo roku? Poslucháč Pavel Oravec sa nevie rozhodnúť, čo je správne, Sibyla Mislovičová to teda objasní.

Poslucháč Peter má problém s ostrovmi. Prečo pri niektorých ideme „na“ ostrov – teda na Maltu, na Cyprus, na Sicíliu, ale Grónsko a Írsko už potrebujú predložku „do“ – do Grónska? Ako Peter píše – chudáci cudzinci, ktorí sa chcú správne naučiť náš jazyk. Tým zrejme situáciu neuľahčí vysvetlenie Sibyly Mislovičovej.

Keď máme „jabloň“, prečo nemáme „hruškoň“? S takouto originálnou poslucháčskou otázkou sa popasuje Sibyla Mislovičová. Jabloň, hruškoň.

Keď máme brucho – bruchá, prečo máme ucho – uši? Prečo nie uchá, keď je to logické? Uchá by sa teraz mohli uraziť, pretože nie je pravda, že neexistujú, ale dáme priestor Sibyle Mislovičovej, aby do uší poslucháča Petra poslala svoju odpoveď. Uši, uchá.

Náš poslucháč Peter hodil do jedného vreca slová Cyprus a citrus. Hovorí, že keď je „citrus – citrusový“, prečo sa nepovie „Cyprus – cyprusový“, ale „cyperský“. Odpoveď Sibyly Mislovičovej ho možno prekvapí.

Poslucháčska otázka sa dnes týka zahraničných názvov miest. Sibyla Mislovičová vysvetlí, prečo niektoré názvy poslovenčujeme a niektoré nie.

Nechcete si vypočuť našu jazykovú rubriku? Teraz možno zbystril pozornosť poslucháč Peter Michalka, keďže jeho podnet pre Sibylu Mislovičovú sa týka takejto formulácie otázky. Myslí si, že otázka typu Nedáte si kávu? je nelogická a mala by skôr znieť Dáte si kávu? My si vypočujeme odpoveď od našej jazykovedkyne.

V Slovenskom raji je veľa zaujímavých miest a stránka tohto miesta upozorňuje aj na prielom Hornádu. Poslucháčka Jarmila by rada vedela, ako je to s písaním veľkého či malého p aj ako je to s prielomom či prelomom. Prielom Hornádu.

Za aktérmi dnešnej jazykovej otázky by sme museli odcestovať z Bratislavy pod Tatry. Páve tam žijú obyvatelia Podbanského, ktorí si hovoria „Tatranec“, „Tatranka“. Poslucháč Milan by rád vedel, ako by sa správne malo povedať ich pomenovanie, ak chceme zachovať geografický názov Podbanské.

Sibyla Mislovičová sa už v tejto rubrike neraz presvedčila, že niektoré veci treba opakovať. Tak je to aj pri postrehu poslucháčky Oliny, ktorá dáva do pozornosti dve slová: potencionálny a potenciálny. Je jej jasné, že jedno z toho je nesprávne a bola by rada, keby to naša jazykovedkyňa opäť pripomenula. Potencionálny a potenciálny.

Sú deti „samy“ alebo sú deti „samé“? Takúto otázku poslal Sibyle Mislovičovej poslucháč Rasťo a dostane takúto odpoveď.

Keď niečo mám, som vlastník alebo majiteľ? Je medzi týmito dvomi slovami nejaký rozdiel? Na poslucháčsku otázku od. Vlastník.

Napísal nám profesor Ján Labuda, ktorý má pre Sibylu Mislovičovú otázku z akademického prostredia: prečo sa skratka PhD neraz vyslovuje „píejdždí“?Chce sa tým zvýrazniť múdrosť či svetovosť spojená s týmto titulom? Skratka PhD.

Poslucháč Fero Vrábeľ našiel svoj podnet pre Sibylu Mislovičovú v televíznej relácii. V rámci témy „jednoslabičné slová“ sa tam ocitlo aj slovo „útlm“. Bolo tam ozaj správne.

Sibyla Mislovičová dnes poradí všetkým autorom, ktorí chcú niečo venovať. Ale v prvom rade odpovie našej poslucháčke. alebo venovanie od autora.

Kto má psa, musí ho kŕmiť. Najčastejšie granulami. Keď ich ide kúpiť, kupuje "granule "? To aspoň tvrdí webová stránka poslucháčovi Petrovi Leškovi. . Granule.

Poslucháčka Katarína Bánska je cyklistka, ktorá musela využiť služby servisu. Po skonční opravy povedala kamarátke, že si už ide „pre bicykel“. Kamarátka ju hneď opravila, že si ide po bicykel. Tak sa na správnu verziu pozrime so Sibylou Mislovičovou. Ideš si po bicykel.

Niektoré slová sa nám môžu zdať nespisovné, hoci naši predkovia ich používali v hojnej miere. Tak je to aj so slovom „lož“. Čo o ňom , je však čistá pravda. Luhať, lož.

Niekto ho pociťuje v spoločnosti, niekto vo vlastnom živote – otázne je, či cítiť „pnutie“ vlastne môžeme? To nám . Pnutie alebo napätie.

Naša jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová sa občas dočká aj precitnutia. Nie svojho – poslucháčskeho. Tak to bolo aj v tomto prípade. Stenšiť.

Mnoho ľudí sa zamýšľa nad tým, prečo majú práve také priezvisko, akého sú nositeľmi, či má nejaký význam a prečo a ako mohlo vzniknúť. Otázky týkajúce sa pôvodu priezvisk preto často posielajú aj do Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, v. v. i., v Bratislave. Vznik priezvisk môžeme.

Naša jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová dnes dostala úlohu od poslucháčky Katky: je v poriadku používať slovo „dišputát“? Dišputát.

V našej rubrike sa pozrieme aj do kuchyne našich kolegov zo Zelenej vlny. Je v poriadku, keď sa vyjadria, že sú zatvorené „rampy“? Nemali by to byť „závory“?

Rok 2024 je v histórii, jeho čas „vypršal“. Ale nemal by čas náhodou uplynúť? Vypršať môže iba mrak, nie čas. Takto to vidí poslucháč Alojz Filip a my ponúkame pohľad Sibyly Mislovičovej.

2024

Keďže máme veselý deň v roku, trochu zvesela sa pozrieme aj do kuchyne našej jazykovej rubriky. Sibyla Mislovičová je bez debaty naslovovzatá odborníčka na slovenčinu, ale pravda je, že pri nahrávaní ju sem-tam niektoré slovíčka pekne potrápia. Tak to bolo aj v prípade prídavného mena, na ktoré sa pýtala poslucháčka Silvia Tisajová: je správne „škôlkársky“ alebo „škôlkarský“? Asi ani netušila, ako týmto slovom jazykovedkyni „zavarí“.

Dúfame, že celý tento rok sa u vás obišiel bez sankcie, ktorú by vám niekto udelil... Aj keď je vlastne nemožné, aby sa to stalo. Vysvetlí Sibyla Mislovičová. Udeliť sankciu.

Organová hudba patrí k sviatkom. Našu poslucháčku v súvislosti s ňou zaujala otázka, ako vyjadriť genitív od toho hudobného nástroja. . Genitív podstatného mena organ.

Napísal nám poslucháč Štefan, ktorého zaujíma rozdiel medzi slovesami „fackať“ a „fackovať“. My dúfame, že na svoje dnešné meniny sa faciek nedočká, ale odpovede áno.

Hoci Vianoce sú v domácnostiach obvykle farebné a ligotavé, počasie býva šedé... alebo sivé? Ako je to s týmito dvomi prídavnými mena, to je poslucháčska otázka pre Sibylu Mislovičovú. Šedý alebo sivý.

Počas sviatkov si mnohí radi dlhšie poleňošíme v posteli. Náš poslucháč takisto a zaujalo ho, že v debate so známou použila preňho netypické slovo namiesto slova „plachta“. Ivana Ilgová a Sibyla Mislovičová si o tom celkom príjemne podebatovali. Plachta alebo prestieradlo.

Môžeme v písanom texte nechať predložky na konci riadka? To je otázka od poslucháčky, ktorá má zafixované, že by mali byť spolu so slovom, ku ktorému patria. Sibyla Mislovičová vysvetlí. Predložky na konci riadka.

Do našej rubriky sa pravidelne dostávajú geografické názvy. Aj dnes si teda nám Sibyla Mislovičová zopakuje, ako je to so skloňovaním názvu Liesek.

Syntezátor, syntetizátor alebo syntetizér – tri slová ponúka poslucháč Robo Gajarský Sibyle Mislovičovej, aby rozhodla, ako sa spisovne volá hudobný nástroj. Syntezátor, syntetizátor alebo syntetizér.

Stredoškolák Janko sa rozhodol, že Sibyla Mislovičová je tá správna osoba, ktorá vyrieši otázku správneho písania slov. Malo byť v diktáte malé „b“, ako tvrdila pani učiteľka, alebo veľké, ako tvrdila väčšina triedy? Biblia.

Dnes sa Sibyla Mislovičová ide zapodievať mäsom. Konkrétne morčacím. Náš poslucháč pán Jurkemik by si rád ujasnil, ako je to s morčacím mäsom – neznamená to skôr, že je to mäso z morčaťa ako z hydiny.

My, ktorí sme odchovaní na starých gréckych bájach a povestiach, máme zafixované, že Zeus sa pri skloňovaní mení na Dia. Náš poslucháč však zaregistroval aj skloňovanie „o Zeovi, o Zeusovi“. Sibyla Mislovičová má takéto vysvetlenie. Zeus, o Zeusovi.

Vyzerá to tak, že reklamné spoty sú studnicou podnetov do našej jazykovej rubriky. Naša poslucháčka započula, že propagovaný výrobok je dobrý na „otok“. Pýta sa preto Sibyly Mislovičovej, či nastala nejaká zmena a toto slovo máme medzi spisovnými výrazmi.

Pri niektorých slovách by sme dali ruku do ohňa za to, že nie sú spisovné. To je aj prípad slova vždycky, ktoré trhá uši nášmu poslucháčovi a bol by rád, keby ho Sibyla Mislovičová zakázala. Je otázne, či je na to dôvod. Vždy a vždycky.

Keby bol na svete iba jediný kupec, nemala by naša poslucháčka Erika dôvod posielať otázku Sibyle Mislovičovej. Ale keďže kupcov je množstvo, je na svete aj gramatický problém: je správne povedať množné číslo „kupcovia“.

V našej jazykovej rubrike máme každoročne sa opakujúce stálice. Ani vianočné obdobie nie je výnimkou, takže si so Sibylou Mislovičovou zopakujeme, čo pre toto obdobie platí v gramatike. Vianoce, vianočný.

Poslucháč Michal Škraban má historickú jazykovú otázku – keď je kmeň, sú to Avari s veľkým začiatočným písmenom, ale keď je niečo „avarské“, aké tam má byť písmeno „a“? Opýtame sa Sibyly Mislovičovej. Avar, avarský.

V internetovom prostredí, v médiách i v bežnej komunikácii sa v súčasnosti často stretávame s nevhodným používaním výrazu zhliadnuť. Dokonavé sloveso zhliadnuť sa spracovalo len v staršom Slovníku slovenského jazyka (5. zväzok, 1965) a už pred takmer šesťdesiatimi rokmi sa kvalifikovalo ako zastaraný knižný výraz s dvoma významami: zbadať, uvidieť, zazrieť, spozorovať, napr.

Slovné spojenie „pre mňa, za mňa“ mnohí poznáme a používame. Polovičné vyjadrenie, teda „za mňa“ je čosi, s čím sme sa kedysi nestretávali a teraz je toho všade plno. Poslucháč Milan Paroha sa teda pýta Sibyly Mislovičovej, či je to v poriadku. Za mňa.

Už si dosť stará, aby si sa prestala správať detinsky – takúto vetu nám poslala poslucháčka Barbora Pijáková a použitie slovesa „prestať“ v tejto súvislosti sa jej nepáči. Vidí to rovnako aj Sibyla Mislovičová? Prestať sa správať detinsky.

Sibyla Mislovičová sa dnes povenuje slovnému spojeniu, ktoré máme v niektorých častiach Slovenska natoľko udomácnené, že to miestnym obyvateľom pripadá správne. Tak ako poslucháčovi Jurajovi Kováčikovi. Pri obchod.

Pán Gajdoš je síce lekár na novorodeneckom oddelení, ale okrem zdravia bábätiek sa zaujíma aj o ich mená. A tak by rád vedel, ako je to s menami Ingrid, Miriam, Dagmar. Môžu byť v takejto forme alebo by sa k nim malo na konci pridávať –a? Miriam, Miriama.

Naša jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová má občas pocit, že sa opakuje a my jej môžeme dať iba za pravdu. Zjavne je to však potrebné, pretože isté prehrešky v slovenčine sa takisto opakujú stále dokola. Tak je to aj s dnešným podnetom.

Poslucháčka s pekným menom Ivana Ivanová sa obrátila na Sibylu Mislovičovú s prosbou o radu. Ako napísať správne vetu, ak má byť na začiatku meno projektu, ktorého názov sa začína malým začiatočným písmenom? Má sa aj celá veta začínať malým písmenom.

Na otázke nášho poslucháča Martina Marcinčáka môže byť na prvé počutie otázne niečo iné ako gramatika. Poslal nám totiž slovné spojenie „majonéza z Kórei“. Nebudeme však riešiť, načo si kupovať majonézu z opačnej strany sveta, keď máme dosť vlastnej, a poďme k otázke pre Sibylu Mislovičovú: je správne „z Kórei“ alebo z „Kórey“.

Zrejme už máte doma nachystané zásoby do sviatočnej kapustnice. Kým sa budete s hrdosťou pozerať na výsledky vášho zberačského úsilia, Sibyla Mislovičová vám povie, či ste zbierali „huby“ alebo „hríby“.

Dnes sa v našej rubrike vrátime o množstvo rokov naspäť. Vtedy síce nikoho spisovná slovenčina nezaujímala, ale našu poslucháčku zaujíma správne vyjadrenie, ktoré s tohto obdobia týka.

Máme „váhu“ alebo „hmotnosť“? Náš poslucháč Alex nabral odvahu a napísal Sibyle Mislovičovej, ktorá jeho otázku neberie na ľahkú váhu a tu je jej odpoveď. Váha a hmotnosť.

Ak budete cez víkend vyvárať, môže sa vám do rúk a logicky aj do jedál dostať zeler. Náš poslucháč je zvedavý na správny názov jedného konkrétneho druhu.

Keď sú peniaze, nie je problém ich nalievať napríklad do zdravotníctva... Alebo áno? Pre poslucháča Ivana Handrlicu by bolo logickejšie vyjadrenie, že peniaze sa niekam „nasýpajú“. Opýtali sme sa na to Sibyly Mislovičovej.

Požiarnik chladnokrvne zahasil požiar. Hokejista chladnokrvne premenil šancu na gól. Tieto vety zaujali poslucháča Petra Knapíka. Zdá sa mu, že toto nie sú situácie, v ktorých sa dá správať chladnokrvne. Čo si o tom myslí Sibyla Mislovičová? Robiť niečo chladnokrvne.

„Loajálny“. Má tam byť „a“ alebo nemá? Poslucháčka Daniela Rumanová by rada vedela správnu odpoveď.

Naša poslucháčka Jarmila nám poslala zaujímavý tip. Týka sa slova „madam“, teda presnejšie „madama“. V tejto verzii, teda „Madama Butterfly“, to uvidela ako názov pripravovaného predstavenia a zdá sa jej to trochu čudné. Navyše videla toto slovo aj vyskloňované ako „Madamu“. Jazykovedkyňa Sibyla Milsovičová to vidí takto. Madam.

Keď niekomu dám faktúru, budem „fakturovať“ alebo „faktúrovať“? S čiarkou nad písmenom u spraví poriadky Sibyla Mislovičová. Faktúra, faktúrovať.

Ak sa niekde objaví naša samohláska „ô“, automaticky to evokuje dojem, že to musí byť čisto slovenský výraz. Náš poslucháč si ale aj tak nemyslí, že slovo „znôška“ je v slovenčine spisovné. Čo mu ? Znôška.

Dnes sa nám do rubriky zatúlal náš moderátorský kolega z rána Richard! Poďakovať sa za to môže svojmu priezvisku. Poslucháč Pavol Sokol je totiž presvedčený, že by sa malo vyslovovať mäkko – teda „ďeďek“. Alebo tu neplatí „ďe-ťe-ňe-ľe?“ Rišovo priezvisko si do parády vzala Sibyla Mislovičová. Výslovnosť priezviska Dedek.

Existuje vyjadrenie „z každého rožka troška“, ale poslucháč Ján Matta si nie je istý, či správne skloňuje spojenie „z každého roha“. Vraj sa ľudia čudujú, že v genitíve používa koncovku -a. Sibyla Misovičovú to objasní. „Z každého rožka troška“.

Viacerí ste nám do našej rubriky napísali, že sa vám nepáčia formulácie typu „ muž sa mal vlámať“, „žena sa mala vyhrážať“. Čo si o tom myslí Sibyla Mislovičová.

Sú niektoré slová, ktoré sa akosi nechcú nechať vtesnať do budúceho času. Náš poslucháč Oto sa takto nedávno pasoval so slovom „predsavziať si“ a pýta sa Sibyly Mislovičovej, či je teoreticky možné povedať „predsavezmem si“? Alebo to jednoducho nejde vyjadriť v budúcom čase.

Poslucháčka Helena si zo svojho detstva pamätá na slovo „preklep“, ktoré používala jej mama novinárka pri písaní článkov. Dnes ho už síce takmer nepočuje, ale rada by vedela, či funguje a je spisovné. Preklep, prieklep.

Môže byť tovar pripravený k odberu? Poslucháčsku otázku zod. Tovar k odberu.

Byť lojálny alebo byť loajálny? Či je taká poslucháčka Daniela Rumanová, neviem, ale zato Sibyla Mislovičová vie, ktoré slovo je správne.

Viete, ako sa hovorí – sýty hladnému neverí... Občas však môže byť človek ešte viac ako sýty – a to je práve vec, na ktorú poslucháčovi odpovedá Sibyla Mislovičová.

Dokonavé slovesá zlacniť a zlacnieť sú odvodené od prídavného mena lacný a odlišujú sa od seba jedinou hláskou. V rámci tvaroslovia (morfológie) sa slová a slovné tvary rozkladajú na morfémy, najmenšie jednotky, ktoré majú vecný alebo gramatický význam. Jednotlivé druhy morfém majú schopnosť obmieňať, stupňovať alebo meniť význam slov.

Dnes sa Sibyla Mislovičová trochu pohrá so slovom „hrať“. Otázka totiž znie – je napríklad zápas „vyhraný“ alebo „vyhratý“? Vyhratý.

Keď niekto vykonáva manuálnu činnosť, môže mať pocit, na ktorý sa pýta poslucháč Martin: „Ruka mu zdrevenela z dláta“. Či je takáto formulácia správna, . Ruka zdrevenela z dláta.

Sibyla Mislovičová sa v našej rubrike stretáva s rôznymi požiadavkami a neraz sa z nej stáva odborníčka na rôzne oblasti. Dnes sa napríklad bude zapodievať odstraňovaním kôry zo stromov. Podobne ako náš poslucháč Martin Krebs.

Maticu slovenskú všetci poznáme. Ale naša poslucháčka Mária je presvedčená, že inštitúcia sa volá trochu inak a s tým súvisí jej otázka pre Sibylu Mislovičovú. Matica slovenská.

Celkom zvládaš kojiť svoju zvedavosť – táto veta sa stala predmetom roztržky medzi naším poslucháčom Rasťom a jeho susedou Lenkou. Nie pre obsahovú, ale gramatickú podobu. Rasťovi sa slovo kojiť v tejto súvislosti nepáči a je na Sibyle Mislovičovej, aby uviedla veci na pravú mieru. Kojiť svoju zvedavosť.

Neživé veci nemôžu konať žiadne skutky, a predsa sa v súvislosti s nimi používa spojenie „skutkový stav“. Sibyla Mislovičová dostala výčitku, že sa toto ešte neobjavilo v našej rubrike, tak to ide napraviť. Skutkový stav.

Stáva sa, že nám niektoré otázky prichádzajú od poslucháčov opakovane a je to aj tá dnešná, v ktorej budeme opäť riešiť predložky. Niekedy vyslovujeme a píšeme niektoré predložky navyše. Ako je to v prípade slovného spojenia vo vnútri? Je správne? Nestačí povedať a napísať iba vnútri? Odpoveď má Sibyla Mislovičová. Vnútri a vo vnútri.

Naša poslucháčka Mária pochádza z Častej a dlhé roky bola „Častovanka“. Teraz však zisťuje, že je zrejme „Časťanka“. Sibyla Mislovičová dostala za úlohu vyriešiť túto otázku a možno bude naša poslucháčka prekvapená, kto vlastne je. Časťanka.

Niekedy sú poslucháčske výčitky na adresu nespisovnosti v slovenčine oprávnené, niekedy nie. Z akého súdka je dnešné slovo „siahodlhý“, nad ktorým uvažuje poslucháčka Mária Kalianková.

Poslucháčka Zuzana Šustiková nás dnes zoberie do „Koňarne“. Alebo do „Koniarne“? Aký tvar použiť v prípade názvu podniku Koňareň, to je otázka pre Sibylu Mislovičovú.

S nedávnymi povodňami súvisí dnešná otázka pre Sibylu Misovičovú: môže sa rieka „vybrehyť“ alebo „vybrežiť“.

Keď je niečo drahé, môžeme na d tým mávnuť rukou, alebo sa rozčuľovať aká je to dražoba. Alebo drahota. Sibyla Mislovičová nebude robiť drahoty a povie, čo je správne. Drahota alebo dražoba.

Poslucháčska otázka sa dnes týka slova, ktoré dobre poznajú milovníci akčných filmov. Otázne je, či je použité správne. Ide o slovo „zbesilo“, ktoré Sibyla Mislovičová vidí takto. Zbesilý, zbesilo.

Nášmu poslucháčovi nie ej úplne jasná opodstatnenosť používania slovného spojenia „ako taký“.

Poznáme desiatky jej príchutí, ale ako nazvať zmrzlinu, ktorá má príchuť kivi? Môže byť „kiviová“? Pozoruhodný gramaticko – gastronomický problém vyrieši Sibyla Mislovičová.

Čo sa spisovnej slovenčiny týka, jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová nás mnohých „predčí“. Aj keď ona sama s tým súhlasiť nebude. Sloveso „predčiť“.

Náš poslucháč Slavomír sa pýta, či môžeme „stárnuť“. Sibyla Mislovičová nás asi poteší, keď povie, že nie – ale hneď to aj vysvetlí. Stárnuť.

Ak niečo robíme, vždy je dobré na náš počin dostať „feedback“. Sibyla Mislovičová si však myslí, že by sme mohli dostávať niečo iné. Spätná väzba.

Je v poriadku, keď si v článku prečítam, že s bežcami išlo „doprovodné vozidlo“?

Dnes si opäť raz zopakujeme rozdiel medzi slovesami záležať a závisieť, keďže s touto otázkou sa Sibyla Mislovičová stretáva pravidelne.

V súčasnosti máme aj doma možnosť vybrať si, ako budeme sledovať obľúbený film: v origináli, s dabingom alebo s titulkami v rôznych jazykoch. V kinách si film môžeme vychutnať v pôvodnom znení s titulkami alebo hodnotiť dabingové umenie našich hercov. Denne sledujeme titulky novinových článkov. Oslovujú nás titulky časopisov. Nie sú však.

Viete, že to existuje, ale neviete to nájsť. Môže to platiť pre kľúče, pre mobil a dokonca aj pre krajinu. Som, ktorý nevedel nájsť v slovníkoch, si toto užil náš poslucháč a tak s obrátil na Sibylu Mislovičovú. Tajvan.

Je pravdou, že máte stále veľa podnetov, ktoré posielate Sibyle Mislovičovej. Postrehli ste v tejto vete nejakú chybu? Ak nie, naša jazykovedkyňa na jednu upozorní. Je pravdou.

Ak pracujete z domu, možno poviete, že ste na homeoffice alebo aj, že „homeoficujete“. . Homeoficovať.

Opäť raz otázka týkajúca sa správneho vykania.

Medzi nami je veľa nadšených športových fanúšikov a nadšencov. Pani Evelínu však zaujíma, čo má povedať o sebe: že je nadšená športová fanúšička sa jej zdá zbytočne dlhé a nie je si istá, či by mohla byť "nadšenkyňa". Zdá sa, že Sibyla Mislovičová s tým problém nemá. Nadšenkyňa namiesto fanúšičky.

Teraz nech nás počúvajú najmä dámy, ak vás niekto osloví, mal by vás vyskloňovať, či nie? Ako skloňujeme slovo pani? . S „pani“ či s „paňou“.

Niekedy vyslovujeme a píšeme niektoré predložky navyše. Ako je to v prípade slovného spojenia vo vnútri? Je správne? Nestačí povedať a napísať iba – vnútri?

Povieme to z mosta doprosta: jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová nie je neomylná, čo si všimli dvaja naši poslucháči – Zora a Jozef. Naša jazykovedkyňa teda uvedie veci na pravú mieru. Z mostu.

Sibyla Mislovičová síce nie je odborníčka na ochorenia, ale k ich správnym názvom sa vie vyjadriť. Tak je to aj v tomto prípade.

Občas sa nám do rubriky zatúlajú konkrétne priezviská, s ktorými to nie je jednoznačné. Platí to aj pre to dnešné, o ktorom . Bez Karáska, bez Karáseka.

Dnes má okrúhle výročie narodenieaherečka Sophia Loren, ktorá je pre mnohých umelecká „diva“. Práve toto slovo nám do rubriky poslala naša poslucháčka, ktorá by rada vedela, ako a či vôbec sa dá utvoriť mužský variant tohto pomenovania.

Keď je niekto „rodený mluvčí“, rozumieme tomu, aj keď je to vlastne v cudzom jazyku. Ale ako je to s prekladom do slovenčiny? Je to „rodený hovorca“ alebo na to máme nejaký iný výraz? Poslucháčsku otázku posúvame Sibyle Mislovičovej. Rodený hovoriaci.

Naša poslucháčka Lucia Božíková má otázku, s ktorou sa najskôr obrátila na obec Hrochoť, keďže edituje text o miestnom mlyne: Je „hrochotský“ alebo „hrochoťský“ mlyn? V obci tvrdia, že bez mäkčeňa – a Lucia im neverí. Kto má v tomto spore pravdu.

So Sibylou Mislovičovou sa dnes pozrieme do pohárika: Máme tam „gin“ alebo „džin“? Hoci poslucháčska otázka sa týka písania začiatočného písmena, jazykovedkyňa pridá aj informáciu o jeho veľkosti.

Od našej poslucháčky Ľuby dostala Sibyla Mislovičová takúto otázku: Ak ide o počítač, je v poriadku spojenie „prihlásiť sa na pracovnú stanicu“? Prihlásiť sa na pracovnú stanicu.

Ak si cez víkend doprajete bohaté jedlo ochutené jedným druhom omáčky, možno vás bude zaujímať to, čo nášho poslucháča Ivana: Máme „tatarskú“ alebo tatársku“ omáčku? Dĺžeň správne umiestni Sibyla Mislovičová. Tatarská omáčka.

Ak žijete na východe Slovenska, možno ste dnešné slovo v jazykovej rubrike nikdy nepoužili. Ale poslucháčka Marika si ho pamätá od svojho otca, ktorý ho hojne používal a aj dnes jej občas zarezonuje v ušiach. Ako je to teda s používaním slova „holt“?

Cyril a Metod pravdepodobne netušili, že po viac ako tisíc rokoch budú ich osoby zaujímať ľudí na Slovensku. Ale je to tak, naša poslucháčka Iveta Šikulová by rada vedela, či je správne „vierozvestovia“ alebo „vierozvestcovia“. 102409110652;.

Je pravda, že niektoré slová sa nám k iným akosi nehodia. Napríklad povedať, že niečo „súčiastka kroja“. Poslucháčka Daniela toto spojenie síce našla na internete v súvislosti s materiálmi, ktoré sa pri výrobe kroja používajú, ale jednoducho sa jej to nepozdáva. Bude s tým Sibyla Mislovičová súhlasiť? Súčiastky kroja.

Veľmi pozoruhodné slovo dnes preberieme s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou. Poslucháčka Lucia potrebuje jeho správnu verziu, aj keď si nemyslíme, že tento predmet berie dennodenne do ruky. Ani my ostatní. Stĺpica.

Dnes máme v jazykovej rubrike slovíčko, ktoré by sme možno ani nemuseli riešiť, pretože ho asi málokto považuje za spisovné.

Aj vám sa už stalo, že ste povedali bola som u Táni, zastav sa u Anči, dostal som darček od Soni či od Maji? V tvare genitívu singuláru sa namiesto samohlásky -e použila prípona -i. Stáva sa, že používatelia zneistejú a nevedia, akú koncovku majú v takýchto prípadoch v genitíve singuláru.

Dnes tu máme otázku týkajúcu sa priezviska „Nagy“. Poslal nám ju Patrik Palkech, ktorý nevie, ako skloňovať meno kolegu, keďže on chce, aby ho nevyslovovali „Naď“, ale „Nagy“.

O veľa veciach človek nemá dostatočné vedomosti, preto je dobré obrátiť sa na odborníkov. S poslucháčskou otázkou sa aj dnes obraciame na Sibylu Mislovičovú.

Naša poslucháčka Lýdia Miháliková rada sleduje rôzne kvízy a súťaže a počas jednej ostala doslova zaskočená. Otázka sa týka známej slovenskej pesničky. Viac nám.

Naša jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová je expertka na spisovnú slovenčinu, preto dá poslucháčovi Martinovi Markovi fundovanú odpoveď na otázku, či je správne povedať – „má expertízu na danú oblasť“. Expertnosť.

Dúfame, že poslucháčka Lýdia Miháliková „zrovna“ teraz počúva, pretože Sibyla Mislovičová ide odpovedať na jej podnet: je v poriadku, keď moderátor neustále používa slovo „zrovna“? Zrovna.

Aj dnes sa pýtate a my odpovedáme v rubrike so Sibylou Mislovičovou. Výročie SNP.

Aj po osemdesiatich rokoch je množstvo miest, kde si môžeme pripomínať dnešné výročie SNP. Výročie SNP.

Toto volanie by ťa vyšlo drahé.. Naša poslucháčka Lenka počúva túto vetu v reklame a je presvedčená, že nie je v poriadku. Do poriadku to dáme so Sibylou Mislovičovou.

Olympiáda je síce už minulosť, ale my si ju pripomenieme v našej jazykovej rubrike. Náš poslucháč Marian Dalkovič si totiž myslí, že pomenovanie „olympiáda“ nie je správne. Malo by sa hovoriť „olympijské hry“. Olympijské hry.

Dnes sa so Sibylou Mislovičovou pozrieme na slovo, ktoré často súvisí so športovým dianím. Sú „maskoty“ alebo „maskoti“.

Pred nami je víkend a s ním súvisí aj naša poslucháčska otázka pre Sibylu Mislovičovú.

Vyberáte práve z obalu svoje okuliare? Máme pre tieto pomôcky „púzdra“ alebo „puzdrá“? na poslucháčsku otázku aj bez okuliarov od. Púzdro alebo puzdro.

Náš poslucháč poslal Sibyle Mislovičovej pozoruhodnú otázku: keď máme v meste námestie, prečo vo vsi nie je „návsie“? A prečo by na dedine nemohlo byť „nádedinie“.

Pre niekoho je teraz uhorková a pre niekoho džemová sezóna. Alebo lekvárová. Alebo marmeládová. So Sibylou Mislovičovou sa dnes pozrieme na to, čo z pomenovaní pre tieto ovocné výrobky je najvhodnejšie. Lekvár, džem, marmeláda.

Ideme porobiť poriadky s chlapmi. Teda s ich priezviskami. Poslucháčska otázka znie: je správne povedať „bez Tisu“? Ako sa ktoré mužské priezviská skloňujú objasní Sibyla Mislovičová Skloňovanie mužských priezvisk.

Je správne, keď auto „zabáča“? Túto otázku pre Sibylu Mislovičovú má poslucháčka Emília, ktorej sa zdá, že „zabáčať“ nie je spisovná verzia. Je správne, keď auto „zabáča“.

Máte pocit, že sa v slovenčine celkom vyznáte? Potom zrejme budete súhlasiť s podnetom od našej poslucháčky, ktorej sa nepáčilo slovné spojenie „našli celkom sedem strelných zbraní“.

Náš poslucháč niekde počul spojenie „úcta k prestárlym občanom“. Príliš sa mu to nepáči. Sibyla Mislovičová nájde až dva dôvody, prečo s ním súhlasí. Ako nahradiť spojenie „prestarlí“ občania.

Naša poslucháčka Emília má isté pochybnosti o tom, či meteorológovia používajú správne termíny „brázda“ a „front“. Nezdá sa jej, že to pôvodne malo čosi spoločné s počasím. Čo na to povie jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová? Brázda a front.

Dnešné slovo v jazykovej rubrike môže niekoho zaujímať veľmi a niekoho vôbec. Podľa toho, či sa zvykne osviežiť pivom. Poslucháčska otázka pre Sibylu Mislovičovú znie – je spisovné slovo „podpivník“.

Ak chcete variť, nutne na to potrebujete rôzne ingrediencie. Vie to aj poslucháčka Hermína, ktorá je však, ako sama hovorí, zo starej školy a toto nové slovo sa jej vôbec nepáči.

Milé dámy, ak si práve v tejto chvíli obúvate vysoké topánky, zauvažovali ste už niekedy, či ich máte na „opätku“ alebo „podpätku“? Zauvažoval o tom poslucháč Tomáš, ktorý sa s touto obuvníckou problematikou obracia na Sibylu Mislovičovú. Opätok či podpätok.

Nie vždy máme odvahu postaviť sa na váhu... Náš poslucháč to urobil a pri tom vážení seba samého zauvažoval o slovách „váha“ a „hmotnosť“. Aký je v tom rozdiel.

Náš poslucháč Ivan má pre Sibylu Mislovičovú otázku. Máme slovo „tep“ vo význame pulz a máme slovo „tepovať“ vo význame čistiť. A rád by počul vysvetlenie, ako sa to vlastne správne vyslovuje.

Dnes budeme mať v jazykovej rubrike „stránku“ a so Sibylou Mislovičovou ju trochu poobraciame.

Spisovná slovenčina patrí medzi tie jazyky, ktoré pri rozvíjaní slovnej zásoby využívajú nielen domáce zdroje, ale v prípade potreby si vypomáhajú aj slovami prevzatými z iných jazykov. Slovenčina teda v nijakom prípade nepatrí medzi puristické jazyky, ktoré sa za každú cenu bránia prevzatým slovám, ako jej to niekedy.

Niektoré jazykové podnety sa k nám vracajú v istých intervaloch, a tak je to aj s touto poslucháčskou otázkou: Je v poriadku povedať, že niečo sa stalo „pár rokov dozadu“? Opýtame sa Sibyly Mislovičovej. „Pár rokov dozadu“.

Náš poslucháč Peter Puchala si počas sledovania hokejových majstrovstiev všímal vyjadrenia komentátorov a uvažuje, či je v poriadku spojenie „stratiť kontrolu nad pukom“. On sám by preferoval napríklad „stratiť dosah na puk“.

S čím sa na nás obrátila poslucháčka, to nám povie samotná Sibyla Mislovičová. Skloňovanie vlastného podstatného mena Liesek.

V jazykovej rubrike máme dnes dobre známe pomenovanie „Noemova archa“. Nášho poslucháča Juraja zaujíma, prečo je to Noemova, keď jej majiteľ sa nevolal Noem, ale Noe. Tu je vysvetlienie.

Naša poslucháčka Eva má doma vnúčika a zrejme mu číta rozprávky, ktoré ju primäli k otázke pre Sibylu Mislovičovú: Je správne „káčatko“ alebo „kačiatko“.

Pani Sibyla Mislovičová nie je jediná pani, ktorá je dnes v našej rubrike. Tú druhú ideme skloňovať. Máme tu totiž požiadavku, aby sme zopakovali, ako je to správne. Skloňovanie „pani“.

Je to už mnohoročný problém, ktorý vlastne problémom vôbec nie je. Ale opäť sa k nám dostala otázka, či stále platí, že správne je povedať „ostatný“ a nie „posledný“. Tu je odpoveď Sibyly Mislovičovej. Ostatný alebo posledný.

Dnes máme celkom zábavnú poslucháčsku prosbu: rád by som poprosil Sibylu Mislovičovú, aby vysvetlila ako je to so spojením „za mnou, so mnou“ a aby už nevzdelanci konečne prestali s mňoukaním. Naša jazykovedkyňa túto prosbu splní. So mňou.

Aj keď sme to v našej rubrike už spomínali, stále sa stretávate s nesprávnym používaním slova „nakoľko“. Sibyla Mislovičová si to všíma tiež, takže si to poďme zopakovať. Nakoľko.

Máme síce pondelok, ale odpovieme na otázku týkajúcu sa piatka. Môžeme povedať, že „piatočné“ podujatie sa vydarilo? Svoj názor nám . Piatočné podujatie.

Autorka: Ivana Ilgová; FOTO: freepik.

Ideme rozlúsknuť jazykový oriešok: máme „makadamové“ alebo „makadamiové“ oriešky? Poslucháčovi od. Makadámiový oriešok.

Dať si na obed knedľu nie je nič nezvyčajné – ale čo tak dať si „kňedľu“? Znie zo zlváštne, ale napriek tomu odpovieme poslucháčovi, ktorému po rozume chodí mäkká výslovnosť v prípade „de,te,ne,le“. Nemalo by to platiť aj v prípade knedle.

Dnešná jazyková rubrika môže byť zaujímavá pre milovníkov kávy s bohatou „cremou“. Alebo by to mala byť už zdomácnená podoba „kréma“? Ak si práve niečo také vychutnávate, naservírujeme k tomu aj odpoveď Sibyly Mislovičovej. Crema alebo káva s penou.

Ak máte doma auto známej kórejskej značky, zauvažovali ste už niekedy, ako sa to vlastne správne vyslovuje.

O svoje telo sa treba starať – pre niekoho to znamená dopriať mu aj rôzne ozdoby. Jedna z nich sa dostala aj do našej rubriky so Sibylou Mislovičovou.

Do slovenčiny sa nám dostávajú slovné spojenia, ktoré sa kedysi nepoužívali. Poslucháčska otázka pre Sibylu Mislovičovú sa dnes týka spojenia „viem sa s tebou stretnúť“.

Dopravným nehodám je najlepšie sa vyhnúť, ale v našej rubrike sa jej Sibyla Mislovičová nevyhne. Má totiž nasledujúcu otázku od poslucháčky. Zramovať.

Na dovolenke sa rodiny môžu po večeroch zabávať pri rôznych hrách. Jedna konkrétna môže ešte stále robiť trošku problémy pri výslovnosti.

Napísala nám školopovinná dievčina Zoe, ktorá by rada vedela, ako sa správne píše a prečo. . Zemplínska šírava.

Denne sa v novinách dozvedáme o nešťastných udalostiach, napríklad aj v prípade, že sa koná demonštrácia a „na protestanov zaútočí polícia“. Nášho poslucháča táto informácia zaskočila a Sibyla Mislovičová sa ani nečuduje. Protestujúci.

Všetci poznáme frázy každý sme iný, každý sme nejaký, každý sme jedinečný… Bývajú častým obsahom našich rozhovorov či písaných úvah. Potvrdzuje to aj ich vysoká frekvencia v Slovenskom národnom korpuse. Popri nich sa podstatne menej používa verzia so zámenom alebo prídavným menom (tzv. prísudkovým menom) v množnom.

Poslucháč Ján Miroľa má pre našu jazykovedkyňu dve vyjadrenia: „dal sa počuť“ a „nechal sa počuť“. Ktorá z možností je správna? Necháme to na Sibylu Mislovičovú, aby nám dala riešenie.

Začať rozhovor otázkou „Ako sa máte?“ je úplne bežné a je to v poriadku. Čo v prípade, ak sa v médiu, teda nie kdesi medzi kamarátmi, ozve Vypočujme si, ako od. „Jak sa máte?“.

Dostali ste úradnú obálku, na ktorej bolo napísané: používajte správne PSČ, urýchlite tým dodaj vašej zásielky. Výraz „dodaj“ ma zarazil, má to tak byť? – znie poslucháčska otázka a tu je odpoveď Sibyly Mislovičovej. Dodaj.

Sloveso „zvýšiť“ je v našej slovnej zásobe úplne v poriadku a ak sa týka napríklad platu, o to lepšie. Náš poslucháč sa však pýta na sloveso „navýšiť“. Čo Ono súdi Sibyla Mislovičová? Navýšiť.

Vtáky majú svoje hniezda, to vieme. Ale môžu mať aj hniezdiská. Nášho poslucháča zaujíma, čo správne: niekoľko „hniezdisk“ alebo „hniezdísk“?

S akou predložkou sa používa spojenie „dostať zelenú“? Na jednoduchá otázku má Sibyla Mislovičová jednoduchú odpoveď Dostať zelenú.

Naša poslucháčka pani Ľubica nám napísala, že je priam podráždená zo slova, ktoré sa používa pri vracaní obalov. Bola by rada, keby Sibyla Mislovičová ako autorita v tejto oblasti vysvetlila obchodným reťazcom, že slovo záloh je, ako ho nazvala, škaredý novotvar. Čo na to hovorí naša jazykovedkyňa? Zálohovanie.

Dlhodobý problém, ktorý ľudí rozdeľuje na dve skupiny – toto nám napísala poslucháčka Soňa zo Slovenskej národnej knižnice. ide opísanie malých alebo veľkých písmen v pomenovaniach jednotlivých oddelení, napríklad „oddelenie vydavateľstva SNK“. Možno sa dnešnou odpoveďou podarí Sibyle Mislovičovej spojiť dve názorové skupiny do jednej.

Dnes máme v jazykovej rubrike otázku, ako sa správne hovorí: „dážďovník“ alebo „dažďovník“? Sibyla Mislovičová na to odpovie, ale pridá ešte aj zopár zaujímavostí, ktoré z tejto rubriky urobia tak trochu prírodovednú.

Ak ste práve dosiahli nejaký vysokoškolský titul, možno vám príde vhod vedieť, ako sa správne píše. Poradí Sibyla Mislovičová. Skratky titulov.

V dnešnej rubrike so Sibylou Mislovičovou si trochu upraceme v dlhých a krátkych i. Pri niektorých slovách to robieva problémy.

Jeden z našich poslucháčov má problém s ihriskom. Našťastie iba slovný, takže v tom mu Sibyla Mislovičová vie pomôcť veľmi rýchlo. Má pravdu, ak sa mu nepáči verzia „ihrište“.

Keď sa povie slovo „párik“, všetci vieme, že ide o dvojicu. Ale čo slovo „pár“? Náš poslucháč je presvedčený, že by to tiež malo byť slovo určujúce iba počet dva. Je to tak aj podľa Sibyly Mislovičovej.

Keď niekto tlmočí simultánne, vieme, o čo ide. A keď niekto tlmočí „konsekutívne“? Ak toto slovo nepoznáte, Sibyla Mislovičová vám ho objasní a povie aj to, ako sa správne píše. Konsekutívne tlmočenie.

Po čase sme opäť dostali otázku, či je v poriadku „baviť sa“. Kdesi na večierku určite áno, ale v prípade vážnych debát je otázne, či by sme mali hovoriť, že sa ideme baviť napríklad o zdražovaní či prepúšťaní. Názor nám . Baviť sa.

Niekomu je to úplne jasné a niekto v tom má zmätky. Niekto povie, že sa stretol s „pani“ a niekto „s paňou“. Čo z toho je správne, nám povie pani Sibyla Mislovičová.

Viete, ako sa hovorí: ohýbaj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko... My sme v našej rubrike už viackrát ohýbali slovo „euro“, ale zdá sa, že to nestačí. So Sibylou Mislovičovou sa k nemu opäť dostávame. Skloňovanie podstatného mena euro.

Keď ideme s autom do servisu, chcem, aby nám ho opravili. Mali by ho predtým „zdiagnostikovať“? Na otázku od. Podrobiť vozidlo prehliadke.

V slovenčine máme dvojice slov, ktoré sa nám ustavične pletú. Aj keď o nich Sibyla Mislovičová hovorí opakovane, vždy sa otázka po čase zopakuje. Takže, ako je to správne so slovami „výstroj“ a „výzbroj“.

Medzi časté otázky ľudí využívajúcich služby jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV patrí otázka, ako písať domácke podoby krstných či rodných mužských mien, ktoré sú vo zvukovej podobe zakončené na hlásku [i]. Má sa v grafickej podobe na konci písať mäkké i alebo ypsilon? Príkladov.

So Sibylou Mislovičovou sa občas vraciame k otázkam a podnetom, ktoré sme už riešili, ale vyskytujú sa aj naďalej. Tak je to aj so spojením „mal to urobiť“.

Medzera áno alebo nie? Poslucháč Peter má sám malú medzeru v tom, ako písať číselný údaj, napríklad 15 mm. Má byť medzi číslom a písmenami medzera? Sibyla Mislovičová to vysvetlí. 15mm alebo 15 mm.

Dnes sa so Sibylou Mislovičovou pozrieme na slovo, ktoré označuje skončenie platnosti. Je to správne „expirácia“ alebo „exspirácia“? Exspirácia.

Všetci ich máme na tele, preto by bolo dobré, aby sme všetci vedeli, ako s nimi narábať – teda, čo sa skloňovania týka. . Ako sa skloňuje pomnožné podstatné meno prsia.

Aj keď ide iba o maličkú zmenu vo vete, nie je to to isté. Našu poslucháčku zaujíma rozdiel vo význame viete. „Hovorili sme s už bývalým riaditeľom“ alebo „Hovorili sme už s bývalým riaditeľom“. Tu je odpoveď Sibyly Mislovičovej. „S už“ alebo „už s“.

Sibyla Mislovičová síce nie je s nami tu v štúdiu, takže nie je „vnútri“ ani „vo vnútri“. Vie však zodpovedať otázku, čo má byť správne: „skladovanie materiálu vnútri haly“ alebo „skladovanie materiálu vo vnútri haly“. Vnútri alebo vo vnútri.

Slovosled v každom jazyku má svoje pravidlá – aj v slovenčine. Potom môže nastať prípad, ako v tejto poslucháčskej otázke, keď to také jasné nie je. Ako má znieť nasledujúca veta? „Vec, súčasťou ktorej je farba“ alebo „Vec, ktorej súčasťou je farba?“ Tu je odpoveď Sibyly Mislovičovej. „Ktorej súčasťou...“.

Pri zbieraní jabĺk alebo jahôd nemáme problém so skloňovaním, ale živé tvory sú niečo iné. Sibyla Mislovičová má dnes odpovedať na otázku, či zbierame „kraby“ alebo „krabov“? Zbierať kraby alebo krabov.

Dnešná otázka pobavila Sibylu Mislovičovú a možno pobaví aj vás. Takže čo chce vedieť poslucháč Heinrich? Uhorsko, Uhorka.

Ako pri hociktorej inej činnosti aj pri športe sa vyskytnú rôzne nespisovné výrazy. Napríklad pretek namiesto pretekov. Alebo „klik“. Či pod toto slovo ozaj patrí cvik.

Náš poslucháč Miloš má špeciálnu požiadavku: bol by rád, keby Sibyla Mislovičová upozornila počítačovú firmu, že zle uvádza dátum na obrazovke počítača. Podľa neho sa nemá zjavovať „23. apríla“, ale dátum v prvom páde, teda „23. apríl“. Je to naozaj tak.

Zomrieť alebo zdochnúť? Takúto otázku nám poslal poslucháč Matúš v súvislosti so zvieratami. Často počúva, že niekto hovorí, že pes zomrel, ale Matúš má pocit, že toto by sa malo používať len v súvislosti s ľuďmi. A podobne sa to podľa neho týka slov jesť a žrať. Rozrieši to Sibyla Mislovičová. Zomrieť, zdochnúť.

Botanici to možno vedia, ale pre ostatných, ako aj pre nášho poslucháča, to môže byť dilema: písať botanický názov s veľkým alebo malým začiatočným písmenom? Zistíme . Botanické názvy.

Ak radi hráte karty, otázka pre Sibylu Mislovičovú od Jozefa z Kežmarku môže byť zaujímavá aj pre vás.

Máme tu otázku od dvoch poslucháčok, ktoré majú pre Sibylu Mislovičovú otázku z oblasti rytectva. Keď ryje muž, je „rytec“. Ale čo je žena, ktorá ryje.

Od poslucháča Vojtech Kovácsa prichádza do našej rubriky mráz... Sibyly Mislovičovej sa pýta na dve mrazivé slovesá. Zmrznú, zamrznúť.

Už ste zrejme niekedy použili spojenie – „to je teda vrchol...“ Asi ste však nepovedali –„to je teda pík“. Naša poslucháčka si nie je istá, či slovo „pík“ je vhodné, keď chceme hovoriť o vrchole epidémie. Čo si o tom myslí Sibyla Mislovičová? Pík epidémie.

Hneď, ako bude predaná správa – toto spojenie sa nepáči poslucháčke Elene, ktorá ho pomerne často počuje.

Môže niečo trvať „cez rok“? Určite áno – len to treba vyjadriť správne. Ako, to povie jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Cez rok.

„Predložka pred úplne vykapala“ – takto jednoznačne to s jej používaním v časových súvislostiach vidí poslucháčka Elena Šebová. Stále počúva nie pred rokom, ale „rok dozadu“. Je to pre ňu „nešvár“ a chce vedieť, čo si o tom myslí Sibyla Mislovičová. Rok dozadu.

Závisí na tom alebo závisí od toho? Dnešná otázka pre Sibylu Mislovičovú je stručná a podobná bude aj odpoveď. Záleží mi na tom.

Naša poslucháčka sa stretáva so slovným spojením „viem sa s tebou stretnúť“. Príliš sa jej to nepáči a vie, že u Sibyly Mislovičovej nájde správnu odpoveď. Vedieť sa stretnúť.

Aj napriek úsiliu Sibyly Mislovičovej opakovane odpovedať na poslucháčske otázky sa neraz veci príliš nemenia. Tak je to aj s používaním slova „predať“.

Pomenovania obcí bývajú častým problémom, ktoré Sibyla Mislovičová v našej rubrike rieši. Aby sa azda iné zemepisné útvary necítili ukrátené, pýta sa náš poslucháč pre zmenu na vrchy a jeden konkrétny raj. Ako je to s veľkými a malými písmenami v týchto prípadoch.

Dnes v jazykovej rubrike opäť zemepisná gramatická otázka. Pochádza niekto z „Lúčok“ alebo z „Lúčiek“? Sibyla Mislovičová prichádza s odpoveďou. Pochádzam z Lúčok alebo Lúčiek.

Možno si ešte spomenieme na vášnivé diskusie, ktoré sa rozpútali okolo prídavného mena prasací v roku 2009, v čase masívneho rozšírenia prasacej chrípky. Zástancovia prídavného mena prasačí podobu prasací spochybňovali a najčastejšie ju pripisovali výmyslom jazykovedcov. Niektorým používateľom slovenčiny zasa nejde do hlavy, prečo je od pomenovania hlodavca.

Rozdiel iba v jednom písmene, ale aj tak to môže byť odlišný význam. To si myslí náš poslucháč, ktorý by chcel fundovanú odpoveď, či je rozdiel v slovesách „padnúť“ a „spadnúť“. Padnúť alebo spadnúť.

Keď máme nejaké zahraničné slovo už dlho v našej slovnej zásobe, zvyčajne sa udomácni nejaká jeho verzia. Pri skladačke, ktorá sa píše „puzzle“, to mnohým stále nie je úplne jasné. Akú výslovnosť si zvoliť, to nám . „Pazl“ alebo „pucle“.

Každý dom aj byt ich má. Pre niekoho je to okno, pre iného oblok. Pre poslucháča Roberta je to dilema: ktoré z týchto slov je správne.

Niekedy môže mať človek pocit, že jeho reči idú „do luftu“. Sibyla Mislovičová bude rada, ak jej odpoveď na poslucháčsku otázku nepôjde ani do luftu, ani do povetria. Odpovie na otázku, či je správne povedať „poveternostné pomery“ mäkko alebo tvrdo. Poveternostné pomery.

Zemepisné názvy sú často námetom pre našu rubriku. Dnes sa Sibyla Mislovičová pozrie na problém, ktorý máte viacerí. Sme "na Liptove" alebo "sme v Liptove"? v alebo na.

Práve dnes si svet pripomína jadrovú černobyľskú haváriu. Pri elektrárni nemáme pochybnosti, akého je rodu, ale akého rodu je samotné slovo Černobyľ? Pýta sa poslucháč Róbert Sibyly Mislovičovej. Rod pri slove Černobyľ.

Sibyla Mislovičová je síce doktorka, ale nie doktorka medicíny, no napriek tomu zvládne vyriešiť jeden medicínsky poslucháčsky problém: máme „dvanástnik“ alebo „dvanástorník“.

Otázky do našej jazykovej rubriky sa dajú nájsť aj v letákoch. Tá dnešná sa týka zálohovania fliaš. Sibyla Mislovičová zodpovie otázku, či je správne „záloh“ alebo „záloha“ za fľašu.

Poslucháč Robert z Ružomberka poslal Sibyle Mislovičovej množstvo otázok a tu je jedna z nich. Odpusť mi, odpusti mi.

Poslucháč Robert z Ružomberka si zrejme pamätá, že Sibyle Mislovičovej poslal viacero otázok a jedna z nich je tu teraz: čo je spisovné – pamätám sa alebo pamätám si.

Rodičia malých detí ich poznajú veľmi dobre – utierky na čistenie detských zadočkov. Niekto ich nazýva „vlhké“, niekto „vlhčené“. Ako nám však píše poslucháč Peter Franta, v slovníku nenašiel slovo „vlhčený“. Pýta sa preto Sibyly Mislovičovej, či je tento výraz nespisovný.

Vďaka našej poslucháčke Janke Dobšinskej sa v našej rubrike opäť raz dostávame problému dvoch vírov: jeden s mäkkým a druhým s tvrdým y. Takže – keď nad prachovým vírom preletí lesný výr, ako napísať že oba víry zmizli? . Jeden vír, druhý výr.

Naša jazykovedkyňa má niekedy pocit, ako keby hrach na stenu hádzala. Niektoré výrazy totiž ostávajú v spisovnom jazyku, aj keď na ne napríklad aj v tejto rubrike už upozorňovala. Tak je to aj so slovom „sada“. Tentokrát na časté používanie tohto výrazu poukázal poslucháč Miloš z Košíc. Sada kľúčov, sada nožov.

Autorka: Ivana Ilgová, Foto: CANVA.

Pre našu poslucháčku pani Zubkovú znamená dnešná rubrika koniec nejasností so slovesami „končiť“ a „končiť sa“, „začať“ a „začať sa“. Vysvetlí to Sibyla Mislovičová. Začínať sa, končiť sa.

Ak ste pravidelní poslucháči našej jazykovej rubriky, viete, že slovíčko „strašne“ patrí medzi naše stálice. Obsiahly mail nám tentokrát poslal Vít Prokeš, že ako je to v spojení „strašne mi to chutilo“ alebo „strašne pekné“. Sibyla Mislovičová aj preňho zopakuje, čo na toto slovo hovorí vždy.

Sibyla Mislovičová dnes poradí, kde má byť koľko písmen „n“. Dve „n“ v prídavných menách.

Poslucháč Daniel Varga nemá jasno, ako je to s anjelmi: síce sa obvykle toto slovo vyslovuje mäkko, teda „aňjel“, jemu sa zdá., že by to malo byť tvrdo, teda „anjel“. Opýtame sa Sibyly Mislovičovej. Anjel.

Naša jazyková rubrika bude dnes plná peňazí. Poslucháčka Linda Vojtylová by rada vedela, či sa suma 480 eur, ak ju treba vypísať slovom, má písať malým alebo veľkým začiatočným písmenom. Jej nadriadený tvrdí, že to má byť veľké písmeno.

Ak si práve robíte čaj, môže svojou vôňou niekoho prilákať. Poslucháčka Katka Lecká sa však dočítala o čaji, ktorého vôňa „odlákava“ myši. Sloveso v tomto tvare ju zaujalo a dáva ho na posúdenie Sibyle Mislovičovej. Odlákavať.

Táto otázka sa vynorila v súvislosti s dopytom do jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra, či možno slovo pointa používať aj vo význame hlavná myšlienka, podstata argumentu či diskusie a výraz dobrá pointa (angl. good point) v kontexte, keď sa oceňuje sila argumentu alebo dôležitá myšlienka. Slovenské výkladové.

Keby sme chceli dnešnú rubriku trochu odľahčiť, povedali by sme, že s dubom sú večne problémy... Ako sa to prejavuje a aká je dnešná otázka.

Pre niekoho botanické, pre iného skôr gastronomické je dnešné jazykové okienko so Sibylou Mislovičovou.

Dnes tu máme dve slová, medzi ktorými sa nevie rozhodnúť poslucháč Robert. Považovať niečo za dobré alebo pokladať niečo za dobré. Rozhodne to Sibyla Mislovičová. Považovať, pokladať.

Poslucháčska otázka od Dušana Hlatkého nie je ani tak gramatická ako skôr logická. Počul v televízii o neznámych „podmorských“ živočíchoch. Podľa neho by takéto mali žiť pod dnom mora – ak ide o živočíchy v mori, sú to jednoducho morské živočíchy. Podmorské živočíchy.

Máme veľkonočný pondelok, deň, keď sa dievky nemôžu sťažovať na nedostatok vody. A keďže v domácnostiach je veľa pohostenia, ani šibači a návštevy by nemali mať problém, že budú dehydrovaní... Alebo dehydratovaní? Zistíme . Dehydrovaný.

Dnešná jazyková rubrika bude pripomínať kulinárske okienko. Máme totiž otázku, aké písmeno dať na začiatku názvu polievky. Sibyla Mislovičová berie varechu a ukuchtí nám správnu odpoveď.

Naša poslucháčka Veronika Rácová má pre Sibylu Mislovičovú otázku, ktorú si nesie z kúpeľov. Ide o stravovanie na etapy. V kúpeľnom preukaze je slovo „smena“, v ozname na dverách je „zmena“. Čo z toho je správne? Zmena, smena.

Máme Svetový deň divadla, a tak trochu divadelná je aj dnešná otázka. Poslucháčka Lívia videla záznam hry Jozef Mak z roku 1995, kde jedna z postáv použila spojenie „Len či ma ty budeš návidieť“. Veľmi sa jej to páčilo a chcela by vedieť, či je možno takéto slovo použiť. „Návidieť“.

Chôdza je zdravá, o tom niet pochýb, ale v akom gramatickom prevedení je správna: idem „pešo“ alebo idem „peši“? Ideme za Sibylou Mislovičovou, aby na otázku poslucháča Roberta z Ružomberka odpovedala. Pešo alebo peši.

Možno aj vy sa občas boríte s nejakým jazykovým problémom a vtedy sa s dôverou môžete obrátiť na Sibylu Mislovičovú. Dnes sa bude doslova „boriť“ – práve tak znie totiž otázka: je spisovné „boriť sa s problémom“? Boriť sa s niečím.

S interpunkčnými znamienkami je niekedy kríž – ako ich umiestniť, aby boli vo vete správne?

Rozoznať mužské a ženské meno je u nás jednoduché aj vďaka prípone –ová. Sú ale ženy, ktoré ju nepoužívajú. A potom sa často stáva, že ich priezviská ostávajú pri skloňovaní stále v rovnakom tvare. Či to je alebo nie je v poriadku.

Dnešnú tému v jazykovej rubrike sme už viackrát riešili, ale stále v tom viacerí nemáte jasno. Najmä ak vám rôzni „odborníci“ na slovenčinu hovoria svoj názor. Viac . Rodinné priezvisko.

Osloviť niekoho „pani“, ak nepoznáme jej meno, je úplne v poriadku. Lenže ako sa takáto „pani“ správne skloňuje? Ujasniť si to chce poslucháč Ladislav a Sibyla Mislovičová mu vyhovie. Skloňovanie slova „pani“.

Dnešná rubrika bude doslova „bodkovaná“. Občas totiž máme trochu problémy s množstvom bodiek na konci vety, takže sa na to pozrieme so Sibylou Mislovičovou.

Žiadne drevo nie je dokonalé a nájsť v ňom suk je úplne bežné. Faktom ale je, že to nie spisovné. Môže byť v dreve napríklad „hrča“? Zistíme . Uzol v dreve.

V dnešnej jazykovej rubrike ideme so Sibylou Mislovičovou do hocijakého vnútra, aby sme zistili, ako to správne povedať, keď z toho vnútra chceme niečo dostať von.

Keď niekoho oslovujeme v hovorenom prejav, je úplne jedno, aké V máme pri tom na mysli. Keď však ideme použiť písomný prejav, už to jedno nie je. Kedy napísať veľké „V“, kedy napísať malé „v“. Zorientuje nás Sibyla Mislovičová. Správne napísané „V“.

Možno sa nášmu poslucháčovi Alanovi bude štikútať a možno sa mu bude čkať, keďže ideme odpovedať na jeho otázku. Ako je to s týmito dvomi slovesami.

Názvy miest a obcí vedia potrápiť, ak tam nežijeme. Poslucháčka Norika nežije v Dohňanoch, ale keď tadiaľ nedávno s manželom prechádzala, nevedeli sa zhodnúť, ako sa vlastne správne volajú obyvatelia tejto obce.

Pozornému oku aj uchu nášho poslucháča Ivana máločo ujde a tentokrát nám dáva do pozornosti slovo zrovnať. Podľa neho nie je celkom v poriadku, že vinárky sa môžu „zrovnávať“. Tu je odpoveď.

Slovko „treba“ používame v slovenčine často. Ale často aj vo väzbe „je treba“. Poslucháčka Elena sa Sibyly Mislovičovej pýta, či je to tak správne, alebo je treba hovoriť to inak. Treba.

Sibyla Mislovičová si pri niektorých vašich podnetoch občas povzdychne, že má pocit zbytočnosti, keďže o niečom už hovorila viackrát a stále sa to nesprávne používa. Hádam nebude zbytočné povedať si zase raz pár slov o „zbytkoch“.

Je v poriadku, keď meteorológovia vydajú „výstrahu silného vetra“? Určite áno, aspoň sa na to môžeme pripraviť – len či je to v poriadku aj gramaticky. To chce vedieť poslucháčka Veronika. Výstraha čoho.

Náš poslucháč Alexander je nespokojný s lokomotívou. Nie s nejakou konkrétnou, len s týmto slovom. Má totiž pocit, že by sa malo používať iba slovo rušeň. Veď máme rušňovodiča, rušňové depo... Sibyla Mislovičová má pre neho takúto odpoveď. Lokomotíva.

V časopise Quark sme už písali o slovách, v ktorých niektorí používatelia vyslovujú mäkkú spoluhlásku ľ, hoci je v nich tvrdá spoluhláska l, napr. pravideľný, pravideľne namiesto pravidelný, pravidelne, ďaľší namiesto ďalší, škridľa, škridľový namiesto škridla, škridlový, krivoľaký, krivoľako namiesto krivolaký, krivolako. Takáto hyperkorektnosť, čiže nadmerné úsilie vyjadrovať sa.

Kto má rád koláče, zrejme mu nie cudzí výraz mafin. Malé sladké sústa rada pečie aj poslucháčka Viktória a keďže ich vie upiecť dobre, rada by vedela, aj ako ich správne napísať. Sme už v štádiu „poslovenčenia“?

Dve slová, ktoré sú takmer podobné, a preto si ich často pletieme. Platí to napríklad pre prechod a priechod, ale dnes od na otázku týkajúcu sa slov prielom a prelom. Prelom, prielom.

Z nejakého zvláštneho dôvodu ľudia okolo mňa používajú slovo „topinka“. Píše nám poslucháč Ondrej a prosí Sibylu Mislovičovú, aby pomenovanie tohto chrumkavého chleba uviedla na správnu mieru. Hrianka, topinka.

Opakovanie je matka múdrosti. Pomerne často sa nás pýtate, čo s dňami v týždni, keď od nich chceme odvodiť prídavné mená. Napríklad utorkový alebo utorňajší? Urobíme si v tom poriadok so Sibylou Mislovičovou. Prídavné mená odvodené od názvov dní.

Čakajú nás prezidentské voľby a to sa odráža aj v našej rubrike. Poslucháčska otázka znie – je kandidát „za prezidenta“ alebo kandidát „na prezidenta“? Kandidovať za prezidenta alebo na prezidenta.

Keď niekto zvíťazí v pretekoch, je mu v tej chvíli asi dosť jedno, či zvíťazil „s časom“ alebo „časom. Ale nášmu poslucháčovi to jedno nie je, a tak sa obracia na Sibylu Mislovičovú s otázkou, ako je to správne.

Keď ideme na nákup mäsa, zvyčajne si ho pýtame v jednotnom čísle: Prosím si toto mäso. Naša poslucháčka videla v obchode nápis „ponuka prémiových mias“. Trochu ju to zaskočilo a pýta sa Sibyly Mislovičovej, či je toto správny tvar.

Otázka pre Sibylu Mislovičovú je aj dnes jednoduchá. Poslucháč sa pýta, či je spisovné slovo „dizajnovať“. Tu je odpoveď.

Dostali sme jednoduchú otázku, ako sa volá herec, ktorý dabuje filmy.

Priorizovaný zoznam, priorizácia investičných projektov... Poslucháč Samuel by rád vedel, čo presne znamená slovo priorizovaný. Priorizovaný.

Naša poslucháčka Katka Sučková by rada vedela, ako je to s motocyklami. V rádiu počula množné číslo „jazdené motocykle“ a na internete našla spojenie „jazdené motocykli“ – s mäkkým i na konci. Naša jazykovedkyňa má v ponuke tretiu možnosť. Dva motocykle.

Niekedy od vás dostávame podnety, ktoré celkom nesúvisia s gramatikou. Taký máme dnes aj od poslucháča Nora Wagnera. Nepáči sa mu výraz „zverstvo“, pretože to považuje sa urážky živočíšnej ríše. Zverstvá predsa pácha iba človek. Čo mu na to.

Niekedy od vás dostávame podnety, ktoré celkom nesúvisia s gramatikou. Taký máme dnes aj od poslucháča Nora Wagnera. Nepáči sa mu výraz „zverstvo“, pretože to považuje sa urážky živočíšnej ríše. Zverstvá predsa pácha iba človek. Čo mu na to.

Sú slová, pri ktorých si nie sme istí množným číslom. Napríklad také „barle“. Ak sa vám zdá, že to okolo seba počujete práve v takomto tvare, ste na tom podobne ako poslucháč Miloš. Tomu sa to ale nepozdáva, takže si po správne množné číslo zájdeme k Sibyle Mislovičovej. Barle alebo barly.

Sú slová, pri ktorých si nie sme istí množným číslom. Napríklad také „barle“. Ak sa vám zdá, že to okolo seba počujete práve v takomto tvare, ste na tom podobne ako poslucháč Miloš. Tomu sa to ale nepozdáva, takže si po správne množné číslo zájdeme k Sibyle Mislovičovej. Barle alebo barly.

Sú slová, pri ktorých si nie sme istí množným číslom. Napríklad také „barle“. Ak sa vám zdá, že to okolo seba počujete práve v takomto tvare, ste na tom podobne ako poslucháč Miloš. Tomu sa to ale nepozdáva, takže si po správne množné číslo zájdeme k Sibyle Mislovičovej. Barle alebo barly.

Máme tipy a máme aj typy. To vie aj Igor Cepko, ale keď si v obecnom časopise prečítal vetu, v ktorej bol „typ na darček“, veru sa mu to nepozdávalo. A Sibyla Mislovičová mu dá za pravdu.

Máme tipy a máme aj typy. To vie aj Igor Cepko, ale keď si v obecnom časopise prečítal vetu, v ktorej bol „typ na darček“, veru sa mu to nepozdávalo. A Sibyla Mislovičová mu dá za pravdu.

Máme tipy a máme aj typy. To vie aj Igor Cepko, ale keď si v obecnom časopise prečítal vetu, v ktorej bol „typ na darček“, veru sa mu to nepozdávalo. A Sibyla Mislovičová mu dá za pravdu.

Sibyla Mislovočová je dnes postavená pred neľahkú úlohu – rozhodnúť susedský spor. Týka sa pozemkov, ale, našťastie, iba v gramatickej rovine. Tu je odpoveď pre poslucháčku Andreu Repákovú. Petrove pozemky.

Sibyla Mislovočová je dnes postavená pred neľahkú úlohu – rozhodnúť susedský spor. Týka sa pozemkov, ale, našťastie, iba v gramatickej rovine. Tu je odpoveď pre poslucháčku Andreu Repákovú. Petrove pozemky.

Sibyla Mislovočová je dnes postavená pred neľahkú úlohu – rozhodnúť susedský spor. Týka sa pozemkov, ale, našťastie, iba v gramatickej rovine. Tu je odpoveď pre poslucháčku Andreu Repákovú. Petrove pozemky.

Pred nami je víkend, určite sa kade-tade po Slovensku budú konať svadby. A na nich bude snúbencov niekto „oddávať“. Poslucháčka Dana Stašková by však bola radšej, keby sa to nedialo – teda len pokiaľ ide o samotné slovo „oddávať“.

Pred nami je víkend, určite sa kade-tade po Slovensku budú konať svadby. A na nich bude snúbencov niekto „oddávať“. Poslucháčka Dana Stašková by však bola radšej, keby sa to nedialo – teda len pokiaľ ide o samotné slovo „oddávať“.

Pred nami je víkend, určite sa kade-tade po Slovensku budú konať svadby. A na nich bude snúbencov niekto „oddávať“. Poslucháčka Dana Stašková by však bola radšej, keby sa to nedialo – teda len pokiaľ ide o samotné slovo „oddávať“.

Nás poslucháč Milan Jankovič by rád vedel, ako je s útvar, kde sídli kvestor. Pri rektoráte je to jasné, ale je správne aj „kvestorát“? V hre je totiž aj pomenovanie „kvestúra“.

Nás poslucháč Milan Jankovič by rád vedel, ako je s útvar, kde sídli kvestor. Pri rektoráte je to jasné, ale je správne aj „kvestorát“? V hre je totiž aj pomenovanie „kvestúra“.

Nás poslucháč Milan Jankovič by rád vedel, ako je s útvar, kde sídli kvestor. Pri rektoráte je to jasné, ale je správne aj „kvestorát“? V hre je totiž aj pomenovanie „kvestúra“.

Používame ho už prirodzene, ale pritom sa môže stať, že raz povieme, že je to „to wifi“ a inokedy „tá wifi“. Či má aj wifi zmätky ohľadom svojho rodu, ťažko povedať, ale náš poslucháč ich má, a tak si to upraceme so Sibylou Mislovičovou. Aký rod má wifi.

Používame ho už prirodzene, ale pritom sa môže stať, že raz povieme, že je to „to wifi“ a inokedy „tá wifi“. Či má aj wifi zmätky ohľadom svojho rodu, ťažko povedať, ale náš poslucháč ich má, a tak si to upraceme so Sibylou Mislovičovou. Aký rod má wifi.

Používame ho už prirodzene, ale pritom sa môže stať, že raz povieme, že je to „to wifi“ a inokedy „tá wifi“. Či má aj wifi zmätky ohľadom svojho rodu, ťažko povedať, ale náš poslucháč ich má, a tak si to upraceme so Sibylou Mislovičovou. Aký rod má wifi.

Ak by sme v našej jazykovej rubrike robili hitparádu najčastejšie sa opakujúcich otázok, do prvej trojky by sa určite dostala aj dnešná. Slovesá „chápať“ a „rozumieť“ sa nám tu objavili opäť a je isté, že to nie je naposledy. Takže sa k nim Sibyla Mislovičová opäť vyjadrí.

Ak by sme v našej jazykovej rubrike robili hitparádu najčastejšie sa opakujúcich otázok, do prvej trojky by sa určite dostala aj dnešná. Slovesá „chápať“ a „rozumieť“ sa nám tu objavili opäť a je isté, že to nie je naposledy. Takže sa k nim Sibyla Mislovičová opäť vyjadrí.

Ak by sme v našej jazykovej rubrike robili hitparádu najčastejšie sa opakujúcich otázok, do prvej trojky by sa určite dostala aj dnešná. Slovesá „chápať“ a „rozumieť“ sa nám tu objavili opäť a je isté, že to nie je naposledy. Takže sa k nim Sibyla Mislovičová opäť vyjadrí.

Interpunkčné znamienka neraz robia problém, napríklad správne písanie čiarok. Ale dnes odpovieme na otázku, ktorá sa po čase opäť objavila: šikmá čiarka, pre mnohých „lomítko“. Znovu si so Sibylou Mislovičovou povedzme, ako je to správne. Lomka.

Interpunkčné znamienka neraz robia problém, napríklad správne písanie čiarok. Ale dnes odpovieme na otázku, ktorá sa po čase opäť objavila: šikmá čiarka, pre mnohých „lomítko“. Znovu si so Sibylou Mislovičovou povedzme, ako je to správne. Lomka.

Interpunkčné znamienka neraz robia problém, napríklad správne písanie čiarok. Ale dnes odpovieme na otázku, ktorá sa po čase opäť objavila: šikmá čiarka, pre mnohých „lomítko“. Znovu si so Sibylou Mislovičovou povedzme, ako je to správne. Lomka.

Do jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV opakovane prichádzajú otázky týkajúce sa skloňovania mužských priezvisk zakončených na -ec, -ek a -ok. Ide o priezviská ako Feranec, Škovránek, Parobok. Opytujúci váhajú, či majú pri skloňovaní takýchto priezvisk vkladné samohlásky e, o vynechať alebo zachovať, teda či je.

Ak má niekto fyzické znevýhodnenie, dlhé roky sa hovorilo, že taký človek je „postihnutý“. S prílevom anglických slov sme začali hovoriť aj to, že je „handicapovaný“. Používame to dodnes a otázka pre Sibylu Mislovičovú znie, ako sa to správne v slovenčine píše. „Handicapovaný“.

Ak má niekto fyzické znevýhodnenie, dlhé roky sa hovorilo, že taký človek je „postihnutý“. S prílevom anglických slov sme začali hovoriť aj to, že je „handicapovaný“. Používame to dodnes a otázka pre Sibylu Mislovičovú znie, ako sa to správne v slovenčine píše. „Handicapovaný“.

Keď je niečo nekvalitné, môžeme to počastovať rôznymi pomenovaniami, ale veľmi často sa nám do úst tlačí slovo „šmejd“. Naša poslucháčka by chcela vedieť, či je táto možnosť v slovenčine prípustná. Sibyla Mislovičová odpovie.

Krátke textové správy píšeme už desaťročia, ale ešte stále nemusíme mať celkom jasno, ako sa správne píšu. Poslucháč Miroslav Kubovič by hlavne potreboval vedieť, ako sa to správne píše v odbornej správe. Veľké alebo malé písmená, s pomlčkou alebo bez pomlčky... Vysvetlí Sibyla Mislovičová. SMS.

V textoch sa občas autor odvoláva na prílohu. Je správne napísať „viď príloha“? Jazykovedkyňa.

V novinách si môžeme prečítať kadečo, napríklad aj to, že niekde sa usilujú „potierať zločin“. So Sibylou Mislovičou sa pozrieme, či to je vôbec možné. Potierať zločin.

Sibyla Mislovičová dnes odpovie na otázku, ktorá sa síce týka meteorologickej informácie, ale našu poslucháčku v nej zaujala gramatická stránka.

Sú slová, ktoré sa nám už na prvé počutie zdajú nespisovné. Možno to tak vnímate tiež – napríklad pri slove vždycky. . Vždycky.

Človek, ktorý vyzerá príťažlivo, môže dostať prívlastok „sexi“. Pri vyslovení je to jedno, ale pri písaní môže nastať problém. Má ho aj náš poslucháč, ktorému od. Sexi, sexy.

Rozlúčiť sa s niekým znamená aj možnosť niečo pekné mu zaželať. A práve to je občas kameň úrazu, pretože uši našich poslucháčov sú citlivé napríklad na poslovenčené anglické frázy. To je prípad aj dnešnej jazykovej rubriky so Sibylou Mislovičovou. Želanie pri rozlúčení.

S vysokoškolskými titulmi to nie je jednoduché. Či už získať ich alebo správne používať. Ak ide o písaný text, sú tam rozdiely. Na poslucháčsku otázku od. Vysokoškolské tituly.

Keď chce Slovák niečo prichytiť o stenu, mal by použiť „príchytku“. Skúste si ju ale v obchode vypýtať, nebudú vám rozumieť – posťažoval sa poslucháč Juraj Oetter. Zistíme teda , či je český výraz „hmoždinka“ v slovenčine úplne neprípustný.

Dnešná rubrika bude rozprávková. So Sibylou Mislovičovou sa pozrieme, ako správne písať meno jednej postavičky. Červená čiapočka.

V našej jazykovej rubrike so Sibylou Mislovičovou sa občas dostaneme do oblasti medicíny, ktorá má svoje zaužívané pojmy. Jeden z našich poslucháčov má problém so zákalom. Nie zdravotný, ale gramatický. Šedý alebo sivý zákal.

Keď nastane čas karnevalov, možno budete mať doma malé „princezny“. Napriek tomu, že v slovenčine nič také mať nemôžeme. . Ako skloňujeme princezné.

Keď je niečo závratné, môže byť niečo aj „nezávratné“? Zaujímavé otázka pre Sibylu Mislovičovú. „Nezávratný“ a závratný.

Keď sú športovci vo víre športového zápolenia, asi majú iné starosti, ako uvažovať, ako sa toto zápolenie povie spisovne. Pre diváka však môže byť otravné, ak neustále počúva, že toto je dobrý „pretek“. Dúfame, že vysvetlenie len tak nepretečie cez uši tých, ktorí toto slovo používajú. Preteky, pretek.

Všade navôkol sa veľmi často používa spojenie „schôdza začala“. Poslucháčka Elena prosí Sibylu Mislovičovú, aby to opäť raz uviedla na pravú mieru. Začať, začať sa.

Prečo sa zdanlivo podobné slová Čadca a Revúca skloňujú podľa rozdielnych vzorov? Náš poslucháč sa odpoveď na svoju otázku dozvie . Skloňovanie názvov Čadca a Revúca.

Keďže je zima, dobre padne teplo v príbytkoch. Tepla, topenia a kúrenia sa týka aj poslucháčska otázka pre Sibylu Mislovičovú. Slovesá topiť a kúriť.

Poslucháč Roman Juriš by rád mal jasno, ako je so skloňovaním obcí, ktoré majú v názve Krupá. Keď pršalo v Hornej aj Dolnej Krupej, ale za nimi už bola suchá cesta, ako to vyjadriť v množnom čísle?

V tomto príspevku načrieme do problematiky stupňovania prídavných mien. Začneme otázkou: Môže byť nejaké riešenie optimálnejšie, prípadne najoptimálnejšie? Logika hovorí, že ak je niečo v daných podmienkach najlepšie – taký je slovníkový výklad významu prídavného mena optimálny –, potom by už nemalo byť niečo ešte viac či.

Niekedy nás niečo v slovenčine môže prekvapiť. Napríklad, že niečo, čo poznáme v ženskom rode, môže mať aj mužský. To je prípad poslucháčskej otázky, na ktorú od.

Jeden časový úsek a dva spôsoby jeho vyjadrenia. Poslucháčke Alene Grešlíkovej sa však celkom nepozdáva, ako sa v médiách hovorí o polhodine.

Naša poslucháčka Dagmar nám poslala viacero podnetov, jeden z nich je tak trochu divadelný.

Začína sa nám ďalší rok, v ktorom sa opäť bude športovať a náš poslucháč nevie, čo je správne: zaželať veľa vyhratých alebo vyhraných zápasov.

2023

Nahrávanie našich jazykových rubrík býva vo veselom duchu. Ivana Ilgová a Sibyla Mislovičová vám ponúkajú pohľad „ do zákulisia“ – aj jazykovedkyňa si vie pekne potrápiť vlastný jazyk. Silvestrovská Slovenčina na slovíčko.

Sú slová, ktoré sa nevyskytujú až tak často, a preto môžu spôsobiť nedorozumenie. Sibyla Mislovičová má odkaz pre poslucháčku Dagmar, či slovo šibalstvo naozaj niekto z jej okolia oprávnene považuje za archaické.

Poslucháčka pani Šmatlavová má zaujímavú otázku: Je správne limit alebo limita? Čo jej od? Limit, limita.

Ani jeden rok bez obce Hybe – takto s nadhľadom môžeme okomentovať jednu zo stálic v našej jazykovej rubrike. So skloňovaním tohto názvu sa ustavične všelikde pasujú a poslucháč Tomáš si to všíma v dopranom servise. Sibyla Mislovičová sa zase raz bude opakovať. Skloňovanie podstatného mena Hybe.

K vašim sviatočným ránom určite patrí aj čaj. Ten dnešný budeme servírovať s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou.

Vianočné skladby počuť všade navôkol a kto sa nenechá iba unášať ich náladou, ale sleduje aj text, môže natrafiť na drobnú chybu. Tak je to aj so skladbou, v ktorej sa „pozlátko ligoce“. Pre poslucháčku Máriu má Sibyla Mislovičová takýto odkaz. Pozlátko.

Poďme si zopakovať každoročne sa opakujúcu tému v našej rubrike – správne písanie slova Vianoce. Tentokrát sa ozvala poslucháčka Mária Raschmanová, ktorá učiteľku svojho vnuka upozorňovala, že toto slovo nenapísala správne. So Sibylou Mislovičovou si to teda povedzme znovu. Vianoce a vianočné sviatky.

Sú také maličké, že každému je hneď jasné, že sa narodili predčasne. V médiách sa môžeme stretnúť s tým, že ich nazývajú predčasniatkami. Poslucháčka Vlasta Gálisová by rada vedela, či je tento výraz správny. Opýtame sa Sibyly Mislovičovej. Predčasniatko.

Ak sledujeme dianie vo svete, môžeme neraz natrafiť na slovo preživší. Aj keď ho už nejaký čas počúvame, našej poslucháčke nie je jasné, či je to správny výraz. Čo.

Keď je niečo spojené s citmi, emóciami, je to emocionálne alebo emočné? Na poslucháčsku otázku dá vecnú odpoveď Sibyla Mislovičová. 102312200652;.

Poslucháčka Viera Raschmanová nám napísala, že učiteľka jej vnuka použila slovo „súčastný“. Bola by rada, keby jej aj naša jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová potvrdila, že to nie je správne. Súčasnosť, súčasný.

Vianočné pečenie je v plnom prúde. Nezaobídeme sa bez medovníkov, vanilkových rožkov... a niekto aj bez makróniek. Sibyla Mislovičová dostala otázku, či je toto správny tvar. Tak ideme zistiť.

Čo zaujíma našu poslucháčku, to nám povie sama jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Ostať, zostať.

Napísať diplomovú prácu nie je jednoduché. Mala by byť stopercentná obsahovo aj gramaticky. Čo v prípade, keď tam chceme dať odkaz, ktorý v Česku poznajú ako „tamtéž?“ Keďže ide o diplomovú prácu síce v slovenčine ale na českej univerzite, má s tým poslucháčka Katka Nemcová problém. Dáme slovo Sibyle Mislovičovej. Tamtéž.

Naša poslucháčka Mária nám poslala výčitku, že v našom vysielaní začula slov „merítko“. Musím uznať, že výčitka je oprávnená. Potvrdí to aj Sibyla Mislovičová. Merítko.

Od pani Márie sme dostali „dva milióny euro“. Teda iba ako podnet do jazykovej rubriky so Sibylou Mislovičovou.

Pravidelné opakovanie je občasným úkazom v našej rubrike. Dnes sa teda opäť pozrieme na slová naň, naňho, keďže sme znovu dostali podnet, aby sme to vysvetlili. Urobí to Sibyla Mislovičová. Naň, naňho.

Skloňovanie mien robí problémy neustále a dnes by poslucháčka Mária Tarandová rada vedela, či najmä starší ľudia, od ktorých to počuje, správne skloňujú mená Sabo – Sabu, alebo Tiso – ulica Jozefa Tisu. . Skloňovanie mien Sabo, Tiso.

Dnes budeme so Sibylou Mislovičovou variť. Poslucháčka Iveta Lindová si myslí, že by sa nemalo variť „s kurkumou“, ale „z kurkumy“. Je to tak.

Náš poslucháč Jaroslav Brodniansky má zákazníka, ktorý ho upozornil na chybu vo vete: „Pokiaľ máte záujem, aby vaše fotografie vypadali presne ako tie, ktoré držíte v rukách...“ Ako píše – viem, že slovo vypadať je čechizmus – a pýta sa Sibyly Mislovičovej, či sa aj tak nemôže používať bežne v textoch. Sloveso vypadať.

Zaželať niečo pekné je vždy slušné, ale poslucháčka Anna Slamková má k jednému typu želania výhrady. Rovno sa pýta Sibyly Mislovičovej, či už toto frekventované slovné spojenie má súhlas jazykovedcov. Majte pekný deň!.

V minulom čísle sme písali o názvoch ulíc so zhodným prívlastkom (Astrová ulica, Benkova ulica, Havrania ulica) a s nezhodným prívlastkom (Ulica Andreja Kmeťa, Ulica Slovenského národného povstania). V tomto príspevku sa budeme zaoberať ďalším typom pomenovaní ulíc, ktorých súčasťou nie je slovo ulica. Takéto názvy vznikli najmä z chotárnych.

Je možné sa s niečím potýkať? Možné to je, len či je to aj gramaticky správne, . Potýkať sa.

Ako je to s cenami bytov v súčasnosti? Môžu byty zlacniť? – pýta sa poslucháč Vladimír Devečka. Nemali by skôr zlacnieť? Rozdiel v jednom písmene, ale je to významový rozdiel, ako . Zlacniť, zlacnieť.

Naša poslucháčka Dana Kotorová si rada pozrie reláciu Pečie celé Slovensko a všimla si, že moderátor viackrát použil spojenie zdobenie toriet. Zdá sa jej, že správne by malo byť zdobenie tort. Sibyla Mislovičová má pre poslucháčku takúto odpoveď. Toriet, tort.

Keď niekomu chceme pripiť alebo zaželať, často povieme na zdravie. Otázka znie, či sa toto želanie píše spolu alebo oddelene. Pozrieme sa na to spolu so Sibylou Mislovičovou. Na zdravie!.

Môžeme dostať pokutu? Isteže áno. Ale môže nám ju niekto „udeliť“? Na túto poslucháčsku otázku odpovedá Sibyla Mislovičová. Udeliť.

Naša poslucháčka by rada vedela, ako je to správne so slovom „žiadúci“. Ona sama si pamätá, že ho vždy hovorila s dĺžňom a teraz sa píše bez dĺžňa. Požiadali sme o odpoveď Sibylu Mislovičovú.

Aj vy obvykle používate spojenie „napomáhať niečomu“? Možno budete prekvapení, že pôvodne bola správna väzba iná. . Napomáhať.

Nášho poslucháča zaujíma, keď je majiteľ motorky a jazdí na nej, či sa môže „motorkovať“.

Pre mnohých z vás je naša jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová vzorom pre spisovné vyjadrovanie. mali by sme hovoriť „po jej vzore“? Práve s týmto spojením súvisí poslucháčska otázka. Po vzore.

Je v poriadku, ak je niečo „k dostaniu“? Z hľadiska spokojnosti zákazníka určite, z hľadiska jazykového ani veľmi nie, čo potvrdí aj jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. „K dostaniu“.

Opakovanie je matka múdrosti a tak si zopakujeme, ako je to pri športovom zápolení. Opakovane sa na to pýtate Sibyly Mislovičovej.

Sibyla Mislovičová dnes porovná dve slovesá, ktoré sa líšia iba jedným písmenkom. Doťahovať, dočahovať.

Keď nastupujeme, môžeme nastúpiť „do“ alebo „na“. V prípade výkonu trestu je to ako? Tak znie poslucháčska otázka pre Sibylu Mislovičovú.

Sibyla Mislovičová nám dnes sama povie, aký podnet dostala do jazykovej rubriky.

A alebo u? Z hotela či z hotelu? Toto by rád vedel poslucháč Štefan, pretože jemu sa pozdávajú obe koncovky. Ako je to v tomto prípade, . Z hotela, z hotelu.

V písaní názvov ulíc, ale aj námestí, nábreží a iných verejných priestranstiev nemusí mať každý jasno. Jednak preto, že v tejto oblasti prebehla v roku 1991 pravopisná úprava a napriek dlhšiemu časovému odstupu si niektorí používatelia slovenčiny neosvojili realizované zmeny (niektorí ich ani nezaregistrovali), jednak vzhľadom na rôznorodosť týchto.

Hmla vie narobiť šarapatu, to vedia najmä vodiči. Ale jeden z nich, náš poslucháč Ondrej, si nie je istý, či sa hmla môže rozpustiť alebo rozplynúť. Má to súvis so skupenstvom? . Hmla sa rozpustila.

So skratkami to nie je vždy jednoduché. Niektoré zvykneme vyslovovať po anglicky, iné po slovensky. Poslucháčska otázka pre Sibylu Mislovičovú je konkrétna: Čo so skratkou OECD? Výslovnosť skratky OECD.

Ľudia o sebe obyčajne vedia, akého sú rodu. Úbor na spanie však môže byť zmätený. Niekto mu hovorí pyžamo, niekto pyžama... Čo odporučí jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová? Pyžama, pyžamo.

Náš poslucháč Peter Bella vie, že sme jeho podnet už v našej rubrike mali, ale keďže frekvencia jeho výskytu sa nemení, opäť posúva Sibyle Mislovičovej slovné spojenie za prvé, za druhé. Za prvé.

Niečo môžeme miešať, niečo môžeme zmiešať. Je v tom rozdiel? Na poslucháčsku otázku odpovedá Sibyla Mislovičová. Miešaný, zmiešaný.

Nevieme, či poslucháč Matúš Lehet vášnivo rád hrá karty alebo chce byť iba zorientovaný v tejto problematike. Pýta sa, či je možné povedať – kartám alebo kartujem karty? So Sibylou Mislovičovou si teda dáme jednu jazykovú partičku.

Otec zbil svojho syna, pretože bol opitý. S takou vetou sa stretla poslucháčka Veronika a nie je jej jasné, kto vlastne bol opitý. Príde na to Sibyla Mislovičová? Opitý otec alebo syn.

Sledovať hokej znamená všimnúť si aj vyjadrenia, ktoré sa nakoniec objavia v našej jazykovej rubrike. To je prípad poslucháča Romana Porubského. Všimol si komentár – gólová prestrelka sa tiahla do tretej tretiny. Je takéto vyjadrenie správne? Prestrelka sa tiahla.

Dnes bude naša jazyková rubrika so Sibylou Mislovičovou gastronomická. Ideme si urobiť tuniakovú nátierku. Ale poslucháčka Alena by chcela vedieť, či je možné urobiť aj „tuniačiu“ nátierku, ako sa o tom diskutuje v jednej skupine na sociálnej sieti. Tuniačia nátierka.

Vykanie – večná jazyková téma. Každú chvíľu nás upozorníte na príklady, ktoré sa stanú pri vykaní aj profesionálom v médiách. Je teda načase opäť si to Sibylou Mislovičovou zopakovať. Vykanie.

Jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová dostáva občas aj nie celkom „jazykové“ otázky. Tá dnešná od Kataríny Gombalovej je z tohto súdka. Katka píše – natrafila som na príspevok „Slovenčina je najťažší jazyk na svete“. Je to skutočne pravda.

Otázku našej poslucháčky sme už kedysi rozoberali, ale keď to zrejme vtedy nepočula a teraz pomerne nutne potrebuje pre jednu prácu vedieť, čo je správny výraz, pýtame sa opäť Sibyly Mislovičovej: Máme pŕhľavu alebo žihľavu? Pŕhľava alebo žihľava.

Na južnej strane pod Chopkom je lokalita Tále. To je všeobecne známe. Vie to aj poslucháč Marián Dluhý. Nie je mu však jasné, či má napísať usporiadame podujatie na Táloch alebo na Táľoch. Ide teda o l alebo ľ v tomto prípade. Ktorú verziu odporúča Sibyla Mislovičová? Na Táloch, na Táľoch.

Poslucháč Gabriel Pšenák je presvedčený, že slovné spojenie „bolo vznesené obvinenie“ je nesprávne. A čaká, že mu to jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová potvrdí. Urobí tak alebo nie? Vznesené obvinenie.

Opäť sa nám do jazykovej rubriky zatúlala dvojica slov, ktorá robí trošku problémy. Potenciálny a potencionálny. Naša poslucháčka okolo seba často počúva jedno aj druhé, a tak nezaškodí znovu zopakovať, že jedno z nich nie je správne.

Sibyla Mislovičová dnes odpovie na otázku poslucháča, ktorý si nevie poradiť s vlastným priezviskom. Skloňovanie priezviska Hangai.

Dnes sa budeme zaoberať Martinom. Nie ľudským, ale geografickým. Poslucháčka Zdenka chce vedieť, či je na hlavičkách zmlúv správne napísané mesto Martin alebo. Či má byť podstatné meno mesto v tomto prípade s veľkým alebo malým začiatočným písmenom. Dáme priestor Sibyle Mislovičovej. Mesto Martin.

Aj dnes sa pristavíme pri jednom zemepisnom názve. Pni Mária pripravuje turistickú pozvánku a nevie, či „do Čičmian“ alebo „do Čičman“. Pozná dokonca aj verziu „do Čičmán, ktorú používajú jej starí rodičia.

Chystá sa dnes niekto z vás do Močenka? Alebo by ste radšej išli do Močenku? Jedno písmenko – a zamestnáva to myseľ poslucháča Petra Sýkoru. Opýtame sa Sibyly Mislovičovej, ktorá verzia je správna.

Tak čo, máte za sebou už rannú kávu? A šálku máte umytú? Využili ste myčku riadu, alebo umývačku riadu? Sibyla Mislovičová nám teraz prezradí, ktorý z pojmov je správny. Myčka riadu.

Našu poslucháčku Janku Wagnerovú irituje slovné spojenie, pri ktorom sa vraj veci dajú dohodnúť „behom dňa“. ako nám píše – a čo sme na atletických pretekoch? Ako to teda je?! Hovorí Sibyla Mislovičová. Behom dňa.

Existuje nabíjacia alebo dobíjacia stanica a aké „i“ pri používaní tohto pojmu píšeme. Veľa otázok, na ktoré nám teraz odpovie jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Nabíjacia, alebo dobíjacia stanica.

Je pravda, že spojenie „je pravda, že“ je nespisovné? Podnet od Márie Minarovičovej nás pobavil a tak sme zisťovali, ako to vlastne reálne je. Slovo má Sibyla Mislovičová. Je pravda, že.

Naša poslucháčka Vilma nám napísala, že sa jej nepáči, keď mnohí televízni komentátori hovoria o tom, že niečo je iba „ako pozlátko“. Nepáči sa jej rod tohto slova. Ako pozlátko.

Môžeme niečo „zjednoduchšiť“? A môže byť niečo „ťachšie“? Takéto slová počuje vo svojom okolí naša poslucháčka Janka – a dokonca denne od fyzioterapeutov pri manželovom cvičení.

Hovorí sa, že humor je korenie života. S istou dávkou obraznosti môžeme povedať, že korením jazyka sú frazeologizmy. Frazeologizmy (alebo frazémy) sú špecifickým typom ustálených spojení, ktoré sa vyznačujú obraznosťou a expresívnosťou. Dokladajú to frazémy ako šplhať sa po chrbte druhých, čiže robiť kariéru zásluhou a na úkor.

Naša poslucháčka Janka Kovaľová si vypočula pieseň od Kaliho a Tiny, v ktorej sa spieva „aj keby príde búrka“. Vôbec jej to gramaticky nesedí a Sibyla Mislovičová jej dáva za pravdu. „Aj keby príde búrka“.

Od Petra Sitára máme dve slovesá, ktoré dáva do pozornosti Sibyle Mislovičovej: kajakovať sa a padlbordovať sa. Pre jeho uši to neznie spisovne. Môžeme ich používať alebo nie? Padlbordovať sa.

Dnes máme tip na slovíčko, ktoré dcére našej poslucháčky Anny Kopčákovej neuznala učiteľka slovenčiny. Ide o slovo mackať – pričom učiteľka je presvedčená, že správne je „mačkať“. ? Sloveso mackať.

Opäť sa raz so Sibylou Mislovičovou pristavíme pri predložkách. Poslucháč Milan a jeho priateľka sa hašteria, či je správne – postavím ti kufor k autu, alebo postavím ti kufor pri auto. Pri auto, pri zámok.

V rámci predvolebných debát sa toho moderátori veľa pýtali. A často sa „pýtali otázku“. Je to tak v poriadku? – znie poslucháčska otázka a takto znie odpoveď Sibyly Mislovičovej. „Spýtať sa otázku“.

Sibyla Mislovičová má dnes odpoveď pre všetkých, ktorí idú cez víkend piecť a uvažujú, či to budú „muffiny“ alebo „mafiny“? Muffin, mafin.

Dnes máme odpoveď pre poslucháčku, ktorá možno býva v Hronci – a možno nie. Napriek tomu je zvedavá na správnu podobu prídavného mena od názvu Hronec. Čo jej od? Hronecký, hrončiansky.

Občas od vás dostaneme aj vtipné námety do jazykovej rubriky, ako napríklad tento: ak máme slovo „vzmužiť sa“ ako by mala znieť verzia pre ženu. Ako sa má žena vzmužiť? Pobavilo to aj Sibylu Mislovičovú.

Keď niekedy sledujeme, ako rýchlo dokážu hudobníci prepletať prstami, je nám jasné, že to nie je lentak. Chce to veľa cvičenia, aby prsty hudobníka boli „hbité“. Môžu však vôbec také byť? To je otázka pre Sibylu Mislovičovú. Hbité prsty.

Už sa vám niekedy stalo, že ste mali „namále“? Poslucháčka Ľubica má za sebou čerstvú skúsenosť tohto druhu a rada by vedela, či ju vlastne pomenovala správne. Čo by odporučila Sibyla Mislovičová? Mať namále.

Jeden z našich poslucháčov je fanúšik športových prenosov a všimol, si, že komentátori často používajú spojenie: „Mal navrch. Nemyslím si, že je to slovenské spojenie,“ píše. Čo si myslí Sibyla Mislovičová? Mať navrch.

Ak sa chystáte piecť, možno ju vezmete do ruky. sa pri pečení zíde. Používa ju aj naša poslucháčka Zdenka, ale Sibyla Mislovičová jej povie, že by bolo lepšie používať iné slovo. „Mašlovačka“.

Zo základnej školy si mnohí pamätáme, že máme pád inštrumentál – s kým, s čím. A pamätáme si aj to, že niekedy treba predložku „s“ vokalizovať. Konkrétnu poslucháčsku otázku zod. Vokalizácia predložiek.

Keď niečo zažívame alebo trávime, je to to isté? Sú obe slová vhodné na pomenovanie procesov v našich útrobách? Poslucháčke Alene od. Zažívanie a trávenie.

„Zdá sa mi, že slovo madlo je nespisovné. Čím ho najlepšie nahradiť?“ Poslucháčovi od. „Madlo“.

Niekedy by bolo dobré, keby sme si predsavzali, že si budeme pamätať, čo v tejto rubrike Sibyla Mislovičová hovorí, aby sme jej nemuseli vždy po čase klásť rovnakú otázku... Aj tá dnešná je z kategórie už viackrát zodpovedaných, ale opäť sa na to pýtate: existuje budúci čas slovesa predsavziať si? Predsavziať si.

Kedysi sme hovorili ovocné koktaily. Dnes sme si na zdravé zmixované nápoje z ovocia či zeleniny požičali názov z angličtiny. Otázka znie: Ako sa správne píše a akého je rodu? Sibyla Mislovičová ide z mixéra naliať odpoveď. Smoothie.

Sú vety alebo slovné spojenia, ktoré nám už na prvé počutie pripadajú neúplné. Naša poslucháčka videla titulok – Potápač ide potápať. Či je táto veta v poriadku, sa pýta Sibyly Mislovičovej. „Potápač ide potápať“.

Máme ich tu síce desaťročia, ale stále si zjavne nie sme úplne istí ich správnym pravopisom. Tak sa teda na otázku týkajúcu sa emailov opäť raz pozrieme so Sibylou Mislovičovou. V e-maile, v e-maili.

Pani Ivete Bukovičovej dnes pomôžeme so zásadným problémom. Čo je správne – posledný alebo ostatný? Táto otázka patrí medzi stálice našej jazykovej poradne, a tak na ňu Sibyla Mislovičová opäť odpovie. Určite nie poslednýkrát. Ani ostatný. Posledný, ostatný.

Jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová si poradí s každou vašou otázkou. Od poslucháča Petra dostala podnet na slovo, ktoré nie je problematické gramaticky, ale skôr artikulačne. „Zintenzívnievať“.

Originálnu otázku má pre Sibylu Mislovičovú poslucháč Anton. Môže v prípade, že nemá vnúčatá, povedať, že je "bezvnuký"? Bezvnuký.

Sú Slováci „sympatický“ alebo „sympatickí“ národ? Pri výslovnosti je jedno, aké i je v slove „sympatický“, ale poslucháč Dalibor Bariak by to aj tak rád vedel. Vzťahuje sa prídavné meno k Slovákom alebo k národu? Opýtame sa Sibyly Mislovičovej. Sme sympatický národ.

Náš poslucháč Peter má pocit, že jedno slovo sa u nás používa nesprávne: konkrétne slovo župan. Jednoducho mu to evokuje časť odevu a nie predsedu vyššieho samosprávneho kraja, takže ho to dosť vyrušuje. Čo si o tom myslí Sibyla Mislovičová? Župa, župan.

Dnešná otázka je veľmi aktuálna pre tisíce detí, rodičov, učiteľov. Ak sa medzi nimi nájde niekto, kto si podobne ako náš poslucháč Alexander nebude istý, ako sa správne píše spojenie „nový školský rok“, Sibyla Mislovičová povie. Má tam byť veľké písmeno N.

V slovenčine máme dvojice, niekedy dokonca trojice prídavných mien s rozličnou príponou, ktoré sú odvodené od jedného podstatného mena a majú rovnaký význam. V jazyku fungujú ako adjektívne varianty. Nejde vždy o jednoliatu skupinu. Niektoré sa spájajú s tými istými slovami bez obmedzenia, iné môžu.

V živote to už tak chodí, že cesta nie je hladká a priamočiara, ale že sa človek musí so všeličím „potýkať“. V súkromí aj v práci. na toto sloveso sa pýta náš poslucháč a Sibyla Mislovičová má pre neho odpoveď.

Prečo „lekáreň“ nie je „liekáreň“? Tak znie poslucháčska otázka pre Sibylu Mislovičovú, ktorá podnet v tomto duchu nedostala prvýkrát. Je teda čas na ňu odpovedať. Liekáreň.

Dnes máme zaujímavú otázku z hudobného súdka. Poslucháč Dušan Hustý by chcel vedieť, či môžeme Vivaldiho skladbu ohlásiť aj „Štvoro ročných období“. Naša jazykovedkyňa to vidí takto. Štyri ročné obdobia.

Ak dáme dieťaťu do ruky farbičky, obyčajne povie, že si ide vyfarbovať. naša poslucháčka jarka by však rada vedela, či si môžeme niečo „kolorizovať“. V slovníku totiž našla iba sloveso „kolorovať“. Ako to teda je?

Dnes si v našom jazykovom okienku trošku zabeháme. A Sibyla Mislovičová jednému bežcovi vysvetlí, čo sa vlastne na štadióne behá.

Dnes sa pozrieme do Barcelony. Alebo Barselony? Poslucháčsku otázku vyrieši Sibyla Mislovičová. Výslovnosť slova Barcelona.

Dve veľmi podobné slová a každý z nich má svoj význam. Poslucháčka Miroslava Bahledová by o slovách udržateľný a udržiavateľný chcela vedieť viac. Odpovie jej Sibyla Mislovičová. Udržateľný, udržiavateľný.

Neboj sa, to dáš! Určite ste sa už neraz stretli s týmto výrazom, ktorý sa hojne používa, ale sú ľudia, ktorí s ním majú problém. Predovšetkým tí skôr narodení, ktorým to občas píli uši. Bude jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová zhovievavá? Dáme to!.

Jeden z našich poslucháčov nás upozornil na jazykový balast. Všíma si ho v neformálnom prejave, ale napríklad aj v spravodajstve. Nadbytočné používanie zámen.

Vrátili ste sa práve z Liptova? Možno aj vám padne vhod objasnenie, kde ste vlastne boli: na Liptove alebo v Liptove? S riešením jazykovej otázky prichádza Sibyla Mislovičová. Na Liptove, v Liptove.

Zaujímavú otázku má poslucháčka Hana Adamová. Okrem zákazu niečoho by zrejme rada použila aj spojenie prohibícia niečoho. Dá sa to? Existuje aj sloveso prohibovať niečo? . Prohibovať niečo.

Vyzerá to tak, že naša poslucháčka Andrea si trochu pomýlila jazyky. Chcela by vedieť, ako sa správne vyslovuje anglické spojenie „double bind“ – dvojitá väzba. „Dabl bajnd“ alebo „dabl bind“? Sibyla Mislovičová má jednoduchú odpoveď. Výslovnosť „double bind“.

Spoločné priezvisko robí občas problémy. Miroslav Panov by chcel vedieť, či je správne Mária a Michal Rozložníkovci, Rozložníkoví, Rozložníkovi. Keďže ide o nápis na náhrobnom kameni, je to z pohľadu Sibyly Mislovičovej trochu špecifické. Rozložníkovci alebo Rozložníkoví.

Sú veci, ktoré zjavne vyžadujú pravidelné opakovanie. Napríklad niektoré jazykové podnety. Na dnes si jeden z nich prichystala Sibyla Mislovičová. Posledný alebo ostatný.

Môžem si dať dva „plzne“ alebo dve „plzne“. To je otázka od nášho poslucháča, ktorá Sibylu Mislovičovú celkom pobavila. Necíti sa totiž povolaná na to, aby určovala, koľko piva kto znesie. Povolaná je však aspoň na zhodnotenie gramatickej stránky tejto otázky. Plzeň ako pivo.

Niekedy sa aj v titulkoch objavia slovné spojenia, ktoré sú prinajmenšom diskutabilné. A keďže sú v titulku, hneď udrú do očí. Tak je to aj v prípade spojenia, že „ceny opäť zdraželi“. Nášmu poslucháčovi sa to zdá ako nezmysel a rád by poznal názor Sibyly Mislovičovej. Môžu ceny „zdražieť“.

Keď cestujete po Slovensku, môže vám to vnuknúť námet do jazykovej rubriky. Napríklad ako znie správne obyvateľ obce Banka. S trochou humoru by sme mohli povedať, že je to predsa Bankár, ale Sibyla Mislovičová povie, ako je to naozaj správne. Ako sa nazýva obyvateľ Banky.

Sibyla Mislovičová sa v pravidelných intervaloch venuje podnetom, ktoré sme už síce rozoberali, ale neustále sa vo vašich otázkach opakujú. Dnes sa teda pozrieme a zopakujeme si, ako je to správne s písaním násobných čísloviek -krát a raz. Násobné číslovky raz a -krát.

Byť dokonale zorientovaný v slovenčine je neraz problém aj pre nás Slovákov. Napríklad pri zámenách tie, tieto. Niekto ich vyslovuje tvrdo, niekto mäkko. Ako to má byť správne a prečo je to tak? Poslucháčsku otázku sme posunuli Sibyle Mislovičovej. Výslovnosť zámen tie, tieto.

Dnes sa Sibylou Mislovičovou pozrieme na predložky „k“ a „ku“ . Viacerí z vás máte trošku zmätky, ktoré vokalizovať a ktoré nie.

V jazykovej poradni Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV sa nás používatelia slovenčiny pýtajú, prečo sú od názvov niektorých slovenských obcí odvodené obyvateľské mená a prídavné mená rovnaké. Ako príklad uvádzajú názvy Bánov a Bánovce nad Bebravou, od ktorých je odvodené mužské obyvateľské meno Bánovčan, ženské.

Vieme, že nie sú práve najzdravšie, ale občas si ich celkom radi chrúmeme... Poslucháčska otázka znie, či si pochutnávame na „chipsoch“ alebo „čipsoch“. Čo z toho odobrí jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová? Chipsy alebo čipsy.

Je dobré, keď sme na niekoho benevolentní? Podľa nášho poslucháča áno – a podľa jeho kolegu nie. Kto má v tomto prípade pravdu? Rozhodne to jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Byť na niekoho benevolentný.

Ak ste už boli niekomu na promóciách alebo máte za sebou svoje vlastné. Zrejme ste si všimli viaceré slávnostné oslovenia. Pristavíme sa pri nich so Sibylou Mislovičovou.

So Sibylou Mislovičovou sa dnes pozrieme na dve slovesá, ktoré sa občas používajú v nesprávnom význame. Vzhliadnuť, zhliadnuť.

Kam všade už ste cestovali? Do Talianska? Do Česka? Do Ameriky? A potom ste sa vrátili domov. Čiže „na Slovensko“. Nie „do Slovenska“. Aj naša poslucháčka Lýdia Miháliková vie, že to je takto, ale nevie prečo. Odpoveď má pre ňu Sibyla Mislovičová. Na Slovensko.

Dnes sa Sibylou Mislovičovou pozrieme na správny a nesprávny zápis času. Otázka je: čiarka alebo bodka.

Dnes máme otázky z včelárskeho súdka. Martin Kormendy je včelár a medzi jeho zákazníkmi prebieha debata, či je jeho med „pastový“ alebo „pastovaný“. Martin sa prikláňa skôr k pastovému.

Aký je rozdiel pri písaní všeobecných a vlastných podstatných mien? Učia sa to už deti na základnej škole, ale zjavne v tom úplne jasno nemá poslucháč Ivan Kušnír. Chce vedieť, či je správne „Mesto Prešov“ alebo „mesto Prešov“. Mesto Prešov alebo mesto Prešov.

Ak nechodíte často k lekárom, možno ste ani nepočuli, že existuje sloveso, ktoré zaujalo aj poslucháča Martina Planku. Sibyla Mislovičová však o ňom vie. ambulovať.

Počas ciest po Slovensku sa môžete stretnúť so slovnými spojeniami, ktoré vám nesedia. Napríklad ísť „na Vrútky“. Logicky by sme mali povedať „do Vrútok“. Sibyla Mislovičová vysvetlí, prečo to tak nie je. Na Vrútky.

Možno aj vy nechápete, prečo sa niektoré jazykové problémy opakujú stále dokola, keď o nich Sibyla Mislovičová dokola hovorí. Tak je to aj so slovami chápať a rozumieť. Je opäť čas oprášiť ich. Chápať, rozumieť.

Čo je správne – mazať či mastiť? Ak ide súpravu na to určenú. Pýta sa poslucháč Gabriel Černák, tak ho Sibyla Mislovičová zorientuje. Mazať či mastiť.

S našou jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou ideme dnes variť. Máme tu totiž otázku na jednu plodinu, ktorá môže mať ženský aj mužský rod. Tak ako je to správne? Batat, batata.

Náš poslucháč Peter Košnár sa dúfam poteší, že vyriešime jeho stavebno jazykový problém s „priechodnosťou“ alebo „prechodnosťou“ trúbky. Sú to podobné slová, ale ako majú rôzne významy. Prechodnosť trúbky.

Dovolenky sú v plnom prúde, určite mnohí viac utrácajú ako keď sú doma. Poslucháčska otázka znie, či je v poriadku peniaze „utrácať“.

Ypsilony vedia potrápiť nielen školopovinné deti. Príklad má jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová, ktorá pozná aj správnu odpoveď. Akí/aký sme.

Keď o číslovkách hovoríme, je to vždy rovnaké. Ale keď ich chceme zapísať, možnosti sa rozširujú. Čo máme na výber, . 102307130652;.

Dnes sa Sibyla Mislovičová pozrie na slovo, ktoré nám v rubrike občas vyskočí, aj keď sme ho už riešili. Takže zopakujeme, ako to je so zhlukom spoluhlások, ktoré tvoria slovo „skrz“. Skrz.

Ak v lete radi grilujete, určite je na vašom grile viac druhov mäsa. Ale mohli by ste sa blysnúť a povedať, že na grile je viac „mias“. Je totaký zvláštny slovný útvar, s ktorým môžeme mať trochu problém. Oprávnene? Zistíme . Viac druhov mias.

Dnes tu máme slovo, ktoré možno mnohí ani nepoznáte. A keď sa s ním stretnete, môžete zauvažovať, čo je o za zvláštny tvar. Takže buďme konkrétni – slovo „čišať“. Ako ho vidí Sibyla Mislovičová? Čišať.

Našej poslucháčke pani Birošovej sa nepozdáva slovo podľahnúť v súvislosti so športom. Ako píše: podľahnúť chorobe mi dáva zmysel, ale ak jeden tím v športe podľahol druhému, to mi reže uši... Či sú tieto výhrady spravodlivé . Podľahnúť v zápase.

Ak vás vaše letné cesty zaviedli kade tade, možno ste, podobne ako náš poslucháč, zauvažovali: prečo sa napríklad píšu s oboma veľkými písmenami, ale už Kremnické vrchy iba s jedným? Lekcia geografie s nádychom gramatiky teraz v podaní Sibyly Misovičovej. Vysoké Tatry.

Nadpis napovedá, že v tomto príspevku sa budeme venovať zamieňaniu spojky nakoľko so spojkami pretože, keďže, lebo. Keď nazrieme do textov zhromaždených v lexikálnom korpuse Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, ľahko sa presvedčíme, že v jazykových prejavoch je to frekventovaný jav. Rôznorodosť zdrojov ukazuje, že.

Je jasné, čo na koncerte robí zvukár. Má na starosti dobrý zvuk. Môžeme povedať, že zvukár koncert „zvučí“? Slovný tvar zaujal aj Sibylu Mislovičovú. Zvučiť koncert.

K niektorým otázkam sa Sibyla Mislovičová vracia, pretože sa k nim vraciate aj vy, naši poslucháči. kto už v minulosti nezachytil, ako je to so slovami „oň“ a „oňho“, zopakovanie je tu práve teraz.

Dnes tu máme slovo, ktoré možno mnohí ani nepoznáte. A keď sa s ním stretnete, môžete zauvažovať, čo je o za zvláštny tvar. Takže buďme konkrétni – slovo „čišať“. Ako ho vidí Sibyla Mislovičová? Čišať.

Všimli ste si aj vy, ako často ľudia hovoria, že by sa im zišli „barle“? Zdravotné komplikácie s tým spojené nevyriešime, to necháme na lekárov, ale pozrieme sa so Sibylou Mislovičovou na gramatickú stránku tohto slovného spojenia.

Stretnúť sa môžeme o druhej. ale aj o štrnástej. Otázka je, čo je správne. Podľa nášho poslucháča je to jasné. Ak o druhej, je to v noci. Ak to má byť popoludní, treba povedať o štrnástej. ? O druhej, o štrnástej.

Čo všetko ste už druhým želali? Určite zdravie, šťastie, veľa rokov pred sebou... ale želať niekomu úprimnú sústrasť, je to v poriadku?

Otázka, ktorú Sibyle Mislovičovej poslal náš poslucháč – starý horský vlk z Banskej Štiavnice – má svoj pôvod ukrytý v ďalekej minulosti. Poslucháč na ňu prišiel pri pozeraní starých fotografií, kde majú dievčatá špicaté podprsenky a ktosi to okomentoval, že dievčina sa „prsí“. Teda, že nadmieru vytŕča. Môžeme takéto slovo použiť? Prsiť sa.

Rozpočet môže nízky aj vysoký. A niečo môže byť nízko rozpočtové. Má to byť jedno alebo dve slová? Poslucháčsku otázku zod. Nízkorozpočtový.

Zase raz sa k nám do jazykovej rubriky zatúlala otázka, ktorá sa občas opakuje. Tentokrát je od poslucháčky Sabíny, ktorá sa stretáva so slovesom „predčiť“. A nemala by sa, ako Predčiť.

Napísať diktát bez chyby sa nepodarí vždy. najmä ak sa v diktáte objaví slovo „disfunkčnosť“. Poslucháčka pani Hlúchová by rada vedela, ako to malo byť správne, keďže podľa učiteľky deti, ktoré to napísali s mäkkým i, urobili chybu. Jazykovedkyňa to vidí takto. Disfunkčnosť.

Môžeme si ísť kúpiť „ovocia“? Nech sa páči, skúste. Až na to, že podľa Sibyly Mislovičovej „ovocia“ vlastne neexistujú. Ovocia.

Vieme, že po svete kedysi chodili Vikingovia. Ale ako správne pomenovať ich ženy? To zaujíma poslucháčku pani Havlíkovú. Spýtali sme sa Sibyly Mislovičovej. Ženský rod od Vikinga.

Keď je niečo obrovské, môže to pokojne nazvať „gigant“. Ak je tých obrovských objektov viac, kedy sú to „giganty“ a kedy „giganti“? Od Sibyly Mislovičovej nepríde gigantická ale primeraná odpoveď. Giganti.

Niekedy si nie sme istí vecami, ktoré inému pripadajú samozrejmé. Tak aj naša poslucháčka sa zamýšľa nad jedným typom slova. Oslovili sme Sibylu Mislovičovú a spolu to vyriešime. Spolucestujúci, spolumajiteľ.

Všelikde sa človek môže s niekým stretnúť – aj na klinike. Alebo „v klinike“? Poslucháč Juraj si nie je istý správnou predložkou. Keby sa stretol so Sibylou Mislovičovou, mohla by mu to vysvetliť z očí do čí, takto musí postačiť naša rubrika.

Vždy sme si mysleli, že správne označenie človeka, ktorý nesúhlasí s režimom, je disident. Ale počuli sme o disente. Čo je správne? Možno budú naši poslucháči Zdenka a Ivan prekvapení, keď im Sibyla Mislovičová povie, že oboje. Disident, disent.

Naši poslucháči Zdenka a Ivan majú pre Sibylu Mislovičovú otázku, ktorá možno nie až tak gramatická ako logická. Týka sa slov ideálny a optimálny. Najideálnejší.

Pri varení aj pečení často používame vajíčka. Naša poslucháčka nevie celkom presne, čo to vlastne máme vo vajci: Bielok alebo bielko? Do vajíčka nakukneme so Sibylou Mislovičovou Bielok, bielko.

Prišla nám zaujímavá otázka od poslucháča pán Bednárika – keď je Róm s veľkým R, je aj „Neróm“ s veľkým začiatočným písmenom? . Róm, Neróm.

Keď je niekto z Nemšovej a hovorí o sebe ako o Nemšovanke – je alebo nie je to správne? Poslucháčka Alena Sedláčková v tejto obci býva celý život a píli jej uši, keď sa stretáva s pomenovaním „Nemšovčanka“. Ktorý obyvateľský názov odobrí Sibyla Mislovičová? Nemšovanka.

Od pani Aleny sme dostali otázku týkajúcu sa priezviska Sládek. Vo vysielaní počula skloňovanie tohto mena v tvare „o Sládekovi“ a má pocit, že by to malo byť „o Sládkovi“ – aj preto, že je to české meno. Vysvetlí to Sibyla Mislovičová. O Sládekovi.

Všetko zdražuje, to vidíme všade navôkol. Náš poslucháč však videl aj to že „ceny zdraželi“. Zaujalo ho toto spojenie a posunul ho na zváženie Sibyle Mislovičovej.

Pri niektorých otázkach našich poslucháčov by sme sa už asi nedopátrali, koľkokrát sme ich so Sibylou Mislovičovou riešili. Dnes tu máme opäť jednu zo „stálic“. Asi budete súhlasiť s poslucháčom Gustavom Grmanom, že je to večne sa opakujúci problém.

Keď je niečo závratné, môže byť niečo iné "nezávratné"? Na zaujímavú otázku od. Závratné, nezávratné.

Každý jazyk má svoje špecifiká v hláskovom systéme, pravopise, gramatike či syntaxi, a preto nemožno zásady uplatňované v jednom jazyku mechanicky aplikovať na iný jazyk. Napríklad gramatický jav, akým je privlastňovanie, sa v slovenčine líši od privlastňovania v nemčine, angličtine či vo francúzštine. Povieme si.

Naša poslucháčka Doris nemá pre Sibylu Mislovičovú štandardnú jazykovú otázku. Dočítala sa, že do slovenčiny ročne pribudne 500 neologizmov a rada by vedela, či to môže byť pravda. Neologizmy v slovenčine.

Sú veci ktoré si môžeme „vytypovať“ aj „vytipovať“ – teda jedno tipovanie s mäkkým a jedno s tvrdým y. Ako je to v prípade „vytypovaného“ bytu? Aké i tam má byť? Poslucháč Jaroslav Ficel je v tomto prípade trochu na vážkach. Dáme priestor Sibyle Mislovičovej. Vytypovaný byt.

Je skvelé mať svoju partiu priateľov. Alebo skrátene „parťákov“. Je to však aj spisovné? To sa Sibyly Mislovičovej pýta náš poslucháč. Parťák.

Náš poslucháč Martin Slanina má trochu nejasnosti v skloňovaní slova priečinok. Prečo sa povie „o priečinku“, keď je to podľa vzoru dub a to sa skloňuje „ o dube“? Vraj z toho majú v práci gramaticko- technickú záhadu. Pokúsi sa ju vyriešiť Sibyla Mislovičová. O priečinku.

Nedá mi nespomenúť – tak túto vetu z médií občas začuje poslucháč Ivan a domnieva sa, že je to nezmysel. Čo si o tom myslí naša jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová? Nedá mi nespomenúť.

Niektoré slovné spojenie sa vyskytujú pomerne často a našich poslucháči si ich chtiac nechtiac všimnú. A začnú uvažovať, či je ich používanie správne. Ako napríklad spojenie „uvedom sa“, nad ktorým sa zamýšľa poslucháčka pani Švondrová. Zamyslela sa aj Sibyla Mislovičová. Uvedomiť sa.

Ísť na dobrý koncert znamená očakávať kvalitný zvuk. O t bz sa mal postarať zvukár, ktorý koncert zvučí. Aspoň tak sa to dopočula naša poslucháčka Gabika. Môže naozaj niekto koncert zvučiť? Ideme zistiť.

Alergií môže byť veľa druhov- napríklad aj na veľa „peľov“. Otázka znie, či môžeme používať množné číslo od slova „peľ“. Vysvetlí jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Alergia na pele.

V teplom počasí dobre padne čapovaný polliter. Alebo točený? Jeden z našich poslucháčov má popri popíjaní čas ešte aj na uvažovanie, aké pivo po správnosti pije. Sibyla Mislovičová síce nie je pivárka, ale „pivnú“ gramatiku ovláda.

Na politickej scéne vidíme kadečo, neraz aj poriadne „pnutie“. Podľa nášho poslucháča by sme ho ale pociťovať nemali. A Sibyla Mislovičová to vidí podobne. Pnutie.

Opakovanie je matka múdrosti. To vie aj Sibyla Mislovičová, ktorá dnes zopakuje, ako správne používať slová, ktoré evidentne robia stále dokola problémy.

Naša jazyková rubrika môže dnes budiť dojem, že komunálne voľby sú pred dverami, ale náš poslucháč už ju má v hlave dlhšie. Keď niekto kandiduje, ako to správne povedať? Pozrieme sa na to so Sibylou Mislovičovou. Kandidát na primátora.

Keď sa niečo týka citov a pocitov, je to emočné alebo emocionálne? Môže byť inteligencia emočná? Alebo len emocionálna? To je otázka nášho poslucháča, ktorú zod. Emocionálny alebo emočný.

Sibyla Mislovičová dnes vyrieši jazykovú dilemu poslucháča Ondreja. Týka sa dvojice slovies navariť – nenavariť aj rozdeliť – nerozdeliť. Navariť - nenavariť.

Poslucháč Oto má problém s časom. Teda s jeho vyjadrením v rámci dňa. Zdá sa mu nesprávne používať spojenie „stretneme sa o druhej“, lebo to nie je druhá hodina, ale štrnásta. Vidí to takto prísne aj Sibyla Mislovičová.

V našom vysielaní sa neustále môžete niečo dozvedieť a kto má rád koncentrovanú formu informácií, vypočuje si rádiožurnál. Aj náš poslucháč Andrej to robí a chcel by vedieť, či je správne, keď povie, že niečo sa dozvedel v rádiožurnále – alebo v rádiožurnáli?

Je správne povedať, že niečo sa udeje „budúci rok“ či „na budúci rok“? Jednoduchá otázka, ktorá nepotrebuje zložité vysvetlenie. Má ho pre nás Sibyla Mislovičová. Na budúci rok.

Dnes budeme v našej jazykovej rubrike nakupovať. Potraviny, ktoré sa všeobecne považujú za zdravé. Niekto im hovorí „biopotraviny“, niekto „organické“. Je to to isté, alebo je v tom rozdiel? Zistíme . Biopotraviny.

Dnes budeme v našej jazykovej rubrike čistiť vody. Poslucháčska otázka totiž znie, či ju máme čistiť v čistiarni alebo čističke. Aby si poslucháč bol na čistom, oslovili sme Sibylu Mislovičovú.

Možno aj vám sa to stáva pravidelne, že chcete na porade niečo povedať, takže sa musíte „prihlásiť k slovu“. Alebo „prihlásiť o slovo“?

V slovenčine poznáme z hľadiska gramatiky členský zápor a vetný zápor. Pri členskom zápore sa popiera iba vetný člen, nie výpoveď ako celok, preto je to čiastkový zápor. Vyjadruje sa záporovou časticou nie stojacou pred členom, ktorý sa popiera, napr. Nie slová, ale skutky zavážia. (Neguje sa vetný.

Bez našej jazykovej rubriky by nebolo vysielanie kompletné... takisto aj bez Sibyly Mislovičovej, ktorá dnes dostala otázky týkajúcu sa predložky „bez“. Je totiž aj podoba „bezo“. Kedy sa ktorá používa.

V týždni máme sedem dní a preto môžeme mať sedem gramatických problémov. Ako poslucháč Ervín. Vie, že už sme sa tejto otázke v našej rubrike venovali, ale poprosil by to znovu zopakovať - ako sa správne tvoria prídavné mená od dní v týždni? V dnešnej stredajšej rubrike mu to zopakuje Sibyla Mislovičová. Pondelkový, pondeľňajší.

Sú vyjadrenia, ktoré nám už na prvé počutie pripadajú čudné. Napríklad používanie podmieňovacieho spôsobu "keby prídem". Všímate si to aj vy, naši poslucháči, že sa nám tento čudný spôsob ozýva aj z médií. . Keby prídem.

Prišla nám trošku odbornejšia otázka, ale aj na tú Sibyla Mislovičová odpovie. Ide o jeden druh tlmočenia a ako sa správne má písať. Konsekutívne tlmočenie.

Dnes v našej rubrike oprášime odpoveď na otázku, ktorá sa u nás objavuje pravidelne. Aj po rokoch používania elektronickej pošty s tým nejeden človek má problém. Ako správe napísať, že sme niečo poslali mailom. Je to v „emaili“ alebo v „emaily“? V „emaili“ alebo v „emaily“.

Dnes sa pozrieme na gramatickú správnosť situácie, ktorá sa môže stať ktorémukoľvek majiteľovi psa. Poslucháč sa nás pýta, či je v poriadku, keď sa mu „zabehne pes“. V poriadku to nie je určite a to ani po jazykovej stránke.

Každý rok sa udeje množstvo vecí. A keď o tom chceme hovoriť, je správne povedať „stalo sa roku“ alebo „stalo sa v roku“?

Asi nikto nechce „stárnuť“. Určite ani naša poslucháčka Elena. A vlastne ani nemôže. Stárnutie totiž neexistuje, ako zistíme Od Sibyly Mislovičovej. Starnúť, stárnuť.

Je medzi nami už toľké roky, že ho berieme ako samozrejmosť. Napriek tomu sa do našej rubriky zatúlala otázka, prečo sa internet píše s malým začiatočným písmenom. Sibyla Mislovičová má jednoduchú odpoveď. Internet s malým.

Tituly ako Ing., MUDr., či Mgr. sú u nás bežné. A potom sú tu novodobé, napríklad MBA. Pýta sa na ne poslucháčka Andrea. Phdr.

Čo by mal lekár urobiť s ranou? Dať ju do poriadku, to je jasné. Ale mal by ju po správnosti „zošiť“ alebo „zašiť“? Poslucháčsku otázku zod. Zašiť, zošiť.

Sú slová ktorá sa nám opakovane pletú. Napríklad výstroj a výzbroj. A tak sa neraz stane. že povieme „lyžiarska výstroj“. Všimol si to aj poslucháč Jozef a bol by rad, keby to Sibyla Mislovičová uviedla na pravú mieru.

Naša poslucháčka pani Petková má dcéru. Dcéra má v škole učiteľku slovenčiny. A tá dala dcére úlohu. A v tej úlohe dnes pomôže Sibyla Mislovičová Vzor podstatného mena „starký“.

Náš poslucháč nás svojou otázkou vráti k polročným vysvedčeniam. Tie už vlastne nie sú vysvedčeniami, ale „výpisom klasifikácie“ – aspoň takto si náš poslucháč prečítal na danej listine. Chýba mu tam však predložka. Chýba mu oprávnene? Zistíme . Výpis klasifikácie.

Náš poslucháč Juraj Longauer nevidí zmysel v jednom slovnom spojení: funkčné tričko. Sibyla Mislovičová je na tom podobne a aj vysvetlí, prečo.

Ak sa cez víkend chystáte niečo si opekať, možno vám príde vhod naše jazykové okienko. Vďaka otázke Tomáša Sporku si ideme ujasniť, čo si v spisovnej slovenčine opekáme: špekáčik alebo safaládku? Zahryzneme sa so Sibylou Mislovičovou.

Prísť na miesto, kde sme zaparkovali a nenájsť tam svoje auto nie je nič príjemné. Naša poslucháčka Monika Lovasová pracuje vo firme, kde vyrábajú značky s nápismi „budete odtiahnutí“. Rada by vedela, ako je s s mäkkým i alebo ypsilonom na konci slova odtiahnutí. 102304130652; slovenčina.

Jedna z našich poslucháčok ma pre Sibylu Mislovičovú úlohu: rada by do spisovnej slovnej zásoby dostala „svoje“ slovo. Otázka je, či je to vôbec možné. Vymyslené slová.

Poslucháčka Veronika má pochybnosti o jednom slovese.. Zdá sa jej, že existuje iba „zrušiť“.

Dúfame, že vaše sivatočné jedlá boli na výbornú a nemuseli ste sa živiť konzervami... Ak predsa, tak vám možno zaujme poslucháčka otázka, aký je rozdiel medzi plechovkou a konzervou. Objasní nám to Sibyla Mislovičová. Konzerva a plechovka.

Máme veľkonočné sviatky, a tak aj jazyková rubrika so sibylou Mislovičovou bude veľkonočná. Veľká noc, veľkonočný.

O nesprávnom používaní dĺžňa sme v Quarku už písali. Išlo o sloveso zadĺžiť, resp. jeho zvratnú podobu zadĺžiť sa, ktoré sa často používajú vo význame zaťažiť dlhmi a narobiť si dlhy. Keďže základovým slovom je v nich slovo dlh, a nie dĺžka, ich správna podoba je zadlžiť a zadlžiť.

Učiť cudzincov slovenčinu môže byť náročné, najmä ak im máte vysvetliť, prečo je „na Ukrajine, na Morave“, ale už „v Rakúsku, v Poľsku“... Raz predložka „na“, inokedy „v“. Sibyla Mislovičová to už niekoľkokrát vysvetľovala, a teraz opäť.

Dnešná otázka je veľmi špecifická a asi nebude veľa ľudí, ktorí vedia, o akej skratke je dnes reč. Pre doktora Petra Repka z popradskej nemocnice však bude prínosom, ak mu Sibyla Mislovičová poradí.

Naša poslucháčka Andea Katušková má problém s Tisovcom. Vyslovuje sa slabika „Ti“ mäkko alebo tvrdo? Aj Sibyla Mislovičová chápe, že toto spôsobuje problémy. Tisovec.

V dnešnej rubrike budeme so Sibylou Mislovičovou variť. Teda- variť môže poslucháč Ján z Popradu a jazykovedkyňa mu popri tom bude odpovedať na jeho otázku.

Ak niekoho pošlú do väzenia, nastúpi „na výkon trestu“ alebo „do výkonu trestu? najlepšie je do takejto situácie sa nedostať, ale ak to nastane, Sibyla Mislovičová to s predložkami vidí takto.

Je skvelé, ak je niečo také dobré, že to „predčí“ všetko ostatné. Až na to, že je otázne či je to aj spisovné. Poslucháčsku otázku zod. Predčiť.

V našej rubrike nás čaká pranie. Pani Alena by totiž rada vedela, či pranie teplákov znamená, že perie bielizeň. Úplne dočista to vysvetlí Sibyla Mislovičová Tepláky ako bielizeň.

Niektorí toto slovo takmer nepoužívajú, pre poslucháčku Lenku Zoľákovú je súčasťou každého jej dňa, keďže sa v práci zaoberá predajom fotovoltaických panelov. Alebo fotovoltických?

Keď sa povie, že niekto „mal zobrať úplatok“, naša poslucháčka Štefánia Kisová si povie – opäť spojenie, ktoré mi reže uši. A Sibyla Mislovičová sa jej ani nečuduje. Mal zobrať úplatok.

Slovenčina má v gramatike rôzne výnimky – a tá jedna zaujíma poslucháčku Danielu Šiatinskú. Ide o privlastňovacie prídavné mená. Podľa vzoru „páví“ je jasné, že rytmický zákon sa tu nedodržiava. Tak prečo je napríklad „stehličí“ a nie „stehlíčí?“, teda s dlhým í po L? Keďže to vnučke našej poslucháčky nevedela vysvetliť ani pani učiteľka, ideme sa opýtať Sibyly Mislovičovej.

Ak práve teraz zapínate rúru, lebo idete voľačo upiecť, možno sa vám zíde informácia, ktorá sa týka tohto domáceho spotrebiča: existuje „horkovzdušná“ rúra.

Sú podobné, ale významom rozdielne. Slová „celkom“ a „celkovo“. Poslucháčke Márii Tarandovej sa ale nezdá správne použiť vo vete slovo celkom v tejto súvislosti: „Hasiči zasahovali v Žiline a okolí celkom trikrát“. Celkom, celkovo.

Ako správne skloňovať mená Karol, Pavol a priezviská ako Čapek? Michalovi Peničkovi – a to je určite vyskloňované správne – od.

Z jazykovedného okienka máme dnes kulinárske, vďaka poslucháčskej otázke, ktorá sa týka konkrétneho druhu syra: máme „parmazán“ alebo „parmezán“? Vysvetlí Sibyla Mislovičová Parmezán.

Poslucháčka Jana Kovaľová našla svoju otázku pre Sibylu Mislovičovú v oblasti, v ktorej sa pohybujú skôr muži, ale nič to, naša jazykovedkyňa si s tým poradí. Ideme do sveta rýchlych áut, aby sme zistili, ako je to správne s písaním slova „Formula I“. S malým či veľkým F.

Ste na tom podobne, ako jeden náš poslucháč, ktorý by dal ruku do ohňa za to, že správne je vysloviť sloveso „zadĺžiť sa“ s dĺžňom nad L? Jednoducho vám to tam tak pasuje? Uvidíme či, Sibyla Mislovičová dĺžeň v tomto prípade odobrí.

Slovenčina alebo angličtina? Kde má ktorý jazyk ustúpiť tomu druhému? Mladí sú napríklad presvedčení, že je úplne v poriadku, že majú na sociálnych sieťach „followerov“. Starší poslucháči si myslia, že sa to dá vyjadriť pekne po slovensky. Ku komu sa prikloní Sibyla Mislovičová? Follower.

Máme tu 4 vyjadrenia: Nebude z toho. Bude z toho nič. a Podobne:. Dám ti nič. Ivan Jarolín s kamarátom riešia dilemu, čo je správne.

Naši poslucháči často nachádzajú podnety pre našu jazykovú rubriku v spravodajstve. Tak napríklad poslucháča Pavla zaujalo, že celkom často v správach odznelo, že sa má „povaliť vláda“. Všimli si to aj ďalší, takže všetkým od. Povaliť vládu.

Manžel potrebuje informovať o novinkách, ale nevie, či ide o „rozšírenie modelového radu“ alebo „modelovej rady“. Manželka, poslucháčka Daniela Petejová sa o radu obracia na Sibylu Mislovičovú. Rad, rada.

Naša poslucháčka Marína Masárová by rada vedela, čo vlastne je. Teda, čo sa povolania týka. Čo jej odporučí Sibyla Mislovičová? Plstiarka.

V televízii často vídam šoty o zničených cestách, kde redaktori hovoria, že sú tam „diery“. Nemyslím si, že je to správne – takto nám napísal poslucháč Viliam Tomášek a zdá sa, že Sibyla Mislovičová s ním plne súhlasí.

Náš poslucháč pán Kršjak nám poslal otázku týkajúcu sa slova „klientsky“. Rád by vedel, či sa má správne písať, že zóna je „klientská“ alebo „klientska“. S dĺžňom či bez. Bez Sibyly Mislovičovej by sme to museli prácne zisťovať, takto nám stačí si ju vypočuť. Klientský Včera sme v našej rubrike rozobrali slovo „klientsky – či je na konci dĺžeň alebo nie. Sibyla Mislovičová nášmu poslucháčovi vysvetlila, že obe podoby sú správne a dnes má ešte pokračovanie. Klientský II.

V tomto príspevku by sme chceli dať používateľom slovenčiny usmernenia v praktických otázkach z oblasti interpunkcie, s ktorými sa stretajú v písanej komunikácii. Neraz sa presviedčame, že aj také veci, ako je písanie dátumu, titulov a skratiek, môžu vyvolať neistotu. A keďže nie každý má.

Vďaka nášmu poslucháčovi Martinovi Ozimému ideme do Starej Turej. Alebo radšej najskôr za Sibylou Mislovičovou, aby nám a poslucháčovi vysvetlila, ako je to s odvodeninami od názvu tohto mesta. Staroturiansky.

Doťahovať, dočahovať.... aký je rozdiel v týchto slovesách? Poslucháčsku otázku zod.

Dnes v našej rubrike prevetráme právnické výrazy. Poslucháč, právnik Pavol Ňuňuk, sa dočítal, že slovo „späťvzatie“ je už zastarané a rád by vedel, čím sa to dá nahradiť. Späťvzatie.

Náš poslucháč Zbygniew Witos má dobrú pamäť – spomína si, že sme kedysi v našej rubrike riešili „stojančekovú batériu“. Pri tomto predmete ostaneme, pretože Zbygniew chce vedieť, prečo ešte nepočul o „ceruzkovej“ batérii.

Naše poslucháčke Martine položila gramatickú otázku jej dcéra piatačka. A Martina ju posúva Sibyle Mislovičovej. Ako má dcére vysvetliť, prečo je v slove „vynikajúci“ ypsilon po písmene V, keďže nejde o vybrané slovo ani to nie je predpona. Vynikajúci.

Náš poslucháč Anton Bednárik má neustále vyskakujúci problém – a navyše aj vymyslený: ako je to s vymyslenou rodinou pána Podivinca, prišla k nám na návštevu rodina Podivincová, Podivincových alebo Podivincovcov?

Sledovať v televízii krasokorčuľovanie nášho poslucháča Vojtecha Potočného iste obohatilo o vizuálne zážitky a zároveň mu vnuklo otázku: je v poriadku, keď komentátor používa termín „rozjazdka“.

Bodky, čiarky, problémy... v súvislosti s číslami by si jednu vec rád ozrejmil náš poslucháč. Bodko-čiarkový problém vyrieši Sibyla Mislovičová. Bodky, čiarky pri číslach.

Náš poslucháč Milan Urban je hráč scrabble a tam našiel aj otázku pre Sibylu Mislovičovú. Vytkať.

Je správna formulácia, keď niekde napíšu, že pri hromadných streľbách sa zranilo 150 ľudí? Oni sa predsa nezranili sami, niekto ich zranil pri streľbe. Podobne pri autonehodách... Poslucháč Vladimír Demjan sa s takouto otázkou obrátil na našu jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú.

Naša poslucháčka Jana Machová má pre Sibylu Mislovičovú otázku, ktorá sa medzi používateľmi jazyka objavuje stále: ako rozkázať niekomu alebo niečomu, aby rástol? My našej jazykovedkyni neprikazujeme, ale prosíme o správnu odpoveď.

Niekto ho možno popíja pravidelne, niekto ešte nikdy v živote – reč je o pálenke „kalvados“. Alebo to má byť správne „calvados“ – teda s „c“ na začiatku slova? Pýta sa poslucháč Ján Kubina. Gramatickú správnosť tejto tekutiny ozrejmí Sibyla Mislovičová.

Poď sem, pri bránku, porozprávame sa... Môžem použiť takéto spojenie, poď pri bránku? Pýta sa náš poslucháč a naša jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová má v ponuke správnu odpoveď. Pri bránku.

Vraj zavádzam a mlžím.... takto sa nám priznala naša poslucháčka a pridáva otázku – čo to vlastne robím?

Dnes ideme trosku oprášiť vzory v slovenčine. Poslucháčska otázka totiž znie, aké máme „i“ v spojení napríklad „Klárin denník“? Tu je odpoveď Sibyly Mislovičovej. Klárin, Sárin.

Prečo máme „dotazník?“, keď slove „dotaz nie je spisovné? Gramatická nezrovnalosť víri v hlave nášmu poslucháčovi, tak si to vysvetlime so Sibylou Mislovičovou. Dotaz, dotazník.

Opakovanie je matka múdrosti a tak na podnet poslucháča opäť so Sibylou Mislovičovou zopakujeme, ako má správne vyzerať výslovnosť desatinných miest. Výslovnosť desatinných miest.

Veľmi často sa na nás obraciate so zemepisnými otázkami. Napríklad také Vrútky. Opäť sa k nám dostala otázka, či ideme "do Vrútok" alebo "na Vrútky. My s touto otázkou nejdeme ani "do", ani "na", ale "za" Sibylou Mislovičovou. Na Vrútky.

Dnes budeme v našej jazykovej rubrike šiť. Alebo presnejšie povedané, ideme sa rozhodnúť, či lekári ranu „zašívajú“ alebo „zošívajú“. Sibyla Mislovičová ako doktorka – síce nie medicíny ale slova – by nám mohla poradiť.

Počas pracovného týždňa to určite mnohí počujete - poďte, schôdza začína. Či je takéto vyjadrenie správne . Schôdza začína.

Tohtoročná zima zatiaľ nádielkou snehu lyžiarov veľmi nepotešila. Tí, čo sa rozhodovali využiť najmä vo vianočnom období lyžovanie na Slovensku, pozorne sledovali informácie o snehových podmienkach v našich lyžiarskych strediskách. Medzi známe miesta patrí stredisko pri Ružomberku, ktoré sa v snehových správach objavuje pod názvom.

To, že máme ovocie „kiwi“, to vieme. Náš poslucháč nevie, či máme kivi s obyčajným alebo dvojitým W – a tiež, či môže byť niečo „kiviové“.

Sú slová, ktoré mätú. Ako napríklad „námatkový“. Náš poslucháč si nie je istý, či to patrí do spisovej slovenčiny, aj keď to počul v médiách. Zistíme . Námatkový.

Čo to znamená „pýtať sa otázku?“ to sa nikto nezamyslí nad tým, čo hovorí? Takto trochu rozhorčenie sa nás pýta poslucháčka Alena. A Sibyla Mislovičová pokojne odpovedá.

Naša poslucháčka Jela Petričová pracuje na farskom úrade a odtiaľ načerpala aj podnet pre Sibylu Mislovičovú. Keď majú v kostol vyhlásenú zbierku na zbierku hudobného nástroja, je to na opravu „organa“ alebo „organu“.

Dnes máme v jazykovej rubrike ťažký oriešok. Veď sa to aj ťažko vyslovuje: máme viac „Švédsk“? Alebo Švédsiek? Poslucháčka Martina Ivancová vie, že Švédsko je iba jedno, ale v ich špedičnej firme majú svoj špecifický jazyk a množné číslo raz chcel a použiť. Čo jej na to ? Množné číslo pre Švédsko.

Ak ste si, podobne ako náš poslucháč, doteraz mysleli, že existuje iba „norka“, zrejme vás odpoveď Sibyly Mislovičovej prekvapí. Norka, norok.

Môžeme niečo „obdržať“? Niekto by povedal, že určite – ale Sibyla Mislovičová si to nemyslí. Obdržať.

Zrejme aj vy ste už začuli – idem „vonku“. alebo „Sme von“. My sme teraz dnu a z útrob našej rozhlasovej pyramídy vám posielame pripomienky Sibyly Mislovičovej k poslucháčskemu tipu.

Dnes si v našej jazykovej rubrike doprajeme porciu vitamínov. Prečo máme „banánovník“ a už nie „hruškovník“? alebo „hruškoň. Originálnu poslucháčsku otázku zod. Prečo máme.

Reklamy nás kŕmia všeličím – napríklad aj tvrdením, že daná zubná pasta je „prielom“ v zubnej hygiene. Nepozdáva sa to našej poslucháčke – a čo jazykovedkyni Sibyle Mislovičovej.

Naša poslucháčka Daniela nevie, ako vytvoriť rozkaz, keď má niekto „čupieť“. Sibyla Mislovičová jej poradí. Rozkazovací spôsob „čupieť“.

Pravidelne dostávame otázky o písaní číslic. Tak si jeden príklad dáme so Sibylou Mislovičovou. Písanie číslic.

Príslovky zvonka a zvonku zaujímajú nášho poslucháča. Aký je správny tvar?

Dnes pôjdeme nakupovať. Navštívime viaceré bazáre. Alebo bazáry? To je dilema, ktorú nášmu poslucháčovi pomôže vyriešiť Sibyla Mislovičová.

Slová „etika“ a „etiketa“ sme už v našej rubrike rozoberali, ale zjavne je tu poslucháčska potreba opäť sa im povenovať.

Sloveso utratiť zaujíma nášho poslucháča. Ktorý jeho význam je správny a ktorý nie.

Dnes v našej rubrike sobášna téma – alebo svadobná? Čo presne je svadba a čo sobáš by rád vedel poslucháč Ľubomír. Tak mu Sibyla Mislovičová odpovie.

V obci Koš sa nachádzajú prepadliská. Naša poslucháčka Zuzana Prievidzská sa pýta, či sú to „Košské“ alebo „Košovské“ prepadliská. Správne názvoslovie má Sibyla Mislovičová. Košovské prepadliská.

Naša poslucháčka si nie je celkom istá, kto je jej manžel: Lakýrnik, lakovač, lakerník, lakovník... Jedno je isté – lakuje autá. A Sibyla Mislovičová našej poslucháčka povie, čo presne teda manžel je.

Sú slová, ktoré môžu pôsobiť ako nespisovné. Branislav Paulech má dojem, že medzi také patrí slovo „ináč“. Nie je to iba nesprávna verzia slova „inak“? Poďme zistiť . Ináč.

Nový rok 2023 je pred nami a my by sme ho chceli v tomto prvom tohtoročnom jazykovom príspevku začať v úsmevno-vážnom tóne. Povieme si niečo o tom, ako je dobré venovať pozornosť štylistickej stránke našich jazykových, najmä ústnych prejavov. Medzi frekventované nedostatky v ústnej komunikácii okrem gramatických chýb.

Niekedy sa stane, že naša jazykovedkyňa nájde v jednej poslucháčskej otázke hneď dva námety. Tak je to aj v prípade „udeľovanie sankcií voči, proti alebo na“. Včera sme vysvetlili, že sankcie sa neudeľujú, ale uplatňujú, no a dnes sa dostaneme k používaniu preložiek so sankciou. Sankcie na, voči alebo proti.

Ako je to so sankciami? Udeľujú sa na, voči alebo proti? Takto znie poslucháčska otázka, ktorá bola pre Sibylu Mislovičovú inšpiráciou pre dve odpovede. Tá prvá je tu dnes. Udeliť sankciu.

Stredný, ženský alebo mužský? V otázke správneho priradenia rodu má trochu nejasno poslucháč Pavol. Teda – on si myslí, že gramatický rod priraďuje názvom zahraničných spoločností správne, robí to pocitovo, ale kolega mu tvrdí, že všetky firmy sú stredného rodu. Má pravdu kolega? Gramatický rod pri názve spoločností.

Naša poslucháčka Alena je nahnevaná na ľudí v médiách. Ako píše: „Aj keď im neustále píšem a vysvetľujem, stále dokola hovoria „samé“ namiesto „samy“. Upratať v týchto pojmoch ideme so Sibylou Mislovičovou.

Je „polhodina“ jedno alebo dve slová? Máme prísť o polhodinu alebo o pol hodiny? Poslucháčsku otázku vyrieši Sibyla Mislovičová v priebehu minútu.

2022

Opozitá Používame ho každý deň, je nám blízky a predsa s ním máme často problémy. Náš spisovný jazyk.... V rámci silvestrovskej nálady sa o jeho úskaliach rozprával náš kolega Ľ. Jakubove, (nespisovne Mravec), so Sibylou, spisovne Mislovičovou o úsmevných zákutiach slovenčiny. Silvester so Sibylou, alebo slovenčina s úsmevom. Opozitá3 Rody - Aj v posledný deň roka sa dorozumievame jazykom. Dnes však máme pripravené špeciálne okienko, "Silvester so Sibylou", kde nám Dr. sibyla Mislovičová objasňuje niektoré úsmevné úskalia slovenčiny. Ľ. Jakubove (alebo Mravec) sa vyzvedal, ako je to s tvorbou ženského rodu vedca, alebo sebca....... , druhá časť: Môže byť žena, vôbec sebec? Rody Čísla Čísla v každom jazyku hrajú dôležitú úlohu. Aj v slovenčine. Ale nie vždy sa zhoduje slovenčinárske vyjadrenie s tým počtárskym. Alebo ak chcete matematickým. V koncoročnej rubrike Silvester so Sibylou sa Mravec opýtal Dr. Mislovičovej, na vzťah slovenčiny a matematiky... . Čísla Trebalo a iné Slovenčina, tak ako každý iný jazyk, sa používa denne, na Silvestra aj na Nový rok. A asi v každom jazyku sa objavujú aj nespisovné, ba dokonca neexistujúce slová. Ľ. Jakubove sa s Dr. Mislovičovej rozprával o tých, ktoré možno ani neexistujú... . Trebalo a iné Gaťky vs. podprsenka - pomnožné Jazykový prejav je - aspoň u nás v médiách - dôležitý aj na Silvestra. A tak sa dnes v špeciálnej rubrike , Ľ. Jakubove rozpráva s Dr. Sibylou Mislovičovou. čaká nás trošku intímna. Pomnožné.

Už o pár dní si budeme môcť povedať, že sme zase o rok zostarli... alebo „zostárli“? Ktorá verzia je správna zistíme . Zostárnuť.

Sú chutné a chrumkavé – len či sú aj spisovné. „Topinky“ máme na mysli... a rovno aj topinkovač... Poslucháčsku otázku zod. Topinka, topinkovač.

Ak medzi sviatkami nemáte nič na práci, môžete si prečítať niečo od Ovídia... alebo Ovidia, teda s krátkym i? Toto je otázka, ktorá zamestnáva myseľ nášho poslucháča Jána Hančara. A ešte by rád vedel, ako je to so skloňovaním tohto mena.

Náš poslucháč Jozef je maximálne rozčúlený. Jeduje ho pozdrav, ktorý nazýva „nešvár slovenčiny“ a pýta sa Sibyly Mislovičovej, ako s ním bojovať. A o čo vlastne ide? O pozdrav „užívaj“. Užívaj.

Náš poslucháč Jozef si aj pri nákupoch všíma, čo sa kde píše a takto ho zaujal aj nápis v jednom obchodnom dome: „zaplaťte tu“. Myslí si, že takto napísané to nie je správne a obracia sa na Sibylu Mislovičovú. Zaplaťte tu.

Po dobu piatich rokov alebo počas doby piatich rokov? Po celý čas alebo počas celého času? Rovno štyri slovné spojenia má pre Sibylu Mislovičovú náš poslucháč Július Šípoš a je na našej jazykovedkyni, aby vybrala tie správne.

Napísala nám poslucháčka Lujza Balková, ktorá chce dať dnešnú rubriku ako darček Ester Kollárovej. Je to bývalá dlhoročná učiteľka slovenčiny, ktorá pravidelne počúva túto rubriku a tiež má pre Sibylu Mislovičovú jednu otázku. Naša jazykovedkyňa s radosťou „daruje“ svoju odpoveď.

Poslucháč Marek Pavlík by rád vedel viac o slovnom spojení „genius loci“. Je správne skloňovanie s Geniom Loci alebo s Genius Loci? Poradí Sibyla Mislovičová. Genius loci.

Náš poslucháč Július našiel podnet pre Sibylu Mislovičovú v knihe Karneval krýs. V predslove narazil na „pätolizačov“. Viac by sa mu ale páčilo, keby tam našiel „pätolízačov“, teda s dlhým í. Je to predsa odvodené od slovesa „lízať“. Myslí si to aj naša jazykovedkyňa? Pätolízač.

Máme správne „šedú“ alebo „sivú“ farbu? Otázka od poslucháča Michala síce nevnesie farebnosť do našich životov, ale aspoň zistíme, ako je to správne.

Veríme, že poslucháča Michala zaujíma dnešné slovo z pohľadu jazykovedy a nie preto, že je častou súčasťou jeho života – ide o slovo „lož“. Michalovi sa zdá, že „lož“ nie je spisovaná, iba výraz „klamstvo“. Je „lož“ čechizmus? Pravdivo to objasní Sibyla Mislovičová. Lož.

Ak sledujete v týchto dňoch televízne vysielanie a neodbiehate od reklám, možno vám tiež udrelo do uší, čo sa hovorí v jednej z nich. Sibyla Mislovičová má na to svoj jednoznačný názor. Jakživ.

Medzi vlastnými menami osôb tvoria osobitnú kategóriu mená historických osobností – panovníkov, pápežov, svätcov a pod. Osobitnú preto, že pri krstných či rodných menách takýchto osôb namiesto priezviska často stojí prívlastok, ktorý danú osobu identifikuje alebo charakterizuje. Prívlastok môže mať formu prídomku (tzv. šľachtického predikátu), ktorý.

Sibyla Mislovičová dostala pekné vianočné želanie – a hneď sme ho umiestnili do našej jazykovej rubriky.

Do jazykovej rubriky sa ozval poslucháč Milan Tokár a toto má pre Sibylu Mislovičovú. Stenšiť.

V našej rubrike budeme dnes „búrať“. Občas sa to deje aj v dopravnom spravodajstve, tak sa so Sibylou Mislovičovou pozrime, aké je správne „búranie“.

Lyžiarska sezóna sa rozbieha – aj pre pretekárky. Alebo závodníčky? A je v poriadku počuť v spravodajstve, že ide o „pretek“ alebo „závod“? Upratovanie v pojmoch má na starosti Sibyla Mislovičová.

Čo dnes budete variť? Niečo, kam prihodíte aj zopár „šampiónov“? Tak na takéto jedlo si treba dať pozor.

Ak ste sa rozhodli, že je čas začať sa venovať nejakej skupinovej fyzickej aktivite, môžete na novodobých „aerobikoch“ natrafiť na cvičenie s „bosu“. Ak vám slovo nie je známe, pomôcku za ním ukrytú predstaví Sibyla Mislovičová. Bosu.

Zdá sa vám, že všelikde okolo nás je „pnutie“? Na politickej scéne, vonku medzi ľuďmi, v práci... Sibyla Mislovičová by bola radšej, keby „pnutie“ nebolo.

Dnes máme v slovenčine oriešok. Nie síce pre Popolušku, ale pre Sibylu Mislovičovú, ktorá poslucháčsku otázku bez problémov rozlúskne.

Spolu alebo osobitne? To je otázka, ktorá chodí po rozume nášmu poslucháčovi v súvislosti so slovom „predtým“. Pri vyslovovaní je to síce jedno, ale pri písaní nie, takže žiadame o radu Sibylu Mislovičovú.

V našej rubrike opäť jedna opakujúca sa stálica. Slovo „strašne“. Sibyle Mislovičovej neostáva nič iné, len opäť odpovedať.

Je správne, ak je niečo „dosažiteľné“? Znie poslucháčska otázka, na ktorú odpovedá Sibyla Mislovičová. Dosažiteľný.

Pre niekoho jednoduché, pre poslucháča pána Roháčka námet pre Sibylu Mislovičovú: ako sa vyznať v tom, kedy sa v slove Tip píše mäkké a kedy tvrdé Y? Tu je vysvetlenie. Tip, typ.

Jedna z našich poslucháčok má výhrady voči slovu „potencionálny“. A Sibyla Mislovičová jej dáva za pravdu. Potencionálny.

Naša poslucháčka sa rozhodla posťažovať Sibyle Mislovičovej, že je počítač má vlastný rozum a podčiarkuje jej v texte, keď napíše „vporiadku“ ako jedno slovo. Naša poslucháčka si myslí, že písať to ako jedno slovo naozaj je v poriadku. Kto teda má pravdu?

Keď niečo „zeje“ prázdnotou, môže a nemusí to byť v poriadku – ale otázka od poslucháčky znie, či je to v poriadku, čo sa spisovnosti týka.

Pomerne odbornú poslucháčsku otázku máme dnes pre Sibylu Mislovičovú – ako je to so slovom „urea“.

Dnes bude v rubrike reč o dievčati. Čiže o „ňom“. Poslucháč Michal je však z toho celý nesvoj – viac by sa mu páčilo hovoriť o „nej“ v ženskom rode. Čo má prednosť – rod alebo gramatika?

Tak som počul, že „politici nás nenechajú v štichu“ – mám sa báť alebo tešiť? Takto celkom zábavne sa pýta poslucháč pán Handrlica a Sibyla Mislovičová celkom seriózne odpovedá. Nechať v štichu.

Môžem „zoskenovať“ údaje? Pýta sa poslucháčka Zuzana Kardelisová našej jazykovedkyne Sibyly Mislovičovej. Poďme to zistiť.

Vďaka našej poslucháčke si s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou urobíme výlet do ďalekej minulosti.

Ak ste na cestách nebodaj ste práve minuli ceduľu „Dvorníky“, tak bude naša jazyková rubrika pre vás veľmi aktuálna. Ale určite bude aj pre poslucháčku pani Kolieskovú, ktorá bežne hovorí, že ide do „Dvorník“, ale niekto ju opravil, že správne sa chodí do „Dvorníkov“. Kto teda má pravdu?

Naša jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová od vás dostáva množstvo podnetov a otázok a zároveň jej mnohí ďakujete a želáte napríklad aj pekný „zbytok“ dňa. Sibyla ďakuje, ale cíti potrebu práve toto želanie trochu poopraviť.

Poslucháč Jozef Herma by si rád ujasnil, čo vlastne je, ak niečo vlastní: majiteľ alebo vlastník? Ako píše, trochu ho poplietlo slovné spojenie „list vlastníctva“.

Dne budeme v našej rubrike oslavovať – deväťdesiate narodeniny. Maličký problém môže nastať – a v tomto prípade aj nastal – keď chceme k týmto narodeninám poblahoželať. Je správne k „deväťdesiatim“ alebo k „deväťdesiatym“? N poslucháčsku otázku odpovedá Sibyla Mislovičová. Radová číslovka 90.

Náš poslucháč Daniel sa nám postaral o celkom zábavnú debatu so Sibylou Mislovičovou. A pritom chcel iba vedieť, či je spisovné slovo „prestieradlo“. Prestieradlo.

V jazykovej rubrike so Sibylou Mislovičovou to dnes bude trošku medicínske. Poslucháčka Jana Oravec Bérešová chce vedieť, či je správny názov Lymská alebo Lymeská borelióza.

Zaujímavú otázku máme od našej poslucháčky, ktorá píše: „komentátori často pri športových zápasoch používajú slovo „dejstvo“. je predsa časť divadelného predstavenia, športové súťaže majú tretiny, polčasy, kolá.... vyrušuje ma to.“ Cíti sa naša poslucháčka vyrušená oprávnene? Zistíme.

Ak by sme mali určiť, čo najčastejšie robí používateľom slovenčiny problémy v oblasti pravopisu, určite by viacerí povedali, že je to písanie veľkých písmen a písanie čiarky. V tomto príspevku si povieme niečo o čiarke. Je to rozsiahla problematika a my sa zameriame na prípady, ktoré sa v súčasných.

Dnes máme v slovenčine jeden zemepisný názov, s ktorým si celkom nevie dať rady naša poslucháčka Erika Surová. Ona tvrdí jedno a jej manžel druhé. Ako to teda je správne so Zemplínskou šíravou.

Že vás hanba nefackuje... to teraz vôbec nie je určená vám, našim poslucháčom, je to iba podnet od Štefana Beňadika, ktorý takýto titulok videl v novinách a má pocit, že správne by to malo byť „nefacká“.

Vyzerá to tak, že naša poslucháčka Helena Hasprová nevie, čo je: do kolonky zamestnanie uviedla „nákupca“, ale dostala upozornenie, že správne by bolo uviesť „nákupkyňa“.

Pani Lýdia Miháliková nám poslala podnet, ktorý tak trochu „zaváňa“ starými časmi. Je totiž presvedčená, že keď v televíznej relácii počula slovo „reštaurácia“ v súvislosti s opravou pamiatok, malo to správne byť „reštavrácia“ – teda v namiesto u.

Dnes si v rubrike spravíme poriadok a nepotrebné veci vyhodíme. Čo však pritom potrebujeme? Odpadové vrecia, či vrecia na odpad? Otázka pre jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú. Vrecia na odpad.

V novinách sa nedávno objavila informácia, že známy herec sa stal čerstvým otcom. A práve to zaujalo poslucháčku Milku, ktorá chce vedieť, či otec skutočne môže byť čerstvý. Vraj sa jej to viac hodí pre označenie mäsa v potravinách. Môže sa teda použiť tento pojem? Hovorí Sibyla Mislovičová. Čerstvý otec.

Dnes sa v rubrike o spisovnom jazyku budeme legitimovať. Poslucháč Marek sa Sibyli Mislovičovej pýta, čo ukazuje vrátnikovi, keď vstupuje do budovy. Občiansky preukaz, alebo občiansku preukážku? Preukaz, či preukážka.

V našej rubrike sa zameriavame na spisovný jazyk a snažíme sa byť príkladom. Alebo ísť príkladom? Ako je to vlastne správne? Hovorí jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Byť, či ísť príkladom.

Máme poslucháčsku otázku, ktorá je možno aj pre vás aktuálne: môže byť niečo „aktuálne“ a niečo ešte „aktuálnejšie“. Spýtame sa Sibyly Mislovičovej. Stupňovanie slova aktuálny.

Do najvyšších kráľovských kruhov sa pozrieme so Sibylou Mislovičovou. Na podnet dvoch poslucháčov, Romana Ortha a Judity Kubincovej. Starosti im robí princ Charles - teda vlastne kráľ Karol III. Kráľ Karol III.

Michal by rád vedel, či je slovo „blister“ správne. A vy by ste možno radi vedeli, čo to vlastne blister je. Sibyla Mislovičová vysvetlí jedno aj druhé. Blister.

Jeden dĺžeň – a hneď viaceré významy. Podnet poslucháča pána Ďuricu zo stavebného prostredia si do parády vzala Sibyla Mislovičová. Tónová a tonová konštanta.

Občas sa môže stať, že sa vám do uší dostane slovo, ktoré zaváňa patinou, ale napriek tomu zauvažujete, či predsa len nepatrí medzi spisovné. Napríklad taký „sňatok“? Môžeme ho ešte vziať na milosť alebo mu definitívne odzvonilo? Zistíme.

Idete k lekárovi? A bude to cez poisťovňu, ale si budete musieť ošetrenie zaplatiť sami? Ak je to ten druhý prípad, možno vás zaujme aj gramatická stránka platenia. Tak ako nášho poslucháča, ktorému od.

Môžeme niečo počuť x-krát a stále sa nám to pletie... tak ako používanie slov „krát“ a „raz“. Určite nie prvýkrát a ešte raz nám to . Krát a raz.

Dnes budeme v našej rubrike správne vyslovovať. Respektíve, budeme sa to učiť. Luciu Vranovičovú totiž zaujíma, či sa správne vyslovuje pointa, alebo poenta. Odpovedá Sibyla Mislovičová. Vyslovovanie slova pointa.

Pánovi Rehákovi chýba pri lúčení moderátorov v našich reláciách konkrétne oslovenie, čiže dnes ráno sa s vami lúči sa mu pozdáva viac, ako dnes sa lúči... Je to správny postreh? . Lúčenie.

Pri predpovedi počasia sa pán Jurčík nevie rozhodnúť, či je správne pomenovanie, že bude pribúdať oblakov, alebo pribudnú oblaky. Ako je to správne? Hovorí Sibyla Mislovičová. Oblaky v predpovedi.

Poslucháč Emil počul príspevok v Zelenej vlne, kde sa hovorilo o kolóne áut do Vajnôr a tak chce vedieť, či sa to takto aj správne hovorí. Do Vajnor, či do Vajnôr – otázka pre jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú. Do Vajnor, či Vajnôr.

V augustovom čísle časopisu Quark sme sa zaoberali cudzími a vžitými domácimi názvami miest, tzv. endonymami a exonymami, ako Paris – Paríž, Venezia – Benátky, Leipzig – Lipsko. Popri kritériu cudzie – domáce do používania názvov miest v slovenčine vstupuje aj kritérium historické – súčasné. Napovedá nám to aj.

Hoci sme sa v škole učili, po ktorých samohláskach nasleduje tvrdá a mäkká výslovnosť, môže sa stať, že veci neplatia, ako si myslíme. Napríklad slovo „tie“. Pozrieme sa naň so Sibylou Mislovičovou.

Máme tu problém. S Liesekom. Alebo s Lieskom? Zemepisné názvy sú neustále kameň úrazu, tak sa na tento konkrétny pozrieme so Sibylou Mislovičovou. V Liesku.

Ak sledujete dianie na oblohe, určite ste si všimli, že takto na jeseň pribúda oblakov –alebo „pribúdajú oblaky“? Takúto poslucháčsku jazykovú dilemu vyrieši Sibyla Mislovičová.

Hovoriť o prospešnosti mliečnych výrobkov by bolo nosenie dreva do lesa... Osobitne o prospešnosti „zakysaných“. Prospešné však bude vedieť, či je toto slovo v poriadku. . Zakysaný.

Určite mnohí z vás dnes už úplne bežne používate slovo level. A možno budete prekvapení, keď vám Sibyla Mislovičová povie, v ktorých spojeniach ho radšej nepoužívať. Level.

Ak sa práve chystáte na prechádzku so psom, možno si do vrecka dávate pamlsky... Táto bežná výbava pri prechádzkach so štvornohým kamarátom sa však takto volať nemá.

Natierať, vytierať, vtierať, potierať... všeličo sa dá podniknúť v tomto smere – dá sa ale „potierať“ zločinnosť? To je poslucháčska otázka pre Sibylu Mislovičovú.

Dnešná slovenčina bude ako z kaderníckeho salóna. Veď práve odtiaľ môžeme vyjsť a mať krásne havranie kučeravé vlasy. A máme či nemáme mať v tomto vyjadrení čiarky medzi prídavnými menami? Sibyla Mislovičová to vysvetlí. Krásne havranie kučeravé vlasy.

Keď chcete urobiť deťom radosť, môžete im upiecť palacinky. Alebo to skúsiť trošku inak a podujať sa na „waflový“ recept. Toto sa rozhodla spraviť aj naša poslucháčka, ktorá však počas pečenia uvažovala, či je recept nazvaný správne. Nemá tam byť mäkké ľ? Zistíme . Wafľový.

Dve slová, rovnaký význam. Avšak nášmu poslucháčovi sa zdá, že iba jedno z nich je spisovné. Poďme teda za Sibylou Mislovičovou, či to vidí podobne. Alebo nápodobne. Nápodobne.

Naša poslucháčka objavila podnet do jazykovej rubriky v letáku jedného obchodu. Zaujalo ju slovo „nahradzujeme“. Je takýto tvar správny? . Nahradzovať.

Prečo sa obec Hrubý Šúr skloňuje raz v „Hrubom Šúri“ a potom zase v „Hrubom Šúre“? pýta sa naša poslucháčka Mária Kopčeková, ktorá v tejto obci žije celý život a rada by vedela, či to skloňuje správne ona alebo „prisťahovalci“. Sibyla Mislovičová to dokonca už raz vysvetľovala jednej obyvateľke obce, ale pokojne to urobí opäť.

Pozoruhodný námet do našej rubriky nám poslal poslucháč Stanislav. V jednom denníku ho zaujal blog pod názvom – „medveďa do každého paneláku“. Síce nám nenapísal, čo sa v blogu riešilo, ale zjavne ho to nezaujalo natoľko, ako samotný titulok. . Medveďa do každého paneláku.

Pre nášho poslucháča pán Hudáka je problémom – sklad. Nie nejaký konkrétny, ale ten, ktorý sa používa v slovnom spojení „tovar máme skladom“. Má pocit, že takto to nie je správne a prosí Sibylu Mislovičovú o spisovnú verziu. Tovar máme skladom.

Niečo je „koncové“, niečo je „konečné“. Poslucháčska otázka znie, kedy použiť to a kedy ono. Povie Sibyla Mislovičová. Koncový, konečný.

Ak práve stojíte pred skriňou a uvažujete, čo na sebe, v tomto vám asi neporadíme. Ak ale siahate po niečom, čo má „krajku“, v tom vám Sibyla Mislovičová poradí.

Je sviatočný deň, dnes sa obed bude pripravovať doma... A bude to rozvoniavať – napríklad aj rezňami. Ozaj – budeme ich „smažiť“ alebo „pražiť“ Túto dilemu našej poslucháčky vyrieši Sibyla Mislovičová. Smažiť alebo pražiť.

Volať sa menom, ktoré je zložená z dvoch, môže spôsobovať komplikácie. Vie o tom naša poslucháčka Annamária, ktorá o radu, ako skloňovať vlastné meno, poprosila Sibylu Mislovičovú. Skloňovanie mena Annamária.

Dnešnú jazykovú rubriku si Sibyla Mislovičová uvedie sama. Skloňovanie slova pani.

Poslucháč Ivan má problém so „stránkou“. Nepozdáva sa mu spojenie „po odbornej stránke“. Ak v tom nevidíte nič nesprávne a tiež to bežne používate, zrejme vás odpoveď Sibyly Mislovičovej prekvapí. Po odbornej stránke.

V akomkoľvek športovom obchode ho nájdete – funkčné oblečenie. Aj naša poslucháčka už neraz počula od predavačov o tomto type oblečenia a vie, o čo ide, len by ju zaujímal názor Sibyly Mislovičovej na toto slovné spojenie. Funkčné tričko.

Jedno alebo dve? hovoríme o počte písmen „n“ v niektorých prídavných menách. Pre Sibylu Mislovičovú stále sa opakujúca téma.

Roky sme ho bežne používali, teraz máte možno aj vy dilemu, podobne ako náš poslucháč Daniel Vysoký: je slovo „černoch“ hanlivé? opýtame sa Sibyly Mislovičovej. Černoch alebo Afroameričan.

Peniaze hýbu svetom aj našim jazykovým okienkom so Sibylou Mislovičovou. Skloňovanie slova euro.

Máme tu slovo „dopad“. Nášmu poslucháčovi sa zdá, že je ho akosi priveľa a nie v úplne vhodných situáciách. Má jeho používanie „dopad“ na zmeny v spisovnej slovenčine? Zistíme . Dopad.

V tejto jazykovej poznámke sa budeme zaoberať rozdielom medzi významom a funkciou zámena kedy a spojky keď. Nielen ústne, ale aj písomné jazykové prejavy totiž svedčia o tom, že v používaní zámena kedy a spojky keď nie je jasno, a tak sa často zamieňajú. Pomôžu.

V našej rubrike opäť jedna „stálica“ ako správne volať rodinu jedným priezviskom. Klaudii Moravčíkovej od. Rodina Rentková.

Čo nás môže had – uhryznúť alebo uštipnúť? Alebo môže oboje? Najlepšie by bolo, keby ani jedno – napriek tomu so Sibylou Mislovičovou nájdeme správne riešenie.

Sibyla Mislovičová dostala od poslucháčky pani Arnoldovej za úlohu objasniť, kedy použijeme spojenie „ o 5 minút“ a kedy „za 5 minút“. Na vysvetlenie potrebuje naša jazykovedkyňa menej času ako 5 minút. O 5 minút, za 5 minút.

V práci sme vypisovali dotazníky a mali sme tam kolonku „miesto narodenia“. Je to síce vtipné, napísať tam „nemocnica“, ale nemalo by predsa len byť uvedené „mesto narodenia“? Petrovi Sokolovi od Miesto alebo mesto narodenia.

S áčkom alebo bez áčka? S chrbátom alebo s chrbtom? Otázka nášho poslucháča nerobila Sibyle Mislovičovej žiadne veľké problémy. Skloňovanie slova chrbát.

Ak sa cez víkend vyberiete niekam do prírody, možno natrafíte na pramenitú vodu... a nie náhodou na „pramenistú“? Túto dilemu má poslucháčka Lucia Paulíková, ktorá tvrdí: „jeden neodborný preklad z češtiny spôsobil, že všetci okopírovali túto nálepku a na fľašiach máme český výraz, pôvodný slovenský vymizol a dokonca už aj korektory v počítačoch ho ignorujú. Je teda slovo „pramenistá“ nesprávne a máme iba „pramenitú“ vodu?“ Či je naša poslucháčka rozhorčená oprávnene, zistíme.

Náš poslucháč Jaro si pri listovaní v novinách všimol titulok, v ktorom svietilo slovo „majland“ . jemu by sa však viac pozdávalo, keby na konci slova bolo písmeno T. Tak kde je pravda?

Keď si niečo vyrobíme doma, urobili sme to „po domácky“ alebo pekne spolu „podomácky“? Po slovensky na poslucháčsku otázku od.

Skloňovanie by nám problém robiť nemuselo – ale robí. Náš poslucháč Miroslav Hudžík chodieva za kamarátom do obce Čaňa pri Košiciach. Ide za ním „do Čane“ alebo „do Čani“?

Naša poslucháčka Martina má problém s názvom tekutiny: máme „gin“ alebo „džin“? Rozum nám v tomto smere naleje Sibyla Mislovičová.

So všeličím sa v našej jazykovednej poradni stretáva Sibyla Mislovičová. Napríklad – ako povedať mužský variant slova „diva“. Mohol by to byť „div“? Našu jazykovedkyňu táto úvaha pobavila. Diva.

V dnešnej jazykovej rubrike znovu jedna zo stálic: obec. Nakopilo sa nám viac otázok, ako sa to vlastne správne skloňuje. Sibyla Mislovičová vie, že opakovanie je matka múdrosti, tak to zopakuje aj pre jednu z našich poslucháčok, ktorej sa nepozdával tvar „za Hybami“.

Poslucháč pán Roháček nevie, čo si počať s čiarkami. Konkrétne pri písomnom oslovení. Tak sme oslovili Sibylu Mislovičovú, aby v tom urobila poriadky.

Ostatný alebo posledný? Možno aj vy máte dlhoročný pocit, že každé slovo má trochu iný význam a že „posledný“ znamená niečo definitívne, po čom už vôbec nič nepríde... Poslucháčka Marta Jedličková to tak nevidí, preto ju používanie slova „ostatný“ namiesto „posledný“ rozčuľuje. Čo jej na to ? Ostatný, posledný.

Poslucháč Tibor poslal Sibyle Mislovičovej podnet, ktorý si pamätá ešte z detstva. O desať desať.

Naša poslucháčka Stanislava Vašková má zrejme vnučku Almu, pretože otázka, ktorú má pre Sibylu Mislovičovú znie: ako napísať správne vetu – pošli mi videá „Almy“ alebo „Almi“? Mäkké alebo tvrdé i v mene Alma pri skloňovaní? Pre Sibylu Mislovičovú, a určite pre mnohých z vás, žiadny gramatický problém.

Pohľad na krásny starý dub vždy upokojí... Nášho poslucháča Tibora by upokojil ešte viac, keby mu pri pohľade naň nevŕtala v hlave otázka, ktorá ho pri rozjímaní vyrušuje: máme v Lozorne „lozornský“, „lozorňanský“, alebo „lozorniansky“ dub? Pre pokoj v duši nášho poslucháča vyberie Sibyla Mislovičová tú správnu možnosť. Foto: PIXABAYY/MebalAmber.

Viete, že práve v týchto dňoch sa oplatí privstať si? máme tu letné rojenie meteorov – Perseidy. a v našej rubrike sa nám vyrojila aj „meteorická“ otázka - teda skôr „mikrometeoridická“. Krkolomný výraz „mikrometeoridy“ počul a ako podnet nám poslal náš poslucháč Roman a Sibyle Mislovičovej neostalo nič iné, len zabŕdnuť do vesmírno – gramatickej tematiky. Mikrometeoridy.

Čo si predstavíte pod slovom „pár“? Automaticky vám to evokuje nejakú dvojicu – ľudí, topánok, rukavíc? Aj nášmu poslucháčovi, preto sa nevie stotožniť s tým, keď niekto povie, že príde „o pár minút“. Je to aj podľa Sibyly Mislovičovej v neporiadku? O pár minút.

Mať 21 rokov je krásny vek. Pekné môže byť aj spomínať si, čo sa pred toľkými rokmi stalo. Môže to byť však zároveň gramaticky náročné – ako sa to vlastne správne skloňuje? Zistíme . Pred 21 rokmi.

Názvy endonymá a exonymá znejú väčšine používateľov slovenčiny cudzo a veľa im nehovoria. No zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo hovoríme o Paríži, Londýne, Mníchove, Benátkach, Drážďanoch či Káhire a na druhej strane o Madride, Saint-Tropez, Buenos Aires, San José, Stuttgarte či Washingtone? Inými slovami, prečo pre niektoré názvy.

Sú to miesta, kam chodíme najmä s deťmi – veď kde inde si môžeme poobzerať slona, žirafu, či tigra, ak nie v? A je to v „tej“ alebo v „tom“? Poslucháčsku otázku zod trošku obšírnejšie. ZOO.

Keď niekto obchoduje s potravinami, ktoré nám dávajú sliepky, tak obchoduje s „vajcami“ alebo s „vajciami“? Pre niekoho dilema – nie pre jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú. S vajcami, s vajciami.

Je množstvo slov, ktoré by nás pred rokmi netrápili, pretože sme veci alebo javy, ktoré pomenúvajú, nejestvovali. Dnes už interne jestvuje hádam všade a hádam každý už niečo riešil cez internet banking. A my teraz so Sibylou Mislovičovou vyriešime poslucháčsku otázky, či sa toto slovo píše spolu alebo oddelene. 102208030550;.

Áno alebo nie? Táto zásadná otázka sa týka jednej malej čiarky – teda dĺžňa. Má alebo nemá byť v slove „bloger“? Náš poslucháč to nevie, Sibyla Mislovičová to vie. bloger, blogér.

Nie je nič príjemné, keď musíte komunikovať s nevrlým človek – nebolo by lepšie, keby bol „vrlý“? Tak znie trochu odľahčená poslucháčska otázka. Tak sa na ňu zľahka pozrime so Sibylou Mislovičovou. Nevrlý, „vrlý“.

V slovenčine máme aj trošku nelogické veci: napríklad, prečo keď napíšem „dotaz“, program mi to podčiarkne ako nespisovené, ale „dotazník“ už je v poriadku. Na poslucháčsku otázku od.

Dnes v našej rubrike opäť jedna z jazykových stálic – ako upozorňuje naša poslucháčka, v slovenčine stále poletuje slovo „lomítko“. Správny výraz to nie je – alebo sa medzičasom niečo zmenilo?

Občas sa nám do uší dostanú slová, o ktorých sme presvedčení, že nie sú správne. Tak ako náš poslucháč, ktorý začul použitie slovesa „zrušovať“. Pozná sloveso „zrušiť“ – ale „zrušovať“ ho vyslovene vyrušuje. Zrušovať.

Môže sa politik „nechať počuť“? pýta sa náš poslucháč. Určite môže, veď politici predpokladajú, že ich budeme počúvať – spisovná slovenčina, a teda ani je zástankyňa Sibyla Mislovičová, to nepočujú veľmi rady. Nechať sa počuť.

Kamarátka si predsavzala, že konečne začne chudnúť, lebo pohľad na seba v plavkách ju neteší... napísala nám naša poslucháčka, ktorá toto rozhodnutie priateľke odobrila, ale zároveň sa zamyslela nad samotným slovom predsavziať si. Dá sa pri ňom vytvoriť budúci čas? Ako by to znelo – „predsavezmem si?“ Sibyla Mislovičová povie, či je to vôbec možné.

Dnešná otázka sa týka slovenčiny v písomnom prejave. ... Predložka na konci riadka.

Občas z rádia počúvam, že sa ide „vysielať naživo“. Chápem, o čo ide, ale je to trochu nelogické veď pri každom vysielaní sú živí ľudia. Píše nám náš poslucháč a necháva na Sibyle Mislovičovej, čo o tomto slovnom spojení povie. Živé vysielanie.

Niekto len príde do záhrady a odtrhne si. Ale čo si odtrhne podľa správnosti? Paradajku? Rajčinu? Alebo rajčiak? Botanické názvoslovie, ktoré „máta“ našu poslucháčku, si do parády vzala Sibyla Mislovičová.

Jeden z našich pravidelných prispievateľov do jazykovej rubriky sa pozastavil nad slovom „koľkáty“. Neznie mu to ani trochu spisovne, tak čujme, čo si o tom myslí Sibyla Mislovičová. Koľkáty.

Už sme dnes spomínali skvelého humoristu Milana Lasicu. Tak trochu s ním súvisí aj dnešná otázka od poslucháča Matúša Majera: môžeme ako náhradu českého slova „vtipálek“ použiť slovo „humorník“? Ešte dodáva, že to zrejme bude príležitostné slovo, okazionalizmus. Sibyla Mislovičová oceňuje, že poslucháč má v svojej slovnej zásobe aj toto slovo.

Niečo sa vokalizuje a niečo nie. Reč je o predložkách. Otázka poslucháča znie: keď máme niečo v počte 2, je to „v dvoch“ či „vo dvoch“? Jednu odpoveď má Sibyla Mislovičová. V dvoch, vo dvoch.

Tí, ktorí preferujú zásady rodovej rovnosti, môžu byť trochu udivení z otázky nášho poslucháča. Veď keď máme „nadšenca“, prečo by sme rovnako nemohli mať „nadšenkyňu“? Ale pre istotu dajme priestor Sibyle Mislovičovej.

Občas sa do našej jazykovej rubriky zatúlajú výrazy z medicíny. Aj dnes tu máme „chudokrvnosť“. ale ako hovorí, správne by sme ju nemali mať.

Dnes v našej rubrike niečo na osvieženie: začneme zemepisne a potom prejdeme k nápoju. Slovo má Sibyla Mislovičová. Pivo Plzeň.

Ako správne píšeme jedno cudzie slovo „hendikep“ alebo „handicap“? Poslucháčska otázka Sibylu Mislovičovú pobavila.

Náš poslucháč Adam Duchoň má nevyriešený problém so slovom „mail“. Keď sa pred časom jednej učiteľky slovenčiny pýtal, či sa v „maili“ píše na konci tvrdé alebo mäkké i, dostal odpoveď, že žiadne, lebo správna podoba je v „maile“. Čo na to ? V maili, v maile.

V jazykovej rubrike ideme dnes miešať. Vďaka poslucháčovi Milanovi, ktorý raz nevie, čo je „miešané“ a čo je „zmiešané“ a aký je v tom vlastne rozdiel. Miešať, zmiešať.

Za a, za bé... za prvé, za druhé... Jednému z našich poslucháčov z tohto vyratúvania už zrejme brnia uši, pretože chce upozorniť na nesprávne používanie tohto spojenia a Sibyla Mislovičová mu dáva za pravdu. Za prvé.

Ak aj počas dnešného sviatočného dňa máte nejaké pracovné povinnosti, možno za ne budete „faktúrovať“. To robila aj naša poslucháčka Ľudmila Karabašová, ale dnes už radšej „fakturuje“ – teda bez dlhého u. Či je to tak správne, povie Sibyla Mislovičová.

Kadečo môže skysnúť v letnom teple o to rýchlejšie. Keď však skysne niečo mliečne, môže to byť „zakysané“? Otázka od poslucháča pre Sibylu Mislovičovú Zakysaný.

V súvislosti s dianím na Ukrajine sa v médiách často spomínajú mestá zasiahnuté vojnou. Používatelia slovenčiny iste zaregistrovali, že niektoré názvy publicisti používajú v rozličných pravopisných podobách: Simferopoľ i Simferopol, Sevastopoľ i Sevastopol, Mariupoľ i Mariupol. Ide o názvy s podobnou slovotvornou štruktúrou – všetky sú zakončené na -poľ alebo -pol.

Dve takmer rovnaké slová a predsa majú odlišný význam. „Priechod“ a „prechod“. A k tomu podotázka od poslucháčky Eleny zo Žiliny, či cez cestu môžeme „priechadzať“. Tu je odpoveď . Prechod, priechod.

Je štvrtok – a tak máme „štvrtkovú“ otázku. Alebo možno „štvrtockú“, či „štvrťanskú“. Náš poslucháč z obce Štvrtok by potreboval vedieť, ako sa má správne volať ich miestny spravodaj.

Dnes máme od poslucháčky Kataríny Horňáčkovej otázku zo života: keď nás otravuje komár, čo presne robí našu krv „saje“ alebo „cicia“? Najlepšie by bolo, keby nerobil nič z toho nuž ale to je iba naše želanie. Na správnu gramatiku sa pozrime so Sibylou Mislovičovou.

Ak sa cez leto chystáte do kúpeľov, určite na vás kdesi v stánku „vyskočia“ kúpeľné oplátky... Alebo oblátky? Čo z toho je správne, to našej poslucháčke.

Veľmi nezvyčajné slovo do jazykovej rubriky „vyhrabal“ poslucháč Jaroslav Šoltis. Sloveso „optovať“, o ktorom nevie, či ho môže použiť do jedného článku a či ho môže nahradiť slovesom „kooptovať“. Ak vám to nič hovorí, je to v poriadku – na vysvetlenie máme Sibylu Mislovičovú. Optovať.

Možno si z detstva spomínate, ako nás na telesnej výchove naháňali robiť „kliky“. Robia sa aj dnes - ale ako podotýka naša poslucháčka, vlastne by sa už robiť nemali. . a ponúka širší pohľad na slovo „klik“.

Možno aj vy to často riešite: Mám napísať slovo „častokrát“ spolu alebo oddelene?

Keď idem polievať záhradu a chcem si na to zobrať nádobu s vodou, mám si vziať „kanister“ alebo „kanistru“? Tak znie poslucháčska otázka a je dosť možné, že odpoveď poteší tých, ktorí uznávajú rodovú rovnosť.

Náš poslucháč pán Polakovič si nevie poradiť s kolegom. Teda s jeho priezviskom.

Prečo ideme „na Slovensko“ a nie „do Slovenska“? Túto otázku sme už rozoberali, ale keďže sa opakuje (tentokrát zaujíma poslucháča Mateja Ivana), idem si príčinu zopakovať so Sibylou Mislovičovou.

Chystáte sa na výlet? Napríklad na Mojtín? alebo skôr „do Mojtína“? Ak ste na tom ako náš poslucháč Adam Fico, zrejme tiež stojíte pred dilemou, kam to vlastne pôjdete. Tak si dilemu vyriešme so Sibylou Mislovičovou.

Tak trošku „nezrovnalosť“ v slovenskej gramatike pociťuje náš poslucháč Milan Struhal. Ide konkrétne o spojenie „rozvoz jedál“. Milan na to ide logicky a konštatuje: prečo je „rozvoz jedál“- veď ak by išlo trebárs o mydlá, bol by to „rozvoz mydiel“ a nie „mydál“. Sibyla Mislovičová vie, prečo je to tak. Jedlo, jedál.

Náš poslucháč Ervín Šťava našiel podnet do jazykovej rubriky počas reklamačného konania. osoba na druhej strane síce hovorila po slovensky, ale stále vraj zdôrazňovala „jakosť“ výrobku. Ervín by teda rád vedel, či sa v spisovnej slovenčine niečo zmenila alebo je to výsledok školenia kdesi v Česku. krátke jazykové školenie má pre nás Sibyla Mislovičová.

V našej jazykovej rubrike opäť jedna zo stálic – slovo „predať“ v zmysle „predať slovo“, „predať úrad“. Poslucháč Ervín Šťava konkrétny príklad videl v televízii v krátkych textových správach: „Hamíd Dbaibá odmieta predať úrad.“ Akú odpoveď má pre nás Sibyla Mislovičová – a predá nám ju alebo odovzdá.

Veľmi nevšednú otázku nám poslal poslucháč Jaro Mikéska. Vraj – či môže povedať, že jeho dcéra „v dávnosti“ pozerávala horory. Zaujíma ho slovo „dávnosť – a veru zaujalo aj Sibylu Mislovičovú.

V počasí máme všeličo: stupne, tlakové výše aj níže, vietor, dážď... ale je správne, že v ňom máme aj „brázdu“ a „front“? Pýta sa nás poslucháčka Terézia Hasprová. A my sa za ňu pýtame odborníčky na slovenčinu – a ktovie, možno aj na meteorológiu - Sibyly Mislovičovej. Front a brázda v meteorológii.

Idete na vlak? A čo si myslíte, pôjdete na „nástupisko“ alebo „nástupište“? Pre jedného z poslucháčov je to otázka, toto „isko“ alebo „ište“. Tak sme ju položili aj Sibyle Mislovičovej. Nástupište.

Učenie a vzdelávanie je celoživotný proces, to vieme - vie to aj poslucháč Jaro, ktorý s tým súhlasí, akurát nevie, prečo by sme sa mali „edukovať“ namiesto toho, aby sme sa pekne po slovensky „vzdelávali“ alebo „školili“. Tak sa na to pozrime so Sibylou Mislovičovou.

Náš poslucháč Matej by rád zachoval čistotu slovenského jazyka. Preto by bol rád, keby sa v ňom nevyskytovali žiadne „ingrediencie“. Na čo je nám pri príprave pokrmov toto cudzie slovo?

Možno aj vy máte dojem, že niektoré slová sú spisovné a iné nie – a to iba vďaka jedinému písmenku. Tak napríklad: „prosto“ a „proste“. Ktoré z nich by ste si vybrali? Náš poslucháč Ondrej tvrdí, že „proste“ je nespisovné. Opýtali sme sa teda Sibyly Mislovičovej, ktorá pridala ešte jeden obdobný príklad toho, čo ľudia považujú za spisovné a nespisovné. Prosto, proste.

Žijeme v globálnom svete, ktorý sa úzko spája s internacionalizáciou jazyka. Je nesporné, že v súčasnosti v ňom dominuje angličtina, a to predovšetkým v oblasti informačných technológií, marketingu a mnohých vedných odborov. Angličtina čoraz viac preniká aj do našej bežnej konverzácie. V nejednom prípade tak vytláča domácu ustálenú lexiku, či už v podobe.

„Je treba“ alebo iba „treba“? Ako sa správne povie, keď niečo potrebujeme? To je otázka pre Sibylu Mislovičovú, ktoré sa jej chopí práve teraz. Treba, je treba.

Keď kladiem otázku sebe, ako sa pýtam – sám seba alebo samého seba? Túto otázku od poslucháča sme nepoložili sebe, ale jazykovedkyni Sibyle Mislovičovej. Sám seba, samého seba.

Nestáva sa často, aby sme v našej rubrike rozoberali veľmi nezvyčajné slovo alebo slovné spojenie. Kto z nás kedy použil spojenie – „v proximite“? Čo to vlastne znamená a či je spisovné.

Aj otázky medicínskeho charakteru sa pravidelne objavujú v našej jazykovej rubrike. Dnes nám takú pripravil poslucháč Juraj Baráth, ktorého zaujíma slovo „záha“ – je vôbec slovenské? Zisťovali sme u Sibyly Mislovičovej. Záha.

So Sibylou Mislovičovou si dnes na mušku zoberieme slovko „jednoducho“. Napísala nám totiž poslucháčka, ktorej sa vidí, že k popisu ťažkých situácií sa toto slovo nehodí a dáva konkrétny príklad, výrok jednej študentky: „ Jednoducho sme nemohli stážovať v nemocnici, lebo tam nebolo dosť sterilných plášťov.“ Čo k tomu povie naša jazykovedkyňa? „Jednoducho“ na začiatku vety.

Respektíve, alebo... Naša poslucháčka má pocit, že občas sa tieto slová zbytočne „nadužívajú“. Poďme si teda vypočuť, čo chce vedieť a čo jej na to Sibyla Mislovičová povie.

Za dverami, pred dverami. Jazykový problém, ktorý zaujíma Petra z Nitry. Jazykový problém, ktorý je pre Sibylu Mislovičovú pravidelne sa opakujúcim podnetom. Ale chopila sa ho znovu.

Jeden pes a dve pomenovania. Naša poslucháčka by si však rada ujasnila, ktoré s nich je to správne. Pritom ide iba o jedno písmeno. Máme teda plemeno, ktoré sa správne volá „retriever“ alebo „retríver“? Sibyla Mislovičová síce nie je odborníčka na kynológiu, ale túto otázku hravo zvládla.

Kým je žena „slečna“, nie je veľký problém s oslovením. Akonáhle sa z nej stane „pani“, už sa občas problémy vyskytnú – konkrétne so skloňovaním tohto slova. To úplne nie je jasné ani našej poslucháčke Dagmar, ktorú kolegyne presviedčajú, že v množnom čísle sú to „panie“. Či to je naozaj tak, zistíme od pani Sibyly Mislovičovej.

Náš poslucháč Jozef počúva reč ľudí okolo seba a ako píše, často počuje, že ľudia hovoria ideme „ku vám“, pôjdeme „ku nám“. je si viac menej istý, že samohláska „u“ je v tom to prípade navyše ale rád by to mal odobrené . Tak čujme.

Keď sa povie „príde mi“, môže to znamenať všeličo – že nám príde pošta, výplata, návšteva... ale môže nám niečo prísť čudné, zvláštne logické? Takéto spojenie často počúvaj aj poslucháč Jozef a veru, Príde mu to čudné, že sa spojenie „príde mi“ používa v tejto súvislosti. Je to takto nevhodné aj podľa Sibyly Mislovičovej.

Veľmi špecifickú otázku nám poslala poslucháčka Júlia Mackovová. Nie je totiž asi veľa ľudí, ktorých trápi, či existuje ženský rod od slova „dóža“. Ale keď je človek prekladateľa talianskej literatúry, môže ho to trápiť a preto sa s dôverou môže obrátiť na jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú.

„Je jasné, že si už dávno v pyžame nie.“ Toto je veta, ktorá udrela do uší poslucháčovi Petrovi. Ani sa nečudujeme – už na prvé počutie tu nie je všetko tak, ako má byť.

Dnes do jazykovej rubriky vložíme trochu logiky: poslucháč Peter Zradula má pochybnosti pri vete: „Bez 4 eur mám 500 eur dôchodok.“ Čo to presne znamená – že dôchodok je 496 eur alebo 504? Ideme pátrať so Sibylou Mislovičovou.

Patálie so zámenami – tak môžeme nazvať dnešnú jazykovú rubriku. Poslucháčka Ľubica si v médiách všíma, že sa často zle používa zámeno oni, ony. Teda aspoň tvrdí, že je to nesprávne – ako napríklad vo vete: „Deti sú šikovné, aj oni môžu pomôcť prírode“. Súhlasí s tým, že to má byť inak, aj Sibyla Mislovičová.

Napísala nám poslucháčka pani Horečná, ktorá naše vysielanie počúva tak pozorne, že je neujde ani nezvyčajný slovosled. Sibyle Mislovičovej tak posúva ukážku vety, v ktorej odznelo: „ pohodový víkend aj prajeme“. Slovíčko „aj“ je evidentne umiestnené nesprávne. To je síce pravda, ale jazykovedkyňa má pre to pochopenie.

Čo si predstavíte pod slovom „para“ asi plynné skupenstvo vody... poslucháčka Jarmila sa však stretla so slovným spojením, ktoré nemá nič s plynným skupenstvom – malo zjavne ísť o frazeologizmus, ktorý sa jej ale nepozdáva: môžeme povedať, že „o tom nemáme ani paru“, keď o niečom netušíme.

Skratka IT I.Náš poslucháč Ľubomír Blichár mal pre Sibylu Mislovičovú zdanlivo jednoduchú otázku: ako vyslovovať skratku „IT“ – po slovensky alebo po anglicky? Stručná otázka sa však natiahla na nečakane rozkošatenú odpoveď, takže dnes prvá časť: ako to je skratkami vo všeobecnosti. Skratka IT I. II.V dnešnej jazykovej rubrike nadviažeme na včerajšiu, Sibyla Mislovičová nás voviedla do problematiky skratiek a ich výslovnosti – ktoré hovoríme po slovensky a ktoré po anglicky. Poslucháč Ľubomír Blichár sa pýtal konkrétne na skratku IT – tak čujme, či sa dnes k nej už dopracujeme. Naša jazykovedkyňa mala potrebu v tejto súvislosti objasniť ešte jednu skratku – PCR. skratka IT II.

Sibyla Mislovičová síce nemá inštalatérsku prax, napriek tomu sa bez mihnutia oka pustila so vysvetlenia problému, ktorý má poslucháč Martin: ako sa správne povie po slovensky „stojanková batéria“? Má to byť takto, alebo je to poslovenčený český výraz „stojánková baterie“.

Žijeme v rodinných, susedských, pracovných a iných vzťahoch. V komunikácii – ústnej či písomnej – oslovujeme jednotlivých ľudí, sú však situácie, keď potrebujeme osloviť rodinu alebo rodinných príslušníkov ako celok. Je to napríklad pri písaní blahoprajných textov k rozličným sviatkom a príležitostiam, na pozvánkach či v kondolenčných textoch.

Keď je ráno, tak si môžeme povedať – dobre, že je ráno, lebo je múdrejšie večera.... Takto to všetci poznáme a asi aj používame – až na poslucháčku Rebeku Bačovú. Tento ustálený frazeologizmus jej vŕta v hlave – nemalo by tam podľa správnosti byť napríklad slovko „od“, teda – „ráno je múdrejšie od večera“? So Sibylou Mislovičovou sa na to pozrieme. Ráno je múdrejšie večera.

V dnešnej jazykovej rubrike idem e využiť „pedikérske“ služby. Prečo ale nie radšej „pedikúrske“? Veď základ je slovo pedikúra. Podobne je to s manikúrou. Poslucháčka Rebeka Bačová by v tom rada mala jasno. Tak si na to posvietime so Sibylou Mislovičovou.

Napísala nám poslucháčka Andrea, ktorá na svoju otázku pre Sibylu Mislovičovú naďabila počas čítania s dcérkou. Vytiahla totiž svoju knihu z detstva – Staré grécke báje a povesti – kde sa hojne vyskytuje najvyšší grécky boh, Zeus. Ale pri skloňovaní tu zrazu máme „o Diovi“, „s Diom“... Andrea to tak to vníma od mala, keď knižku čítala ona, ale dcérka to nechápala a naša poslucháčka jej toto skloňovanie vlastne nevedela vysvetliť. Ešte, že máme našu jazykovedkyňu.

V jazykovej rubrike ideme na výlet – toť za hranice, do rakúskeho hlavného mesta. Ak by tam aj s manželkou išiel náš poslucháč pán Herstek, možno by mali problém dohodnúť sa, kam vlastne idú: on tvrdí, že sa vyslovuje mäkko – „Vieďeň“ – ale manželka je za tvrdú výslovnosť v slabike „de“. Komu dá Sibyla Mislovičová za pravdu.

Dnes máme takpovediac „kuchynskú“ slovenčinu: so správnym názvom jedného druhu zeleru by sa rád oboznámil náš poslucháč Peter Sitár.

Tá alebo ten? Takúto zásadnú otázku má v hlave jeden náš poslucháč. Netýka sa to jeho samotného – týka sa to slova, ktoré počul v ženskom aj mužskom rode: „kanister“ aj „kanistra“. Čo je správne?

Niečo môžeme miešať a niečo môžeme zmiešať. Poslucháč Milan by si rád ujasnil, kedy sa ktoré prídavné meno viac hodí. Vysvetlenie namieša Sibyla Mislovičová. Miešať, zmiešať.

Poslucháčske otázky smerujúce do našej rubriky sa neraz týkajú celých viet, ktoré niekde odznejú. Je to aj prípad tejto: „Pekné zaspávanie u tohoto programu“. Nášmu poslucháčovi to vôbec neznie dobre – a Sibyla Mislovičová sa ani nečuduje. Pekné zaspávanie u tohoto programu.

Včera sme v kalendári mali meno Marek, Marko. Tak hneď „začerstva“ vyriešime poslucháčsku otázku, ktorá sa pri tomto mene objavuje často. Ako sa má správne skloňovať? Povie Sibyla Mislovičová. Skloňovanie mena Marek.

Niekomu stačia na spanie staré tričká, iný potrebuje hodvábne pyžamo... Alebo „pyžamu“? Čo z toho odporučí Sibyla Mislovičová? Pyžamo, pyžama.

Si? Sa? Dve kratučké slovíčka a jeden nevie, ktoré z nich je správne. Konkrétne náš poslucháč, ktorému sa zdá, že v spisovnej slovenčine jedno z nich v súvislosti so slovesom „pamätať“ nemá čo robiť.

Denne sa používajú v kuchyniach celého sveta a možno práve vo svojej kuchyni sa jedna naša poslucháčka zamyslela, ako s tými syrmi vlastne je: keď je všeobecné slovo „syr“ s malým začiatočným písmenom, budú už konkrétne druhy syra, ako „čedar“, „ementál“, „gouda“ s veľkým začiatočným písmenom? Ide predsa o pomenovania. Poriadky so syrovým názvoslovím urobí Sibyla Mislovičová. Syrové názvoslovia.

Náš poslucháč Peter Lavo sa zamyslel nad slovným spojením „predbiehanie traktorov povolené“. Pripadá mu to nelogické, pretože autá predsa „nebehajú“. Uvažuje teda nad výstižnejším vyjadrením „predchádzanie“. Naša jazykovedkyňa odpovie a zároveň oceňuje invenciu nášho poslucháča, ktorý z jej mena - Sibyla Mislovičová – urobil podarenú skratku: pani Sybilovičová Predbiehanie traktorov.

V reklame som počul, že krém treba použiť v prípade bolesti alebo „otoku“. Je slovo „otok“ spisovné? takto stručne sa pýta náš poslucháč a keďže po včerajšej šibačke sa možno tieto pozostatky po korbáčoch nachádzajú na podaktorých častiach ženských tiel, povedzme si so Sibylou Mislovičovou, čo teda podľa správnosti na tele máme. Otok.

Ako prežívate sviatky? „Strašne“ dobre? Možno sa budete „strašne“ čudovať, že mnoho ľudí toto nepočuje rado. A Sibyla Mislovičová im čiastočne dáva za pravdu.

Náš poslucháč Karol Michalik má problém s „fíčrom“. Myslí si, že vhodný ekvivalent je slovenské slovo črta a bol by rád, keby sme aj my v rozhlase radšej používali toto slovo pre tento umelecký žáner. Sibyla Mislovičová síce chápe, že ľudí občas hnevá priveľa anglických slov v našom jazyku, ale.... Fíčer.

Chudáci obyvatelia Slovenského či Chorvátskeho Grobu... pre Veroniku Goceljakovú sú to „Grobiani“. Aspoň tak sa o tom rozprávali doma, ale treba povedať, že našej poslucháčke to znie čudne. kto teda sú obyvatelia Grobu podľa Sibyly Mislovičovej? Obyvateľ Grobu.

Veľa vecí viem, veľa, dokážeme, veľa môžeme. Každé z týchto slov má trochu iný význam, a našej poslucháčke Viere Žužovej sa nepáči, ako sa dnes používa jedno z nich: konkrétne „vedieť“. Je v poriadku povedať „viem si to kúpiť“, „vieme k vám prísť“ a podobne? Je to nejaký neologizmus alebo iba chyba?

Pán Alexander má malý spor so synom. Syn ho totiž poúča, ako sa v slovenčine správne vyká. Teda nie – „mohla by ste“, ale „mohli by ste“. Aj v prípade ženy, aj v prípade muža. Alexandrovi sa to nevidí a robí to po svojom: neznámej žene vyká „mohli by ste“ a známej „mohla by ste“. Či tento originálny spôsob schvaľuje aj Sibyla Mislovičová, to zistíme.

Propagačné materiály a letáky môžu byť studnicou námetov pre našu jazykovú rubriku. Tak napríklad také zálohovanie: Všetci si myslíme, že za plechovku platíme zálohu, ale náš poslucháč objavil slovo „záloh“. Zaujalo ho to a posunul Sibyle Mislovičovej. Záloha, záloh.

Pozoruhodnú otázku nám do rubriky poslala Anna Sedláková: dobrý deň, muž sa žení a vyžení ženu, deti, role. Žena sa vydáva a teda............... muža, deti, role. Rada by som spoznala slovo vystihujúce tento stav.

Mnohí pri tom vedia stráviť celé hodiny a skladať a skladať. Skladáme „pucle“ alebo „pazl“? Otázka výslovnosti zaujíma poslucháča Matej Marečka a.

Každého polroka jedno sústredenie! To by mohlo pokojne byť heslo našej jazykovej rubriky, v ktorej má spojenie „budeme sa sústrediť“ svoje stabilné miesto. Napriek tomu, že Sibyla Mislovičová o tom dokola hovorí. A dnes odpovedá špeciálne jednému konkrétnemu poslucháčovi – aj povie prečo. Budeme sa sústrediť.

Poslucháčka pani Kalabová, položila Sibyle Mislovičovej otázku: „je správne slovo „pokládka“? Zaoberáme sa v práci výrobou a distribúciou zámkovej dlažby a v texte cenníka máme toto slovo...“ Či bude treba prepisovať cenník, zistíme od Jazykovedkyne.

Priateľský spor priviedol poslucháčku pani Veselovskú až k našej rubrike. Ide totiž o zvláštnosť, s ktorou naša poslucháčku nie je celkom uzrozumená, ale jej kamarát tvrdí, že to tak je: vraj podľa najnovších pravidiel slovenského pravopisu sa zámeno „nás“ môže písať s veľkým začiatočným písmenom. Napríklad – „nájdete u Nás najlepšie poradenstvo“.

V tomto príspevku načrieme do gramatiky. Budeme sa venovať zhodnému prívlastku a jeho väzbe. Je na to jednoduchý dôvod: v rečových prejavoch môžeme neraz zachytiť chybné skloňovanie zhodného prívlastku v postpozícii, čiže keď stojí za nadradeným, určovaným podstatným menom. Ukážeme si to na niektorých formuláciách vybratých z publicistických textov. Jednou.

Dnes máme pre Sibylu Mislovičovú otázku, ktorá sa objavuje priebežne, a tak si ju dnes opäť zopakujeme. Tentokrát sa na našu rubriku obrátil poslucháč Miroslav Pomajdík a rád by vedel, prečo máme „detektor“, „detekcia“ - ale „detegovať“. S tým „g“ mu to vraj znie veľmi čudne.

Dnešná odpoveď Sibyly Mislovičovej na poslucháčsku otázku nebude veľmi obšírna – nakoniec, aj otázka od Miroslava Pomajdíka je stručná: je správne „Iránec“ alebo „Iránčan“.

Predposledný marcový deň patrí všetkým lekárom – a aj naša slovenčina patrí slovu s tým súvisiacemu. Ak vás lekár lieči na diabetes, čo o živote s touto diagnózou hovorí? Život s „diabetes“ alebo život s „diabetom“? Skloňovanie tohto pojmu je poslucháčska otázka, ktorú zod.

Výrobok je schválený na použitie pre detské hračky. Výrobok je schválený pre použitie pre detské hračky. Takmer totožné vyjadrenia, ale rozdiel tu je. A správnu verziu, či sa má povedať „na použitie“ alebo „pre použitie“ by rada počula poslucháčka Jana Masárová. Na/pre použitie.

Naša poslucháčka Dana Hollá má dilemu: máme v slovenčine „žihľavu“ alebo „pŕhľavu“. Nebola by to Sibyla Mislovičová, keby do tohto názvoslovia nevniesla ešte tretí podnet týkajúci sa správneho názvoslovia – veď počúvajte. Žihľava, pŕhľava.

Veľmi zaujímavú otázku má pre Sibylu Mislovičovú poslucháčka Marta Čerkalová. Môže nám niekto niečo „vnukať“? Ak také čosi počujete prvýkrát, zrejme nie ste sami. Vnukať.

Blíži sa sezóna čerstvých paradajok, paprík z našich končín – žiadny dovoz. Možno aj to inspirovalo nášho poslucháča z Oravy, aby sa už teraz začal tešiť na dobré domáce lečo. A ešte aj s mäsom. Lenže- otázka: je správne „mäso na leči“, „mäso na leču“? Sibyla Mislovičová má tento pokrm rada tiež a ešte aj vie, ako to má byť spisovne. Mäso na leči, leču.

Náš poslucháč Andrej nám poslal otázku trochu meteorologického razenia. Môžeme sa o počasí dozvedieť od hydrometeorologického ústavu? kto nám o ňom povie – steny ústavy? alebo budova ústavu? Ako to vlastne je v takýchto prípadoch.

Postreh od poslucháčky Iveta Martinkovej natoľko zaujal Sibylu Mislovičovú, že sa mu budeme venovať na dve etapy. Píše nám: sú slová „vegeterián“ a „vegán“ zaradené v našej slovnej zásobe? Neustále mi ich korektor v počítači podčiarkuje. Začnime teda odpoveďou na otázku, aký môže mať korektor s týmito slovami problém. I. Včera sme v našej rubrike hovorili o slovách „vegetarián“, „vegán“, o ktorých naša poslucháčka Iveta Martinková nevie, či sú správne, keďže jej ich korektor v počítači neustále podčiarkuje. Od Sibyly Mislovičovej už vieme, že slová správne sú , akurát v korektore je uložený slovník, ktorý tieto slová ešte neobsahuje. Logicky je tu teda pokračovanie otázky – prečo v slovníku chudák vegán nie je? Vegetarián, vegán II.

Asi všetci poznáme slovné spojenie „nezazlievať niekomu niečo“. Poslucháčska otázka sa ale dnes týka trošku krkolomnejšieho spojenia: „nemať niekomu niečo za zlé“. Je to v poriadku? Môžeme to používať? Opýtame sa Sibyly Mislovičovej. Nemať niekomu niečo za zlé.

Náš poslucháč František sa Sibyly Mislovičovej pýta na slovo „dopredu“. Vlastne ani nevie prečo, ale nepripadá mu úplne spisovné. Zaujímavá úvaha, pretože asi väčšina z nás ho považuje za výraz, ktorý je v poriadku, ale možno naša jazykovedkyňa prinesie ešte ďalší pohľad na vec.

Tínedžer, pubertiak, mladistvý. Tri pojmy, ktoré zaujímajú nášho poslucháča Milana. Prvé dva sme už so Sibylou Mislovičovou už prebrali, ostáva nám ešte „mladistvý“. Mladistvý.

So Sibylou Mislovičovou pokračujeme v objasňovaní pojmov tínedžer, pubertiak, mladistvý. O tínedžerovi už vieme, že ho môžeme pokojne používať. Čo taký pubertiak.

Náš poslucháč Milan zrejme netušil, že svojou otázkou sa pre Sibylu Mislovičovú postará rovno o celý jazykovedný seriál. Chce by totiž vedieť, ako je to so slovenským „teenagerom“. Používa sa toto slovo najčastejšie? Je vhodný skôr „pubertiak“? A čo taký „mladistvý“? Poďme na to. Teenager.

O slovenčine s obľubou hovoríme, a rovnako radi o nej počúvame, že je to ľubozvučný jazyk. Jej ľubozvučnosť sa spája s melodickosťou dosahovanou najmä mäkkosťou spoluhlások. Prispieva k tomu aj spoluhláska ľ ako mäkký náprotivok tvrdej spoluhlásky l (vyskytuje sa aj v samom slove ľubozvučný či ľubozvučnosť). Napriek tomu, že sme na.

Keď je pokope veľa veľkých písmen, zvyčajne ide o nejakú skratku. To vieme. Podaktorí však majú problém s tým, ako ich správne vyslovovať. Necháme si poradiť . Skratka OECD.

Poslucháč Ivan nám poslal podnet zo športového sveta- či lepšie povedané diania. Alebo „diania sa“? Práve toto zvratné zámeno sa mu v tomto prípade nepozdáva. Dianie sa.

Viete, že aj také obyčajné písmeno ako „n“ môže spôsobiť dilemu – dokonca bezmocnosť pri vysvetľovaní deťom v škole? Takýto problém s „n“ – teda raz s jedným a raz s dvomi - má aj poslucháč Branislav Kudla. Prečo je raz taška „plátenná“ a inokedy „plátená“? Aby teda Branislav vedel túto záležitosť aj patrične vysvetliť, prišla na pomoc Sibyla Mislovičová. Plátenná, plátená.

Iveta Martinková poslala do našej jazykovej rubriky celé sídlisko – Vlčince. Rada by vedela, ako sa správne skloňuje: o Vlčincoch či o Vlčinciach? Vidí to tak aj tak. A Sibyla Mislovičová takisto. Skloňovanie názvu Vlčince.

V rodinách máme tatov – aj tatkov. Rovnako dedov – aj dedkov. A ak máme pri rádiu poslucháčov Stelu a Matúša, pomôže im Sibyla Mislovičová s otázkou, na ktorej sa nevedia zhodnúť: pre Stelu je slovo „tatko“ trochu hrubšie ako tato. Matúš to tak nevidí. A ako to vidí jazykovedkyňa? Tato, tatko.

Nedávno som sa začul, že sa niečo bude „zrušovať“. Vôbec mi to nejde do uší. Nie je to omyl? – otázka od poslucháča smeruje k Sibyle Mislovičovej, ktorá o slove „zrušovať“ súdi toto. Zrušovať.

Poslucháčka Katka má kozmetický problém. Dokonca kvôli tomu písala do dotyčnej kozmetickej firmy. Ešte, že ho zvládne vyriešiť Sibyla Mislovičová. Katka nie je stotožnená so slovami v reklame na kozmetický produkt, kde zaznie – Nemá to byť „radi“, keďže ide o vykanie? Rada by ste si.

V jazykovej rubrike ideme do sveta áut. Nášho poslucháča pána Košťála zaujíma správne vyslovovanie slova „SPORTAGE“. Na Slovensku je to „Sportidž“ ale v Česku napríklad „Sportáž“. Tak ako? – pýta sa Sibyly Mislovičovej. Vyslovovanie slova SPORTAGE.

Čísla vedia narobiť zmätky. A keď sa spoja s eurami, ešte viac. Takéto spojenie má pre Sibylu Mislovičovú poslucháčka Katarína Škúreková, ktorá by rada vedela, ako sa správne povie: 28,43 eura alebo 28,43 eur. Prikláňa sa k prvej verzii. A naša jazykovedkyňa.

Dobrý deň, poprosím o vysvetlenie, či oslovovanie pani prezidentky v niektorých médiách „Čaputová“ je hodné jej funkcie. Budú to dva roky, čo ma to vždy nasrdí a zdvihne tlak. Takto nám to napísala poslucháčka Jana Luptáková a Sibyla Mislovičová bez zdvihnutého tlaku odpovedá. Oslovenie „Čaputová“.

V médiách teraz rezonuje tému konfliktu na Ukrajine, a niečo podobné občas dostane aj do našej jazykovej rubriky. Napríklad otázka od poslucháča Mariána z Prievidze. Pred časom zachytil titulok „Na protestantov strieľali z guľometov“. Išlo však o demonštrantov protestujúcich v Kazachstane. Je teda správne použiť slovo „protestanti“, keď sa hovorí o protestujúcich? Odpoveď Sibyly Mislovičovej vás možno v jednej veci prekvapí. Protestant, protestujúci.

Sú slová, ktoré možno nechtiac spopularizujú polici. Jedno z nich si všimol aj poslucháč Ivan Handrlica a je to slovo „holt“. Ako píše - zhruba tuším jeho zmysel, ale je spisovné? . Holt.

Počul som, že funguje niekoľko „mýtusov“. Nemá to byť „mýtov“? Pýta sa poslucháč Peter Lavo a Sibyla Mislovičová to povie hneď na úvod.

Raz ideme do Talianska, inokedy na Ukrajinu.. Prečo je raz predložka „do“ a potom „na“? Takýto cestovateľsko gramatický problém má poslucháčka Ľubica Turčeková a spoločne ho vyriešime s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou.

Píšeme odborné články, odporúčania a prednášky a občas sa škriepime, kto má pravdu... takto nám napísala poslucháčka pani Penesová. Jablkom sváru sú v tomto prípade termíny „nadhmotnosť“ a „nadváha“. Ktorý výraz je správny? . Nadhmotnosť, nadváha.

Dnes si zoberieme na mušku predložky. Otázka pre Sibylu Mislovičovú znie, či ich môžeme nechať na konci riadka. Predložky na konci riadka.

Andrea Mazúrová nám píše: hovorí sa „sťažujem sa“ alebo „sťažujem si“? Ani jedno z toho naša poslucháčka robiť nemusí, pretože Sibyla Mislovičová neodložila jej podnet nabok, a na stručnú otázku má stručnú odpoveď.

Píšeme odborné články, odporúčania a prednášky a občas sa škriepime, kto má pravdu. Takto nám napísala poslucháčka pani Penesová. Jablkom sváru sú v tomto prípade termíny „nadhmotnosť“ a „nadváha“. Ktorý výraz je správny? . Nadhmotnosť, nadváha.

Keď sa podarí dobrý biznis, je to fajn. Tak si ešte upresnime, ako sa to v slovenčine píše, pretože tak znie poslucháčska otázka pre Sibylu Mislovičovú.

Nikto z nás na vlastne koži nezaži niečo, čo bolo pred 300 rokmi – môžeme však „tristé“ výročie niečoho. Aspoň takto to naša poslucháčka pani Bednáriková počula v médiách. Trochu sa jej to nezdá a Sibyla Mislovičová to aj potvrdí. Trojstý, tristý.

Veľmi milú otázku nám dnes poslal 66ročný poslucháč Ivan Boroš. Rád by vedel, aké i má napísať, keď ide o spojenie „som mladý a sexi“. Sibyla Mislovičová sa celkom pobavila ale aj ponúkla správnu odpoveď.

Keďže dnes je na olympiáde na programe hokej, aj otázka pre Sibylu Mislovičovú má hokejový charakter. „jako hrajeme hokej“.

Napísal nám trochu rozhorčený poslucháč Milan Turinič. Vraj – načo je nám slovenčina, treba ju zrušiť, veď do nej ťaháme samé anglické výrazy. Ako napríklad „booster“. Čiže posiľňujúca očkovacia dávka. A sibyla Mislovičová nášho poslucháča chápe. Booster.

Dnes si musíme zopakovať jednu základnú vec: ako sa správne vyslovuje slovíčko „tie“? Naša poslucháčka Silvia Kobelová to vie, len to neustále počúva nesprávne. Stále teda platí, že sa to má vyslovovať tvrdo.

Od Antona Bednárika máme tip na čechizmus, ktorý sa celkom udomácnil aj u nás. Tak sa pozrime, či ho Sibyla Mislovičová vezme na milosť.

Popri domácich slovách významnú časť slovnej zásoby slovenčiny tvoria prevzaté slová. Spomedzi nich sú početne zastúpené slová grécko-latinského pôvodu. Mnohé z nich sa používajú ako odborné výrazy. Pre tých z nás, ktorí sme už neabsolvovali kedysi povinnú stredoškolskú latinčinu, môžu niektoré takéto slová spôsobovať pravopisné problémy.

Slovenčina nám vie pripraviť všakovaké výzvy – napríklad, ak by sme chceli povedať, že niečo je veľké ako päť našich krajín. Ako by to malo byť – päť Slovensk? . Päť Slovensk.

V slovenčine máme slová, ktoré na prvé počutie – a možno aj na dvadsiate – neznejú práve spisovne. Náš poslucháč ich postupne smeruje Sibyle Mislovičovej.

Nevšedný jazykový problém trápi poslucháča Ladislava. Keď počuje, že rozpočet treba „navýšiť“, hneď zauvažuje, ako je to v opačnom prípade: môžeme rozpočet „ponížiť“? Nepredpokladá, že by toto Sibyla Mislovičová odobrila, ale aj tak je zvedavý na odpoveď. Navýšiť, ponížiť.

Keď je v slove mäkké „ľ“, automaticky máme pocit, že musí byť spisovné. Našu poslucháčku Etelu však ani prítomnosť tohto písmena nepresvedčila a má pochybnosti, či je slovo „cmúľať“ spisovné. Uvidíme, čo povie jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Cmúľať.

Ak už teraz uvažujete nad dovolenkou a prezeráte si ponuky, možno vám príde vhod dnešná jazyková rubrika. So Sibylou Mislovičovou ideme pátrať, ako máme chápať, keď je dieťa do šesť rokov a keď je dieťa od šesť rokov.

Keby sme to v slovenčine mali ako v angličtine, nemuselo by nás trápiť správne vykanie. To naše je trošku komplikovanejšie – poslucháčka Etela veľmi často počúva tvar „bol ste tam?“ Je to tak správne?

Kedysi sme s dvojkolesovými dopravnými prostriedkami nemali problém. Všetci sme „bicykle“. Dnes však máme už aj „e-bajky“. Ako vyslovovať „e“ na začiatku? A ako to celé správne napísať? Cyklistom poradí Sibyla Mislovičová. E-bike.

Naša poslucháčka pani Petra by bola rada, keby Sibyla Mislovičová vysvetlila rozdiel medzi interpunkciou a diakritikou. Niekedy má pocit, že ľudia si to pletú. Tak sa na to pozrime. Interpunkcia, diakritika.

Urobiť niečo po rokoch je v poriadku. Urobiť niečo po „desiatkoch rokoch“ – to je tiež v poriadku? Náš poslucháč Ladislav má na mysli gramatickú stránku takého slovného spojenia. Odpovie mu Sibyla Mislovičová. Po desiatkach rokoch.

Email, tunel. Čo môžu mať tieto dve slová spoločné? Podľa poslucháčky Marty by to mohlo byť skloňovanie. Končia sa rovnako, takže by sme asi mohli povedať rovnako – o emaile, o tunele. Vidí to tak aj Sibyla Mislovičová? O emaile, o tunele.

Dnešný poslucháčsky tip máme od pani Nataše, ktorá napísala pani Sibyle. A pani Sibyla Mislovičová teraz pani Nataši povie, ako je to so skloňovaním slova „pani“. Je totiž rozdiel, keď je to pani s menom a keď je to pani bez mena. Skloňovanie slova pani.

Je super, keď je niečo atraktívne, napríklad vysielanie a ešte lepšie, keď je to „viac atraktívnejšie“. Toto začula poslucháčka Ivana a nedalo jej to, aby sa neopýtala Sibyly Mislovičovej: môže byť niečo „viac atraktívnejšie.

Raz tak – inokedy taký. Ako sa správne používajú tieto dve slová, ktoré sú odlišné iba v jednom písmene? Ujasniť by si to chceli žiaci, ktorí napíli Sibyle Mislovičovej a ona veľmi rada odpovie.

Náš poslucháč Emil si prečítal, že „v tančiarniach bývala dobrá zábava“. S tým niet prečo nesúhlasiť, až kým sa nezamyslíme nad slovom v „tančiarniach“. Ani Emilovi sa to nezdá a Sibyla Mislovičová mu dáva za pravdu. V tančiarniach.

Keď sa človek začíta alebo započúva do mediálnych správ, nemusí mať práve pocit veľkého optimizmu. Najmä, keď sa dozvie, aké obdobie prekonávame. Jedna z našich poslucháčok posunula takéto vyjadrenie na posúdenie Sibyle Mislovičovej.

Profesia, ktorá sa zaoberá ľudskými zdrojmi, je personalista. To vie aj naša poslucháčka – nevie však, či sa má správne povedať „personalista“ alebo „perzonalista“. Sibyla Mislovičová to vie a povie. Personalista.

Na hodinách geometrie treba mať pripravené pomôcky.. Možno aj nejaké merítko. Sú to ozaj správne pomôcky? Poslucháčsku otázku zod.

Jeden z našich poslucháčov nie je spokojný s tým, ako sa veci občas skracujú. Napríklad, že policajti sledujú „alkohol za volantom“. Je naozaj problém povedať to tak, aby slovné spojenie malo logiku? Pýta sa Sibyly Mislovičovej, ktorá to vidí takto.

Neustále vidím všelikde napísané „päť krát“, „niekoľko krát“ osobotne, ako dve slová. Je to v poriadku? Znie poslucháčska otázka.

Keď Sibyla Mislovičová uvidela jednu z otázok do slovenčiny, okamžite jej napadlo, či nám ju poslucháč neposlal v súvislosti s nedávnym Silvestrom. Otázka totiž znie: je správne „vracať“ alebo „zvracať“? Vracať alebo zvracať.

Raz svojím inokedy svojim. Raz iba bodka nad i inokedy dĺžeň. Máme viacero poslucháčskych otázok na túto téme, tak na všetky naraz od. Svojim, svojím.

Aj minulý rok náš život ovplyvňovala pandémia. O jej prieniku do nášho jazyka sme v Quarku písali niekoľkokrát: v príspevku o slove koronavírus, o správnom pomenovaní ochrany pred infekciou rúško či o hovorovom názve mobilných odberových miest momka, vytvorenom z iniciálovej skratky MOM. V tomto príspevku si povieme o čítaní.

Kedy a keď. Dve krátke slovíčka, ktoré sa tak trochu podobajú a možno preto ich občas používame, ako sa nám zachce. Kedy sa však také „kedy“ vo vete nehodí, . Kedy a keď.

Skratka je jedna z tých, ktorú máme v slovnej zásobe v dôsledku pandémie. A práve k tejto skratke nám poslal podnet poslucháč Martin Bednárik, ktorý zaujal aj Sibylu Mislovičovú. Ide o trochu problematické písmeno P v tejto skratke.

Väčšina z nás je klientom nejakej banky, aj poslucháčka Katarína Miháliková. Viackrát sa už ale stretla s dvojakým označením zóny pre klientov: „klientska“ aj „klientská“? Tak teda s dĺžňom či bez? Dilemu vyrieši Sibyla Mislovičová. Klientska, klientská zóna.

V meste sú námestia, to je bežné. Ale v dedine? Táto otázka zamestnáva poslucháča Ľuboša Šafára, ktorý by sa nebránil pomenovaniu „návsie“ a v rámci pestrosti spomenul aj slovo „nádedinie“. Odobrí niečo z toho Sibyla Mislovičová? Námestie v dedine.

2021

Je tu posledný deň v roku a s ním aj posledná slovenčina v roku – týkajúca sa posledného dňa v roku. Poslucháčska otázka znie – želáme vám veselého Silvestra alebo veselý Silvester? A Silvester s malým alebo veľkým s? Sibyla s veľkým S – teda Sibyla Mislovičová – tu má odpoveď.

Tri písmená, ktoré sa stali bežnou súčasťou nášho jazyka –. Ako túto skratku vyslovovať, je dnešná poslucháčska otázka.

Poslucháč Maroš Kamenský načrel so svojou otázkou do nových slovných spojení, ktoré nám priniesla doba.. Máme vôbec také aj z jazykového hľadiska? Povie Sibyla Mislovičová. Esenciálne obchody.

Dnes si v našej rubrike zakúrime alebo zatopíme? Naša poslucháčka Alena doma kúri, ale už aj v správach počula o „topnej“ sezóne. Sibyla Mislovičová vyberie to správne slovo. Kúriť, topiť.

Naša poslucháčka Gizela Morávková sleduje televízne spravodajstvo a neunikne jej, ak sa niečo povie nesprávne. Preto ju zarazilo, že v novinách odznelo slovo „kupcovia“. Dokonca dvakrát. Hádam postačí, keď sa k tomu Sibyla Mislovičová vyjadrí jedenkrát.

Keď sa v médiách hovorí o nejakom trestnom čine, často sa používa spojenie – „mal spáchať to a to.“ Nemyslím si, že to je správne – hovorí poslucháč Vladimír Bella a bol by rád, keby to nejaká autorita uviedla na pravú mieru. Sibyla Mislovičová je hádam autorita dostatočná. Mal spáchať trestný čin.

Kedy varíte vianočnú kapustnicu? Dnes je ten správny deň, aby pekne vyzrela? A čo do nej dáte – huby alebo hríby? Dúfame, že Sibyla Mislovičová dobre poradí aj poslucháčke Anne Gáfrikovej. Huby alebo hríby.

Najskôr sa človek vyvíja, potom sa môže rozvíjať. Ako správne pomenovať takýto rozvoj, chce vedieť poslucháčka Zuzana Krajčírová. Poradí jej Sibyla Mislovičová. osobnostný rozvoj.

Od pondelka do piatka vysielame našu jazykovú rubriku. Alebo - od „pondelku“ do „piatku“? Je na konci slov pondelok a piatok a alebo u? Pre Alojza Straku má odpoveď Sibyla Mislovičová. Od pondelka do piatka.

Markéta Kubíková je naša poslucháčka, ktorá si potrebuje upresniť rod čistiaceho prostriedku. Keď jej niekto povie „podaj mi, prosím, tú Jar“ , malo by to podľa nej byť „podaj mi, prosím, ten Jar“. Je to predsa čistiaci prostriedok mužského rodu. Tak si teda tieto rodové nejasnosti vyjasnime so Sibylou Mislovičovou. Tá Jar, ten Jar.

Dnes budeme v jazykovom okienku stupňovať. Nie však napätie, ani stres. Pozrieme sa so Sibylou Mislovičovou na stupňovanie jedného druhu prídavných mien. Poslucháčka Eva Lacková by rada vedela, či sýty môže byť „sytší“.

Je tu čas pečenia – melieme orechy, vážime múku a cukor, otvárame poháre s marmeládou? Džemom? Lekvárom? Tak toto je vážna vec a musíme si to so Sibylou Mislovičovou náležite vyjasniť. Len či. marmeláda, lekvár, džem.

Ženy majú dnes na výber: svoje priezvisko môžu používať v ženskej aj mužskej podobe. S možnosťou voľby však prichádzajú aj komplikácie. Preberieme si ich so Sibylou Mislovičovou. prechyľovanie ženských priezvisk.

V slovenčine už máme slovo „kouč“. Kde však ostala žena, ktorá má takéto poslanie? Je aj ona „koučom“? Pýta sa náš poslucháč a Sibyla Mislovičová odpovedá.

Žiadne „snažiť sa“ - v spisovnej slovenčine sa môžeme iba „usilovať“ . Možnbo ste už aj v stretli s takýmto názorom, podobne ako naša poslucháčka Darina. Je potrebné slovo „snažiť sa“ vypudiť z nášho jazyka? . snažiť sa, usilovať sa.

Môžeme si kúpiť auto, ktoré nebolo „búrané“? Pýta sa nás poslucháč, ktorý ši všimol inzerát v tomto znení. Sibyla Mislovičová to s búranými autami vidí takto. Búrané auto.

Priezvisko Tiso nie je na Slovensku neznáme, zjavne ale môžu byť problémy s jeho skloňovaním. Kým sa k tomu ale dostaneme, Sibyla Mislovičová ponúka rýchly výklad správneho skloňovania rôzne zakončených mien.

Dobrá rada na zlato – to platí aj pre spisovnú slovenčinu. Hoci sme to už párkrát so Sibylou Mislovičovu rozoberali, opäť máme podnet, tak ideme robiť poriadky s „radmi“ a „radami“.

Médiá sú pre našich poslucháčov veľkým zdrojom inšpirácie – aj čo sa nesprávneho používania nášho jazyka týka. Dnes si z jednej reklamy požičiame vetu: Záleží nám, aby ste boli spokojní. Našej poslucháčke sa to nezdá. Oprávene? Zistíme . záleží nám, aby.

Podnetom na náš príspevok bola veta zachytená v éteri Deje sa to aj v našich susedských krajinách. Pozastavili sme sa v nej nad slovným spojením v susedských krajinách. Rozhodli sme sa posvietiť si na jeho používanie v jazykovej praxi, a tak sme nazreli do textového korpusu Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra.

V poslednom čase si všetci želáme hlavne zdravie. Môžeme si na to zdravie aj pripiť. Ako to však urobiť správne: „na zdravie“ alebo „nazdravie“? Sibyla Mislovičová sa pozrie na gramatiku aj na etiketu.

Desatinné miesta môžu robiť problémy v matematike a ešte aj v slovenčine. Stále sa opakujúci poslucháčsky podnet opäť raz zopakujeme so Sibylou Mislovičovou. Desatinné čísla.

Decembrové noci sú chladné, teplé pyžamo sa hodí... alebo teplá pyžama? Máme viacero otázok tohto typu, tak ich Sibyla Mislovičová všetky zhrnie do jednej odpovede. Pyžamo, pyžama.

Poslucháčka Katka z Borského Mikuláša má dôvod napísať Sibyle Mislovičovej, pretože sa týka jej bydliska. Z obecného rozhlasu pravidelne počuje, že niečo sa deje v „Borskom Petre“, čo je časť Borského Mikuláša. Katka si ale myslí, že by to malo byť v „Borskom Petri“. Tak čujme, či má pravdu poslucháčka alebo obecný rozhlas. v „Borskom Petre“.

Z Tatier nás pozdravuje poslucháč Karol a píše: prosím, aby ste usmernili dopravný servis, keď informuje o situácii na cestách, že bratislavský most sa volá „Lafranconi“ a nie „Lanfranconi“. Čo na túto výčitku hovorí Sibyla Mislovičová? Most Lafranconi.

Keď ideme niekam cvičiť a máme robiť „kliky“, je to správne? pýta sa naša poslucháčka. Ak človek vládze, nech ich robí koľko chce - Sibyla Mislovičová si však na to namiesto športového posvieti z gramatického hľadiska. Kliky.

Naša poslucháčka Edita je nahnevaná, ako sa všelijako nivočí naša spisovná slovenčina a hneď má pre jazykovedkyňu Sibylu Misovičovú podnet: predávame káble, kotle, regále... toto sa poslucháčke nepáči, má to podľa nej byť „kábly, kotly, regály“. Veď skloňuje podľa vzory dub. Je to naozaj tak.

Veľmi často vás v našom jazyku trápia všelijakí jazykoví „prišelci“. Napríklad taký „muffin“. Alebo dnes už „mafin“? Ak ich práve pečiete, máme pre vás so Sibylou Mislovičovou na doplnenie aj správny pravopis.

Keď chceme, aby niečo bolo menšie – zmenšíme to. Alebo v opačnom prípade vieme niečo zväčšiť. Ako je to ale s hrúbkou? Zaujímavú poslucháčsku otázkou zod. Urobiť hrubším.

Ísť si oddýchnuť do kúpeľov je veľmi príjemné a niekedy celkom postačia dve hodinky v zariadení, ktorému hovoríme wellness. Otázka znie, či je toto slovo už nejako poslovenčené? Po odpoveď ideme za Sibylou Milsovičovou. wellness.

Náš poslucháč Peter Ivanič je evidentne pozorným poslucháčom predpovede počasia. Často v nej počúva, čo nastane po „rozpustení rannej hmly“. Vôbec sa mu to nepáči a bol by radšej keby meteorológovia hovorili o „rozplynutí hmly“. Má či nemá pravdu:.

V dnešnej jazykovej rubrike bude cenzúra. Iba gramatická poslucháčska otázka pre Sibylu Mislovičovú sa týka človeka, ktorý túto profesiu vykonáva. cenzor, cenzorista.

Sú slová, s ktorými sa stretávame už dlho, ale stále nemáme istotu, ako ich máme správne napísať. Jedno si zoberie do parády Sibyla Mislovičová. 102111170620;.

Nemusíte byť ani športový fanúšik a dnešná poslucháčska otázka, či presnejšie odpoveď na ňu, vám môže objasniť gramatický problém, s ktorým sa stretávame často. Mnohí nevieme, či je správne „zahraný“ alebo „zahratý“ zápas. Čo nám ? Zahraný, zahratý.

Naša poslucháčka pani Kleinová má slovenčinu ako svoju záľubu a keďže sa v nej vŕta, všeličo ju sem tam prekvapí. Napríklad jedno geografické pomenovanie. Poslucháčka má otázku a Sibyla Mislovičová má odpoveď. Hronecký, Hrončiansky.

Zátvorky a bodky. To je to, čo robí starosti našej poslucháčke pani Kleinovej. S pomocou Sibyly Mislovičovej to vyriešime.

Trošku medicínskej atmosféry si doprajeme v dnešnej rubrike. Slovo „placebo“ zaujíma našu poslucháčku: máme „placebový efekt“ alebo „placebo efekt“? Sibyla Mislovičová síce nie je lekárka, ale doktorka áno, takže odpoveď jej nerobí problém: placebo.

Poslucháč Adrián má problém s trávením. Ale iba v gramatickej podobe. Ako sa správne povie, keď niekto trpí na celiakiu: je „celiatik“ alebo „celiakik“? Odpovedá Sybila Mislovičová. Celiatik.

Lomeno? Lomené? Lomka? Poslucháčka Katarína má zmätok pri výbere správneho výrazu v súvislosti s číslami. Poriadky spraví Sibyla Mislovičová. Lomka, lomené.

Pár týždňov dozadu sa v Bratislave odštartovala výstavba jedného z najdrahších projektov na Slovensku. Niečo sa vám na tejto vete nepozdáva? Máte pravdu. V citovanej vete sa nevhodne použila v časovom význame príslovka dozadu. Nevhodne preto, že príslovkou dozadu sa v slovenčine vyjadruje miestny význam. Tak sa charakterizuje.

Poslucháčovi Ondrejovi chodí po rozume smrť. Konkrétne tá, okolo ktorej vzniklo slovné spojenie „kým nás smrť nerozdelí“. Akosi to Ondrejovi nesedí – ako píše: „veď smrť nás pred rozdeľuje.“ Spojili sme sa so Sibylou Mislovičovou, aby k tomu zaujala stanovisko. kým nás smrť nerozdelí.

Práve som v správach počul, že ktosi je spájaný s „Krymským Jarom“. Netuším, kto to je. Takto trochu ironicky nám napísal poslucháč Jaroslav a Sibyla Mislovičová veru hneď pochopila, kam tým mieri. Tak si toho Krymského Jara predstavme. Krymský Jaro.

Vďaka poslucháčovi Matejovi Masárovi sa dnes povŕtame v právnickej terminológii. Matej má totiž výhrady voči slovnému spojeniu „v legislatíve je uvedené“. Nemalo by to byť „v právnom predpise je uvedené“? Podľa Mateja legislatíva predstavuje proces tvorby právnych predpisov. Tak – ak ste už v tomto názvosloví úplne stratení, z bludiska nás vyvedie jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová.

Pre niekoho z vás môže byť dnešná otázka nepochopiteľná – veď predsa vieme, ako sa stupňuje prídavné meno „ťažký“. Možno si to myslia aj tí, ktorí povedia „ťachší“. Našej poslucháčke to trhá uši. A právom – hovorí Sibyla Mislovičová. Ťachší.

Poslucháčka Beata Kopilcová sleduje, čo sa deje „na vláde“. A práve preto má otázku pre Sibylu Mislovičovú. Rokovať „na vláde“.

Ak máte cez víkend nejakú oslavu, možno máte pre oslávenca pripravený darčekový kôš alebo darčekovú poukážku. Dnešná poslucháčska otázka pre Sibylu Mislovičovú je veľmi špecifická: môžem dať k 50. narodeninám „darčekovú poľovačku“? Darčeková poľovačka.

Jedna bodka, druhá bodka, tretia bodka a treba ešte aj štvrtú? Znie poslucháčska otázka. Ako veľmi „bodkovaný“ má byť záver vety v takomto prípade?

Každý pretekár je rád, keď zvíťazí. A poslucháč Jano Budzák bude rád, keď mu Sibyla Mislovičová vysvetlí, či pretekár „víťazí časom“ alebo „víťazí s časom“.

To, že pri tykaní aj vykaní by sme v korešpondencii a tým sa myslí aj mailová alebo smsková – mali písať veľké písmeno „T“ a „V“ nás už Sibyla Mislovičová, dúfajme, naučila. Často sa ale stretáva s otázkou, či veľké V píšeme aj v prípade, keď oslovujeme viacerých. Dnes to chce vedieť napríklad aj poslucháč Václav Wicher. Oslovenie viacerých a veľké V.

Z rozprávky rovno do našej jazykovej rubriky – tak by sme v tejto chvíli mohli nazvať púť rozprávkovej postavy. Náš poslucháč Juraj Lukáč totiž píše niečo o tejto rozprávke a nie je si istý, ako má správne meno hlavnej hrdinky napísať: Červená Čiapočka alebo? Teda s akým „č“ slovo „čiapočka“? Poradí Sibyla Mislovičová. Červená čiapočka.

Autorka: Ivana Ilgová; Foto: PIXABAY/Jirreaux.

Keď mám niečo k dispozícii, mám to „poruke“ alebo „po ruke“ ? Píšeme to spolu alebo oddelene? Na poslucháčsku otázku nie je ťažké odpovedať – veď máme poruke Sibylu Mislovičovú.

Keď je niečo z gumy, je to „gumové“ alebo „gumené“? Odpoveď na túto otázku bude stručná, ale Sibyla Mislovičová má k tomu obšírnejší dodatok.

Do dnešnej jazykovej rubriky sa zatúlala gramatická „stálica“ – kedy poviem „oň“ a kedy „oňho“? A takisto „preň“ a „preňho“? Zopakujeme s to so Sibylou Mislovičovou.

Dnes si omakáme slovo demokracia. Toto odznelo v éteri jedného rádia a zachytilo to ucho poslucháča, ktorý sa trochu začudoval – a rovno ako podnet poslal Sibyle Mislovičovej. V našej jazykovej rubrike ideme teda „omakávať“.

Vo svete sú všelijaké „ítka“ – ale nie všetky sú spisovné. Tak napríklad „lomítko“. Patrí do spisovnej slovenčiny? Otázka pre Sibylu Mislovičovú.

Poslucháč Anton Bednárik má pre Sibylu Mislovičovú trochu netypickú otázku: je vhodné žene povedať „vzmuž sa“? Nemalo by tam byť niečo neutrálne, prípadne ženský ekvivalent „vzžeň sa“.

V slovenčine máme „stálice“ , ktoré môžeme v našej jazykovej rubrike opakovať v pravidelných intervaloch a opäť sa k nám dostanú ako podnety. Tentokrát od poslucháčky Janky, ktorá upozorňuje, že ísť „pre niečo“ sa v našom jazyku stále hojne vyskytuje. Tak si to so Sibylou Mislovičovou opäť raz zopakujme. Ísť pre niečo.

Náš poslucháč Viliam si v tlači prečítal, že mladé ženy v Ázii sú neraz „objektami trestných činov“. Nepáči sa mu to – nielen obsah samotnej informácie – ale ani slovo „objektami“. Nie je tam niečo navyše? . Objektami.

Dnes máme v jazykovej rubrike veľmi špecifické slovo. Poslucháč Ján Grác by už rád raz a navždy vyriešil milý rodinný spor so svojim strýkom a predmetom ich sporu je slovo „chtíč. Pre Jána je to bohemizmus a pre strýka „slovenské slovo ako bič“. Kto podľa Sibyly Mislovičovej vyjde z tohto súboja víťazne.

Na Svetový deň vajec sa nám vajíčko zatúlalo aj do jazykovej rubriky. Sibyla Mislovičová si totiž všíma, že sa ľuďom celkom často pletú pojmy „bielok“ a „bielko“. Čo teda máme vo vajíčku, ak to chceme povedať správne.

S otázkou poslucháča Petra Sitára sa vrátime k návšteve pápeža Františka. Peter čítal v tlači vetu „poznáme miesto, kde bude pápež prespávať“. A má s tým trochu problém – teda so slovom „prespávať“ v súvislosti s pápežom. A Sibyla Mislovičová aj tuší, prečo... Prespávať.

Náš poslucháč Ján dnes jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú inšpiroval na priam filozofické zamyslenie sa nad spôsobmi, akými začíname mail. Je v poriadku písať na začiatku „Dobrý deň, všetci“ alebo „Ahojte, všetci“? Jazykovedkyňa to vidí takto. Oslovenie „Dobrý deň, všetci“.

Ak posielam viacerým ženám mail a chcem im vyjadriť úctu, je správne použiť oslovenie „dobrý deň, Dámy“ – teda slovo „dámy“ s veľký D? Pri tejto otázke Sibyla Mislovičová najskôr skonštatovala, že. Oslovenie „Dobrý deň, Dámy“.

Nedávno sme v našej jazykovej rubrike rozoberali slovo „smoothie“ a dnes vo výžive pokračujeme – a to doslova. Poslucháčska otázka znie, či je „nutričný“ to isté ako „výživový“. Tu je odpoveď nie od výživovej, ale jazykovej poradkyne Sibyly Mislovičovej. Nutričný a výživový.

V minulom čísle sme sa venovali iniciálovým skratkám, ich výslovnosti a skloňovaniu. V tomto príspevku sa pozrieme bližšie na ich rod. S rodom súvisí výber prídavných mien, príčastí i časovanie slovies v minulom čase, s ktorými sa skratky spájajú. Kľúčom na určovanie rodu iniciálových skratiek býva nadradené slovo zloženého názvu, z ktorého je.

Dnes sa bežne používa slovo „smoothie“. Ako sa skloňuje? Akého je rodu? Vďaka takejto poslucháčskej otázke máme dnes jazykovú rubriku plnú vitamínov. Než sa Sybila Mislovičová pustí do gramatiky, cíti potrebu ešte toto slovo objasniť.

Nie je to nič príjemné, ale určite ste už niektorí zažili – spazmus. A ak ste túto skúsenosť niekomu popisovali, hovorili ste o „spazmuse“ ? Či to je takto správne . Spazmus.

Timea, Dáša, Mariša, Táňa. Tieto dámy spôsobujú starosti nášmu poslucháčovi – nevieme, či aj v živote, ale v gramatike áno. Poďme ich správne vyskloňovať so Sibylou Mislovičovou. Skloňovanie mien.

Chcel by som pani Sibylu Mislovičovú poprosiť o vysvetlenie slovesa „sprofanovať“. Ako mám rozumieť spojeniu, že „pojem národ sa u nás sprofanoval“? Poslucháč sa pýta - naša jazykovedkyňa vysvetlí.

V jazykovednej rubrike to miestami môže vyzerať ako v maskérni: nedávno sme so Sibylou Mislovičovou preberali slovo „maskara“ a dnes pokračujeme v skrášľovacej procedúre. Keď si líčime tvár, dávame si „make-up“ alebo „mejkap“? Mejkap.

Mnohé ženy ju dôverne poznajú a používajú. Otázka znie, či známu „špirálu“ môžeme už správne nazývať aj „mascara“. Kozmeticko – gramatickú otázku zod. Mascara.

Medzi stálice našej jazykovej rubriky patria aj otázky týkajúce sa priezvisk. Dnes sa na Sibylu Mislovičovú obracia poslucháč Jozef Klein, konkrétne s otázkou, ako má správne vyzerať nápis na náhrobnom kameni: rodina Kleinova alebo rodina Kleinová – teda s dlhým á.

Pri hľadaní istého typu látky som na internete našla spojenie „počesaný úplet s elastanom“. Je slovo „počesaný“ v tejto súvislosti v poriadku? Otázku od poslucháčky si vzala do parády Sibyla Mislovičová.

Je dosť možné, že so slovom, na ktoré sa dnes pýta jeden poslucháč, ste sa ešte nestretli. je totiž veľmi špecifické a zatiaľ nevieme, či spisovné. Poďme si teda „knipel“ najskôr predstaviť so Sibylou Mislovičovou. Knipel.

Každý deň má svoj dátum – ako ho správne napísať? Na to sa pozrieme s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou.

Niekedy máme isté pochybnosti pri slovách, pri ktorých by sme nemuseli. Tak napríklad sloveso „napomáhať“. Je nám jasné, že „napomáhame niečomu“, ale poslucháč Oliver sa pýta, či by to náhodou nemalo byť „napomáhame niečo“. Znie to čudne, ale ako , nie je to až taká čudná otázka. Napomáhať niečo alebo niečomu.

Naša jazykovedkyňa má fanúšika – poslucháča Mira Hudžíka. Ten by možno nedbal, keby si so Sibylou Mislovičovou sadli na vínko a rozoberali zákonitosti spisovnej slovenčiny. Či sa tak stane, je otázne – dovtedy si aspoň Miro môže ujasniť, ako je to s tým vínkom: sú „dve deci“ alebo „dva deci“.

Ideme do Banky! Nie vybrať si peniaze – ideme so Sibylou Mislovičovou nájsť správnu odpoveď na otázku poslucháča Miroslava: kto je obyvateľ a obyvateľka obce „Banka“? Obyvateľ obce Banka.

Keď nám v mysli hlodá červík pochybností a ide o slovenčinu, stačí sa obrátiť na našu jazykovedkyňu. Tak, ako to urobila aj naša poslucháčka, ktorej sa zdá, že v škole sa učili písať slovo „nežiadúci“ s dlhým u. A teraz je to inak. Nežiadúci.

Ideme do Banky! Nie vybrať si peniaze – ideme so Sibylou Mislovičovou nájsť správnu odpoveď na otázku poslucháča Miroslava: Kto je obyvateľ a obyvateľka obce „Banka“? s pravidlami slovenského praavopisu v rukách: Obyvateľ obce Banka.

Skratky sú prostriedkom na zhutnenie textu. Najčastejšie bývajú zostavené zo začiatočných písmen viacslovných pomenovaní (akciová spoločnosť – a. s., hrubý domáci produkt – HDP, North Atlantic Treaty Organization – NATO), ale môžu vzniknúť aj zo skupín písmen alebo slabík (Tatranský národný park – TANAP), prípadne.

Podľa množstva podnetov, ktoré chodia do našej jazykovej rubriky, je evidentné, že sa naši poslucháči „potýkajú“ s rôznymi nejasnosťami. Poslucháčka Mária už asi vie, že sa ideme venovať jej otázke, či je sloveso „potýkať sa s niečím“ v poriadku. . Potýkať sa s niečím.

Naša poslucháčka Mária Kováčová počula vo vysielaní slovné spojenie „ortodoxný záhradkár“. Keďže je to neobvyklé, rada by počula názor, či záhradkár môže vôbec byť ortodoxný. Ortodoxný záhradkár.

Našim poslucháčom občas chodia po rozume nevšedné otázky, ktoré prináša život a zaujmú Sibylu Mislovičovú pre ich nevšednosť. Tak napríklad poslucháč Anton Bednárik: keďže má dospelú dcéru a žiadne vnúčatá, môže byť „bezvnuký“, alebo bezvnúčatný? 102109080521;.

Vo vysielaní zaznelo – ceny energií zdražejú. Toto si všimol náš poslucháč Michal Furík a podotýka, že cena predsa nemôže zdražieť, ani zlacnieť. Sibyle Mislovičvej neostáva iné, ako s ním súhlasiť. Ceny energií zdražejú.

V našej rubrike sa vrátime o pár dní dozadu: je správne nazývať 1. september „Nový školský rok“ – teda s Veľkým N? Podobne ako 1. január je Nový rok? Poslucháč Ján Kováč sa pýta Sibyly Mislovičovej. Nový školský rok.

Niektoré tipy od našich poslucháčov sú naozaj pozoruhodné. Tak napríklad taký hráč v kapele, ktorý ma starosti bicie nástroje. Bubeník predsa – poviete si. Áno, ale keď je gitarista, klavírista, mohol by byť aj „bicista“? Odpoveď možno prekvapí. Bubeník, bicista.

Školy dnes po dvoch mesiacoch ožijú detským a študentským džavotom. A tak trochu školskú otázku poslala do nášho jazykového okienka poslucháčka Naďa: Môže základná škola pod niečo „spadať“? Trochu sa jej nepozdáva spisovnosť tohto spojenia.

Prázdniny sa pomaly ale isto stávajú minulosťou, ale zážitky sú určite ešte čerstvé. Či už tie pri vode, na horách – na toboganoch... Alebo tobogánoch? Poslucháčka Jarmila si nie je istá, ako to s týmito vodnými atrakciami je, tak sa pýta Sibyly Mislovičovej.

Náš poslucháč Ondrej našiel námet do jazykovej poradne v detskej izbe svojej dcér. Hrala sa na občerstvenie a vysvetľovala, že tu je „cukríkomat“, tu je „pizzomat“, tu je „čipsomat“... Ondreja to pobavilo a rád by vedel, ako je to všeobecne s napodobneninami automatu. Aké novotvary v tomto smere máme v slovenčine.

Boli ste cez víkend v? Určite ste tam mali inú zábavu ako riešiť gramatiku. Tak sa na ňu pozrieme teraz. Jedna z poslucháčskych otázok sa týka zoologickej záhrady, skrátene.

Nie každý je tým nadšený, ale prenikanie anglických slov do našej slovnej zásoby nezastavíme. Napríklad taký „hacker“. Poslucháča Ivana zaujíma, do akej miery sa už u nás udomácnilo. To sa prejavuje v spôsobe, ako ho píšeme. Po anglicky či už po našom?

Slovenčina je mäkký jazyk a mäkkých „ľ“ v nej máme požehnane. Čosto ich nepoužívame tam, kde by sme mali, ale je to aj naopak. jeden príklad takéhoto slova, s ktorým majú ľudia trochu problém, má jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová.

Ako často voláte na svoje potomstvo – „decká, poďte sem!“? Jedna z našich poslucháčok to okolo sebe počuje často. Ak je to kdesi na ihrisku, tak to ešte nie je také zlé ako napríklad v médiách. Oslovenie „decká“ sa jej nezdá úplne v poriadku.

Sú slová, ktorých sa v slovenčine nevieme zbaviť. Napríklad pri športe. Športovci často hovoria, že ich čaká „pretek“. Nášho poslucháča Ľudovíta to otravuje a Sibyla Mislovičová mu dáva za pravdu.

Dnes má Sibyla Mislovičová dôležitú úlohu: dať odpoveď, ktorá bude pre celú rodinu záväzná. Keď je rodinné priezvisko Florek, nositeľka ženskej podoby bude „Florková“ alebo „Floreková“? Tu je stanovisko našej jazykovedkyne.

Slová, ktoré sú podobné, ale každé znamená niečo iné. Takých dvojíc je v slovenčine viac a tentokrát si Sibyla Mislovičová berie na mušku výrazy „rad“ a „rada“. Ako totiž okolo seba často počuje, mnohí v tom nemajú jasno.

Naša jazyková rubrika je síce určená podnetom zo slovenčiny, ale jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová občas vezme na milosť aj anglické výrazy. Treba predsa vysvetliť, ako je to s písaním nasledovných slov.

Posledný alebo ostatný? Možno ste aj vy zaregistrovali, že pred časom sa začalo preferovať prídavné meno „ostatný“ a môžete mať z toho zmätok. Tak ako pani Jana, ktorá nevie, čo je vlastne správne. V poslednom čase alebo ostatnom čase?

Dnešná debata Ivany Ilgovej a Sibyly Mislovičovej bude gastronomická. Ideme sa „zakúsnuť“ do podnetu poslucháča Ervína, ktorý si nie je istý, či je správne „kúsať“ alebo iba „hrýzť“. Na rozhryznutie problému máme našu jazykovedkyňu.

Dúfame, že naša poslucháčka Beáta je v tejto chvíli pri rádiu. Jej podnet pre Sibylu Mislovičovú máme v jazykovej rubrike „zrovna“ dnes.

Pred pár rokmi sme netušili, že raz bude všade okolo nás. Bezdrôtová sieť, čiže „wifi“, nás obklopuje, či chceme alebo nie, a tak sa na ňu na podnet nášho poslucháča so Sibylou Mislovičovou pozrime aj po gramatickej stránke.

Správny športovec trénuje v zime či v lete. A mnohí si aj dnes doprajú bežecké "kolečká". Je to namáhavé, to vieme, ale je to vôbec spisovné? Tak znie poslucháčska otázka pre Sibylu Mislovičovú.

Je zaujímavé, ako niečo medzi ľuďmi pretrváva a pritom to jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová v našom okienku priebežne rieši. Aj dnes dozrel čas na opätovné pripomenutie dvoch podobných slov: chápať a rozumieť. „Chápem tomu“ je stále okolo nás a teda v pravidelných časových odstupoch aj u nás.

Niekedy nie je na škodu byť aj trochu benevolentný. Len nie je na škodu byť správne benevolentný. Teda gramaticky. Podnet od poslucháča Juraja, ktorý sa pri tomto výraze prie s kolegom, pre Sibylu Mislovičovú.

V lete sa bicyklujeme, opaľujeme, plávame... a niekto sa určite aj plaví na plti. Aj naša poslucháčka Daniela si dopriala tento pre ňu nový zážitok a zo žartu hovorí , že sa bola „pltiť“. Toto slovo sa jej zdá stručné a výstižné a tak by rada vedela, čo o ňom súdi jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová.

O nevhodnom spájaní predložiek s rozličnou väzbou sa v časopise Quark už písalo (M. Považaj: Používanie viacerých predložiek vedľa seba, Quark 1/2017). Pripomeňme si, že v príspevku sa spomínali spojenia typu fotografie vytvorené pred, počas a po pretekoch, v ktorých sa nevhodne dostáva k sebe viacero predložiek s rozličnou väzbou (predložka pred sa spája s inštrumentálom – pred pretekmi, predložka počas s genitívom – počas pretekov a predložka po má väzbu s lokálom – po pretekoch), pričom sa spájajú s podstatným menom iba v jednom tvare (pretekoch).

V dnešnej jazykovej rubrike budeme trochu rátať. Koľko môžeme mať alternatív? To by chcel vedieť poslucháč Emil, ktorý je presvedčený, že iba dve. je podľa neho výber z dvoch možností a nie z troch , piatich či desiatich, ako sa to neraz používa. Tak poďme po odborné stanovisko za Sibylou Mislovičovou.

Zemepisné názvy vedia človeka potrápiť. Naše aj zahraničné. Poslucháč Stano sa napríklad napríklad nevie rozhodnúť, čo si počať s „Oslom“. Nemá na mysli zviera, ale nórske hlavné mesto. Podľa neho by sa nemalo pri používaní skloňovať.

Niektoré veci sa stali včera, niektoré sa stanú zajtra a niektoré sú v pláne – dneska. Poslucháč Oto, ak nás práve počúva, môže spozornieť, pretože slovo „dneska“ ho vyrušuje, nezdá sa mu spisovné a rád by poznal názor Sibyly Mislovičovej.

Nastaviť a nadstaviť, nástavec a nadstavec. Štyri slová, ktoré by si rád ujasnil poslucháč Peter Ďalog. Ktoré áno a ktoré nie? Alebo sú správne všetky a je medzi nimi významový rozdiel?

Veľa vecí je daných, ale o veľa veciach môžeme rozhodovať sami. Napríklad, ako chceme, aby sa vyslovovalo naše priezvisko. Naša poslucháčka Jana Kondelová je presvedčená, že sa to má vyslovovať mäkko, a tak celý život opravuje každého, kto jej priezvisko vysloví tvrdo. Tak teda tvrdo či mäkko?

Otázka od poslucháča Petra Sibylu Mislovičovú pobavila. Pritom sa pýta na vec, ktorá je vlastne úplne v poriadku, len naozaj znie zábavne. Pýta sa totiž: Je správne povedať „Kiež by sa všetci povracali späť“ alebo radšej „Kiež by sa všetci vrátili späť“.

Zaujímavé, ako vedia niektoré mená neustále trápiť svojim skloňovaním. Opäť tu máme takúto požiadavku pri mene „Marek“ a Sibyla Mislovičová opäť raz vysvetlí, ako to je správne.

Vľavo, vpravo, dopredu, dozadu... je nám jasné, že týmito slovami určujeme posun v priestore – môžeme ale aj v čase? Teda konkrétne spojenie „bolo to pätnásť rokov dozadu“? Poslucháčka Alica sa s tým stretáva často, ale do uší jej to stále nejde. Jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová sa jej ani nečuduje.

Na slovo „zvnútra“ je zvedavá naša poslucháčka Anka. Jeho písanie aj používanie. Sibyla Mislovičová teda načrela do vnútra svojich gramatických vedomostí.

Leto je sezóna pre motorkárov, ktorí si radi vyrazia na spanilé jazdy. Jeden z nich, náš poslucháč Róbert Vojáček, sa Sibyly Mislovičovej pýta: Môžem používať výraz – bol som sa motorkovať.

Medzi slovami cudzieho pôvodu si v našom jazyku našli miesto početné slová zakončené na -us. Ich domovom sú latinčina a gréčtina. Stretáme sa s nimi v rozličných komunikačných sférach, mnohé sa používajú ako termíny v rozmanitých oblastiach. Stačí spomenúť slovo rádius, ktorým sa v geometrii.

Niektoré veci majú veľkú hodnotu, niektoré sú len také pozlátko... Súhlasíte s tým? So zmyslom vety zrejme áno, ale s gramatickým prevedením môže byť problém. To si všimla aj poslucháčka Štefánia, ktorá toto slovo použila v mailovej komunikácii a program jej toto slovo podčiarkol červenou. Kde som urobila chybu?

Bol by som rád, keby pani Mislovičová vysvetlila ľuďom v médiách, že „spýtať sa otázku“ je hlúposť. Takto razantne sa na našu jazykovedkyňu obrátil poslucháč Ondrej a Sibyla Mislovičová aj vykoná, o čo ju požiadal.

Udržiava domácnosť v poriadku je nekonečná činnosť- ešte, že máme po ruke kadejaké vynálezy, ktoré nám to uľahčujú. Naša poslucháčka by rada vedela, ako jeden z nich správne pomenovať. Konkrétne vysávač, ktorý vysáva sám. Jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová v sebe nezaprie odborníčku na jazyk, ale aj obyčajnú gazdinú.

Jeden z našich mužských poslucháčov má obľúbenú mužskú záľubu. Rád sleduje kolektívne športy. Ako píše: „často počujem, že mužstvo zvrátilo zápas, výsledok. Nejako sa mi to nezdá...“ Či oprávnene.

Máte aj vy pocit, že niektorých vecí je už „cez“? Nemalo by ich však byť „viac ako“ alebo „vyše“? Poslucháčsky podnet sa dnes týka nesprávneho používanie predložky „cez“ a Sibyla Mislovičová s tým súhlasí.

Pri niektorých slovách by sme už teoreticky nemali mať problém, pretože sú s nami dlho. Aj keď pôvodom nie sú slovenské. Aj do „fitnesu“ chodíme mnohí priam desaťročia a stále sú tu isté pochybnosti o správnom pravopise, ako konštatuje aj jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová.

V dnešnej jazykovej rubrike sa vrátime k slovíčku, ktoré sme tu nedávno rozoberali, pretože naša poslucháčka Mária Brinzová má zaujímavú otázku, ktorá s ním súvisí.

Poslucháčka Radmila Hudáková pravidelne sleduje spravodajstvo a často počuje, že sa niečo udialo „na vláde“. Zdá sa jej to trošku ležérne, skôr by uprednostnila spojenie „na zasadnutí vlády“ alebo „vo vláde“.

Poslucháč Dušan napísal našej jazykovedkyni Sibyle Mislovičovej po tom, ako sa pred uvedením organového koncertu dozvedel, že organista má „hbité“ prsty. Aké zaujímavé slovíčko. No je aj spisovné.

V televízii som počula, že niekto sa rozhodol pre „cestu ku zdraviu“. Môžeme to takto povedať? Sibyli Mislovičová tvrdí, že áno, a pridáva aj to, ako túto predložku správne vysloviť.

Naše právne oddelenie použilo v internej smernici slová: spoluposudzovaný, spolunájomcovia... Neviem sa s tým vnútorne stotožniť a tak prosím o názor. Prosbe poslucháčky Heleny Dadíkovej Sibyla Mislovičová bez problémov vyhovie.

Veci sa môžeme odnaučiť. Môžeme sa ich aj „odučiť“? Sibyla Mislovičová nás veľmi rýchlo naučí, ako je to správne.

Dve naše poslucháčky sa na Sibylu Mislovičovú obrátili s trochu zoologickými prosbami: obe sa týkajú písania názvov zvierat. Píše pri rosničke zelenej všetko malými, všetko veľkými písmenami, alebo jedno slovo tak a druhé onak? A rovnako „kapor obyčajný“? A ako sa správne píše „retríver?“ Sibyla Mislovičová si poradí s týmto živočíšnym húfom.

Niekde je to bežná prax už roky, ale pre väčšinu z nás sa práca z domu stala bežnou až v posledných mesiacoch. je teda jasné, že je úplne v poriadku povedať „pracujem z domu“. Ale čo tak „homeoffisovať“? Pre poslucháča Ervína je to v úvodzovkách „nádherný ňuspík“ a rád by si vypočul názor Sibyly Mislovičovej na pandémiu týchto pracovných novotvarov.

Po našom či po anglicky? Dilemu pri písaní máme často pri slovách, ktoré preberáme z cudzieho jazyka to sa týka aj slova „koučovanie“. Poslucháč Andrej sa pýta, či už zdomácnelo.

Rád by som sa pani Mislovičovej opýtal, či je spisovné slovo „skomunikovať“ Píše nám Andrej. Konkrétny príklad: Argument by sa dal akceptovať, len na jeho skomunikovaní je potrebné popracovať.

Pivo včera, pivo dnes. Keď je teplo, aj do jazykovej rubriky sa nám dostávajú podnety na osvieženie. Včera sme pátrali po správnosti vyjadrenia „tankové pivo“, dnes sa poslucháč Tibor pýta aj na ďalší spôsob nalievania. Pivo „čapujeme“ alebo „točíme“?

Dnes máme v našej jazykovej rubrike niečo na osvieženie. Dobre chladené pivo. Tankové. Poslucháč Tibor si rád dopraje a popri tom sa zamýšľa aj nad slovným spojením „tankové pivo“. Je správne? Sibyla Mislovičová síce nie je odborníčka na tento mok, ale z jazykového hľadiska o ňom čo-to vie.

Ako sa správne hovorí, keď sa mi „čká“? Môže sa mi aj „začkať“? To by rád vedel poslucháč Boris a je teda dosť možné, že sa mu práve čkať začína, pretože Sibyla Mislovičová sa ide pozrieť práve na jeho jazykový problém.

Politici sa bavia o počte nakazených, o počte úmrtí. Mali by sme sa asi začať viac rozprávať a menej baviť. Tento postreh má poslucháč Tibor Jakubec a Sibyle Mislovičovej neostáva nič iné, iba súhlasiť.

Prosím vás, je pojem "nezávratná rýchlosť" spisovný? V zmysle veľkej rýchlosti. Takúto zvláštnosťnašla naša poslucháčka Andrea Rafajová a ako dodáva, asi to skôr malo byť "závratný". Odpoveď Sibyly Mislovičovej je jednoznačná.

Dnes v jazykovej rubrike odpovieme poslucháčovi Jánovi Lešťanovi – odpoveď ako meninový darček... :-) Ak dnes budú nielen tomuto Jánovi, ale všetkým Jankom zvoniť telefóny s gratuláciami, čo budú oslávenci robiť: „dvíhať“ alebo „zdvíhať“ telefón.

Drahá výstroj, horolezecká výstroj. Poslucháčovi Jozefovi Studencovi to takto znie dobre. Lenže slovník hovorí niečo iné. Kto má pravdu?

V nárečí to problém nie je, ale v spisovnom jazyku áno. Takto to so slovesom „rásť“ vidí poslucháčka Zuzana Žlebčíková. Vo východoslovenskom nárečí je rozkazovací spôsob slovesa rásť „rošni“. Ako môžeme niekomu rozkázať spisovne, aby rástol? Sibyla Mislovičová sa tejto otázke potešila, pretože to je jedna z milých jazykových „stálic“.

Zapisovanie času je niekedy problém. Bodky či bodkočiarky medzi číslicami? Nemá v tom jasno ani poslucháčka Jana, tak jej Sibyla Mislovičová ponúka správne riešenie.

Ak nás práve počúvajú kamionisti, tak veľa šťastných kilometrov. A my k tomu pridáme ešte aj štipku gramatiky. Je správne „vodič kamiónu“? pýta sa Štefan Novák. A hneď dodáva, že viac sa mu pozdáva „vodič kamióna“. Podobne nie stavba „hotelu“, ale „hotela“.

Pre poslucháčku Miriamu Lorinczovú máme dnes odpoveď na jej otázku: Môže niečo vzniknúť „z príležitosti“ alebo len „pri príležitosti“? Gramatické záležitosti s predložkami objasní Sibyla Mislovičová.

Naša jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová sa intenzívne venuje vašim podnetom a veru, ten dnešný od Petra Vilhana vyzeral trochu náročne, našťastie iba na vyslovenie.

Ako mám správne utvoriť budúci čas od slovesa „žasnúť“? Ešte zo školy si pamätám, že je to „užasnem“, ale teraz často počujem „budem žasnúť“? Môže to tak byť? To je poslucháčska otázka pre Sibylu Mislovičovú.

Celkom milý podnet nám poslala Mária Tarandová: „rozosmialo ma, keď som v jednej reláciu začula výraz „ovocia“, teda množné číslo. Podobne aj „zeleniny“. Mohli by ste oživiť naše vedomosti o hromadných podstatných menách? Pýta sa Mária a Sibyla Mislovičová môže.

Pani Iveta má svojho obľúbeného moderátora, prekáža jej však jedna vec. Opakovane robí podľa nej chybu pri vykaní. Politikovi raz povedal –. Kto my? Reagoval politik. A podľa pani Ivety reagoval správne. Pozrime sa na správne vykanie so Sibylou Mislovičovou.

Našej poslucháčke Anežke sa nepozdáva slovo „cmúľať“. Neznie jej príliš spisovne, hoci tam svieti krásne mäkké ľ.

Veľmi rozhorčená je naša poslucháčka pani Klementína. Dôvodom je jedno kratučké slovíčko – wau. Ako píše – som už stará, svet sa mení, ale prečo sa mení k horšiemu slovenčina? Prečo wau, keď máme „fíha“? Viacero otázok a jedna odpoveď.

To dáme! Veľmi časté slovné spojenie, ktoré niektorým našim poslucháčom prekáža. Dokonca viacerí žiadajú našu jazykovedkyňu, aby s tým narobila v tejto rubrike poriadky. Nuž – Sibyla Mislovičová zase až taká odmietavo naladená nie je.

Aký máte za sebou víkend? Prežili ste na napríklad na Liptove? Alebo „v Liptove“? V zásade by to mohlo byť jedno, v jednomm aj druhom prípade ide o pobyt na krásnom mieste Slovenska, našej poslucháčke to však jedno nie je a rada by sa dopátrala k správnej možnosti. Má ju pre ňu jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová.

Číslovky nám neraz zamotajú hlavu. Niekedy máme problémy s ich pravopisom, napr. zamieňame si základné číslovky s radovými (výber z ôsmich jedál – oslava ôsmych narodenín), ale azda najviac problémov nám spôsobujú desatinné či zlomkové čísla. Pokúsime sa vniesť do tejto problematiky viac svetla z hľadiska ich čítania a.

Možno už dnes vám predstihu niekto zaželá „majte pekný víkend“. Pre poslucháča Dušana Matisa je toto slovné spojenie ako červené súkno pre býka – neskutočne ho rozčuľuje. Či oprávnene.

Naša poslucháčka pani Erika stojí prd rozhodnutím: má vyrobiť menovku na dvere pre kolegyňu s pomenovaním funkcie. Môže ju tam uviesť ako „manažerku“, teda v ženskom rode alebo sa pri žene aj mužovi používa iba „manažer“? Vyzerá to tak, že Sibyla Mislovičová ide obhajovať ženské práva.

Ak nás teraz počúva poslucháčka Darina, možno si povie: počujem odpoveď na svoju otázku, som za to rada. Aj keď Sibyla Mislovičová by asi nebola rada, keby Darina používala túto formuláciu.

Mladá zvedavá duša – tak sa označila naša poslucháčka Stela. Aj napriek mladému veku si všeličo pamätá. A teraz nevie, či je správne „pamätať si“ alebo „pamätať sa“. Dúfame, že bude spokojná s odpoveďou Sibyly Mislovičovej.

Boli ste cez víkend v ZOO? Naša poslucháčka pani Kristínová áno a práve tam našla podnet do našej rubriky. Videla tam prírastok – samicu nosorožca. Keby to bola samica hrocha, bola by to hrošica, ale ako sa jedným slovom pomenuje nosorožia „dáma“?

V našej jazykovej rubrike sa spolu so Sybilou Mislovičovou snažíme zodpovedať všetky vaše otázky týkajúce sa spisovej slovenčiny. Budeme sa o to snažiť aj dnes. Máme tu odpoveď pre poslucháča Mariána, ktorý má otázku presne o tomto: je spojenie „budem sa snažiť“ správne.

Naša jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová nemá problém odpovedať opakovane na rovnaké poslucháčske otázky. Niektoré sa totiž objavujú so železnou pravidelnosťou. To platí aj v prípade slova „potencionálny“. Alebo skôr „potenciálny“.

Naša poslucháčka pani Andrea má pocit, že sa v médiách nejako veľa „prezrádza“. Sibyla Mislovičová má na to svoj názor a prezradí nám ho.

Keď chceme rekonštruovať, zvyčajne na to potrebujeme slušný obnos peňazí... To vie aj poslucháč Karol, ktorého to čaká. Len si nie je istý, či slovo „obnos“ je v tomto prípade správne.

Testovanie prebehlo, očkovanie prebehlo, schôdza prebehne... a naša poslucháčka Zita Karabová dúfam pribieha bližšie k rádiu, aby počula odpoveď ohľadom slova „prebehnúť“.

Niektoré poslucháčske otázky sú vskutku pozoruhodné. Napríklad prosba týkajúca sa slova „sabráž“. Asi by Sibyla Mislovičová mala najskôr vysvetliť, čo to vlastne je.

Mnohí vysokoškoláci majú za sebou týždne usilovného písania diplomových prác. Často sa v nich objavuje zmienka o literatúre, na ktorú sa pisateľ odvoláva. Poslucháč Anton by rád vedel, či urobil dobre, keď použil slovko „viď“. Alebo je iný, vhodnejší výraz? Po odpovedi Sibyly Mislovičovej len dúfame, že ešte bude mať čas na opravu.

Slovo „výdajný“ je dnes frekventované. Máme výdajné miesta, výdajné okienka. Naša poslucháčka však toto prídavné meno nenašla v príručke a tak sa obracia na Sibylu Mislovičovú. Môže byť miesto „výdajné“.

Často vidím v texte aj počúvam v médiách, že niečo sa deje „po vzore“. Je to tak v poriadku? Otázku poslucháča Olivera zod.

Keďže je mesiac lásky, priplietol sa nám tento cit aj do jazykovednej rubriky. Avšak vo význame, nad ktorým trochu váha poslucháč Aleš. Je jasné, že ľúbiť môžeme druhého človeka – ale môžeme ľúbiť jedlo? Nejakú činnosť? Aleš niečo v tomto duchu začul v pesničke a rád by poznal názor na takúto „ľúbosť“.

Podobne ako odievanie, aj jazyk istým spôsobom podlieha móde. Akoby z ničoho nič sa niektoré slovo, prípadne slovné spojenie či fráza, dostane na výslnie a väčšina ľudí, najmä mladých, sa usiluje zaradiť ho do svojej aktívnej slovnej zásoby. Spravidla tým chcú naznačiť, že sú IN.

Naša poslucháčka Viktória má kolegyňu, ktorá celkom často používa spojenie „nemám ti to za zlé“. Keďže toto spojenie počúva iba od nej, chcela by vedieť, či je vôbec odobrené v spisovnej slovenčine.

Poslucháčka Alexandra Huňadyová má dilemu: „Ostanem tu, kým sa vráti“ alebo „ostanem tu, kým sa nevráti“? Počkajme si, kým nám odpovie – alebo neodpovie?

Všetci vieme, že je v Španielsku. Poslucháč Jaroslav Nemec ale nevie, či sa správne po slovensky vyslovuje „Barcelona“ alebo „Barselona“. Tak mu to Sibyla Mislovičová objasní.

Naša jazykovedná rubrika sa občas stáva cieľovým miestom pre objasnenie aj veľmi špecifických slov. Kedy ste napríklad prakticky použili slovo „skruž“? Nášho poslucháča Andreja zaujalo, a tak sa Sibyla Mislovičová na chvíľu stane odborníčkou aj v tejto oblasti.

Veľmi netypický podnet nám poslal poslucháč Ladislav Kulčár z Popradu. Trojročná vnučka si vymyslela podľa nej správne výrazy pre dva domáce spotrebiče. Chladnička a mraznička sú predsa zdrobneniny, takže správne je to „chladňa“ a „mrazňa“. Sibylu Mislovičovú detská logika pobavila.

Opätovne sa nám do našej rubriky zatúlalo slovo, ktoré by nás ešte pred vyše rokom asi príliš netrápilo.

Niektorí politici vyslovujú zámeno „tieto" mäkko. Myslím si, že najvyšší predstavitelia štátu by mali vedieť hovoriť spisovne - píše poslucháč Jozef Vincenc.

Nedávno sme mali v našej jazykovej rubrike chvíľu geografie a dnes v tom pokračujeme. Ďalšia poslucháčska otázka totiž smeruje k plesám. Prečo je „Hincovo“ a nie „Hincove“ pleso? Sibyla Misovičová vysvetlí.

Naša poslucháčka sa teší, že si mohla ísť zacvičiť – a trénerka jej prikázala robiť „kliky“. Poslucháčka Alena si spomína, že už dávno sa hovorilo, že „kliky“ na cvičenie nie sú správny výraz, stále to platí?

S trochu netypickou otázkou sa na Sibylu Mislovičovú obrátila poslucháčka Eva Lacková. Môžu sa v poézii používať bodkočiarky? Dá na to naša jazykovedkyňa jednoznačnú odpoveď.

Sú otázky, ktoré sú pre Sibylu Mislovičovú náročnejšie – ako aj tá dnešná. Ale ona ju zvládla vysvetliť.

Často počujem v televízii, čo urobili „zákonodarci“. Je to tak správne? Na poslucháčsku otázku odborná odpoveď od jazykovedkyne Sibyly Mislovičovej.

Náš poslucháč Jozef Leskovjansky sa vraj dostal trochu do úzkych, keď si so synom opakoval pohoria na Slovensku. Prečo majú niektoré názvy obe veľké písmená – napríklad Vysoké Tatry, a iné iba prvé – napríklad Slovenský raj?

V posledných mesiacoch si o niečom takom ako jarmok môžeme iba nechať snívať. Poslucháč Martin možno sníva o tom, že konečne bude vedieť, aký je správny názov: Staroturanský alebo Staroturianský jarmok? Je z mesta Stará Turá a ako píše, to „i“ mu tam akosi nesedí. Čo si o tom myslí Sibyla Mislovičová.

Naša poslucháčka Ľudmila Učníková je rozhorčená. Keď sleduje spravodajstvo a počuje, že niekoho postavili „mimo službu“, píli jej to uši. A keďže to počuje veľmi často, naliehavo prosí Sibylu Mislovičovú, aby opäť raz prehovorila všetkým ľuďom v médiách do duše. A nielen čo sa služby týka, podobne našu poslucháčku hnevajú aj spojenia typu „mimo cestu“, „mimo zákon“.

Keď sa má niečo udiať o druhej, pre poslucháča Romana Hudeca je to jednoznačné: udeje sa to o druhej v noci. Nie o druhej popoludní, lebo to je predsa 14. hodina. Ako striktne treba tento spôsob vyjadrovania času dodržiavať? Je správny len jeden?

Zaujímavá otázka pre Sibylu Mislovičovú – doslova. Ako sa správne skloňuje slovo „zaujímavý“? najzaujímavejší alebo najviac zaujímavý? Je jedno správne a druhé nie.

Dnes v médiách hovorili o „galavečeri“ pri príležitosti ocenenia futbalistov. Tipujem, že nemali na mysli večeru ako jedlo. Takýto postreh máme od poslucháča Petra. Ivana Ilgová a Sibyla Mislovičová na túto tému rozviedli celkom zaujímavú debatu.

Tu, tam, von, vonku. Štyri slovíčka, ktoré sa nám priebežne objavujú v našom jazykovom okienku. Tentokrát na podnet poslucháčky Evy Račkovej. Opäť teda vysvetlenie od jazykovedkyne Sibyly Mislovičovej.

Akože, myslím si, že je čas na slovenčinu. Poslucháčka Eva, ak nás práve počúva, možno aj poskočila na stoličke, lebo práve toto slovíčko jej už pekne lezie na nervy. Všíma si, že ľudia v rádiu často používajú toto slovo. Je to nejaká barlička alebo zlozvyk?

Túto otázku sme do našej rubriky ešte nedostali, ale doba ju priniesla: máme „oxymeter“ alebo „oximeter“? Náš poslucháč zachytil jedno aj druhé a tú správnu možnosť pozná Sibyla Mislovičová.

Je správne spojenie „bezo zmien“ alebo iba „bez zmien“? To by chcel vedieť poslucháč Jozef a Sibyla Mislovičová bez okolkov odpovedá.

Nie som vedec, ale prekážajú mi nespisovné výrazy ľudí, ktorí sa živia jazykom. Napríklad „v rádiožurnále“, ako stále počúvam v rozhlase. Takto sa posťažoval náš poslucháč Alexander Palička, ktorý si myslí, že správne má byť „v rádiožurnáli“. Len či si to myslí aj jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová.

Všeličo môžeme druhým želať – ale sústrasť? Náš poslucháč František Pomorský sa s takýmto spojením veľmi nestotožňuje a zaujíma ho názor Sibyly Mislovičovej.

Otázky týkajúce sa zbraní nedostávame do našej rubriky často, ale poslucháč Gabriel jednu pre nás má. Vytasil v nej meč. Konkrétne z „damaškovej“ ocele. Toto prídavné meno sa nám spája s inými predmetmi – takže čo súdi Sibyla Mislovičová o takomto meči.

Rozprávať deťom rozprávky chce fantáziu. A občas aj isté jazykové znalosti. Nášho poslucháča Radoslava zaskočila dcéra, ktorá chcel rozprávku o malej lame. Ako to v slovenčine správne povedať?

Koľkokrát už u vás šarapatilo? To malé „kazítko“, ktoré má na svedomí rôzne pokazené veci? Je to už vžité pomenovanie, ale je vôbec správne? To by poslucháčka Etela rada vedela.

Naša poslucháčka Anna mala nedávno debatu so svojou dcérou o povolaniach. Zaujalo ich slovo „šička“.- Teda presnejšie, mužská verzia tejto profesie. Dcéra chcela vedieť, ako sa volajú muži, ktorí niečo šijú. A tak sa spolu pýtajú Sibyly Mislovičovej.

Mnohí naši poslucháči si už veľa pamätajú – aj Emil, ktorý už má sedem krížikov na pleciach. Pamätá si napríklad, že kedysi bolo slovo „smena“, volal sa tak aj mládežnícky denník. Máme toto slovo vôbec ešte v spisovnej slovnej zásobe?

Ako často sa vám stáva, že niečo „zahájite“? Nášmu poslucháčovi Mirovi nikdy.A rozčuľuje ho, ako často toto slovo na otvorenie niečoho počúva.

Aj vy svojho psa venčíte? Možno neviete, že v skutočnosti (aspoň slovne) ho ozdobujete vencom. Takýto význam má totiž sloveso venčiť v slovenčine. Vzniklo zo slova veniec a používa sa napríklad v spojeniach starovekí kňazi sa venčili tisom a vavrínom, staré podobizne venčia zelené brečtany.

Pred každými sviatkami chcete od jazykovedkyne Sibyly Mislovičovej vedieť to isté: ako sa správne píšu názvy sviatkov. Keďže máme Veľkú noc, otázka sa týka práve tohto pomenovania.

Sibyla Mislovičová občas dostane podnety, v ktorých sú atypické slová. Tak napríklad – vieme nejako jednoslovne povedať, keď upravujeme hrúbku čiary? Vieme, že ju môžeme „stenčiť“. Mmôžeme ju však aj „zhrubšiť“.

Môžeme niečo niekam zmestiť? znie poslucháčska otázka. Sibyla Mislovičová zmestí svoje vysvetlenie do niekoľkých viet.

Určite do vás nechceme nič klavírovať. Iba sa so Sibylou Mislovičovou pozrieme na jeden trochu ošemetný hudobný nástroj.

Bodky, čiarky, čísla. To je hlavná náplň dnešnej jazykovej rubriky so Sibylou Mislovičovou.

Náš poslucháč Emil rozumie, čo znamená, keď sa povie, že policajti kontrolovali alkohol za volantom. Napriek tomu by rád poznal názor na akúsi logiku tohto slovného spojenia.

Hop, pardón – aj vy možno práve takto zareagujete, keď napríklad do niekoho vrazíte na ulici. Poslucháčovi Jurajovi Bačovčinovi toto neznie dobre. Je presvedčený, že slovo pardón nepatrí do spisovnej slovnej zásoby.

Poslucháč z Nitry zrejme tiež občas využíva ponuku internetových obchodov, kde mu sľubujú, že tovar majú „skladom“. Je táto formulácia správna? To je otázka pre Sibylu Mislovičovú.

Všeličo sa môže predávať – aj slová? Náš poslucháč Ladislav Kopál je presvedčený, že nie, napriek tomu to každú chvíľu niekde začuje.

Čo bude dnes na raňajky? alebo kaiserka? Naša poslucháčka vlastne nevie, do čoho sa ide zahryznúť.

Keď mám dvojpólovú súčiastku a chcem namiesto nej trojpólovú, ako to mám správne povedať? Vymením dvojpólovú za trojpólovú alebo trojpólovú za dvojpólovú? Náš poslucháč s jeho odbornou otázkou jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú nezaskočil.

Náš poslucháč Ladislav Kopál má „na sklade“ viaceré jazykové prehrešky a jeden notoricky známy vytiahol pre Sibylu Mislovičovú. Slovo „pretek“. Aj jazykovedkyňa sa s tým často stretáva.

Veľmi často počúvam spojenie - bolo tam cez dvadsať ľudí, píše naša poslucháčka Maja. Nemalo by to byť správne „vyše“.

Zaujímavý postreh nám poslal poslucháčka Mária: Keď som bola malá, kupovali sme si lístok do Seredi. Dnes v Zelenej vlne hlásia, že radar sa pohybuje do Serede. Podľa čoho sa teda Sereď skloňuje – dlaň alebo kosť? Sibyla Mislovičová vysvetlí.

Čo je správne? Nastúpiť „na výkon trestu" alebo „do výkonu trestu"? Ideálne je žiaden trest nedostať, ale ak už sa stane, správne je to to takto, ako.

Môžu sa naše vinárky zrovnávať so svetovou špičkou? Môžu - aj nemôžu. Prvé sa týka kvality ich produktov, druhé gramatiky.

Toto je treba urobiť. Možno aj vy si to dnes viackrát poviete. A viete, že si to nepoviete správne? Ako to je so slovkom „treba".

Jeden milý výrok hovorí: Je otázne, či je možné udržať lásku pri živote konzervami. Dúfame, že poslucháč Miroslav Kováč nemá takúto stravu ako životnú realitu, ale že sa len čisto pragmaticky pýta na rozdiel medzi konzervou a plechovkou.

Keď si niekto kýchne, hovoríme mu „na zdravie“ alebo „nazdravie“? Opýtali sme sa Sybily Mislovičovej, ktorá na úvod zauvažovala nad týmto.

V obci Soľ je pekáreň chleba. Uvažujem, či názov „Soľanský chlieb“ je správny. Poslucháč z Prešova už nebude musieť uvažovať, pretože máme odpoveď.

Ešte pred pár týždňami by nás táto otázka prekvapila. Veď také slovo neexistuje… Teraz je to inak. Ide o nové, čisto slovenské slovo. Vzniklo v súvislosti s pandémiou, ktorá nás sužuje už vyše roka. A rozšírilo sa – tak ako ochorenie – v rekordnom čase.

Ešte pred rokom by nám ani nenapadlo zamýšľať sa nad rozdielmi medzi slovami „úmrtnosť“ a „smrtnosť“. Dnes ich počúvame každú chvíľu a viacerí píšete Sibyle Mislovičovej, aby tieto slová vysvetlila. Urobí tak práve teraz.

Keď vám internetový prehliadač ponúkne obe možnosti, môžete byť na vážkach. Tak je to aj v prípade poslucháča Andreja, ktorý rieši dilemu, či je správne „hypoterapeutický“ alebo „hyppoterapeutický“, teda s dvomi p. Sibyla Mislovičová má okrem odpovede ešte postreh navyše.

Dnes v naše jazykovej rubrike opäť otázka, ktorú priniesla doba. Aký je rozdiel medzi slovami „epidemický“ a „epidemiologický“? Sibyla Mislovičová sa do toho pustila a povie nám to, hoci to nie je úplne jednoduché.

Je správny tvar „na chrbáte“? Na stručnú poslucháčsku otázku je tu stručná odpoveď.

Jedna vec je vyznať sa v športe – druhá vyznať sa skloňovaní cudzích športových mien. Práve takúto otázku dostala jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová.

Ešte donedávna sme si v súvislosti so slovom „test“ predstavili školskú písomku... Dnes má toto slovo pre nás úplne iný význam a takisto aj podobné slová „otestovať“, „pretestovať“. Poslucháčka Elena chce vedieť, či je správne povedať, že ľudia sa majú pretestovať.

Situácia vo svete či u nás sa často odzrkadľuje aj v podnetoch, ktoré posielate Sibyle Mislovičovej. A tak je to aj dnes. Ako je správne – odberný či odberový? Odpovieme.

Takto pred týždňom sa skončilo fašiangové obdobie a mali sme Popolcovú stredu. Následne nám napísal poslucháč Matúš, ktorý s práve vtedy uvedomil, že si nie je celkom istý, ako sa tieto dve pomenovania píšu: s malými či veľkými začiatočnými písmenami? Na oba názvy sa pozrie Sibyla Mislovičová.

Niektoré slová používame iba rok a stihli sa stať najpoužívanejšími. Pre COVID to platí určite. Pani Beátu zaujíma, či to ešte stále píšeme „covidový“ alebo už môžeme aj „kovidový“.

Staráme sa o prenajatý chodník – takto je táto veta v poriadku. Ale: staráme sa „oň“ alebo „oňho“? Poslucháčke Ľubici Glózikovej to vysvetlí Sibyla Mislovičová.

Ako mám vytvoriť inštrumentál plurálu od variantu krstného mena Eduard – Edo? Takto veľmi konkrétne špecifikoval svoju otázku náš poslucháč, ktorému od.

Sú slová, ktoré sa prepletajú médiami a nie vždy chápeme ich správny význam. Tak napríklad „impeachment“. Viacerí ste nám napísali, aby ho Sibyla Mislovičová objasnila. Tak to urobí.

Dnes v rubrike o jazyku opäť aktuálna téma. Je správne hovoriť o počte nakazených, alebo o počte infikovaných? Alebo ide o synonymá?

Do Slovníka slovenského jazyka sa dostávajú aj slová, ktoré by sme tam v minulosti asi nenašli. Napríklad pojem – dopad. Aký to má dopad na náš jazyk? Nechajme hovoriť jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú.

Aj keď Slovenčina na slovíčko nie je politická rubrika, dnes spravíme malú výnimku. Poslucháčke Renáte sa totiž nepáči, ako mnohí redaktori vyslovujú názov parlamentnej strany.

Slovenčina je prevažne flektívny jazyk. Vzťahy medzi slovami vo vete sa v nej vyjadrujú súborom prípon: ohybné slovné druhy ako podstatné mená, prídavné mená, zámená a číslovky sa skloňujú, slovesá sa časujú. Skloňujeme aj cudzie slová vrátane vlastných mien (rodných mien i priezvisk), pričom intuitívne.

Aj naše relácie už môžete počúvať na podcaste. Tento pojem sa pomaly udomácňuje aj v spisovnej slovenčine, tak si o ňom povedzme viac, s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou.

Aj dnes sa pozrieme na frekventovaný pojem, ktorý sa už takmer rok objavuje v našej komunikácii. Hovoríme o vírovej, či vírusovej nákaze?

Dnes sa v rubrike o spisovnom jazyku zamyslíme nad tým, či chodíme na odberné alebo odberové miesto. Tento pojem nadobudol v poslednom čase väčšiu frekvenciu a tak ho teraz vysvetlí jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová.

Večná dilema bude v našom vysielaní - máme vo vysielaní hosťku? Môže vôbec takýto človek prísť do štúdia.

Však aj vy ho niekde máte? Nejaké to „kazítko“, ktoré nám robí prieky? Je to vcelku ustálený a obľúbený výraz – len či by sme s ním uspeli aj v spisovnej slovenčine? Nič nepokazíme, keď sa opýtame Sibyly Mislovičovej.

Keď niekto povie „som mimo“, chápeme, čo tým myslí. Aj keď niekto povie, že je niečo „mimo európsky kontinent“, rozumieme. Napriek tomu, že táto väzba nie je správna. Upozornenie od poslucháčky potvrdzuje aj Sibyla Mislovičová.

Ak má človek dar reči, nerobí mu je problém niečo popísať. Alebo opísať? Čo ak je niečo také úchvatné, že je to až „neopísateľné“ – alebo „nepopísateľné?“ Poslucháč Ondro nemusel nič opísať ani popísať. Stačilo mu napísať do našej rubriky so Sibylou Mislovičovou.

Čo si predstavíte pod slovom „omakať“? Zrejme niečo, čoho sa dá dotýkať – dá sa však „omakať demokracia“? Poslucháčke Otílii toto celé znie akosi čudne, tak sa pýta Sibyly Mislovičovej na vhodnosť takéhoto slovného spojenia.

Píše sa „nízko nákladový“ ako dve slová? Tak znie dnešná poslucháčska otázka pre Sibylu Mislovičovú. Jednoduchá otázka – jednoduchá odpoveď.

Nie je to síce nebezpečné, ale ak to nie a nie prestať, už to človeka dosť otravuje... vie o tom aj poslucháč Andrej, ktorý nám napísal: „Keď sa mi minule štikútalo, priateľka ma upozornila, že sa mi neštikúta, ale čká. Je to tak?“ Možno sa teraz štikúta alebo čká aj Sibyle Mislovičovej, keďže na ňu myslíme ako na osobu, ktorá nám tento problém objasní. Slovenčina na slovíčko.

Mám rád provensálske korenie, ale kolegyňa mi povedala, že to nevolám správne – napísal nám poslucháč Alexander. Stačí urobiť jednu drobnú zmenu a už to správne bude.

Niektorí naši poslucháči sú váhaví, iní naopak presvedčení o svojej správnosti. To je aj prípad poslucháčky Beáty, ktorá nám napísala: „Bola by som rada, keby moderátori počuli z úst Sibyly Mislovičovej, že nesprávne skloňujú podstatné meno Vráble. Nemá to byť „z Vrábeľ“, ale „z Vrábľov“. O tom som presvedčená.“ Bude môcť byť presvedčená aj po odpovedi našej jazykovedkyne? Slovenčina na slovíčko.

Je situácia vo svete dramatická? Za posledné obdobie určite áno. Nakoniec, aj v médiách sa toto slovo hojne používa. A práve to už trochu irituje nášho poslucháča, ktorý by uvítal viac jazykovej pestrosti v tomto smere.

Dnešná jazyková rubrika bude trochu pripomínať boj „kto z koho“. Náš poslucháč je presvedčený, že pravdu má on. Jeho manželka, že ona. Jablkom sváru je podstatné meno odvodené od slova „šikanovať“. Je to ten „šikan“, ako tvrdí poslucháč, alebo tá „šikana“, ako tvrdí manželka? Komu dá za pravdu Sibyla Mislovičová? Slovenčina na slovíčko.

O niečom komunikovať je v poriadku. Ale „komunikovať niečo“? Toto je slovné spojenie, ktoré vôbec nejde do uší našej poslucháčke zo Sabinova. No tak sa na jeho správnosť pozrieme so Sibylou Mislovičovou. Slovenčina na slovíčko.

Dnešná poslucháčska otázka sa veľmi hodí ku Dňu komplimentov, ktorý máme v nedeľu. Ako všelijako môžeme povedať, že sa nám na niekom niečo páči? Sybila Mislovičová ponúka prehľad výrazov a my dodávame, že ich pokojne môžete adresovať aj vlastnému obrazu v zrkadle. Slovenčina na slovíčko.

Môžeme niečo „zriadiť“? Môže byť niekto „zriaďovateľ“? Náš poslucháč pán Vavro počúva toto slovo v médiách a má isté pochybnosti o jeho správnosti. Či sú oprávnené, . Slovenčina na slovíčko.

Môžeme byť „nažhavení“, keď vonku mrzne? Napríklad na zimné radovánky? Poslucháčka Elena s deťmi sa z nich teší, ale faktom je, že „nažhavená“ byť nemôže. Vysvetlí Sybila Mislovičová. Slovenčina na slovíčko.

Naša jazkovedkyňa dostáva od vás aj dokola sa opakujúce podnety. A tak na niektoré aj dokola odpovedá. Napríklad spojenie „vidíme sa“. Tiež vás to rozčuľuje. A veru oprávnene. Slovenčina na slovíčko.

Zemepisné názvy sú nekonečným zdrojom pochybností a následne otázok pre Sibylu Mislovičovú. Dnes si zoberieme na Mušku obec Abrahám. Poslucháč Mário sa nevie rozhodnúť, či je správne „z Abraháma“ alebo „z Abrahámu“. Slovenčina na slovíčko.

Od našej jazykovedkyne Sibyly Mislovičovej poniektorí z vás očakávajú nielen gramatické usmernenie. Príkladom je dnešná poslucháčska otázka. Slovenčina na slovíčko.

To, že mám súrodencov, dobre viem – píše nám poslucháčka Nasťa. Neviem však, či sú to súrodenci alebo súrodencovia, akosi si to neviem zapamätať. Môžete mi, prosím, odpovedať? Na takúto milú prosbu sa Sibyle Mislovičovej nedá nereagovať. Slovenčina na slovíčko.

Dnešná otázka do jazykovej rubriky Sibylu Mislovičovú celkom pobavila. Poslucháčka Anka totiž napísala: „už sa teším, ako budem po sviatkoch diétovať“. Tak sa pozrime na správnosť tohto rozhodnutia. Slovenčina na slovíčko.

Had – hadica... Baran – baranica... Takto žartovne sa občas hovorí o zvieracích pároch. Nad otázkou jeleňa a jeho samice sa však celkom vážne zamyslel poslucháč Denis. Môžeme tu použiť spojenie jeleň – jelenica? . Slovenčina na slovíčko.

Nebýva to síce veľký priestor, ale práve preto môže byť útulný... A bolo by dobré, keby bol aj správne napísaný - to si povedala naša poslucháčka Amália. Nevieme síce, či je šťastnou majiteľkou novej garsónky, ale si Sibylou Mislovičovou jej ponúkame odpoveď na túto bytovú otázku. Slovenčina na slovíčko.

V roku 1908 kúpil podnikateľ William Hoover patent na výrobu prevratného vynálezu – vysávacieho stroja – a v roku 1929 jeho spoločnosť The Hoover Company prišla na trh s prvým elektrickým tyčovým vysávačom. Spoločnosť neskôr začala vyrábať aj ďalšie domáce spotrebiče, avšak meno Hoover sa pevne spojilo.

Nad mäkké i patrí bodka. Nad prehlasované „ä“ patria dve bodky. A koľko ich má byť na konci vety? Niekedy tri, niekedy jedna – ale čo tak dve? To je špecifický prípad, ktorý zaujíma aj poslucháčku Boženu. V bodkovanej jazykovej rubrike to objasní Sibyla Mislovičová. Slovenčina na slovíčko.

Domáci majstri vedia, že bez „sady“ dobrých nástrojov sa ťažko niečo opravuje. Vie to aj poslucháč Miloš, ktorý má v pláne takéto niečo si zakúpiť, ale jeho priateľka mu neustále opakuje, že to nie je žiadna „sada“, ale súbor. Miloš sa teda na Sibylu Mislovičovú obracia s prosbou, aby tento „domáci“ spor vyriešila. Má pravdu on alebo jeho priateľka? Slovenčina na slovíčko.

Mnohé sviatočné želania chodia mailom. Dostáva ich aj poslucháčka Etela, ktorá stále nie je schopná si pamätať, ako je to správne: v „emaily“ alebo v „emaili“? Ale nie je jediná s touto dilemou, ako si všíma aj jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Slovenčina na slovíčko.

Hovorený prejav má isté výhody. Nemusia nás pri ňom trápiť ypsilony, ani čiarky. Keď však chceme niekomu poslať pozdrav písomne, môže nastať zmätok s čiarkami. Má ho aj poslucháč Karol – konkrétne pri oslovení. Urobíme si v tom poriadok so Sibylou Mislovičovou. Slovenčina na slovíčko.

Zda sá, že byť obyvateľkou obce Rakúsy je gramaticky náročné. Aspoň súdiac podľa otázky od poslucháčky Zuzany Durcovej. Čo je osoba z tejto obce? Rakúsanka? Rakúsianka? Rakúsčanka? Sibyla Mislovičová má po ruke správny výraz. Slovenčina na slovíčko.

Prežijete dnešok aj s mobilom v ruke, aby ste na všetky strany posielali novoročné smsky? V tom prípade sa vám možno zíde dnešné jazykové okienko so Sibylou Mislovičovou. Slovenčina na slovíčko.

2020

Mohlo by sa zdať, že Ivana Ilgová a Sibyla Mislovičová berú otázky spisovnej slovenčiny vždy úplne vážne. Občas sa však aj im prihodí „veselá historka z nahrávania“. Toto sa udialo, keď si vzali na paškál slová „čišať“ a „sršať“. Tak nech vás to pobaví v dnešné silvestrovské ráno. Slovenčina na slovíčko.

Už čoskoro nám na dvere zaklope Nový rok a my si budeme želať, aby bol lepší ako ten predchádzajúci. Aby toho dobrého bolo viac, alebo viacej. Môžeme použiť obidva výrazy, sú spisovné? To by rád vedel poslucháč Igor a my máme takúto odpoveď . Slovenčina na slovíčko.

Cestovanie je síce v poslednom čase značne obmedzené, ale to neznamená, že si nemôžeme robiť aspoň plány, až to raz pôjde. Náš poslucháč Vlado sníva, že sa raz vyberie do Tokia. Toto mesto videl napísané s mäkkým aj tvrdým y. Ako to teda má by správne? Pozrime sa na to so Sybilou Mislovičovou. Slovenčina na slovíčko.

V lete pijeme chladené nápoje, v zime naopak. Aj poslucháčka Iveta si v zime rada uvarí nápoj z ďumbiera, alebo zázvoru. Sú obe tieto pomenovania spisovné? To je otázka pre Sibylu Mislovičovú. Slovenčina na slovíčko.

Niekto sa spolieha na klasiku a iný do vianočného pečenia rád „prepašuje“ aj všeličo nové. Poslucháčka Anna to tento rok skúsila so sladkosťou, ktorú síce na Slovensku už nejaký čas poznáme, ale nie každý si je istý, ako sa to vlastne správne volá. A nevie to ani Anna – počula už aj „makrónky“, aj „makarónky“. Na čom si teda pochutnávame, . Slovenčina na slovíčko.

Dobrý deň, zopakujte, prosím Vás, ako sa píšu slová. Znie poslucháčske želanie. Splníme ho so Sibylou Mislovičovou. Slovenčina na slovíčko.

Blížia sa dni, keď sa televízie budú predháňať vo filmoch a rozprávkach, takže to mnohí budeme opäť po roku sledovať... Alebo pozerať? Čo je správne? Sledovať alebo pozerať televíziu? Na otázku poslucháčky Moniky odpoveď Sibyly Mislovičovej. Slovenčina na slovíčko.

Dnešná rubrika bude pre poslucháča Norberta, ktorý chce presne vedieť, čo znamená slovo animátor. Ale, ako zistíme , bude vlastne aj pre mnohých rodičov. Slovenčina na slovíčko.

Dnes budeme v našej rubrike variť. Máme tu bataty - a nevieme čo s nimi. Teda aspoň čo sa gramatiky týka. Je to ten „batat“ alebo tá „batata“? Správny rod tejto zelenine dá Sibyla Mislovičová.

Keď k vám niekto mal prísť a neprišiel a naviac ani nezavolal, je to neslušné, to vieme. Ale je to ešte aj gramaticky nesprávne. To už ale berieme z úst vysvetlenie na tento poslucháčsky podnet. Slovenčina na slovíčko.

Ideme do knižnice. Konkrétne do Klárinej. My ju síce nepoznáme, ale poslucháč Ondrej áno a rád by vedel, či ide do „Klárinej“ alebo „Klárynej“ knižnice. Sibyla Mislovičová vie.

Potrebuje si overiť, či sa vo vete „pozrite sa prosím na tento text“ oddeľuje slovo „prosím“ čiarkami – píše nám poslucháčka Ivica. Tak prosím. Tu je odpoveď Sibyly Mislovičovej. Slovenčina na slovíčko.

Dostávať darčeky je príjemné. A pre mnohých je ešte krajšie, keď môžu obdarovať. Poslucháč Alojz sa zrejme chystá obdarovať niečím trblietavým, pretože sa nás pýta: správne je „darovať na Vianoce šperk“ alebo „darovať k Vianociam šperk“? Od Sibyly Mislovičovej pre nášho poslucháča malý darček – odpoveď na jeho otázku.

Vyhlásenie núdzového stavu v čase šírenia ochorenia COVID-19 prinieslo zvýšenie trestných sadzieb pre páchateľov, ktorí sa počas tohto obdobia dopustili trestných činov, a v tlači sa začali spomínať drakonické tresty. Aj tým, ktorí sa s výrazom drakonické tresty stretli po prvý raz, môže byť z kontextu jasné, že.

Ako sa vám darí pri vianočnom pečení? Cesto poslúcha? Aj vaša rúra? A akú máte – „horkovzdušnú“? Môžeme vôbec doma takú mať? Tak znie dnešná poslucháčska otázka a tu je odpoveď.

Jazykové okienko bude dnes tak trochu aj športové. Ideme hrať „bedminton“. Alebo „badminton“? Čo z toho je správne.

Spolu alebo osobitne? Neraz sa na Sibylu Mislovičovú obraciate s otázkou, ako sa isté slová píšu. Napríklad „koľkýkrát“, „druhýkrát“. Ako je to správne, o tom nebude naša jazykovedkyňa hovoriť prvýkrát.

V televízií aj v rádiách často počujem o „námatkových“ kontrolách, píše nám poslucháč Peter Horvát a pýta sa, či sme správnosť tohto spojenia v naše rubrike už vysvetľovali. Ešte nie. A aj podľa frekvencie výskytu Sibyla Mislovičová usudzuje, že je načase.

Bolo by dobré, keby testujeme viac – vypočula si naša poslucháčka v správach. A ako nám píše, takéto spojenie nepočula prvýkrát. Zaujímavé, že aj Sibyla Mislovičová si všimla výskyt tohto spojenia a používa sa, hoci znie čudne.

Niektorí z mojich známych hovoria „dva perá“ alebo „dva pivá“ – píše nám pani Katarína. Nezdá sa jej to správne a asi nie je prekvapujúce, že ani Sibyle Mislovičovej.

Ešte pred rokom by sme vôbec nemali dôvod zapodievať sa slovom „lockdown“. Dnes ho máme a tak ho poobraciame so Sibylou Mislovičovou.

Zrejme ste zaregistrovali informáciu o problémoch s miliónmi infikovaných noriek v Dánsku. A viete o tom, že automaticky dávať týmto živočíchom ženský rod nie je celkom správne?

Niekto ide utratiť peniaze, a niekto musí, bohužiaľ, utratiť zviera. S takýmito spojeniami v súvislosti so slovom „utratiť“ sa stretáva poslucháč Miroslav Pír a rád by si ujasnil, či sú obe správne. Odpovie sibyla Mislovičová. Slovenčina na slovíčko.

V posledných mesiacoch sa aj v našej rubrike vyskytujú otázky, ktoré priamo odrážajú situáciu okolo nás. Jednu má pre Sibylu Mislovičovú aj poslucháč pán Rončák.

Je vidieť, že jeseň je v plnom prúde. Aj toto vám možno napadne v týchto dňoch. Je však toto vyjadrenie správne? Z meteorologického hľadiska áno. Ale čo si Sibyla Mislovičová myslí o gramatickej správnosti.

Sú niektoré mená, ktoré nám trošku robia problémy. Napríklad pri správnom skloňovaní. Máme Mareka, máme aj Marka. Prečo teda nemáme Petera aj Petra?

Dnes bude naše jazykové okienko malou lekciou slušnej komunikácie. Poniektorým poslucháčom aj Sibyle Mislovičovej sa zdá, že mailová komunikácia v tomto smere trošku pokrivkáva.

Keď máme jednu možnosť, nemusíme špekulovať. Keď sú ale možnosti dve, pre ktorú sa človek má rozhodnúť? A najmä ak chce hovoriť spisovne? Ak máte dilemu, čo je správne, či „viac“ alebo „viacej“, vyriešime to so Sibylou Mislovičovou. 102011240521;.

Môže zákon „doznať“ zmien? Na trochu krkolomnú slovnú konštrukciu sa nás pýta poslucháč Emil. A Sibyla Mislovičová má jednoznačnú odpoveď.

Alergie vedia poriadne potrápiť. A zdá sa, že aj v jazykovej rovine. Naša poslucháčka Betka sa navie rozhodnúť, či je „alergia na liek“ alebo „lieková alergia“. So Sibylou Mislovičovou na to prídeme.

Môžem byť na niekoho benevolentný? Ja tvrdím, že áno, kolega tvrdí, že nie – píše nám poslucháč Oliver. Sibyla Mislovičová v úlohe jazykovedného rozhodcu v tomto slovnom súboji určí víťaza.

Ak našu rubriku počúvate pravidelne, tak si teraz možno poviete – to hádam nie je možné, veď toto tu už bolo povedané niekoľkokrát. My so Sibilou Mislovičovou súhlasíme, ale zo slovesa „sústrediť sa“ a jeho budúceho času sa evidentne stáva naša stálica. Tentokrát nás na spojenie „bude sa sústrediť“ upozorňuje poslucháč Juraj Ďuriš.

Je rozdiel medzi slovami „konšpiračný“ a „sprisahanecký? A nie je výraz „konšpiračný“ bohemizmus? Pýta sa nás poslucháčka Katarína Psicová.

Mám 500 euro. Naša poslucháčka Ivana toto počula v obchode a hneď vedela, že toto nie je v poriadku. Nie suma, ani to, že ju niekto má, ale gramatická stránka tejto informácie. Môžeme mať jedno euro, ale nie 500 euro. A súhlasí s ňou aj Sibyla Mislovičová.

Do redakcie časopisu Quark prišla otázka stáleho čitateľa, ktorý mal pochybnosti o pravopise slova poliklinika s mäkkým i v prvej časti poli-. Odpoveď, prečo sa zložené slovo poliklinika píše s mäkkým i po l, spočíva v pôvode tohto slova. V Stručnom etymologickom slovníku slovenčiny (Ľ. Králik, 2015, s. 455) sa dozvieme.

Keď náš poslucháč Ivan Lipnický oslovuje svoje manželku oslovuje svoju manželku, má pri mene Ľubomíra viacero možností. Jemu sa páči „Ľubi“ a hoci pri vyslovení je to jedno, pri písaní už nie. Ako je teda správne oslovenie: „Ľuby“ alebo „Ľubi“? S touto otázkou oslovujeme Sibylu Mislovičovú.

Môže sa moderátor v televízii rozlúčiť slovami „vidíme sa zajtra“? Zjavne môže, keďže náš poslucháč Tibor to počul, druhá vec, či je to v poriadku.

Naša spolupracovníčka Sibyla Mislovičová je síce v prvom rade jazykovedkyňa, ale vyzerá to tak, že ju poniektorí pasujete aj do úlohy historickej bádateľky. Dnešný podnet je toho dôkazom.

Môže byť svet bez „drôg“? Hoci by to bolo skvelé, isté je, že nemôže. Sibyla Mislovičová tým len potvrdí domnienku nášho poslucháča Ľubomíra.

Niektoré poslucháčske otázky do našej rubriky občas Ivanu Ilgovú, ktorá ju pripravuje, zaskočia. Tak napríklad slovo „šasy“. Otázka znie, či je spisovné a ako sa správne píše. Ešte, že tu máme Sibylu Mislovičovú, ktorá nielen že vie, ako sa to píše, ale vie aj to, čo to to „šasy“ vlastne je.

Naši pravidelní poslucháči dobre poznajú našu rannú rubriku Zamyslenie. Patrí k nim aj Ivan Roháček, ktorý však Sibyle Mislovičovej poslal otázku. Nemal by byť správny názov nie „zamyslenie“, ale „zamyslenie sa“.

Ak ste často v aute, zrejme ste sa už stretli s niečím, čo vám cestu zatarasilo. A práve na to, čo nám cestu môže zatarasiť, sa pýta poslucháč Pavol. Čo mu.

Uchu poslucháčky Kataríny Psicovej nesedí slovo „potencionálny“. Ale keďže sa s tým často stretáva, rada by si ujasnila, či jej to nesedí opravnene.

Mohlo by sa zdať, že slovo „odšraubovať“ ženy príliš zaujímať nebude. Veď na tieto činnosti máme našich chlapov. Nie je to tak. Na spisovnosť tohto slova sa nás pýta poslucháčka Beata Leštinská a ďalšia žena, Sibyla Mislovičová, odpovedá.

Dnes sa síce tradičných listov píše menej, ale aj v inej písomnej komunikácii ostáva slušnosťou rozlúčiť sa formuláciou „S pozdravom“. Ak k tomu pridáme meno, dáva sa pred neho čiarka? Na poslucháčsku otázku má odpoveď Sibyla Mislovičová.

Niekedy máme v slovách trochu chaos. Napríklad taká dvojica slov „etika“ a etiketa“. Jedno zásady správania, druhé nálepka. Vie to aj poslucháčka Daniela Rosinová, len by si to rada s pomocou Sibyly Mislovičovej ujasnila.

Niečo môžeme uzatvoriť, niečo uzavrieť. Ale kedy máme použiť ktoré sloveso. Toto vŕta v hlave poslucháčke Bianke. Otvorme teda jazykové okienko so Sibylou Mislovičovou.

„Pri ceste sa pasie krava. Pozor, v úseku je hustá hmla. Zbadáte ju na poslednú chvíľu.“ Toto si v našej Zelenej vlne vypočula poslucháčka Marianna Horečná. A začala uvažovať: čo zbadám na poslednú chvíľu – kravu alebo hmlu? Priam logickú jazykovednú otázku sme posunuli Sibyle Mislovičovej.

Ktoré sloveso je správne – doťahovať niečo alebo dočahovať niečo? Na otázku poslucháčky Bianky Osvaldovej má Sibyla Mislovičová takúto odpoveď.

Čítal som, že na politickej scéne je ustavične isté pnutie. Nejako sa mi to nevidí – píše poslucháč Fero.

Vyzerá to tak, že nech sa naša jazykovedkyňa usiluje, ako chce, isté veci sú nemenné. Aspoň tak to vyzerá v prípade používanie slovies „chápať“ a „rozumieť“. Opäť nás o zaradenie do rubriky žiada poslucháčka Ľubica Glóziková. Vníma to aj Sibyla Mislovičová ako neustály problém? 102010210521;.

Pani Ela počula nedávno v správach, že výsledky pokusov „predčili“ očakávania vedcov. Nezdá sa jej to. Teda nie vedecké úspechy, ale sloveso „predčiť“. Čo hovorí Sybila Mislovičová.

Tvorím vzdelávacie videá a upozornili ma na nesprávne použitie väzby „zaraďujeme tu“. Píše nám poslucháčka Viktória Polubňáková. V praxi sa bežne stretáva so spojením: patria tu piesne a básne. Naozaj je to chyba? Pýta sa Sibyly Mislovičovej a tá odpovedá.

Dnes bude jazykové okienko vyzerať skôr ako matematické. Poslucháč Alexander nás totiž prosí, aby sme vyriešili spor, ktorý sa rozhorel na rodinnej oslave: keď chceme povedať, že je niečoho viac, povieme „raz toľko“ alebo „dvakrát toľko“? Poďme násobiť so Sibylou Mislovičovou.

Často sa stáva, že ľudia sa na niečo cítia „nažhavení“. Je skvelé tešiť sa na niečo, ale odobrí Sibyla Mislovičová v tomto prípade práve „žhavenie“.

Naša poslucháčka Emília ostala prekvapená, keď si vo vysielaní jedného rádia vypočula, že poslucháči si budú môcť vypočuť „výcuc“ z rozhovoru. Nešlo síce o spravodajstvo, ale predsa. Nie je to predsa len nevhodné slovo do rádia?

Aj v našom vysielaní máme hostí neúrekom. Raz príde "hosť" a raz príde "hosťka". Sibyla Mislovičová nás však vyvedie z omylu. "Hosťka" do vysielania prísť nemôže.

Ešte pred pár rokmi by sme niektoré slová a ich miesto v našom jazyku nemali prečo riešiť. Neboli sociálne siete, neboli “followeri”. Dnes ich podaktorí majú státisíce a je otázka, či ich potrebujeme. Pozrime sa na to so Sibylou Mislovičovou.

Prvým automobilom so spaľovacím motorom bolo trojkolesové vozidlo so železno-drevenou konštrukciou bez strechy a s pákovým ovládaním smeru i rýchlosti, pripomínajúce skôr bričku bez záprahu. Jeho konštruktér Nemec Karl Benz si ho dal v roku 1886 patentovať pod názvom kočiar bez koní poháňaný benzínovým motorom.

Je množstvo slov, ktoré so do slovenčiny dostávajú z angličtiny. Otázne je, či sa udomácnia alebo si ich radšej „poslovenčíme“. Napríklad slovo „influencer“. Sibyla Mislovičová to s jeho miestom v našom jazyku vníma takto.

Naša jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová denne rieši rôzne podnety od ľudí, ktorí potrebujú vyriešiť nejakú jazykovú otázku. A práve to, ako jej ľudia píšu, sa stalo predmetom dnešného jazykového okienka.

Reklamy sa nás neustále pokúšajú presvedčiť, že niečo je také skvelé, že je to doslova „prielom“. Napríklad zubná pasta. Aj keby jej výrobcovia veľmi chceli, zubná pasta „prielom“ jednoducho nikdy nebude.

Mnohí ho máme radi len tak jednoducho. Napríklad s maslom. Ale aj drobné vylepšenie v „topinkovači“ nie je zlé. Teraz ste možno zaváhali, podobne ako poslucháčka Zora, ktorá si chcela kúpiť toto kuchynské zariadenie, ale vraj topinkovač nie je správne po slovensky.

Občas počúvam v správach, že Slovensko bude po pandémii „zadĺžené“. Poslucháč Oto by rád vedel, či je toto správny výraz. Jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová má k tejto informácii hneď dva postrehy.

Napísala nám poslucháčka Jana Krištofová, ktorá by si rada ujasnila jednu vec. Keď chce založiť združenie, ktoré sa bude zaoberať výcvikom terapeutických psov, je v poriadku nazvať ho? Je z toho jednoznačné, že ide o psov, ktorí pomáhajú ľuďom a nie naopak.

Spomínate si, ako kedysi Peter Nagy sľuboval, „so mnou nikdy nezostárneš“? Zámerne hovoríme o „stárnutí“, pretože presne to je slovo, s ktorým sa stretáva náš poslucháč Václav. Je to chyba?

Reklamy sú zjavne nepoučiteľné. Opakovane nám totiž píšete o chybách, ktoré v nich nachádzate. Poslucháčka Jolana je už vraj zúfalá, keď stále dokola počúva v reklame o „myčkách“. „Neznášam toto slovo“! Píše na rovinu. A Sibyla Mislovičová sa jej ani nečuduje.

V slovenčine máme rôzne prebraté slová. Niektoré možno zbytočne. Viackrát ste nám už napísali o slovách, ktoré tu máme z angličtiny a nie sú vám po chuti. Alexandra napríklad píše: Chcú odo mňa „feedback“, čo to vlastne je? Angličtinári vedia, do slovenčiny preloží Sibyla Mislovičová.

Máme niečo „v dvoch“ alebo „vo dvoch“ prípadoch? Na to sa pýta poslucháč Ivan. Čo z toho odobrí Sybila Mislovičová.

Ak ste práve uprostred svojich ranných hygienických rituálov, možno tiež práve siahate po kréme s obsahom urey. Alebo „urei"? Pri výslovnosti je to jedno, ale pri písaní nie, tak si to so Sybilou Mislovičovu ujasníme.

Keď začnú kamarátky pri káve rozoberať svoj život, často sa to skončí povzdychom. Aj poslucháčka Zdenka má takúto skúsenosť. Jej kamarátka debatu ukončila zhrnutím, ktoré Zdenke nepripadá úplne správne. Čo na spojenie „už nám nie je dvadsať".

Poďme si trošku zaskloňovať... idem do Osla, bol som v Oslovi... tak takto asi nie, všakže... Pre poslucháčku Renátu je to otázka: skloňovať či neskloňovať názov mesta Oslo? A keď sme už na severe, tak ako pri názve Helsinki? Jazykovedný výlet do týchto končín si spravíme so Sibylou Mislovičovou. Slovenčina na slovíčko so Sibylou Mislovičovu.

Niekto ich nemusí jesť vôbec, a pre niekoho je to základ jedálneho lístka. Najmä pre stredomorské národy. Pripraviť jedlo z rýb nie je žiadna veda. Pre poslucháča Emila je však „veda" správne zvolené slovo, ak ideme ryby krájať: urobíme z nich filety, to je jasné. Ale ak by to bol iba jeden kus, je to „fileta" alebo „filet"? Máma teda dva filety alebo dve filety? Vyriešime tento spor medzi Emilom a jeho kolegom so Sibylou Mislovičovou.

Cez víkend sa v domácnostiach vo veľkom varí, jedlo sa ochucuje. Poslucháčka Elena by rada vedela, ako nazvať prísadu, ktorá jedlám dodáva chuť. Z jednoduchej otázky vznikla nakoniec zaujímavá debata so Sibylou Mislovičovou.

Mnohí sme sa v poslednom čase presunuli z pracoviska domov na „home-office“. Naša poslucháčka Ľudmila má takisto doma svoju kanceláriu a rada by vedela, či je anglický výraz „home-office“ už na Slovensku udomácnený a akceptovaný.

Takmer celý týždeň v médiách počúvam, že v Libanone sú „preživší“. Mohli by ste ľuďom v médiách povedať, že sa majú vyjadrovať správne. Teda „tí, ktorí prežili“? Takúto úlohu má pre Sibylu Mislovičovú poslucháčka Mária Molnárová.

Naša dnešná rubrika o slovenčine bude plná emócií. Vďaka poslucháčke Zuzane a jej dileme: máme „emočnú“ alebo „emocionálnu“ inteligenciu? Ľudia používajú obe možnosti. Ktorá je správna.

Naša poslucháčka Klaudia Bučeková má dnes pre Sibylu Mislovičovú tak trochu divadelnú otázku.

Ak ste niekedy pílili drevo, asi vás nahnevalo, ak ste narazili na nejakú hrču... Silvia Gbelcová sa pýta, ako takýto útvar v dreve nazvať: hrča, uzol alebo suk v dreve.

Polymerázová reťazová reakcia. Tak takéto čosi v jazykovednej rubrike často nemáme. Takéto slovné spojenie nám poslala poslucháčka pani Michnáčová a my ideme so Sibylou Mislovičovu pátrať, ako sa správne vyslovuje anglická skratka tohto slovného spojenia. Pé-cé-er alebo pí-sí-ár.

Zatiaľ je ich päť, bude šiesty. Ako sa bude volať, ešte nevieme, ale horúci favorit na názov nového mosta cez Dunaj je Jarovský. A práve toto vŕta v hlave poslucháčovi Ľubošovi. Nemal by to byť „Jarovecký“ most? Stavba sa vzťahuje k Jarovciam, a nie k Jarovu. Takto to vidí náš poslucháč a takto to vidí naša jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová.

Napísal nám poslucháč Peter Kováč: „Dobrý deň, pred chvíľou pani Mislovičová vysvetľovala v rádiu správnosť spojenia „na Vrútkach“. Chcem sa opýtať, či je podobne správne aj spojenie „na Myjave“, lebo v Myjave je ako päsť na oko.“ Naša jazykovedkyňa povie ako to je. 102009090649;.

Neviem, či je poslucháč Peter z Banskej Bystrice majiteľom nejakej jazvy, ktoré ostala po zašívaní rany, ale vieme, že táto problematika ho zaujíma: rany sa „zašívajú“ či „zošívajú“? Sibyla Mislovičová by s nimi asi nerobila nič, keďže nie je lekárka – tak nám aspoň objasní gramatickú stránku.

Naša poslucháčka Marianna síce zatiaľ ponuky bazárov nevyužila, napriek tomu ju zaujíma správny tvar tohto slova pri skloňovaní. A možno sa to zíde aj vám, ak tam pôjdete: je správne v bazáre alebo v bazári? Správne písmeno na konci dosadí Sibyla Mislovičová.

Hoci o slnku vieme veľa, zďaleka nie všetko. A niekedy nás dokáže zaskočiť aj taká banálna otázka, ako je písanie slova slnko/Slnko. Nebeské teleso vyžarujúce svetlo a teplo sa v súčasnej spisovnej slovenčine nazýva slnko. Pôvodnejší názov slnce (staroslovienske slъnьce), ku ktorému v 17. storočí pribudlo synonymum slnko, sa.

Sú slovíčka, na ktorých by si jeden vylámal zuby – napríklad predložka „skrz“. Zvyčajne si vystačíme s preložkou „cez“, navyše nám slovko „skrz“ môže pripadať archaicky... je to dôvod nesiahať po ňom? Pýta sa poslucháčka Linda a Sibyla Mislovičová hovorí toto.

Náš poslucháč Anton má tak trochu dilemu, pokiaľ ide o nádobu, do ktorej môžeme všeličo ukladať. Je „bedňa“ alebo „debna“? Máme síce „debničkárov“ s ovocím a zeleninou, ale počas koncertov zase po pódiu pobiehajú „bedňáci“, aby pripravili aparatúru. Odporúčame vypočuť si Sibylu Mislovičovú až do konca, keďže až tam sa dozvieme správnu možnosť.

Keď je streda, máme pre vás „stredovú“ alebo „stredajšiu“ rubriku o slovenčine? Alebo „štvrtkovú“ či „štvrtňajšiu“? A keď sa niečo týka soboty, je to „sobotné“ alebo „sobotňajšie“? Trochu priveľa poslucháčskych otázok, ale Sibyla Mislovičová si s nimi hravo poradí.

Učitelia sa už zajtra stretnú so žiakmi a možno uvažujú, ako sa ich trieda bude správať po prázdninách... Vzorne? Alebo aj vzorovo? Požiadavku na vysvetlenie tohto rozdielu sme posunuli Sibyle Mislovičovej.

S poslucháčskou otázkou dnes zabŕdneme do politiky. Keď sa chce niekto stať primátorom alebo poslancom, kandiduje „na“ alebo kandiduje „za“ túto funkciu?

Školský rok je tu čo nevidieť, s ním napríklad aj vzory podstatných mien na hodinách slovenského jazyka. Poslucháčka Mira vďaka školopovinnej dcére zistila, že sa zrazu začalo hovoriť o vzore „kuli“. Pre Sibylu Mislovičovú to žiadna novinka nie je – a možno budete prekvapení, čo tento vzor vlastne znamená.

Náš poslucháč Ondrej rád sleduje dianie na športovom kanáli. Nedávno sa však zamyslel, či ho sleduje na kanáli s mäkkým i alebo na kanály s ypsilonom na konci. Pri výslovnosti je to síce jedno, ale nie pri písaní.

Na dnešnej poslucháčskej otázke sa naša jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová celkom pobavila. Poslucháč Ivan by rád vedel, čo je obyvateľ Slovenského Grobu: Groban? Grobčan? Alebo nebodaj Grobian.

Ak máte dnes pred sebou nejakú schôdzu, a nepamätáte si presne, kedy, ako sa na to opýtate – kedy schôdza začína? Toto sa nezdá našej poslucháčke, ktorá takúto formuláciu pravidelne počúva od kolegyne. Odkaz pre ňu aj pre kolegyňu má Sibyla Mislovičová.

Písať je jedna vec, vyslovovať druhá. Hovoríme o „personálnom“ alebo „perzonálnom“ oddelení?

Preberanie cudzích slov je zložitý proces a dokonca ani pri podobných slovách neprebieha zakaždým rovnako. Dnes sa zameriame na cudzie výrazy, ktoré si v našej slovnej zásoby našli miesto napriek tomu, že prešli len miernym zdomácňovacím procesom (prípadne zostali v pôvodnej podobe) a sú nesklonné.

Náš poslucháč Števo má priam vedecký problém: Ako správne formulovať schopnosť vlákna prejsť cez tkanivo? Je to „priechod" alebo „prechod" tkanivom? Sibyla Mislovičová vysvetlí.

Opakovanie je matka múdrosti... A platí to aj viaceré úkazy v našej reči. S dnešnou otázkou pre Sibylu Mislovičovú sa v našej rubrike nezapodievame prvýkrát.

Máme voľbu alebo máme voľby? Takýto oriešok na rozlúsknutie má pre jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú jedna z našich poslucháčok.

Poslucháčovi Jánovi Mirolovi sa nepozdáva, že „za včerajšok pribudlo osem nových prípadov ochorenia na koronavírus". Iste, lepšie by bolo, keby nepribudol žiadny... Ján však má na mysli gramatickú stránku tohto tvrdenia. Pozrime sa na to so Sibylou Mislovičovou.

Naša poslucháčka Ivana by rada vedel, ako napísať číselný údaj 20 tisíc. Konkrétne, či medzi číslom a slovom má byť spojovník. Sibyla Mislovičová odpovie trochu obšírnejšie. Ako napísať číselný údaj 20 tisíc.

Sibyla Mislovičová od vás dostáva niekedy nezvyčajné otázky. Ako napríklad táto. Ktorí zostali, ktorí ostali.

Mám malý spor s kolegom - napísala nám naša poslucháčka, ktorá ho aj špecifikovala: jablkom sváru je slovo „peľ". Naša poslucháčke je presvedčená, že môžeme hovoriť o „alergii na pele", pretože ide o pele rôznych bylín a drevín, kolega tvrdí, že stačí jednotné číslo, „alergia na peľ". Kto má podľa Sibyly Mislovičovej pravdu? Alergia na pele.

Ani deň bez zmrzliny, to je možno heslo nášho poslucháča Jindru, ktorý ochutnáva všetky možné príchute - aj kivi zmrzlinu. Pri nej mu prišlo na rozum: môžeme hovoriť o „kiviovej" zmrzline? Sibyla Mislovičová nás poučí aj čo sa názvoslovia týka. Kiviová zmrzlina.

V rádiu často počúvam upozornenia na policajnú hliadku za Trhovišťom. Nemá to byť za Trhovišťami? Pýta sa nás poslucháč pán Čižmár a my sa zase pýtame Sibyly Mislovičovej. Za Trhovišťom.

Môžeme nechať auto „zdiagnostikovať" a následne „zoservisovať"? To sa Sibyly Mislovičovej pýta poslucháčka Silvia Vojteková, ktorá tieto slová často používa v písomnom kontakte s klientmi. Lenže si vypočula výčitku, že sa nevyjadruje správne. Ako to s používaním týchto slov vidí naša jazykovedkyňa? Zdiagnostikovať a zoservisovať.

Kedysi sme poznali iba zemiakové lupienky - alebo „chipsy". Dnes máme aj zeleninové či ovocné a poslucháč Branislav Siviček má aj dilemu: sú to ešte stále „chipsy" alebo už poslovenčené „čipsy"? Opýtame sa Sibyly Mislovičovej. Chipsy alebo čipsy.

Návštevníkom fitcentier nebude dnešné slovo neznáme - ale ak tam nechodíte, slovo „bosu" možno počujete prvýkrát. A podobne ako naša poslucháčka zauvažujete, akého je vôbec rodu.

Keď je teplo, záhrada potrebuje vlahu. Naša poslucháčka Iveta počula v jednej relácii spojenie „zavlaženie záhrady". Pozná slovenčina takýto výraz? Nemalo by to byť „zavlažovanie"?

S klavírmi môže byť patália... Nielen vtedy, keď sa niekto v susedstve učí hrať a vy to musíte deň čo deň počúvať. Problém môže byť aj gramatický? mám dva klavíre? alebo klavíri? či klavíry s ypsilonom na konci? Poslucháčke Alene od. Klavíre alebo klavíry.

Nepáči sa mi vo vysielaní používanie cudzích slov, píše nám Ľudmila Širuchová. A úplne konkrétne ju v poslednom čase rozčuľuje slovo „podcast". Čo o tomto slove súdi jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová? Podcast.

Môžeme niečo „obdržať"? To je tiež otázka, ktorá sa od vás k Sibyle Mislovičovej dostala už niekoľkokrát. Práve takéto „stálice" riešime tento týždeň. Tak čujme, či môžeme obdržať aj odpoveď od našej jazykovedkyne. Niečo „obdržať“.

Stálice našej jazykovej rubriky - tie tento týždeň preberáme. Často sa na nás obraciate aj s otázkou týkajúcou sa slov záležať, závisieť. „Na" alebo „od"? Tak si to Sibylou Mislovičovou opäť raz zopakujme. Záležať, závisieť. Na alebo od.

vám prekáža, keď každú chvíľu začujete slovíčko „strašne"? Nie ste sami. Aj Sibyla Mislovičová sa pravidelne stretáva s týmto podnetom do našej jazykovej rubriky. Strašne.

Tento týždeň odpovedáme na podnety, ktoré sa k nám do jazykovej rubriky od vás dostávajú opakovane. Hoci sme to vysvetľovali viackrát, Sibyla Mislovičová opäť od vás dostala požiadavku, aby tým, ktorí to stále používajú nesprávne, vysvetlila ako je to so slovesom sústrediť sa. Sústrediť sa.

Sú otázky, ktorá vás opakovane zaujímajú, pravidelne sa s nimi stretáva aj Sibyla Mislovičová, tak si ich tento týždeň zopakujeme aj v našej rubrike. Častou otázkou je napríklad používanie spojenia „napadlo ma" alebo „napadlo mi". Napadlo mi, napadlo ma.

Je ráno, možno máte pokojnú chvíľu pre seba a len tak pozorujete svet vonku skrz okno... Zdá sa vám to trochu krkolomný výraz? Aj Adele, ktorá sa na slovíčko „skrz" a jeho spisovnosť pýta Sibyly Mislovičovej. Skrz, skrze.

Sú dvojice slov, pri ktorých mnohí stále váhajú, čo použiť. Tak ako poslucháčka Elvíra, ktorá od syna počúva, že na brigáde musel vláčiť ťažké „bedne", ale zeleninár na trhu jej vždy ponúka mrkvu z „debničky". Tak teda - bedňa alebo debna? Pýtame sa Sibyly Mislovičovej. Bedňa alebo debna.

Reklamy sa nás často usilujú ohúriť bombastickými sľubmi, ako napríklad, že používanie istej zubnej pasty je „prielom" v zubnej hygiene. Poslucháč Anton by rád vedel, či je toto slovné spojenie správne. Zistíme . Prielom alebo prelom.

Obsiahly mail napísal Sibyle Mislovičovej poslucháč Vladimír Devečka, ktorý sa pozastavuje nad nekontrolovaným používaním slov „prerozdeliť", „prerozdeľovať". Prerozdeľujú sa rezorty, prerozdeľujú sa predsedovania parlamentných výborov. Veď predsa ide o rozdelenie. Čo si o tom myslí Sybila Mislovičová? Prerozdeliť.

Hra Scrabble je o slovách - a niekedy aj o takých, okolo ktorých sa strhne hádka. Poslucháčka Daniela Kováliková to pozná. Nedávno jej spoluhráči neuznali slovo „čup", teda rozkazovací spôsob slovesa čupieť. Keby Daniela hrala scrabble so Sibylou Mislovičovou, bolo by to inak? Rozkazovací spôsob slovesa čupieť.

Do nášho jazyka neustále pribúdajú zložené slová s prvou časťou, tzv. prefixoidom, polopredponou, cudzieho pôvodu, napríklad anti- (antihmota, antivírusový), auto- (autoimunita, autoportrét, autoimunitný), bio- (bioolej, bioprodukt, biochov, biopotraviny, bioovocie, biomäso, biopotravinový), eko- (ekosystém, ekoturistika, ekofilm, ekokampaň, ekokoža, ekotyp, ekopríspevok), euro- (eurominca, europoslanec, europarlament), ex- (exmanžel.

Zaujímavú otázku do jazykovej rubriky nám poslal poslucháč Andrej. S desaťročným synom sa nevedia dohodnúť, čo by urobil had, keby na nás zaútočil: pohrýzol by nás alebo uštipol? Hadovi je to určite jedno, ale otcovi so synom nie, tak sa na to pozrime so Sibylou Mislovičovou. Had štípe alebo hryzie.

Naša poslucháčka Erika si z pracovných porád odnáša veci podnetné - napríklad aj pre našu jazykovedkyňu. Ako nám píše, jej šéf veľmi rád hovorí, že ciele sú „dosažiteľné". Naozaj? Opýtame sa Sibyly Mislovičovej. Dosažiteľné ciele.

Včera som kolegyňu upozornila, že nemáme „šampióny" ale „šampiňóny"... napísala nám poslucháčka Lýdia Miháliková a zdá sa, že urobila správne. Veď počúvajme Sibylu Mislovičovú. Šampióny, šampiňony.

Poslucháč Ľubomír Lisičan má problém - so živnostníčkami. Avšak iba gramatický: je správne uviesť zastúpenie „živnostníčok" alebo zastúpenie „živnostníčiek"? Manuál správneho skloňovania ponúka Sibyla Mislovičová. Zastúpenie „živnostníčok“ alebo „živnostníčiek“.

Keď ste z východu a život vás zaveje do nitrianskeho kraja, môže nastať jazykové problémy. Tak ako v prípade poslucháča Samuela Duplaka. Bežne sa tu stretáva so spojení „idem pri kostol". Niežeby nerozumel, len sa mu to nezdá spisovné. A rád by vedel, či to podobne vidí aj jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Idem pri kostol.

Slovenčina na slovíčka so Sibylou Mislovičovou... Idete cez víkend niečo grilovať? A koľko druhov mias použijete? Poslucháčka Anna Slamková teraz môže zbystriť pozornosť, pretože práve toto slovné spojenie, s ktorým sa akosi nedokáže stotožniť, dnes okomentuje Sibyla Mislovičová. Druhy mias.

Naša poslucháčka Magdaléna Kohútová by si rada urobila poriadok so slovami vzhliadnuť a zhliadnuť. Znamená že v prvom prípade ide o pohľad zdola nahor a v druhom zhora nadol? Alebo zhliadnuť znamená čosi iné? Sibyla Mislovičová má poruke odpoveď. Vzhliadnuť a zhliadnuť.

Prosím vás, upozornite moderátorov, že majú správne čítať meno strany Sme rodina - je to „sme" a nie „zme", ako to pravidelne počúvam... píše poslucháčka Renata Kovačič. Je to naozaj tak aj podľa Sibily Mislovičovej? Sme alebo zme.

Vždy je dobré, keď je niečo „vporiadku" - počítač našej poslucháčky Jany Hrubej si to však zjavne nemyslí. Ako Jana píše - predpokladám, že ide o príslovkové určenie spôsobu, takže to píšem spolu, ale počítač ma stále opravuje. Kto teda má pravdu? Človek alebo počítač? . V poriadku alebo vporiadku.

Mená máme v občianskych preukazoch - aj na náhrobných kameňoch. Poslucháčka pani Vavrová práve takýto problém rieši: aby to na náhrobnom kameni nebolo nesprávne, pýta sa Sibyly Mislovičovej, či má byť „tu odpočíva rodina Vavrová" alebo „rodina Vavrova"? Teda krátke alebo dlhé „a" na konci? Rodina Vavrová alebo Vavrova.

Pani Alena Brežná poslala Sibyle Mislovičovej podnet, ktorý máme dnes v jazykovej rubrike. Pani Alena je určite „za to rada"... Alebo nie? Práve na toto slovné spojenie upozorňuje. Byť za niečo rád.

Máme úmrtnosť alebo máme smrtnosť? Obidve slová počúva v médiách poslucháč Ivan a je z toho trochu zmätený. Na priam odborný výklad sa podujala Sibyla Mislovičová. Úmrtnosť a smrtnosť.

Čo znamená slovo „čišať", ktoré používa jeden z našich popredných prozaikov? V slovníku som ho nenašiel... píše nám poslucháč Ivan a Sibyla Mislovičová sa tomu, že „čišať" v slovníku nie je, vôbec nečuduje. Čišať.

Náš poslucháč Ivan má dilemu: pred rokmi začal používať spojenie „z umeleckej stránky", lebo takto je to gramaticky správne. Dnes však odvšadiaľ počúva, ako sa niečo deje „po umeleckej", „po teplotnej", či „po pracovnej" stránke. Nastal v gramatike nejaký posun? Pýta sa jazykovedkyne Sibyly Mislovičovej. Po umeleckej stránke.

Poslucháčka Alena Brežná sa teraz určite poteší, že sa v jazykovednej rubrike nevyhýbame jej podnetu... Akú otázku má pre Sibylu Mislovičovú? Slovosled pri „vyhnúť sa“.

Kde nás práve počúvate? V Kežmarku? A ak pôjdete na víkend inam, pôjdete z Kežmarka alebo z Kežmarku? Vám je to možno jasné, ale Edite Pondušovej nie, tak jej to Sibyla Mislovičová objasní. Z Kežmarka alebo z Kežmarku.

Poslucháčka z Banskej Bystrice nás upozornila na spojenie „matkine dieťa", „Petrove dieťa". Všimla si to v jednom televíznom seriáli, ale napríklad aj v literatúre. Ako to má byť správne . Petrove dieťa.

Už dlhšie si všímam, že s v médiách začalo používať skloňovanie osobného zámena ON pe neživotné podstatné mená v tvare, ktorý je pre životné podstatné mená - napísala nám Eva Dériková. So Sibylou Mislovičovu sa teda pozrime, kedy používame „oňho" a kedy „oň". Oň a oňho.

Mohlo by sa zdať, že dnešná otázka je výsostne pre dámy, ale určite nie, veď slovo „prsia" majú v slovnej zásobe aj páni. Takže, aby sme vedeli, ak s nimi gramaticky správne narábať, tu je odpoveď nielen pre poslucháčku Jarku Ševčíkovú. S prsami, s prsiami.

Volať sa Annamária môže byť trošku komplikované. Svoje o tom vie aj poslucháčka Annamária Richnavská, ktorá sa stretáva s rôznym skloňovaním svojho mena. Ako to má byť správne . Annamária – skloňovanie.

V posledných týždňoch sa v dôsledku pandémie koronavírusu zmenil náš život, svet sa zastavil a my všetci sme sa museli prispôsobiť novej situácii. Jedným z opatrení na zabránenie šírenia vírusu sa stala nevyhnutnosť nosenia ochrany tváre a jej pomenovanie bolo dôvodom viacerých otázok, ktoré prišli.

Máme prevenciu infekcie alebo prevenciu pred infekciou? To druhé sa mi zdá kostrbaté. píše nám štefan Meszároš. Vidí to podobne aj Sibyla Mislovičová? Prevencia pred infekciou.

V správach hovorili, že pred nemocnicou budú ľudí triediť. Môžeme ľudí „triediť"? Poslucháč Alfon Cocher má pochzbnosti o vhodnosti tohto vyjadrenia a tak sa obracia na jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú. Triediť ľudí.

Poslucháčka Mária mala pred Sibylu Mislovičovú takýto podnet: Mohli by ste upozorniť redaktorov, že nesprávne používajú slovo „epicentrum" v súvislosti s koronavírusom? je technický termín a používa sa pri výskyte javov nad alebo pod zemským povrchom. Mala by jazykovedkyňa naozaj redaktorov upozorniť? Epicentrum.

V našej jazykovej rubrike stále rezonujú vaše otázky, ktorá prinieslo obdobie s koronavírusom. Tak napríklad slovo „pendleri". Poslucháč pán Olsak je na to už dosť alergický a prijal by spisovnú verziu. Vidí v tom problém Sibyla Mislovičová? Pendleri.

Prosím vás, vysvetlite ľuďom, že koronakríza nemá „dopad" ale „dosah"! Ide mi z toho uši odtrhnúť! o Takto jednoznačne to s používaním slova „dopad" vidí náš poslucháč Ľuboš. . Dopad alebo dosah.

Hruška rastie na hruške. Hrozno rastie na viniči. Banán rastie na banánovníku. Prečo máme ovocné stromy a ich plody pomenované rôzne? Prečo nemôžu orechy rásť na orechovníkoch a hrušky na hruškoňoch? Poslucháč Jozef Mišík by v tomto smere privítal isté upratanie. Hruška a hruškoň.

V súvislosti s pandémiou vraj treba uprednostňovať prídavné meno „infikovaný" pred „nakazený". Je to pravda? pýta sa poslucháčka Zuzka a . Infikovaný alebo nakazený.

Môžeme čítať knihu od Táni Keleovej? Samozrejme, veď na to knihy sú... poslucháč Milan však s takýmto vyjadrením nesúhlasí, a že naozaj nemôžeme čítať „od Táni" potvrdzuje aj Sibyla Mislovičová. Od Táni či od Táne.

Je dobré, keď sa darí znižovať zločinnosť. Poslucháč Eduard si však v novinách prečítal o „potieraní" zločinnosti. Sibyla Mislovičová má na toto slovné spojenie jasný názor. Potierať zločinnosť.

Môžu policajti udeliť pokutu? Môžu a ja to robia, hoci naša jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová tvrdí, že vlastne nemôžu. Udeliť pokutu.

Tie ženy, tie deti... nášmu poslucháčovi Andrejovi sa zdá úplne prirodzené vyslovovať to tvrdo. Ale nedávno počul v televízii povedať slovko „tie" mäkko. Začalo mu to vŕtať v hlave... neplatí tam náhodou známe „ďe,ťe,ňe, ľe"? Čiže mäkká výslovnosť? Ako sa to vyslovuje, to sa pýtame Sibyly Mislovičovej. Tie ženy, tie deti.

Možno sa práve s vaším psom chystáte na vychádzku a beriete si so sebou aj nejaké „pamlsky". Psom je určite jedno, či je toto vyjadrenie spisovné, ale poslucháčovi Petrovi, majiteľovi jazvečíka, nie, takže ponúkame odpoveď Sibyly Mislovičovej. Pamlsky.

Aj vám sa zdá, že s vašimi očami to nie je to, čo bývalo? Tento prirodzený jav má okrem známeho pomenovania „krátkozrakosť" ešte jedno. Do pozornosti ho dáva Sibyla Mislovičová. Krátkozrakosť.

Naša poslucháčka Erika nedávno počula z tlačovej besedy spojenie „máme za to, že...". Rada by vedela, či je to v poriadku. Sibyla Mislovičová na to má odpoveď. Máme za to, že.

Stretnutie zoči voči hrochovi, potom asi sotva kto z nás túži... ale čo také hrošie mláďa? Zrejme by tiež vzbudilo rešpekt, ale našich malých poslucháčov zaujíma, ako by také mláďa mali nazvať? Otázka potešila aj Sibylu Mislovičovú. Hrošie mláďa.

Ak ma niečo vyplaší, môžem odtiaľ „zbesilo" utekať? Pýta sa poslucháč Tóno. To, samozrejme, závisí od vašej odvahy a spisovnosť tohto slova teraz závisí od toho, čo nám naň . Zbesilý.

Napísala nám mladá poslucháčka Tatiana, ktorá sa pri čítaní staršej knižky stretla so slovom vedma. Môžeme to dnes ešte vôbec použiť? Pýtame sa Sibyly Mislovičovej. Vedma.

Kupujeme si auto v bazári alebo v bazáre? Najistejšie je použiť spojenie „v predajni", ale ak podobne ako náš poslucháč Anton trváme na slove „bazár", Sibyla Mislovičová vnesie svetlo do otázky skloňovania. Skloňovanie slova „bazár“.

Prečo je v slove „zmes" v množnom čísle na konci mäkké i ? Poslucháčovi Michalovi sa to nejako nechce páčiť, omnoho viac sa mu hodí ypsilon, teda „zmesy". Sibyla Mislovičová má pre Michala vysvetlenie. Zmesi alebo zmesy.

Sú dve slová, ktoré sa nám mnohým neustále pletú - teda čo sa používania predložiek týka.. Aj Sibyla Mislovičová sa stretáva s nejasnosťami v týchto dvoch prípadoch, takže nám to objasní. Záležať a závisieť.

Pri vytváraní alebo preberaní pomenovaní nových reálií sa spočiatku objavuje v jazyku viacero foriem. Používanie niektorých z nich môže pretrvávať dlhodobo. Napríklad slovo džem sa v slovenčine ustálilo v tejto zdomácnenej podobe, pôvodne písaná podoba jam sa nepoužíva. No pomenovanie jedného z osobitných typov hudby.

Dobrý rezeň je pre mnohých na špici obľúbenosti v gastronomickom rebríčku. Ak si na ňom dnes budete pochutnávať, možno vám hlavou preletí myšlienka - jem "vysmážaný" alebo "vyprážaný" rezeň? Sibyla Mislovičová má poruke odpoveď. Vysmážaný alebo vyprážaný.

Predpovede meteorológov prinášajú občas aj nemilé správy - napríklad, že bude veterno. Až tak, že je namieste výstraha. Môže však byť "výstraha silného vetra?" Poslucháčsku otázku zod.

Máme ten album alebo to album? Nie každému to musí byť jasné, najmä ak sa do toho pripletie závan češtiny. . Aký rod má „album“.

V reštaurácii si síce ešte stále jedlo nevychutnáme, ale môžeme si aspoň v stánku rýchleho občerstvenia kúpiť napríklad kebab... alebo „kebap"? Určite ste sa už stretli s jedným aj druhým názvom, tak dajme slovo Sibyle Mislovičovej. Kebab alebo kebap.

Niektoré výrazy nie sú príliš frekventované, takže ak ich chcem použiť, môžeme zauvažovať ako sa správne vyslovujú. Napríklad spojenie „genius loci". Poslucháčka Alica by o ňom rada vedela viac.

Otázky správneho vyslovovania zemepisných názvov sú v našej rubrike vskutku hojne zastúpené, tak opäť jedna z tohto súdka. Čo si počať s názvom „Brusel"?

Nie všade vo svete vládne mier - sú regióny, kde to neustále vrie. Poslucháč Michal si v jednom článku prečítal o „vznetlivom regióne". Spojenie ho zaujalo a rovno ho posunul Sibyle Mislovičovej. Vznetlivý.

Zemepisné názvy sú častým predmetom Vašich otázok pre Sibylu Mislovičovú. Zmätky máte viacerí napríklad s Vrábľami. Naša jazykovedkyňa má pred vysvetlením jedno odporúčanie. Skloňovanie názvu Vráble.

Môžeme sa vyzliecť „do pol pása"? Môžeme, prečo nie - poslucháča Andreja to však zaujíma čisto z jazykového hľadiska. Logickejšie sa mu totiž vidí vyzliecť sa „do pása", ktorý máme uprostred tela. Vyzliecť sa do „pol pása“.

Po svete síce teraz nechodíme, ale môžeme si o ňom aspoň niečo prečítať. Tak napríklad také. Aj poslucháč Jaro má cestovateľské plány - na teraz odložené - ale už si pozerá, čo v Riu stojí za obhliadku. A Sibyla Mislovičová mu aj pomôže so správnym skloňovaním tohto názvu. Rio de Janeiro.

Naša poslucháčka Antónia si spomenula na detstvo u babky, ktorá jej vždy pripomínala, že jedlo treba poriadne „pokúsať". Odborník na výživu by asi súhlasil, ale jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová už nie. Pokúsať.

Pri nehode sa zranili ľudia... takéto vety celkom často počúvame z médií. Náš poslucháč Juraj však podotýka, že mu to pripadá nelogické: zámeno "sa" predsa znamená "seba" - čiže pri nehode ľudia zranili samých seba? Sybila Mislovičová uvedie veci na pravú mieru: Zraniť sa.

Môžeme mať niečo pod palcom? Určite áno, ale podľa toho v akej situácii, dodáva Sibyla Mislovičová. Mať niečo pod palcom.

Dnešná poslucháčska otázka je geograficko - jazykovedná. Aj s tým si poradí Sibyla Mislovičová. Vrbov, Vrbové.

Školy sú síce zavreté, ale naša poslucháčka Emília má v hlave otázku, ku ktorej ju práve škola podnietila: môže škola pod niečo „spadať"? . Škola „spadá“.

Raz je tam „b", potom zase „p". prečo sa slová, ktoré znamenajú prakticky to isté, píšu rôzne? odpoveď má Sibyla Mislovičová. Absorpcia a absorbovať.

Pri slove „olympiáda“ nemáme takú dilemu ako keď je tam predpona „para“. Máme „paraolympiádu“ alebo „paralympiádu“?

Keď chceme urobiť rezne z morky, prečo nepovieme, že ideme pripraviť „morkacie“ rezne? Nemalo by to tak byť správne? Na poslucháčsku otázku má odpoveď Sibyla Mislovičová.

Môže byť niečo „ako také"? Nášmu poslucháčovi nie je celkom jasné, čo sa tým myslí, tak to Sibyla Mislovičová objasní. Ako také.

Čo ste robili „päť rokov dozadu?" Chystali ste sa práve s korbáčom na pochôdzky? Sibyla Mislovičová proti tomu nemá nič - až na spisovnosť tohto časového vyjadrenia. Päť rokov dozadu.

V kostoloch často zaznieva krásna hudba... z organu alebo orgánu? Nie je jasné nášmu poslucháčovi Emilovi. Odkaz pre neho má Sybila Mislovičová. Hudobný nástroj organ alebo orgán.

Draky? Draci? Obri alebo obry? Niekedy je ťažko sa rozhodnúť, čo je správne. Poslucháčsku dilemu vyriešime so Sybilou Mislovičovou. Draky alebo draci.

So sviatkami blížiacej sa Veľkej noci alebo s veľkonočnými sviatkami sa spája viacero sviatočných dní, obradov, zvykov, špeciálnych pokrmov a iných súčastí. Písanie ich názvov sa môže líšiť použitím veľkého začiatočného písmena, čo dokumentujú už pomenovania použité v tomto texte na začiatku prvej vety. Veľká.

Už aj vám sa možno stalo, že vám niekto povedal - poď tu. Jasné, že to nie je v poriadku, čo potvrdzuje aj Sybila Mislovičová. Tu, sem.

Nikto asi nepochybuje, že tekutiny tečú... Jeden z našich poslucháčov má však otázku: môže „tiecť" alebo „zatekať" aj vzduch? Otázku pohybu skupenstiev vyriešime so Sibylou Mislovičovou. Tiecť, zatekať.

Ak ste rodičia štvrtákov, zrejme sa práve v školských zadaniach zo slovenčiny točíte s deťmi okolo pádov... a možno ste prekvapení, že ich je iba šesť, hoci za našich čas ich bolo o jeden viac. Poriadok v tomto zmätku urobí Sybila Mislovičová.

Zvuk znie - to jasné aj nášmu poslucháčovi Emilovi. Ale čo si predstaviť, ak „znejú" doklady? Tie obvykle zvuky nevydávajú. Sibyla Mislovičová sa podujala na vysvetlenie tejto záhady. Znie.

Nie všetci vieme, na čo môžeme použiť to - ktoré korenie. Ak vám niekto odporučí „kardamón", možno pridá aj najlepší spôsob použitia a vy mu zase môžete povedať, ako to s tým „kardamónom" je spisovne. Samozrejme, že to budete vedieť . Kardamón alebo kardamóm.

Ozvala sa nám verná skupina fanúšikov Sibyly Mislovičovej spod Tatier - a majú celkom zábavnú otázku: ako pomenovať veľkú skupinu drakov? je to kŕdeľ? alebo húf? Pobavila sa aj naša jazykovedkyňa. Ako nazvať skupinu drakov.

Obsluha v reštauráciách teraz nemá veľa práce – tak si na ňu spomenieme aspoň v našej slovenčine. Občas sa môže stať, že začujete slovo „čiašnik“. Je alebo nie je spisovné?

Niečo vám v našej jazykovej rubrike povieme dnes, niečo nabudúce... Ozaj, nemá sa toto slovo písať oddelene - na budúce? . Nabudúce.

Keď vidíme viac černochov, belochov alebo Čechov, sú to „černoši", „beloši" a „Češi"? Na poslucháčsku otázku má Sibyla Mislovičová jednoznačnú odpoveď. Beloši alebo belosi.

Možno aj vy v týchto dňoch oprašujete niektoré pozabúdané zručnosti, ktorými si krátite čas doma... napríklad oprášite hudobný nástroj. Čo tak „saxafón"? Ten asi nie, ako hovorí Sibyla Mislovičová. Saxafón alebo saxofón.

Prežívať veľa času doma môže znamenať aj viac študovať... napríklad dejiny. Poslucháčska otázka s nimi súvisí a na pomoc prišla Sibyla Mislovičová. Slovenčina a dejiny.

Keď je niečo ideálne, to je skvelé - ale ak sa veľmi pousilujeme, môžeme z ideálneho urobiť ešte niečo „ideálnejšie"? Otázka pre jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú. Ideálne, ideálnejšie.

S rúškom sa v týchto dňoch stretávame pravidelne, len či ho vieme používať správne. A nemyslím teraz prakticky, ale gramaticky. Tá rúška, alebo to rúško? . Rúška, rúško.

Spolu či oddelene? to je gramatický rébus pre jednu poslucháčku, ktorú zaujíma správne písanie slova „minisukňa". Nevieme, či si dnes tento kus odevu mieni obliecť, ale vieme, čo si o tom myslí jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Mini sukňa alebo minisukňa.

Keď nám niečo nejde práve od ruky, ide nám to „sťažka" alebo „zťažka"? Poslucháč Jozef dostane odpoveď . Sťažka alebo zťažka.

Máme zmenu - a čo „smena"? je to ešte spisovné slovo? Pýta sa nás poslucháčka Darina a Sibyla Mislovičová ponúka s vysvetlením aj malý výlet do minulosti. Zmena a smena.

Každá rodina má svoje priezvisko. Otázka je, ako ho vytvoriť skupinovo. To zaujíma našu poslucháčku a Sibyla Mislovičová prináša odpoveď. Priezvisko.

V posledných dňoch sa slovo vírus skloňuje na každom kroku. My ho však dnes budeme skloňovať naozaj. Naša poslucháčka Etela Krútovská sa totiž pýta, či v datíve hovoríme vírusu alebo víru a najmä, či pri zložených slovesách takisto neskracujeme základnú podobu slova vírus. Skloňovanie slova vírus.

Mám sa prihlásiť na dva „seminári" alebo „semináry"? To sa pýta jeden z našich poslucháčov. A vďaka Sibyle Mislovičovej sa teraz dozvie, že prihlásiť sa nemôže ani na jedno. Semináre.

Herečka Naďa Hejná asi netušila, že raz sa dostane aj do jazykovednej rubriky rádia Slovensko... Poslucháč bývajúci na ulici pomenovanej podľa nej by si rád urobil poriadky so skloňovaním. Pomôže mu v tom Sibyla Mislovičová. Skloňovanie mena Naďa.

Slová raný a ranný sa odlišujú nielen v počte spoluhlások „n", ale aj vo význame. Rozdiely vysvetlí Sibyla Mislovičová. Ranný a raný.

Poslucháčska otázka sa dnes týka slova „bláhový“. Náš poslucháč ho začul v jednom rozhovore a pochybuje o jeho spisovnosti – rovnako sa to zdá aj Ivane Ilgovej, ktorá sa na to opýtala Sibyly Mislovičovej.

Pochváliť sa talentom je skvelé – ale čo ak ich máme viac? Chválime sa vtedy „talentami“? Povie Sibyla Mislovičová. S talentami alebo s talentmi.

Sú veci, ktoré vás trápia opakovanie. Tak na ne Sibyla Mislovičová aj opakovane, z času na čas, odpovedá. Takouto otázkou je aj, či je správne „potencionálne“ alebo „potenciálne“.

Musím ísť pre malú do školy... toto vyjadrenie používa mnoho rodičov a jedna naša poslucháčka má pocit, že to nie je správne. . Ísť pre niečo.

Niektoré veci sa podaria ako lusknutím prstov, iné idú sťažka... Poslucháčska otázka znie: je to „sťažka“ alebo „zťažka“ ? Sybile Mislovičovej nie je zaťažko na to odpovedať. Sťažka alebo zťažka.

Nájsť na potravinách plieseň nie je nič príjemné a nie je to ani spisovné.

História, kultúra, spoločenské pohyby a aktuálne diania v danom jazykovom spoločenstve sa prejavujú v jazykovom obraze nášho sveta. Prostredníctvom významov slov, slovných spojení a ich používania sa v jazyku fixujú rôzne udalosti, reálie a postoje ľudí k nim. Názorným príkladom sú udalosti v r. 1989.

Slovenčina na slovíčko so Sibylou Mislovičovo... Vrátnik na vrátnici a vrátnik vo dverách – slová rovnaké, ale všetko ostatné rozdielne. A prejavuje sa to v aj gramatike.

Čo si predstavíte pod slovom „udávať“? Jedna z našich poslucháčok predovšetkým ľudské konanie na adresu niekoho iného a preto nie je stotožnená s tvrdením, že výrobca „udáva“ nejaký údaj.

V našom vysielaní si pravidelne môžete všetko podstatné vypočuť v správach. Ak sú to veľké správy, čiže rádiožurnál, sú informácie v „rádiožurnále“ alebo v „rádiožurnáli“? Pýtate sa mu otázku posúvame Sibyle Mislovičovej.

Jedna z našich poslucháčok má dojem , že by nebolo na škodu ujasniť si, ako sa správne povie, ak je niečo nutné urobiť. Spojenie „trebalo by“ jej nejde do uší.

Jedna z našich poslucháčok by rada vedela, ako je to so slovom „aranžmán“. Už na prvé počutie je jasné, že to nie je naše slovo, čo môže spôsobovať problémy. Tak ich vyriešime so Sibylou Mislovičovou.

Vďaka poslucháčskej otázke budeme mať tak trochu bodkovanú jazykovednú rubriku so Sibylou Mislovičovou.

Mať hrniec bez dna by nám pri varení asi nepomohlo a už vôbec nie mať všetky hrnce bez – čoho? Ako to vyskloňovať v množnom čísle.

Dať do pečenie aníz alebo nie? Nie sme gastronomická poradňa, takže to necháme na vás – si Sibyla Mislovičová vie poradiť v tom, či dať do anízu tvrdé alebo mäkké i. Aníz alebo anýz.

Na mnohé stavby je radosť pozerať... a pri niektorých je dôvod zamyslieť sa: je to, čo je na budove, „kopula“ alebo „kupola“? Dilemu za nás vyrieši Sibyla Mislovičová. Kopula alebo kupola.

Nateraz je to všetko. V médiách sa často vyskytuje takéto vyjadrenie. Aj keď to niektorým poslucháčskym ušiam neznie správne, Sibyla Mislovičová to vidí inak. Nateraz.

Nielen v časopise Quark, ale aj v niektorých ďalších médiách (tlačených, internetových, rozhlasových) sa nachádzajú pravidelné jazykové rubriky, v ktorých sa čitatelia či poslucháči dozvedajú potrebné informácie o jednotlivých jazykových javoch, o správnom písaní alebo celkovo o používaní slov, slovných spojení a iných jazykových prostriedkov súčasnej slovenčiny.

V médiách každú chvíľu niekto niečo „prehlási“ – sťažuje sa naša poslucháčka a oprávnene, ako podotýka Sibyla Mislovičová. Prehlásiť a vyhlásiť.

Môže „pribudnúť oblakov“ alebo by mali „pribúdať oblaky“? Na meteorologicko-jazykovú otázku odpovedá Sibyla Mislovičová. Pribudnúť oblakov alebo pribúdať oblaky.

Určite je príjemné, keď sa stane, že „slniečko vyženie ľudí vonku“. Nie je to ale spisovné. Tvrdí poslucháč Ivan a Sibyla Mislovičová mu dáva za pravdu. Slniečko vyženie ľudí vonku.

Ak sa nám na ceste stane nehoda, bežne hovoríme, že sme „búrali“ Sibyla Mislovičová ale upozorňuje, že s autami toto slovo nemá veľa spoločné.

Keď sledujeme športové udalosti, je to pretek alebo závod? Ani jedno ani druhé – hovorí Sibyla Mislovičová. Pretek, závod, preteky.

Biatlonisti sú vždy radi, keď sa im podarí zasiahnuť cieľ... Môžu sa ale trafiť do cieľa? Znie poslucháčska otázka, na ktorú odpovedá Sibyla Mislovičová.

Babi, číhej – v jednej slávnej českej komédii toto radí vnuk svojej babičke. Poslucháčka Alena priznáva, že toto slovo má veľmi rada, ale práve preto, že ho má zafixované z českého filmu, má pocit, že ide o čechizmus. Nebolo by po slovensky lepšie „striehnuť“? Pýta sa Sibyly Mislovičovej. Číhať alebo striehnuť.

Je streda, vyrážate na cesty? Podobne ako náš poslucháč Milan. Ten však s tým má trochu starosti: na akých cestách bude jazdiť? Stredových? Otázka pobavila aj Sibylu Mislovičovú. Stredové alebo stredajšie cesty.

Aby sa nám dobre lyžovalo, potrebujeme ratraky. Tie, pochopiteľne, svah neupravujú sami – potrebujú vodiča. A sme pri koreni poslucháčskej otázky: ako sa jednoslovne povie „ten, kto riadi ratrak“? Odpoveď má Sibyla Mislovičová. Ten kto riadi ratrak.

Nájsť dobrého majstra je občas fuška a nájsť takého, ktorý ešte aj spisovne hovorí? To by napríklad nemal používať výraz, ktorý je veľmi rozšírený, ako upozorňuje Sibyla Mislovičová. Špára.

Cez víkend sa možno rozhodnete čo-to v domácnosti opraviť a použijete pri tom „hmoždinky“. Poslucháč Marián ich používa tiež, a popritom sa stihne aj zmýšľať, či je to správny výraz. Odpoveď Sybily Mislovičovej ho asi poteší. Hmoždinky.

Vrátili ste sa práve z vychádzky so psom? čiže - boli ste „venčiť“? Možno budete prekvapení, že toto sloveso nemá nič spoločné s vašim štvornohým miláčikom, ako upozorňuje Sibyla Mislovičová.

Meteorologické rekordy môžu padať v každom ročnom období. Ale naozaj môže napríklad teplotný rekord „padnúť“? Zamýšľa sa poslucháč Ivan a odpovedá Sibyla Mislovičová. Padol teplotný rekord.

Náš poslucháč pán Fabry má rád dobré športové výkony, ale nemá rád, keď jeden športový výkon „predčí“ ostatné. Často to počuje v športovom vysielaní a bol by rád, keby k tomu Sibyla Mislovičová zaujala stanovisko.

Naša poslucháčka pani Patzeltová dáva jazykovedkyni Sibyle Mislovičovej do pozornosti slovo „prekšaltovať. Ako píše: veselo som ho používala, až som zistila, že sa nikde nedá vyhľadať a asi som si ho vymyslela. Ak to tak je, asi nie je spisovné. Alebo? Prešaltovať.

Ešte donedávna sme o nich nepočuli a teraz sú v každom športovom obchode: funkčné tričká. Náš poslucháč by rád vedel, či je to v poriadku. Pre športovcov áno, ale čo pre jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú? Funkčné oblečenie.

Čo to znamená „flustrovaný“? Vlastne nič. Napriek tomu Sibyla Mislovičová na poslucháčsku otázku odpovie. Flustrovaný.

Máme „fitnescentrum“ alebo „fitnesscentrum“? Pri počúvaní tu rozdiel nepostrehneme, pri písaní máme na výber: jedno alebo dve s?

Dnešná jazyková rubrika bude aktuálne pre poslucháča Olivera. Možno to preňho bude najaktuálnejší moment celého rána. Môže ale by niečo aktuálnejšie? Môže sa toto prídavné meno stupňovať? Pýta sa a Sibyla Mislovičová odpovedá. Stupňovanie slova aktuálny.

Poslucháčska otázka nás dnes zavedie do sveta liekov. Práve na škatuľkách od liekov nájdeme slovo „expirácia“. Nechýba tam však náhodou nejaké písmeno? Odpovie Sybila Mislovičová. Expirácia alebo exspirácia.

Obliecť si krásne krajkové šaty je určite potecha pre oko - pre ucho už menej. Poslucháčka Ivana by Sibyly Mislovičovej rada vedela, či je slov „krajka" v poriadku. Krajka.

Sú veci, ktoré zjavne treba pravidelne opakovať. Napríklad, slová „rozumieť“ a „chápať“. Majú svoje ustálené väzby, ktoré ľudia nerešpektujú. Našej poslucháčke dáva za pravdu aj Sibyla Mislovičová. Chápať a rozumieť.

Dostať sa do práce môžete pomaly, rýchlo a niekedy aj „ultrarýchlo“, ak je dobrá premávka alebo to máte za rohom. Ako však napísať správne toto slovo – spolu či oddelene?

Ten a ten „mal“ ukradnúť. Tí a tí „mali“ poškodiť. Naša poslucháčka pani Čefová nie je stotožnená s takýmto vyjadrením nejakého podozrenia.

Nejako som zapochybovala, či mám povedať na chrbáte alebo inak? napísala nám poslucháčka Elenka. Netreba pochybovať, že Sibyla Mislovičová vie, ako je to správne. Skloňovanie slova chrbát.

Ak sa chystáte do divadla, možno si, podobne ak poslucháčka Renáta Mallová poviete – tá herečka je ale diva! Čo je však v takom prípade muž? Div? Divo? Diviak? Otázka pobavila aj Sibylu Mislovičovú.

Donedávna neexistovali, dnes ich je na internete kopec. Čo presne sú – blogeri alebo blogéri? Hovorí Sibyla Mislovičová. Bloger alebo blogér.

Športoví komentátori sa musia vyznať v športe, ale mali by sa aj v slovenskom jazyku. Je podľa Sibyly Mislovičovej správne, ak podľa komentátora má pretekár „navrch“? Mať navrch.

Vyzerá to tak, že dnešný podnet pre Sibylu Mislovičovú zaujíma „strašne“ veľa ľudí, tak sme ho opäť zaradili. Používanie slova „strašne“.

V slovenčine máme dva spôsoby písania zložených prídavných mien: so spojovníkom (napr. rakúsko-uhorský, slovensko-poľský, žlto-čierny) a bez spojovníka (napr. malokarpatský, veľkomoravský, občianskoprávny). Niektoré prípady sú jasné a z hľadiska pravopisu ich nepociťujeme ako problematické. Pri niektorých zložených prídavných menách však existujú obidva spôsoby písania, pričom.

Pri vykaní píšeme veľké V. To vie aj poslucháč Martin Kríko. Myslí si však, že skupine viacerých ľudí postačí pri zámenách „vám“ alebo „vy“ malé v. . Vy.

Predpoveď počasia je pravidelnou súčasťou nášho rána – a teda aj Liesek, keďže ho spomíname pri teplote. Mária Luknárová nemá rada, keď sa toto pomenovanie skloňuje podľa nej nesprávne. V Liesku alebo v Lieseku.

2019

Z Hlohovca sa nám ozvala celá rodina Hulalovcov. Pri sledovaní televízie ich značne rozčuľuje, že napríklad je na obrazovke napísaná s oboma veľkými začiatočnými písmenami. Hulalovci vedia, že tak to nemá byť a vie to aj Sibyla Mislovičová.

Je správne koncový alebo konečný používateľ? tak znie poslucháčska otázka a takto na ňu znie odpoveď Sibyly Mislovičovej. Koncový alebo konečný používateľ.

Ak vás dnes čaká zdobenie stromčeka, možno sa na ňom objavia sklenené gule. Ak pri vešaní každý rok riešite dilemu, či sú to sklené, sklenné alebo sklenené gule, ako jedna naša poslucháčka, už nemusíte.

Ak vám dnes na obede ponúknu k jedlu dip, zrejme budete vedieť, čo to je. Vie to aj poslucháč Andrej, ktorý by však rád počul, či je toto slovo u nás spisovné.

Ak ste v Margecanoch, možno práve raňajkujete nejaké „fajnoty“. Tie si v Margecanoch môžu návštevníci vychutnávať každoročne. Poslucháč Pavol Zmuda nemá nič proti dobrému jedlu, s názvom podujatia „Margecianske fajnoty“ však nie je úplne stotožnený. Či oprávnene, . Margecianske fajnoty.

Je 18. december, takže je úplne jasné, že vianoce sú za dverami. Poslucháčka Edita Vološčuková to počuje z každej strany a tak by si rada ujasnila, ako to vlastne je správne: sú vianoce, keďže sa ešte len blížia, za dverami či pred dverami.

Keď niekomu niečo napíšeme, zvykneme na koniec pripojiť pozdrav. Má alebo nemá sa za ním písať čiarka? Povie Sybila Mislovičová.

Je správne šesť a pol porcie alebo šesť a pol porcií? To sa pýta naša poslucháčka Patrícia, ktorej sa vraj doteraz nepodarilo dopátrať sa k správnej odpovedi. Keďže je tento problém už dlho zamestnáva, s dôverou sa obracia na Sibylu Mislovičovú. Šesť a pol porcie.

V slovnej zásobe slovenčiny máme zložené podstatné mená a zložené prídavné mená s prvou časťou pol-, ale aj s prvou časťou polo-. Niektorým používateľom jazyka robí problémy náležité rozlíšenie, kedy sa má použiť zložené podstatné meno, resp. zložené prídavné meno s prvou časťou pol- a.

Obyvateľom obce Hybe sa možno pravá čká, keďže ich obec opäť raz ideme pretriasať v slovenčine. je to však takpovediac stálica našej rubriky, keďže sa na správne skloňovanie opakovane pýtate, tentokrát Viera Kokavcová. Sybila Mislovičová ide znova vysvetľovať.

V správach som počula „tristé výročie“. Je to tak správne? Sibyla Mislovičová má pre našu poslucháčku takúto odpoveď. Tristé výročie.

Kúpiť si letenku už dnes nemusí zruinovať peňaženku, sú tu predsa aj nízkonákladové letecké spoločnosti. Poslucháčska otázka sa týka slov „nízkonákladový“. Píše sa spolu alebo oddelene?

21 rokov, 21 úsekov... Náš poslucháč by rád vedel, čo s týmito spojeniami, keď ich chce skloňovať. Jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová sa nečuduje, že s tým môže byť problém. Skloňovanie číslovky 21.

Povedať niekomu „na zdravie“ je u nás bežné. Ako sa to však správne píše? Ako jedno alebo dve slová. Pozrieme sa na to so Sybilou Mislovičovou.

Politici sa často o všeličom „bavia“ aj keď je to niečo zlé.

V médiách sa neraz používa spojenie „o pár minút“. Náš poslucháč s tým nie je uzrozumený, pretože „pár“ je podľa neho dvojica a nie „niekoľko“. Súhlasí s tým Sibyla Mislovičová? O pár minút.

Na internete ponúkajú firmy konzekutívne tlmočenie, je to tak správne? Znie poslucháčska otázka. Sybila Mislovičšová okrem odpovede pridá aj vysvetlenie tohto pojmu. Konsekutívne tlmočenie.

Niektoré oblasti slovenčiny bývajú neustále ťažkým orieškom aj pre profesionálov v médiách. Poslucháčsky tip upozorňuje na nesprávne číselné vyjadrovanie.

Je správna po slovensky „zakysaný“ nápoj? Pýta sa poslucháčka Eva jazykovedkyne Sibyly Mislovičovej. Zakysaný nápoj.

Pred nami je víkend, všeličo sa bude v domácnostiach vypekať. Keď máme cesto na koláč, hnietime ho alebo hnetieme? Gastronomicko – jazykovednú otázku zodpovie Sybila Mislovičová. Hnetieme alebo hnietime.

Ak máte doma psa, máte doma vlastnú kanisterapiu. Táto metóda je všeobecne známa, opäť je tu však poslucháčsky problém – písať toto slovo s „c“ alebo „k“ na začiatku?

Mnohí ho bežne používame a možno riešime dilemu, ako aj jeden z našich poslucháčov. Píše sa slovo internetbanking spolu alebo osobitne? Pozreli sme sa na to spolu so Sybilou Mislovičovou. Ako sa píše Internetbanking.

Je slovo zmerčiť spisovné? Na jednoduchú poslucháčsku otázku má Sybila Mislovičová jednoduchú odpoveď. Zmerčiť.

Poslucháč Andrej čajka je obyvateľ Veličnej. Býva tam jarmok, ktorý všetci poznajú ako „Veličiansky“. Aj kostol je veličiansky. Avšak nová reštaurácia v centre už má meno „Veličniansky“ raj. Čo je vlastne správne? . Veličiansky alebo veličniansky.

Dnes je už všetko na nete... Je takáto skrátená podoba slove internet vôbec v spisovnej slovenčine. Správne odpoveď máme v našej rubrike so Sibylou Mislovičovou.

Poslucháč Václav Wicher bol prekvapený zo slova, ktoré nedávno počul v jednej debate: „zrušuje sa“. Toto mu teda naozaj nejde do uší. Má spisovnom jazyku priestor iba sloveso „rušiť“ alebo bude Sibyla Mislovičová naklonená aj podobe „zrušovať sa“? Rušiť a zrušovať sa.

Ako nazvať znak, ktorý sa používa v počítačovej terminológii pri označení názvov súborov? Pýta sa nás poslucháč Matej Mazúr a dodáva – jediné čo nám prišlo na rozum, je podčiarkovník. Je teda spodná priečna palička medzi slovami naozaj podčiarkovník?

Keď poslucháč Milan premýšľal nad svojim podnetom do našej rubriky, možno to bolo pri obliekaní nohavíc, do ktorých sa už nezmestil... ako to povedať v prítomnom čase? Sibyla Mislovičová vie.

Na akom leveli je vaša znalosť spisovnej slovenčiny? Jana Uhrinová si môže pustiť hlasnejšie rádio, aby jej neunikla odpoveď Sibyly Mislovičovej na jej otázku. Týka sa slova „level“ – skloňovania aj významu.

Dúfame, že ak nás počúva poslucháč Milan Zigo, nie je takto zrána nevrlý... je predsa piatok, o dôvod viac byť „vrlý“. Trochu humorný podnet pobavil aj Sibylu Mislovičovú. Nevrlý a vrlý.

Ísť v novembri na hrach je rovnako zvláštne ako ísť v januári na jahody. Do rubriky nám nenapísala rozprávková Maruška, ale reálni manželia, ktorí asi boli na hrachu pred letom, ale dodnes sa nevedia zhodnúť, či v Semerove natrhali „semerský“ alebo „semerovský“ hrach. Správnu odpoveď vylúpneme so Sibylou Mislovičovou. Semerský alebo semerovský.

Všetko čo nosíme, musel niekto ušiť. To je jasné aj našej poslucháčke Irene, aj to že obvykle sú to šičky niekde v továrni. Rada by však vedela, ako by sme volali mužov v takomto povolaní.

Ak žijete v Malackách, presne viete, čo ste. Obyvatelia Malaciek. Ale ako to správne povedať v skrátenej verzii? To by rád vedel poslucháč Juraj Bačovčin. Obyvateľ Malaciek.

Jeden obchodný reťazec použil v letáku slovo „nahradzujeme“. Poslucháčke Michaele Guľasovej to nejde celkom do uší, uprednostnila by „nahrádzame“. Sibyla Mislovičová ponúka správne riešenie. Nahradzujeme alebo nahrádzame.

Názov Macedónska, jednej z republík bývalej Juhoslávie, po osamostatnení v roku 1991 prešiel rozličnými premenami. Kým ako súčasť Juhoslávie v osemdesiatych rokoch minulého storočia mala republika oficiálny názov v slovenčine Macedónska socialistická republika (v macedónčine Socialistička republika Makedonija) a skrátený názov Macedónsko (Makedonija), po vzniku samostatného štátu mala oficiálny názov.

Dnešná poslucháčska otázka jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú priam vrátila do čias minulých. Týka sa totiž slov „preklep“ a „prieklep“.

V správach dosť často „usilujú o dohodu“, píše nám poslucháčka Ivana. Podľa nej to nie je správne. A podľa Sibyly Mislovičovej? Usilovať o dohodu.

Dať či nedať spojovník? Pri niektorých slovách má jedna naša poslucháčka dilemu. Napríklad „postprodukcia“. Odpoveď pozná Sybila Mislovičová. Spojovník v slove „postprodukcia“.

S čiarkami býva niekedy patália. Kde ich dať a kde nie? Napríklad ak máme spojenie – v Bratislave, 20. októbra? Z Bratislavy 5.

Bohatá hriva na hlave je dar. Keď má niekto krásne kučeravé havranie vlasy, môžeme ich len obdivovať. To by urobila aj jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová, ktoré ale popritom musí vyriešiť aj gramatický problém. Čiarky v spojení „krásne kučeravé havranie vlasy“.

Viete si niečo urobiť po domácky? Poslucháčka Ela áno. Len nevie, či si to má urobiť „podomácky“ alebo „po domácky“. Ako je to správne po slovensky.

Keď počítame – tak je po prvé, po druhé, alebo za prvé, za druhé? Matematiku ovláda aj naša jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Počítanie so „za“.

Už ste raňajkovali? A mali ste horalku? A je to spisovné slovo a ako ho písať a ako ho skloňovať? Odpovedá Sibyla Mislovičová. Horalka.

Dnes v našej rubrike ideme pátrať po spojení -. Podľa nášho poslucháča ide o bohemizmus. Nechať sa počuť.

V televíznom vysielaní sa neustále opakuje, že pri hľadaní dohodu bude „dohadovacie konanie“. Poslucháč Ivan sa zamýšľa, že zúčastnení sa možno naozaj budú dohadovať, ale rád by vedel, či je to v poriadku použiť aj v takejto podobe. Odpovedá Sibyla Mislovičová. Dohadovacie konanie.

Poslucháčka Dominika Bakytová by si rada ujasnila jednu vec: ak slovo „email“ môžeme skloňovať dvomi spôsobom, platí to aj pre slovo „tunel“? . Skloňovanie slov 'email' a 'tunel'.

Niekto slová vedia doslova potrápiť. Vie to aj poslucháčka Petra, ktorá to skúšala so slovom predsavziať si v budúcom čase: predsavziam si? predsavezmem si? Spraví s tým niečo Sibyla Mislovičová? Budúci tvar slovesa „predsavziať si“.

Už o chvíľu sa naše vysielanie presunie do Základnej umeleckej školy Miloša Ruppeldta, jej žiaci budú priamo vo vysielaní hrať na... klavír či klavíri? Husle či husliach?

Môže auto zraziť chodca na priechode? Pýta sa poslucháč Juraj Bačovčin. Bohužiaľ, môže – veď to neraz vidíme okolo seba. Juraja však zaujíma gramatická stránka veci. Použilo sa slovo priechod správne.

Náš poslucháč Ivan Bojna takmer denne počúva v správach vyjadrenia – sme radi za víťazstvo, som rád za gól... Príliš sa mu to nepozdáva.

Po veľkom varení sme obyčajne vďační, ak doma máme myčku... Naozaj existuje kuchynská pomocníčka s týmto názvom, nezavialo k nám toto slovo z iných končín? Hovorí Sibyla Mislovičová. Myčka riadu.

Budete mať dnes na obed šalát? A čo v ňom bude? Rajčiny? Paradajky? Rajčiaky? Ak sa vám zdá čudné toto vymenúvanie, jednej našej poslucháčke nie. Dopočula sa totiž, že iba „rajčiak“ je spisovné slovo. Spolu s ňou sa pýtame Sibyly Mislovičovej: čo tie chúďatá paradajky a rajčiny.

Je lepšie robiť niečo „v dvoch“ alebo „vo dvoch“? Znie poslucháčska otázka. Ivana Ilgová sa na to pozrela v dvojici so Sibylou Mislovičovou. V dvoch alebo vo dvoch.

Ak vám počas lekárskej prehliadky zistia chudokrvnosť, treba to samozrejme riešiť. Medicínsku stránku tohto problému majú na starosti lekári. Jeden z našich poslucháčov by však bol rád, keby sa Sibyla Mislovičová poyrela na gramatickú stránku. Chudokrvnosť.

Niekedy máme v hlave zafixované nejaké pravidlo a vlastne ani nevieme, či je správne. Poslucháčka Aneta sa napríklad vyhýba slovu „snažiť sa“. Pred rokmi počula, že je to nespisovné a že v slovenčine máme správny výraz „usilovať sa“. Pravda alebo omyl.

V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi podobami dokonavého, resp. aj nedokonavého slovesa odvodeného od podstatného mena dlh pomocou predpony za-, a to s podobami zadlžiť/zadlžiť sa, zadlžovať/zadlžovať sa, resp. zadĺžiť/zadĺžiť sa, zadĺžovať/zadĺžovať sa. Uvedieme niekoľko príkladov, ktoré sme si poznačili z internetových stránok: Zadlžiť sa hypotékou nie je vždy výhodné. –.

Viete, „koľkáteho“ je dnes. Alebo, „koľkátu“ kávu už máte v sebe? Neznie to úplne ľubozvučne a tak by poslucháč Ivan Bojna rád vedel, či to je spisovné vyjadrenie.

Keď vám niekto zaželá „pekný deň“, je slušné mu odpovedať. Poslucháč Arpád to robí, ale občas zvolí iné slovíčka: napríklad „podobne“ alebo „nápodobne“. Čo z toho je správne? Pýta sa jazykovedkyne Sibyly Mislovičovej. Podobne alebo nápodobne.

Keď ideme do reštaurácie, zvyčajne nás tam niekto obsluhuje. Ak je to žena, je to čašníčka alebo servírka? Odpoveď nám naservíruje Sibyla Mislovičová. Čašníčka alebo servírka.

V slovenčine máme rôzne slová, ktoré nás až zaskočia, pretože ich nepočujeme práve často. Poslucháčska otázka sa dnes týka slova „odplachtovať“.

Vydaj – to je zmena stavu aj zmena mena. Ak sa však mladomanželka nechce rozlúčiť s rodným priezviskom, môže si ho nechať. Jedna y našich poslucháčok by si rada ujasnila, ako sa to potom správne píše: dve priezviská a medzi nimi spojovník? Alebo bez? Odpovedá majiteľka jedného priezviska Sibyla Mislovičová. Dvojité priezvisko a spojovník.

Aké bude počasie, to nám vo vysielaní hovorí hydrometeorologický ústav. poslucháčka pani Černáková teraz určite zbystrila pozornosť, pretože práve jej sa nepozdáva táto formulácia. SHMÚ je predsa inštitúcia, ktorá nerozpráva. Podobne ako nerozpráva Jazykovedný ústav, ale Sibyla Mislovičová. Môže SHMU hovoriť.

Je veľa otázok, ktoré kladiete našej jazykovedkyni Sibyle Mislovičovej. Teraz je však otázka, či je správne mať „na“ ňu otázku. Mám na vás otázku.

Máte doma člena rodiny, ktorý sa volá Marek? Takže máte Mareka. Alebo Marka? Dilemu našej poslucháčky vyrieši Sibyla Mislovičová. Skloňovanie mena Marek.

Aj vy si každý deň kontrolujete rybičku v akváriu, či všetky „plávu?“ Ak by to mali robiť spisovne, mali by to robiť trochu inak. Poslucháčsky tip pre Sibylu Mislovičovú. Rybky plávu.

Poslucháč Silvester má dnes ťažké srdce na jedno televízne vysielanie, v ktorom hosť povedal, že sa niečo píše bez mäkčeňa a moderátorka ho poučila, že teda bez „interpunkcie“. Mohli by ste povedať, čo je to interpunkcia? Mohli. . Rozdiel medzi interpunkciou a diakritikou.

„Každý deň počúvame reklamu o tom, aká by to bola banka bez pani za okienkom. To už nikto nevie, že slovo pani s a má skloňovať?“, rozhorčuje sa poslucháčka Judita. Oprávnene. Objasní Sibyla Mislovičová. Bez „pani za okienkom“.

Poslucháčka Ivana nechce, aby bolo „viac oblačnejšie“ počasie. A Sibyla Mislovičová sa jej ani nečuduje.

Nevieme síce či je vašim zvykom hneď ráno vytiahnuť plzeň, ale ak áno, možno máte okrem smädu v hlave podobné úvahy ako jeden náš poslucháč: akého rodu je názov „Plzeň“ a akého rodu je pivo s týmto názvom? Smäd po gramatických vedomostiach uhasí Sibyla Mislovičová.

Plánujete cestu do Paríža? Poslucháč Peter Sokol by vás možno opravil – nejdete do „Paríža“, ale do „Paríže“. Má totiž dojem, že Paríž je v slovenčine ženského rodu. Potvrdí to Sibyla Mislovičová? Ísť do Paríža alebo Paríže.

Dnes to bude opäť trochu gastronomické. Do rubriky sa nám ozvala Petra Nagyová, ktorá nevie, či je niečo „vafľové“ alebo „vaflové“. Poďme piecť so Sibylou Mislovičovou.

Pri skloňovaní názvu talianskeho mesta Bologna rovnako ako pri skloňovaní iných cudzích zemepisných názvov sa v slovenčine vychádza nie z cudzej pravopisnej podoby názvu, ale z jej výslovnostnej podoby a podľa zakončenia výslovnostnej podoby sa názov zaradí k nášmu skloňovaciemu vzoru. Taliansky zemepisný názov Bologna je zakončený na samohlásku a.

Robíte si práve miešané vajíčka? Alebo „zmiešané“? To veru znie čudne... Poslucháč Milan Podmaník však pri týchto slovách má dilemu, napríklad v spojení so štvorhrou: má byť štvorhra miešaná alebo zmiešaná? . Miešaná alebo zmiešaná štvorhra.

Ak niečo tridsať rokov chátra a potom príde obnova, je to dôvod na radosť. Poslucháč pán Pračko však okrem potešenie z obnovy plavárne cíti aj potrebu správne sa vyjadriť: hovorí sa po „desiatkach rokoch“ alebo po „desiatkach rokov“? . Po desiatkach „rokov“ alebo „rokoch“.

.

Je tu týždeň mobility – čas vysadnúť na bicykel. A čo tak rovno na e-bike? Ak tak robí poslucháčka Anna Tomišová, máme pre ňu aj odpoveď na otázku: vyslovuje sa to „ebajk“ alebo „íbajk“? Výslovnosť e-bike.

Môžu nás zaujímať niečie zážitky? Isteže. A môžu nás zaujímať zážitky na toto obdobie? Poslucháčsku otázku zod. Zážitky na toto obdobie.

Nás poslucháč Ivan v médiách zachytil vyjadrenie: „informuje o dianí sa v cyklistickom pelotóne“. Zdá sa mu, že zvratné zámeno „sa“ sa používa až príliš. . „Dianie“ alebo „dianie sa“.

Poslucháč Ondrej Greguš prišiel k dnešnej otázke pre Sibylu Mislovičovú vďaka príhode z práce: Pr krájaní broskyne na kúsky mu prišla na um pesnička: „odrezal si zo slaniny kúštik, až mu ostal na hambálke motúžtik...“. Bola z toho medzi kolegami zábava a keďže im to dlho rezonovalo v hlave, Ondrej by rád vedel, ako je to s tým „motúžtikom“. Zdrobnenina slova motúz.

Plánujete kúpiť auto z druhej ruky? v tom prípade vás asi bude zaujímať aj to, či je „búrané“... A viete, že také auto vlastne neexistuje? Podnet dal Sibyle Mislovičovej poslucháč Ivan Bojna.

Slovko „respektíve“ používame mnohí pomerne často. Aj poslucháčka Anna a práve preto nevie, či je to vlastne správne: počula už totiž aj výraz „respektívne“. Čo z toho odporúča Sibyla Mislovičová? Respektíve alebo respektívne.

Po anglicky či po slovensky? To je dilema poslucháčky Anny Tomišovej – konkrétne v prípade štyroch písmen: OECD. Či „oísídí“? K čomu sa prikláňa Sibyla Mislovičová? Výslovnosť OECD.

Možno si práve robíte dobrú praženicu. Vajíčka, ktoré na ňu použijete, máte domáce? Alebo sú u vás vďaka zahraničnému obchodu. A teraz s čím: s „vajcami“ alebo s „vajciami“? Gramaticko - gastronomický problém poslucháčky Márie Jamborovej vyrieši Sibyla Mislovičová.

Poslucháčka Silvia Širilová nám poslala mail. A chce vedieť, či nám svoju otázka napísala v maili alebo v maile? Nie mailom, ale priamo vy vysielaní odpovedá Sibyla Mislovičová.

Ak ste rodičia, asi práve v týchto dňoch zháňate sadu školských pomôcok. Vlastne by ste ju nemali zohnať nikde – slovo „sada“ totiž do spisovného jazyka nepatrí, ako upozorňuje jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Sada pomôcok.

Rodinné oslavy sú o dobrej nálade. Určite nie o škriepkach, ako sa čo správne hovorí. Aby sa teda jedna naša poslucháčka už nemusela s rodinnými príslušníkmi na ďalšom stretnutí vadiť, či sa správne povie „raz toľko“ alebo „dvakrát toľko“, jazykovedný problém vyrieši Sibyla Mislovičová.

Výr s ypsilonom a vír s mäkkým i: jeden je sova, druhý prírodný úkaz. Ako ich však napísať spoločne? Sú to dva „víry“ alebo dva „výry“? Šalamúnska otázka od poslucháča pre Sibylu Mislovičovú.

Živý tvor môže uhynúť. Môže aj uhorieť? Pýta sa náš poslucháč Sibyly Mislovičovej. Môže niečo uhorieť.

Opätovne ste sa viacerí našej jazykovedkyne Sibyly Mislovičovej pýtali, čo súdi o slove „chytrý“. Už hádam každý telefón je taký, ale je to tak aj gramaticky správne? Chytrý.

Dnešný podnet pre Sibylu Mislovičovú nebol naše jazykovedkyni celkom jasný: „štát sa nachádza vo vojnovom stave.“ Nevie totiž, čo sa na tejto vete nepozdávalo našej poslucháčke. Štát sa nachádza vo vojnovom stave.

Hrnko, Danko, Hečko... kedysi bol každý hrdina. Máme na mysli vzor, podľa ktorého sa tieto mužské priezviská zakončené na „o“ skloňovali. Pamätá si to aj poslucháč Eduard Hečko a keďže jeho priezvisko patrí do tejto skupiny mien, pochopiteľne ho zaujíma správne skloňovanie.

Naša poslucháčka pani Rišianová si chce ujasniť skloňovanie slova „Centrum“. Napríklad centrum sociálnych služieb. Ako je to s koncovkou –um vysvetlí Sibyla Mislovičová.

Ak sa práve teraz prezliekate zo spacieho úboru do denného, možno máte tiež dilemu, ako jeden náš poslucháč: to, v čom spím, je „pyžamo“ alebo „pyžama“ ?

Naozaj je potrebné hovoriť o spisovnej slovenčine a naozaj máme od vás stále dosť podnetov... Ak nás počúva poslucháčka Iveta, zrejme prevracia oči, pretože práve slovko „naozaj“, najmä v médiách, jej pije krv. je tohto slova priveľa, pani Mislovičová.

Dať si na obed niečo dobré, posypané syrom, prečo nie? Jedna z našich poslucháčok má však práve so syrom starosti. Ako sa správne píše parmezán, čedar? S malým či veľkým začiatočným písmenom? Gastronomická otázka pre jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú.

V dnešnom jazykovom okienku budeme predávať. Máme tu totiž jeden pekný pozemok o výmere 4000 metrov štvorcových. Nepáči sa vám to? Ani Sibyle Mislovičovej.

Keď si pozriete reklamné prospekty, dozviete sa, čo všetko je k dostaniu. Napríklad panvice s nepriľnavým povrchom. Jednu z našich poslucháčok to rozčuľuje. Nie panvice, ale že sú „k dostaniu“. K dostaniu.

Sibyla Mislovičová je naša autorita v oblasti jazykovej čistoty. Takže by sme k nej mohli vzhliadať. Jazykovedkyňa by však bola rada, keby sme v tomto smere robili niečo iné. Vzhliadať k niekomu.

Hurá, ideme do zoologickej záhrady! Radostný pokrik sa dá vyjadriť aj úspornejšie – hurá, ideme do Zoo! Jednému z našich poslucháčov robí táto skrátená forma trošku problém. Tak sa na ňu pozrieme s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou.

Poslucháč František má problém s vínnou révou. Teda aspoň čo sa spisovnej slovenčiny týka. Súhlasí aj Sibyla Mislovičová, že je to čechizmus? Vínna réva.

Rozprávky nám prinášajú nielen potešenie z pekného príbehu, ale pokojne aj jazykovedné podnety. Poslucháčka Ivona sa tak napríklad zamyslela, či je v poriadku, ak v rozprávke začula spojenie „obe princezny“.

Rómčina alebo rómština? Poslucháčka Lea ani nemá dilemu, ako je to správne, len sa chce uistiť, že správne je to tak ako si myslí. Naozaj by to správne malo byť rómčina, pani Mislovičová? Rómčina alebo rómština.

V niektorých našich predajniach domácich potrieb sa v uplynulých rokoch pod názvom mašľovačka začala predávať pomôcka slúžiaca na nanášanie masla, oleja, masti, bielkov či žĺtkov napríklad na cesto pripravené na pečenie. Dostali sme otázku, či je slovo mašľovačka v slovenčine spisovné, resp. správne, keďže sa neuvádza v Pravidlách slovenského.

Poslucháčka Darina Villemová si rada čas kráti lúštením krížoviek a tam natrafila na dilemu: máme „kanister“ alebo „kanistru“? Ktorý rod je správny? Odpoveď je podľa Sibyly Mislovičovej jednoduchá. Kanister alebo kanistra.

Poslucháč Ľuboš by si možno rád užil televíznu zábavu pri dobrom programe. Lenže v reklame mu želajú, aby si užil zábavu „u tohoto programu“. Rezonuje mu to v hlave, pretože to podľa neho nie je spisovné spojenie.

Nášmu poslucháčovi Pavlovi Sokolovi trhá uši oznamovanie „alkohol za volantom“. Vždy si vraj predstaví, že je za volantom tekutina alebo chemický vzorec... Zaujímavá asociácia zaujala aj Sibylu Mislovičovú.

Treba používa tvrdú medzeru pri všetkých predložkách – teda možno nechať predložku na konci riadka? Takúto otázku nám poslala poslucháčka Judita a než Sibyla Mislovičová odpovie, či áno alebo nie, v prvom rade ju zaujal výraz, ktorý by asi bolo dobré objasniť. Predložka na konci riadka.

Vieme, že ho tu máme. Čo však máme presne – „oteplovanie“ alebo „otepľovanie“? Poslucháč Jakub Kobela so svojim otcom vraj zvádza neustály gramatický boj, ako je to správne. Otec tvrdí, že keď je raz „teplo“ s tvrdým l, nie je dôvod, aby v „otepľovaní“ bol mäkčeň. Ukončime rodinné spory s pomocou Sibyly Mislovičovej.

Dúfame, že pri rádiách teraz nie sú deti, pretože bude reč o škole... konkrétne odpovieme na otázku poslucháčky, ako písať vyučovacie predmety: s veľkým či malým začiatočným písmenom?

Písať na začiatku vety malé písmeno nie je správne. To vie aj poslucháč Jozef Irha, má však dilemu: čo v prípade, keď má jeho firma obchodné meno začínajúce sa malým písmenom?

Všetci vieme, že máme prezidentku... a to prináša problémy – teda na mysli máme gramatické. poslucháčka Ela by rada vedela, či sa vďaka tomu budú premenúvať oficiálne pomenovania. . Čestná stráž prezidentky alebo prezidenta.

Dnešnú rubriku neodporúčame počúvať hladný – pozrieme sa na slovo, ktoré jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová síce pozná, ale často ho v jedálnych lístkoch nevyhľadáva.

Naša poslucháčka pani Lukáčová má jeden gramatický problém, tak nám o ňom proste napísala. A Sibyla Mislovičová proste odpovie... alebo by radšej mala odpovedať „prosto“? Proste alebo prosto.

Jeden z našich poslucháčov je presvedčený, že vysielanie, či už rozhlasové alebo televízne, nemôže byť ani živé, mŕtve, iba vysielanie naživo. Súhlasí s tým Sibyla Mislovičová? Živé vysielanie alebo vysielanie naživo.

Pamätať sa, pamätať si... kto si má stále pamätať, ako je to správne.

Samozrejme, že poslucháčka Daniela Čierniková vie, že na konci jej priezviska je dlhé á. Ale čo ak treba na pomník dať nápis o rodine s takýmto menom? Bude to rodina „Čiernikova“ alebo „Čierniková“. Keďže sa to týka mnohých priezvisk, pýtame sa Sibyly Mislovičovej.

Meškám, nakoľko mi ušiel spoj! Ako vecné vysvetlenie môže toto spojenie poslúžiť. Určite však neslúži ako príklad správnej gramatického vyjadrenia. S použitím slovka „nakoľko“ máme stále problémy, ako dokazujú aj viaceré vaše postrehy. Opäť teda poďme vysvetľovať so Sibylou Mislovičovou. Nakoľko alebo pretože.

Viacerí z vás nám napísali spoločnú ponosu – rozčuľuje vás spojenie „niekoľko rokov dozadu“. Jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová to tiež často počuje a takisto sa jej to nepáči. Päť rokov dozadu.

Majitelia štvornohých miláčik, dnes tu máme niečo pre vás. Najmä, ak si myslíte, že svojho psa chodíte „venčiť“. Sibyla Mislovičová nás vyvedie z omylu. Venčiť.

Jedno interpunkčné znamienko a dve celkom odlišné slová. To si uvedomil náš poslucháč Ivan, keď si v tlači prečítal, že herečka sa celkom vložila „do svojej role“. Sibyla Mislovičová sa pri tomto vyjadrení a jeho skutočnom význame pousmiala.

Pri dovolenkových prechádzkach určite natrafíte aj na krásne katedrály... a pri pohľade na ne možno aj vy, ako aj jeden z našich poslucháčov, uvažujete: to na vrchu je „kopula“ alebo „kupola“?

Deťom je určite vcelku jedno, či sa v lete v aquaparkoch zabávajú na toboganoch alebo tobogánoch. Nie je to ale jedno nášmu poslucháčovi, ktorý by bol rád, keby mu s touto dilemou s dĺžňom pomohla Sibyla Mislovičová.

Ak chceme urobiť niečo tak, ako niekto pred nami, môžeme – akurát by sme to nemali robiť „po jeho vzore“. Aj takéto spojenie videl jeden poslucháč v tlači a dáva ho ako podnet Sibyle Mislovičovej. Po jeho vzore.

V odborných prácach sa autor často odvoláva na inú stranu. Je však správne napísať „viď strana 20“? . Viď strana 20.

Dĺžeň je síce iba malá čiarka, ale jednej z vás robí starosti: má alebo nemá byť dĺžeň v spojení „so svojím bratom“? Dajme priestor našej jazykovedkyni Sibyle Mislovičovej. So svojím alebo so svojim bratom.

Oslavovať päťdesiatku je veľká vec. Avšak veta „bolo to v čase, kedy oslavoval päťdesiatku“ je najmä veľká gramatická chyba. . Kedy a keď.

Jeden z poslucháčov nám napísal za účelom zistenia správnej odpovede... tak toto je celé zle, podotýka Sibyla Mislovičová.

Keď platíme sami, sme samoplatci alebo samoplatcovia? Na poslucháčsku otázku odpovedá Sibyla Mislovičová. Samoplatci alebo samoplatcovia.

Geografickým názvom Maurícius sa pomenúva ostrov v Indickom oceáne ležiaci východne od Madagaskaru. Tento názov sa zaraďuje medzi neživotné podstatné mená mužského rodu a skloňuje sa podľa vzoru dub, pričom pri skloňovaní koncové -us z názvu vypadáva podobne, ako je to pri iných vlastných menách zakončených na.

Dnešné slovo v jazykovej rubrike vás možno zaskočí – jeden z poslucháčov sa pýta, či sa správne píše „sabrage“ alebo „sabráž“. Aj jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová cítila povinnosť najskôr vysvetliť, čo to vlastne je. Sabrage alebo sabráž.

Určite si neraz aj vy kladiete otázku vo vlastnej mysli. Čo vtedy robíte – pýtate sa „samej seba“ alebo „sama seba“? Opýtali sme sa Sibyly Mislovičovej. Pýtať sa „samej seba“ alebo „sama seba'.

Môžu pacienta odvážať z operačného sálu? Tak znie poslucháčska otázka. Aj keď sa to deje denne – pravda je, že nie. Vysvetlí Sibyla Mislovičová. Operačný sál.

V médiách sa často používa spojenie „mal spreneveriť peniaze“. nášmu poslucháčovi sa to zdá zvláštne- ako keby išlo o povinnosť, čo je v tejto súvislosti až absurdné. Vidí to podobne aj Sibyla Mislovičová? Mal spreneveriť peniaze.

Ak budete piecť mafiny, bude vám možno jedno, ako sa správne píšu – hlavne, aby sa správne upiekli. Kto však mať poriadok aj v pravopisnej oblasti, tomu poslúži dnešné jazykové okienko so Sibylou Mislovičovou. Mafiny alebo muffiny.

Dnes je naša rubrika namierená do našich moderátorských radov. Pani Marta nám vyčíta, že mnohí moderátori hovoria prirýchlo a prehĺtajú konce viet. Zdá sa to aj Sibyle Mislovičovej? Prirýchle rozprávanie v médiách.

Jedno euro – desať euro? Poslucháčke Oľge Cajchanovej toto spojenie nejde do uší a Sibyla Mislovičová jej dáva za pravdu. Skloňovanie slova „euro“.

Nášmu poslucháčovi Mariánovi Stančákovi robí starosti rezorpcia – teda vstrebávanie. Namiesto písmena „z“ by sa mu viac pozdávalo písmenko „s“. To však nie je jediný kameň úrazu, na ktorý upozorňuje Sibyla Mislovičová. Rezorpcia alebo resorpcia.

Jedna malá priečna čiarka... občas nám robí starosti. Ešte sa aj rôzne volá: „spojovník“ a „pomlčka“. Aký je medzi nimi rozdiel? Odpovedá Sibyla Mislovičová. Spojovník a pomlčka.

Môžem nechať predložku na konci riadka? Znie jedna poslucháčska otázka. Aký názor mána to Sibyla Mislovičová? Predložka na konci riadka.

Ak si kúpite bodkované šaty, je vám asi jedno, koľko tam máte bodiek. V prípade vety, ktorá sa končí skratkou, je to však presne dané. Bodku za dohadmi, koľko tam má byť bodiek, urobí Sibyla Mislovičová. Bodka na konci vety za skratkou.

Ako mám správne napísať slovo facebook? s malým či veľkým začiatočným písmenom? Pýta sa poslucháč Ondrej a odpovedá Sibyla Mislovičová.

Viem si predstaviť, ako sa deti už tešia na prázdniny, ako už sú celé „nažhavené“... Takéto by však podľa správnosti nemali byť, podotýka Sibyla Mislovičová. Byť nažhavený.

Pravítko, kružítko, merítko... školské pomôcky tohto druhu budú deti ešte pár dní využívať. Si Sibylou Mislovičovou si ale upracme tieto názvy, keďže v nich je občas zmätok. Kružidlo, kružítko.

Boli ste spokojný? Ohodnoťte nás – takúto ceduľku si v reštaurácii všimla poslucháčka Kateřina Halfarová. Nesedel jej tam ypsilon v slove „spokojný“. Od Sibyly Mislovičovej by rada vedela, či by tam nemalo byť mäkké i.

Ak sa chystáte piecť, určite siahnete po vajíčkach. A možno budete potrebovať oddeliť dve jeho časti. A tu je práve pes zakopaný: oddeľujeme od seba bielok a žĺtok alebo bielko a žĺtko? Poslucháčke Viere je to jasné, ale bola by rada, keby to Sibyla Mislovičová zreteľne vysvetlila – najmä televíznym kuchárom. Bielok a žĺtok.

Čo je treba ešte urobiť? Poslucháčovi Ondrejovi sa zdá, že v tejto vete je priveľa slov. Či má pravdu, zistíme u Sibyly Mislovičovej.

Oceniť kvalitu je vždy prospešné. Je ale gramaticky správne, ak kvalitu oceňujeme „u výrobkov“? pýta sa poslucháčka Eva z Nitry. Odpoveď hľadáme u Sibyly Mislovičovej. U výrobkov.

Poslucháč Jaroslav Tasáry nám poslal zaujímavý podnet: keď robím niečo, „okamžite“, môžem to robiť „instantne“? Možno vás prekvapila takáto súvislosť, ale Jaroslav píše, že slovo v tomto význame pochádza z angličtiny. Pre jeho kolegov je však instantný iba „rozpustný“. Trochu svetla do horlivej debaty vnesie Sibyla Mislovičová.

Môžeme „nemať niekomu niečo za zlé“? Poslucháčovi Vladislavovi sa toto spojenie zrejme zdá trochu krkolomné, ale jazykovedkyni Sibyle Mislovičovej ani nie.

Pravidelný čitateľ časopisu Quark sa spytoval, ako možno jedným slovom pomenovať aktívnu osobu, ktorá koná, a pasívnu osobu, ktorá čaká, pričom vyslovil aj názor, že pomenovania konateľ a čakateľ majú už svoj ustálený význam a že výrazy konajúci a čakajúci mu neznejú celkom dobre. K nastolenému problému možno pristupovať viacerými.

Poslucháčka Miriam Melnová sa stretla so slovom „pantoníma“. Keďže toto slovo na seminári o tomto druhu umenia používala lektorka, Miriam je teraz na vážkach: je to tak správne?

Grafik František Bartko postavil jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú pred neľahkú úlohu: čo spraviť s čiarou, aby bola hrubšia? Môže ju zhrubšiť? Čo spraviť s čiarou, aby bola hrubšia.

Raz tak, raz onak – poslucháč Jozef Nízky zo Skalice videl slovo „biznis“ napísané aj s tvrdými aj mäkkými i. Rozhodnutie, ako je to správne, nechávame na Sibyle Mislovičovej.

Naša poslucháčka Zdena Kalinová zrejme spriada plány na letný splav... A by rada vedela, či môže použiť aj výraz „pltiť sa“? Pltiť sa.

Miroslav Pomajdík je nielen milovník tatranských jazier, ale zjavne aj spisovnej slovenčiny. Sibyly Mislovičovej sa totiž pýta, ako sa správne povedia ich názvy: Hincovo alebo Hincove pleso? Račkovo alebo Račkove pleso? Hincovo/Hincove pleso.

interpunkčných znamienok je niekoľko, ale v prípade zapisovania času je správne jedno. Lenže ktoré? Aby sme urovnali spor poslucháčky Ivony Machovej s kolegom, posunuli sme otázku Sibyle Mislovičovej. Bodka, čiarka, dvojbodka.

Keď sa chcem najesť, ideme do „reštaurácie“ – keď chceme niečo obnoviť, je to „reštavrácia“. Takto to vidí poslucháč Róbert Zvada. Ale Sibyla Mislovičová nie. Reštaurácia, reštavrácia.

Poslucháč Michal Stahel si nie je istý, či je správne „postaviť sa zlu“. Teda, či je to správne z gramatického hľadiska. O ľudskom niet pochýb. Odpoveď ponúka Sibyla Mislovičová. Postaviť sa zlu.

V letákoch ponúkajú sadu riadov, sadu hrncov, sadu tanierov... Asi to nebude v poriadku. Tento poslucháčsky názor potvrdzuje aj Sibyla Mislovičová.

Teší nás, že spisovná slovenčina zaujíma aj žiakov základných škôl. Pýtajú sa nás, a najmä Sibyly Mislovičovej, či je správne vyjadrenie „tak krásna hudba“. Tak krásna hudba.

Poslucháčska otázka je dnes zo športového súdka. Niektoré cviky nás vedia potrápiť – napríklad také kliky. A trápia aj poslucháčku, ktorá to počula z úst vedúcej katedry športu na istej fakulte a ešte k tomu vo vysielaní.

Nevieme, či je pán Jozef náruživý tanečník, ale vieme, že je pozorný čitateľ novín. Našiel v nich spojenie „stretávali sa v tančiarniach“ a dáva ho do pozornosti Sibyle Mislovičovej.

Veľké či malé? Problém s veľkosťou písmena má poslucháč Milan Čičmanec. Jeho adresa je Pod poliankou a nie je si istý, či to má v občianskom preukaze zapísané správne. Zisťovali sme u Sibyly Mislovičovej. Pod poliankou alebo Pod Poliankou.

Zrovna sem, zrovna tam... napísala nám stručne poslucháčka Lýdia. Jej podnet máme so Sibylou Mislovičovou v rubrike zrovna dnes. Zrovna.

Keď je niečo „posledné“, môže to zároveň byť aj „ostatné“? Poslucháč Ondrej Brezina to považuje za slová s úplne odlišným významom, napriek tomu má pocit, že slovo „ostatný“ pričasto nahrádza výraz „posledný“. Ako to vidí Sibyla Mislovičová? Posledný a ostatný.

Dnes sa so Sibylou Mislovičovou zakusneme do podnetu od Petra Zvaru. A tipujeme, že mu práve poriadne trhlo ušami. Kúsať.

Knockout a know-how. Zdá sa, že namiesto slovenčiny si dnes so Sibylou Mislovičovou urobíme angličtinu na slovíčko. Knockout a know-how.

Pre poslucháč Ladislava Janička máme dnes pomerne stručnú odpoveď . Ani jeho otázka totiž nie je obšírna: má byť v spojení „štatút obce Studenec“ veľké alebo malé O.

Ste práve kdesi na cestách a rozčuľuje vás pomalé auto pred vami? No tak ho, ak to situácia umožňuje, prebehnite... alebo obehnite. Čo z toho je vlastne správne? To chce vedieť poslucháč Milan Faško.

Ísť sa postaviť do dlhočiznej rady nie je nič príjemné... a už vôbec nie spisovné. Sibyla Mislovičová reaguje na podnet poslucháčky Lýdie Mihálikovej. Rad a rada.

V Krátkom slovníku slovenského jazyka (2003) aj v slovníkoch cudzích slov (porov. Veľký slovník cudzích slov od S. Šalinga, M. Ivanovej-Šalingovej a Z. Maníkovej, 3. vyd. z r. 2003, či Slovník cudzích slov – akademický z r. 2005) sa slovo navigátor zachytáva ako životné podstatné meno mužského rodu na.

Začína sa hokejový sviatok. Tak trochu hokejová je aj otázka nášho poslucháča, ktorú poslal Sibyle Mislovičovej. Ako, jako, jak.

Teším sa na dnešný film – tešíš sa naňho aj ty? Aj takého vety okolo seba počúva poslucháč Milan Galeta, ktorému sa nepozdáva slovo „naňho“. Teda v tejto konkrétnej súvislosti? Má to aj podľa Sibyly Mislovičovej byť inak? Naň“ alebo „naňho.

Kedysi bežné, dnes zvláštne. Napriek tomu na ne môžete natrafiť. Tak, ako v prípade poslucháčky Stanky Brunovskej, ktorá si v článku prečítala vetu – ona a jej partner zmenili na spoločný sňatok názor. Zoberie jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová toto patinou zaváňajúce slovo na milosť.

Keby ženy fungovali výlučne ako gazdiné v domácnosti, nemuseli by sme riešiť niektoré jazykové problémy. Lenže ženy máme dnes na riadiacich postoch, dokonca na čele štátu, takže nastáva otázka: ak je vo vedení fakulty žena, je „dekan“ alebo „dekanka“? Oficiálnu podobu by rada vedela poslucháčka Dáša Laurenčíková. Odpovedá Sibyla Mislovičová. Je žena „dekan“ alebo „dekanka“.

Našou vrchnou poradkyňou v spisovnej slovenčine je Sibyla Mislovičová. Ak to teraz počuje nielen ona, ale aj poslucháč Vladimír z Piešťan, asi sa mu ježia vlasy. A jazykovedkyňa sa tomu nečuduje. Používanie slova „vrchný“.

Opýtajte sa, prosím, Sibyly Mislovičovej, či existuje slovo koučka, ktoré som dnes zachytil vo vysielaní – požiadal nás Juraj Bzanský. Tak sme sa teda opýtali. Existuje slovo „koučka“.

Dlažbe je určite úplne jedno či je „gumená“ alebo „gumová“. Nie je to však jedno poslucháčke Diane. Odpoveď má pre ňu Sibyla Mislovičová. Gumená či gumová dlažba.

Poslucháč Miro sa trochu povŕtal medzi bohemizmami a uvedomil si tu jednu nezrovnalosť: „dotaz“ je bohemizmus. Tak prečo máme v slovenčine „dotazník“? Prečo nie napríklad „otázkovník“? Sibyla Mislovičová sa na tom celkom pobavila. Dotaz a dotazník.

Dnes si so Sibylou Mislovičovu trochu upraceme v priezviskách. Miro z Topoľčian ponúka príklad jednej ulice v Topoľčanoch –. A nepozdáva sa mu to. Ulica J. Bottu.

Je výraz lomítko správny? Na poslucháčsku otázku má odpoveď Sibyla Mislovičová. Lomítko.

Nie každý má chemické vzdelanie. Ale môže mať niekto „prudko chemické vzdelanie“, ako to z vysielania začul Milan Faško? Jazykovedne vzdelaná Sibyla Mislovičová ponúka odpoveď. Prudko chemické vzdelanie.

Možno má poslucháčka Lenka doma dieťa, ktoré rado dačo cmúľa. Dieťaťu je zrejme jedno, či je „cmúľanie“ spisovné. Lenke nie. Rada by poznala odpoveď . Cmúľať.

V prípade akýchkoľvek otázok ma prosím neváhajte kontaktovať – napísala nám poslucháčka Jana. My sme namiesto nej kontaktovali Sibylu Mislovičovú, aby poradila s problémom s čiarkami, ktorý pri tejto vete Jana má. Oddeľovanie slova prosím čiarkami.

Tomášovi Ondrčkovi chýba kratučké slovíčko „sa“. Konkrétne, často sa stretáva s vetami typu „neviem, či to tam zmestím“. Kam sa podelo „sa“, na ktoré je Tomáš od detstva zvyknutý: Ideme ho hľadať so Sibylou Mislovičovou.

Veľkonočná nádielka studenej vody vás, dámy, asi mnohé neobišla – a možno vám vaši chlapi zajtra ako bolestné prinesú kyticu kvetov. Keby vám napríklad priniesli poniklec v množnom čísle, čo by to boli – poniklece? Poslucháčke Eve to znie trošku zvláštne, a tak sa obrátila na Sibylu Mislovičovú. Poniklec.

Možno si na raňajky radi dávate čerstvú kaizerku. Alebo „kaiserku“? Paulína Gáborčíková si zjavne chce pochutnávať spisovne, tak jej k raňajkám ponúkame vyjadrenie Sibyly Mislovičovej. Kaizerka alebo kaiserka.

Je dobré, ak ich nepotrebujeme, ale zase je dobré vedieť, ako ich správne pomenovať: hasiči alebo požiarnici? A ich budova je hasičská alebo požiarna stanica?

Na Slovensku žije toľko medveďov, že na svoj život potrebujú územie o rozlohe asi šiestich... Slovensk? Sloviensk? Slovénsk?.. tu sme sa zasedkli a nevieme, čo je správne. takto sa nám s problémom z priateľskej debaty zveril poslucháč Juraj Baričák. A podobne Holandsko, Rusko, Fínsko... Dá sa to povedať v druhom páde množného čísla.

Poslucháčku Zuzanu Lackovú už priam bolia uši. Píli jej ich časté skloňovanie jedného konkrétneho priezviska v médiách a podľa nej to médiá skloňujú nesprávne. Myslí si to aj Sybila Mislovičová? Skloňovanie priezviska zakončené na 'ó'.

Na dnešnej poslucháčskej otázke sme si so Sibylou Mislovičovou takmer zlámali jazyk. Je správne „serverovňa alebo servrovňa“.

Na tréningu som dostal inštrukciu: daj si ešte jedno kolečko. Poslucháč Ivan si ho dal a zároveň ale zauvažoval, či to je správny výraz. Sibyla Mislovičová má dlhodobý jazykový tréning, takže to vie. Kolečko.

Spolu či oddelene? Poslucháčska otázka sa týka písania spojenia mať niečo „poruke“. Správne odpoveď má poruke Sibyla Mislovičová. Poruke.

Medzi našimi dokladmi máme rôzne preukazy. Môžeme tam mať aj „vodičák“? Otázku poslucháčky Hely zod.

Môžeme si na rekonštrukciu pripraviť väčší „obnos“? To je dnešná peňažno - staviteľská otázka pre Sibylu Mislovičovú. Obnos.

Apríl je v plnom prúde, aj vonku je už celkom „ceplo“. Toto nie je preklep – takúto čudesnosť vo výslovnosti posunul ako postreh jeden z vás do jazykovej rubriky so Sibylou Mislovičovou.

Na Slovensku máme viacero geografických objektov, ktorých názvy sú zakončené na mäkkú spoluhlásku ť, ako sú Hrochoť (obec v okrese Banská Bystrica), Keť (obec v okrese Levice), Novoť (obec v okrese Námestovo), Pažiť (obec v okrese Partizánske), Sihoť (sídlisko v Trenčíne, ale aj riečny ostrov.

Keď nám posielate svoje námety do jazykovej rubriky, zvyčajne pripojíte poďakovanie. Dnes má jedno Sibyla Mislovičová aj pre pravidelného poslucháča.

Stretávať sa často s niečím, čo vám lezie na nervy, to je dôvod, aby ste sa obrátili napríklad na Sibylu Mislovičovú. Uvidíme, či aj ona pošle slovko „vždycky“, ktoré tak trhá uši Jánovi Bielikovi, do horúcich nespisovných pekiel. Vždycky.

Poslucháč Jozef Fabok teraz možno zamrká od potešenia, že sme sa dostali k jeho otázke... jeho očný mrk však nie je ten, ktorý nám posunul do rubriky: rád by vedel, čo je správne – za mrku alebo na mrku? Jeho hádkam s kamarátom urobí koniec Sibyla Mislovičová. Do mrku, za mrku.

Často nám mnohí už dopredu ďakujete za zodpovedanie vašej otázky v jazykovej rubrike. Urobil tak aj poslucháč František. On však poďakoval „vopred“. Práve preto, že všade počuje len „dopredu“. Ako by to malo byť správne, vie Sibyla Mislovičová. Poďakovať vopred.

Nievieme, či poslucháčka Eva prísne dodržiava pôst a preto jej chodila po rozume otázka tohto druhu – v každom prípade, by rada vedela, či sa v čase pôstu treba „pôstiť“. Pôstiť sa.

Budeme sa sústrediť. Koľkokrát ste toto slovné spojenie už počuli? Poslucháč Jozef Juračka veľakrát. On vie, že to nie je správne a vie to aj Sibyla Mislovičová. Budeme sa sústrediť.

Naša poslucháčka Miroslava Bahledová je taká zúfalá z jedného jazykového nešváru, že he neváha pomenovať „katastrofa“. V jej kancelárii kolegovia neustále používajú slovo „navýšiť“ vo význame zvýšiť a „ponížiť“ vo význame znížiť. Sú obidva prípady veľký prehrešok?

Potenciálny alebo potencionálny? Ktorý výraz je správny? pýta sa Lenka Uhorščáková z Vranova nad Topľou. Objasnenie k nej letí cez celé Slovensko z Bratislavy. Potenciálny alebo potencionálny.

Môže byť niečo strašné zároveň aj dobré? Poslucháčka Iveta Doročiaková je už, zdá sa, unavená z neustále omieľaného spojenia „strašne pekne“, „strašne super“, „strašne milo“... Sama si spomína na príhodu od lekárky, keď na otázku, ako sa má, odpovedala, že „strašne dobre“. Pani doktorka ju upozornila, že buď sa môže mať „strašne“ alebo „dobre“, ale nie strašne dobre. Postreh sme posunuli Sybile Mislovičovej. Strašne dobre.

Keďže dnešnú otázku nám poslal pracovník SHMU Ján Kaňák, je jasné, že to bude trošku odborná záležitosť. Keď majú teploty znamienko mínus, zvyčajne sa označujú ak mínusové – nemalo by však byť správne, že teploty sú záporné? Čo si Sybila Mislovičová myslí o tvrdení nášho poslucháča, že „mínusové“ teploty nie je jazykovo čisté spojenie? Mínusové teploty.

Ak vám niekto poskytne „nadštandartnú“ službu, je to určite príjemné – len ktovie, či aj spisovné. Poslucháčska otázka sa týka len jedného písmena. Posvieti si naň Sibyla Mislovičová. Štandardný.

Už ste určite zaregistrovali spojenie „žlté vesty“. Pani Marta Švecová je však vždy namosúrená, keď toto spojenie napríklad v správach počuje vyskloňované ako „aktéri žltých viest“. V druhom páde množného čísla predsa mám byť „vest“ Potvrdí to Sibyla Mislovičová? Aktéri žltých viest.

Náš poslucháč Marian už zrejme rieši dovolenku, pretože má zmätok s vekom. Nie svojim. „Dieťa do šesť rokov zadarmo, dieťa od 6 do 12 platí polovičnú cenu“. Je dieťa do 6 rokov vrátane 6 rokov, či ako tomu rozumieť? Rébus lúštime so Sibylou Mislovičovou. Je dieťa do 6 rokov vrátane 6 rokov.

Prídete k nám dneska? Ak by sa toto niekto opýtal poslucháča Jána Bielika, určite by mu to trhalo uši. Ako nám napísal, s výrazom „dneska“ sa síce stretáva často, ale nedokáže sa s ním zmieriť. Akú odpoveď má Sibyla Mislovičová? Dnes, dneska.

Za nami je volebný víkend a pred nami trošku volebná jazyková rubrika. Petra Lieskovského zaujal novinový titulok „kandidatúra Pfundtner prekvapila“. je to takto správne, nemalo by sa toto meno skloňovať? Peter dokonca navrhuje „kandidatúra Pfundtnerky prekvapil“.

V slovnej zásobe slovenčiny máme veľa dokonavých slovies, ktoré vyjadrujú dej ako ohraničený, uzavretý, utvorených od nedokonavých slovies vyjadrujúcich dej ako prebiehajúci, neohraničený, ako sú slovesá spáliť, zapáliť, podpáliť, prepáliť, vypáliť od páliť, presídliť, vysídliť od sídliť, skrášliť, okrášliť od krášliť, zatmeliť, vytmeliť od tmeliť.

Ples v opere sústavne zahajovali. Nemali by ho na budúci rok konečne otvoriť? Takto jednoducho sa Sibyly Mislovičovej pýta pán Fabry a pani Mislovičová súhlasne pritakáva.

Aj v mestskej hromadnej doprave sa majster tesár niekedy utne. Iba tak si jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová vie vysvetliť postreh poslucháčky Dany z Banskej Bystrice, ktorá si v jednom autobuse prečítala oznam: Zľavné lístky predložte bez vyzvania. Zľavnené lístky.

S čašníkmi sa stretávame často, ale možno podobne ako Dana Červenáková pri pohľade na ich prácu uvažujete, či sú títo páni „vyučení ako čašníci“ alebo iba „vyučení čašníci“.

Poslucháč Slavomír Hrbáľ sa rozhodol s pomocou našej jazykovedkyne vyriešiť spor medzi kolegyňou a jej manželom. V meste je reštaurácia s názvom Centrum. Kolegyňa tvrdila, že na obede bola v Centrume. Manžel emotívne oponoval, že správne je v Centre. Prípadnú hádku hádam zastaví vysvetlenie Sibyly Mislovičovej. V Centrume.

Máte nejaké tajomstvo? A chceli by ste ho niekomu prezradiť? V tom prípade by to ale naozaj malo byť niečo tajomné, pretože aj príliš veľa „prezrádzania“ škodí... Vysokú frekvenciu tohto výrazu okolo seba aj v médiách si všimol jeden z vás a Sybila Mislovičová s týmto postrehom súhlasí.

Môže byť nejaká téma ožehavá? Náš poslucháč pán Bojna píše: zachytil som v médiách formuláciu „migrácia bude ožehavá téma“. Je to spisovné? Všetkým nám to teraz vysvetlí Sibyla Mislovičová. Ožehavá, háklivá, chúlostivá.

Je to mladá astronomička a jej skúsenosti sú obdivuhodné. Zrejme aj vám sa niečo na tejto vete nepozdáva však? Všimol si to aj náš poslucháč pán Kulčár, ktorý upozornil, že v médiách zachytil slovo astronomička. Viete ako by to malo byť správne?

Ďalšími krokami chcú znížiť nehodovosť, kriminalitu a podobne. Nezdalo sa vám niečo na začiatku tejto vety? Ďalšími krokami alebo krokmi? Hovorí Sibyla Mislovičová. Krokami.

Dnes máme gastronomickú jazykovednú otázku. Pýtame sa na „kebab“. Je na konci „b“ alebo „p“? Výslovnosť tohto pokrmu je totiž rôzna, čo priznáva aj jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová.

Reklamy nás zvyčajne ohurujú fantastickými výsledkami, ktoré dosiahneme, keď budeme používať to či ono. Jedna konkrétna reklama zaujala aj poslucháča Ivana. Sľubuje, že propagovaná zubná pasta je „prielom“ v zubnej hygiene. Či naozaj je, to je na posúdení spotrebiteľov. My posúďme gramatickú správnosť so Sibylou Mislovičovou.

Hoci zrak pri počúvaní rádia nie je podstatný, práve veci týkajúce sa zraku sú predmetom dnešnej rubriky o slovenčine. Poslucháča Ivana Tomašoviča totiž zaujal výraz „vetchozrakosť“, ktorý zachytil v jednej televíznej relácii.

Poslucháčka Ivana v relácii o varení počula, že v „špajze“ treba mať vždy nejaké zásoby. S tým súhlasí, nepozdáva sa jej iba skloňovanie slova špajza. Nemalo by byť správne „v špajzi“? So Sibylou Mislovičovou nakuknime do tejto miestnosti. Špajza.

Kamaráti buďme, dlhy si plaťme. Byť niekomu niečo dlžný nie je v poriadku a už vôbec nie niekomu niečo dlžiť, ako podotýka Sibyla Mislovičová. Niekomu niečo dlžiť.

Je pravdou, že spojenie „je pravdou, že...“ nie je správne? Tak znie poslucháčska otázka a pravdivo na ňu odpovedá Sibyla Mislovičová.

Je fajn, keď sa ľudia vedia dohodnúť a nájsť spoločnú reč. Ale určite nie je v poriadku, ak sa dohodnú napríklad „behom“ týždňa. Na poslucháčsku otázku odpovedá Sybila Mislovičová.

Jeden z našich poslucháčov by možno chcel dobýjať... ak srdce vyvolenej, držíme palce a ponúkame vyjadrenie Sibyly Mislovičovej, aké i sa píše, ak sa chceme niekam dobyť.

Ak vás deň čo deň čaká vo výlevke kopa riadu, možno by bolo načase pouvažovať nad myčkou. Aj keď podľa Sibyly Mislovičovej by sme nad „myčkou“ určite uvažovať nemali. Umývačka riadu.

Máte doma zlato? Alebo len nejaké pozlátko? Aj takýto nablýskaný jazykový podnet ste poslali Sibyle Mislovičovej. Pozlátko.

Čím mäkšie, tým lepšie... Aj vám sa možno zdá, že naša ľubozvučná slovenčina unesie mäkčeňov habadej. Napríklad v slove „ďalší“. Jeden z našich poslucháčov sa Sibyly Mislovičovej pýta, či by mäkčeň v tomto slove nemal byť aj pri písmene „l“ – teda „ďaľší“. Ďalší.

Poznáte nejakého hakera? Alebo hekera? Necháme bokom morálnu stránku takejto „profesie“ a pozrieme sa, čo zaujíma aj poslucháč Milana: ako sa to správne píše?

Je slovo „nakoľko“ spisovné? Chce vedieť poslucháč Marcel. Sibyla Mislovičová sa s nejasnosťami okolo tohto výrazu stretáva pomerne často, tak sa na to pozrime podrobnejšie. Nakoľko.

Niektoré otázky týkajúce sa spisovnej slovenčiny od našich poslucháčov sú mimoriadne stručné. Kedy je kedy a kedy je keď? Na stručnú otázku dáva Sibyla Mislovičová trošku obšírnejšiu odpoveď. Kedy, keď.

Niekto si ide zabehať pod šírim nebom, niekto uprednostňuje fitness... Poslucháčka Elena uprednostňuje druhú možnosť a aby presne vedela, kam to vlastne chodí, položila Sibyle Mislovičovej nasledujúcu otázku: je slovo „fitness“ s dvoma alebo jedným „s“ na konci? Fitness.

Scanner alebo skener? A scannujeme alebo skenujeme? Či už sme si toto slovo pretvorili na „slovenský obraz“.

Hľadal som v slovníku, ale nenašiel som ho – napísal nám poslucháč Peter, ktorý celkom nechápe, ako mohla táto časť sveta zmiznúť. Záhadu rozlúštime so Sibylou Mislovičovou. Tajvan.

V jazykových prejavoch často používame slovesá užiť, užívať, použiť, používať. Pozrime sa, aké významy majú uvedené slovesá v spisovnej slovenčine. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka (4. vyd. z r. 2003) dokonavé sloveso užiť má význam prijať do žalúdka, napríklad užiť tabletku, užiť sirup, užiť lieky. Okrem toho má.

Ak sa dnes chystáte piecť, možno vám tento voňavý úkon prinesie dilemu, tak, ako 9 ročnému Jankovi Plevovi: Je správne piecť cookies, kým mierne nezhnednú? Nemalo by to byť – kým zhnednú? Správnu odpoveď vytiahne z rúry Sibyla Mislovičová.

Máme za to, že je prínosné vypočuť si každé ráno našu jazykovednú rubriku... dozviete sa všeličo podstatné. Napríklad aj to, že spojenie „máme za to“ by sme používať nemali.

Možno je poslucháč Juraj športový fanúšik alebo najmä pozorný poslucháč, ale neušlo mu, že v médiách sa to hemží slovíčkom „pretek“. Nezdá sa mu spisovné a Sibyla Mislovičová mu dáva za pravdu. Pretek.

Naša poslucháčka Mári Kariger v decembri počúvala naše vysielanie z detského domova a veľmi ju vyrušovalo, že sme počas vysielania oslovovali malých obyvateľov domova „decká“. Je to nespisovné, vulgárne a dehonestujúce?

Prísť si pre darček, čo je vždy milá udalosť – až na to, že to nie je správne. Teda gramaticky. Poslucháčka Jana Adamčíková si myslí, že správne je „ísť si po darček“ a čaká na názor Sibyly Mislovičovej. Ísť si po darček.

Sú tu polročné prázdniny, možno deťom ako odmenu za vysvedčenie doprajete napríklad wellness. Chceli ste vedieť, ako sa toto slovo píše – ešte stále po anglicky? Nie je už zdomácnené? Čo hovorí Sibyla Mislovičová? Wellness.

Poslucháč Cyril Mackov je pozorný lovec – ulovil totiž pre Sibylu Mislovičovú podnet z rádia: odznelo v ňom, že lovec ulovil dva vlky. Nemá byť správne – lovec ulovil dvoch vlkov? Lovec ulovil dva vlky či dvoch vlkov.

Použili ste už niekedy slovo „sferoid“? Nie je to práve najpoužívanejší výraz, ale našu poslucháčku pani Mihálikovú zaujíma. Jej syn sa totiž práve trápi s diplomovkou z techniky. Pozrime sa na toto slovo bližšie so Sibylou Mislovičovou.

Kedysi veci fungovali desaťročia. Veď si len spomeňte, ako vašim rodičom vydržala práčka celý život... Dnes začnú po pár rokoch úradovať „kazítka“. Tak im všetci hovoríme – pozná ich aj spisovná slovenčina? Otázka pre Sibylu Mislovičovú.

Nechápem tomu... aj vám, podobne ako poslucháčovi Jurajovi Ciberejovi, toto spojenie kriví uši?

Počasie patrí medzi časté konverzačné témy – možno až sporné. Prečo meteorológovia niekedy hovoria – veľa oblakov. My už ich rátame na kusy, či čo? Pýta sa poslucháč George. Odpoveď má Sibyla Mislovičová. Veľa oblakov.

Poslucháč Štefan Konya sa zamyslel nad nápisom „útulok pre bezdomovcov“ Zdá sa mu nelogické, pretože, ako píše: „Veď keď už bývajú v tom dome, je to ich domov. Už nie sú bezdomovci keď majú strechu nad hlavou.“ A aby toho nebolo málo, ešte sa mu nepozdáva spájať slovo útulok s človekom. Sibyla Mislovičová sa pustila do práce. Útulok pre bezdomovcov.

Včielka Maja zrejme netušila, že raz bude spôsobovať gramatické starosti. Poslucháč Peter sa nevie rozhodnúť, či sa má hrať Online hra „so včielkou Majou“ alebo „s včielkou Majou“. Sibyla Mislovičová síce nie je odborníčka na hmyz, ale zvládla to... So včielkou Majou.

Aký je správny vzor a tvar slova „desiata“, podľa vzoru žena alebo nie? . Čo je desiata.

Ak nám príde šek, šomreme. Len či aj gramaticky správne – šeky sú za elektrinu, alebo za elektriku? Hovorí Sibyla Mislovičová. Šeky za elektriku.

Ideme vzorom, alebo sme vzorom? Dilemu Andrey Ferenčíkovej z Lipian teraz vyrieši jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Byť vzor.

Dnes to bude nielen o slovenčine, ale aj o zemepise. Vladimíra z Čadce sa pýta, či sa prechádzame pod Babou, alebo pod Babiou horou. Hovorí Sibyla Mislovičová. Skloňovanie zemepisných názvov.

Včera sme sa v rannej téme venovali hudobným nástrojom a tak vyvstala otázka, či je správne hrať na klavír, alebo na klavíri, na husle, alebo na husliach a podobne. Hrať na nástroj.

Potomkovia vedia narobiť starosti – dokonca aj gramatické. Poslucháčke Martine Zigovej ich narobili mláďatá lamy a nosorožca. Je to „lámča“ a „nosorozča“? A čo napríklad taký samec ťavy, má svoj mužský rod? Do gramatickej ZOO poďme so Sibylou Mislovičovou.

Môže sa písať o troch alebo piatich alternatívach? Poslucháč Branislav je presvedčený, že nie. je predsa definovaná ako jedna z dvoch možností. Ak ich je viac, sú to už varianty. Súhlasí s týmto striktným názorom Sibyla Mislovičová.

V písomnom prejave sa často lúčime „S pozdravom“. Ak nasleduje naše meno, má byť pred ním čiarka? odpoveď na poslucháčsku otázku má Sybila Mislovičová. S pozdravom.

Nevieme, či sa poslucháčke Romane Štangovej práve teraz neštikúta alebo nečká – a ak nebodaj áno, ani ona sama nevie, čo sa jej deje. Povie jej to Sibyla Mislovičová. Štikútať či čkať.

Naša jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová má evidentne prehľad vo všetkom aj v otázke súčiastok. S prehľadom totiž zvláda vysvetliť aj takú odbornú tematiku, akú nastolil inžinier Dušan Horváth: zo zariadenia vyberieme trojpólovú súčiastku a namiesto nej vložíme dvojpólovú. Čo je správne – vymeníme trojpólovú za dvojpólovú alebo dvojpólovú za trojpólovú? Vymeníme trojpólovú za dvojpólovú.

Dnes sa v slovenčine pozrieme na slovo softvér – vďaka pani Novosadovej, ktorá nemá jasno v tom, či existuje „rôzny softvér“ alebo „rôzne softvéry. Sibyla Mislovičová ale najskôr ujasní, či je slovo softvér pomnožné, ako v angličtine.

Občas sa stane, že vás aj inak milá kolegyňa privedie do vývrtky. Napríklad tvrdením, že slová Eurovea a Ikea sa neskloňujú. Ako nám poslucháč Lukáš Kriško napísal – „prosím vás o vyriešenie tohto problému raz a navždy, čo povie pani Sibyla, je pre mňa sväté“. Čujme teda jej odpoveď. Skloňovanie slov Eurovea a Ikea.

Názvom papagáj sa pomenúva pestro sfarbený vták s prenikavým hlasom. Toto slovo sa k nám dostalo z nemčiny, z nemeckého Papagei, ale pôvod má v arabčine (porov. Stručný etymologický slovník Ľ. Králika z r. 2015). V spisovnej slovenčine sa slovo papagáj ako pomenovanie vtáka zaraďuje k podstatným menám mužského rodu, pričom v jednotnom čísle.

Vidieť „Mareka“ či „Marka“? A prečo hovoriť s „Petrom“ a nie „Peterom“? Skloňovanie týchto mien zaujíma Mariána Baloga, tak sa na to pozrime so Sibylou Mislovičovou.

Oslovenie oddeľujeme čiarkami. To je pravidlo ktoré platí v písomnom prejave. Poslucháč pán Tirpák má však s osloveniami a čiarkami trochu zmätok: „dobrý deň, pán riaditeľ“ čiarku máme a v spojení „Vážený pán Jozef Mrkvička“ nemáme. je to síce trošku zdĺhavé na vysvetlenie, ale Sibyla Mislovičová sa do toho pustila.

Meditovať sa dá o všeličom – aj o počítačoch. Pani Marta s kolegyňami je toho dôkazom. Už dlhšie s kolegyňami meditujú, či môže byť počítač zavírený, zavírusovaný alebo zavírusený. Nazrime so Sibylou Mislovičovou najskôr do útrob tohto zariadenia.

2018

Malá zemepisná prechádzka v tejto chvíli neuškodí – navyše ju obohatíme gramatickým postrehom. Podľa našej poslucháčky netreba skloňovať názov mesta Oslo. Čo si myslí jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová? Skloňovovanie názvu mesta Oslo.

Niektoré udalosti sa odohrali pred chvíľou, niektoré veľmi dávno. Môžeme ale povedať, že sa odohrali „pár minút“ alebo „pár rokov dozadu“? Toto by si rada ujasnila poslucháčka Eva, ktorej otázka skončila u Sibyly Mislovičovej.

Ak ste sa už opýtali detí, či by im stačil jeden darček pod stromčekom, určite sa mnohé nechali počuť, že by ich mohlo byť viac... a mohlo by ich byť aj „viacej“? Sibyla Mislovičová odpovedá na otázku poslucháčky Janky. 'Viacej' darčekov.

Niektoré vaše podnety máme v jazykovej rubrike častokrát. Aj ten dnešný. Zopakujme si to teda so Sibylou Mislovičovou.

Už je cítiť, že prichádza zima. Toto tvrdenie nie je iba konštatovanie, aké máme ročné obdobie – je v ňom ukryté čosi, čo sa nepozdáva jednému z vás.

V štandardnom čase je tu aj naša jazyková rubrika. Dnešná poslucháčska otázka štandardne smeruje na Sibylu Mislovičovú a týka sa počtu písme T v slove štandardný.

Nevieme, či Jozef z Bratislavy ašpiruje na nejaký titul, v každom prípade by rád vedel, akým začiatočným písmenom sa píšu skratky titulov doktor, docent a profesor. Doktorka Sibyla Mislovičová to vie. Skratky titulov doktor, docent a profesor.

Píše sa „dvakrát“ spolu alebo osobitne? Pýta sa poslucháčka Elena. Jedenkrát a dôkladne to vysvetlí Sibyla Mislovičová.

Bosorky, strigy... tieto „milé“ stvorenia sa spájajú s dnešným dňom. Dní plných mágie je ale viac, a tak im so Sibylou Mislovičovou dajme správny gramatický názov. Strídžie dni.

Najlepšie si nový album obľúbeného interpreta vychutnáte cez sluchátka. Tento nápis v elektropredajni sa nepozdával Jurajovi Turňovi z Prievidze. Sluchátka.

Prudké výkyvy teploty v týchto dňoch sa odzrkadľujú aj na našom zdravotnom stave. Sme nachladnutí, alebo prechladnutí – pýtame sa Sibyly Mislovičovej.

Myslíte si, že slovo bizarný je správne? Neznie vám tak trochu bizardne? Alebo bizarne? Vysvetlí Sibyla Mislovičová. Bizardný.

Na Slovensku máme vyše štyridsať obcí s názvom zakončeným na dvojhlásku -ie, napr. Babie, Devičie, Jasenie, Jastrabie, Letničie, Medvedie, Omšenie, Osrblie, Ovčie, Ptičie, Sebedražie, Srnie, Vranie, Zálesie atď. Pri pozornejšom sledovaní rozličných jazykových prejavov si môžeme všimnúť, že niektorým používateľom jazyka robí problémy náležité skloňovanie takýchto.

Vianoce sa blížia. Už sa pripravujete? Aj vy si myslíte, že na prípravu máte toľko málo času? A myslíte si, že je to správny pojem? Hovorí Sibyla Mislovičová. Toľko málo času.

Dnes ráno sme vysielali z Detského domova v Trnave a okrem kolegov Ivany a Romana tam prišiel aj Mikuláš. Prišiel s dvomi, či dvoma moderátormi, či tromi, alebo troma darčekmi? Ako je to, prezradí Sibyla Mislovičová. Dvoma-troma darčekmi.

V našej rubrike zvyčajne odpovedáme na vaše postrehy, tentokrát chce jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová ponúknuť svoj vlastný.

So Sibylou Mislovičovou sme už hovorili o písaní veľkého „T, ak v korešpondencii napíšeme napríklad „želám Ti...“ Ale čo pri viacerých osobách? Platí, že veľké V píšeme len pri vykaní a malé v je v poriadku, ak oslovujeme skupinu ľudí.

Kým sme písali rukou listy, vyzeralo to s našim krasopisom zrejme o niečo lepšie ako dnes, keď len do niečoho ťukáme... a navyše, v liste nám prišlo samozrejmé dať v spojení „pozdravujem Ťa“ veľké Ť. Ale v elektronickej pošte? Alebo v krátkej sms?

Nevieme, či poslucháčka Ivana pracuje s peniazmi, ale rozčuľujú ju ľudia, ktorí s nimi pracujú gramaticky a nesprávne. Ako niekto môže povedať „90 euro“ a nie „90 eur“? Hovorili sme vari v minulosti „90 koruna“? . Euro.

Má byť správne Pýta sa Martina Múčková, ktorej od. Oddelenie komunikácie alebo Oddelenie Komunikácia.

Byť objektami násilného činu rozhodne nie je nič príjemné a poslucháč Ivan sa pýta, či to je správne – teda gramaticky. odpovedá Sibyla Mislovičová. Objektami, či objektmi.

Poslucháč Tibor Šagát je dlhoročný lekár, takže aj jeho otázka na Sibylu Mislovičovú je z tejto oblasti: poznáme alergiu na lieku alebo liekovú alergiu? Naša jazykovedkyňa ponúka tento správny recept. Alergia na lieky alebo lieková alergia.

Poslucháč Ivan Bojna patrí medzi veľkých strážcov slovenčiny a aj dnes patrí naša jazykovedná rubrika jeho postrehu.

Keď je na vás šéf benevolentný, to je celkom príjemné. Otázne je, či je to aj spisovné. Poslucháč pán Borsuk tvrdí, že áno, jeho kolega, že nie. kto má pravdu?

Ak by ste sa s poslucháčkou Ivanou zo Žiliny lúčili „ahoj, vidíme sa zajtra“, asi by sa jej vlasy postavili dupkom. Začína byť alergická na toto slovné spojenie, ktoré vyjadruje prítomný a nie budúci čas. Dá jej Sibyla Mislovičová za pravdu? Vidíme sa zajtra.

Milan Jursa je už senior a celý život bol presvedčený, že keď je niekto z obce Abrahám, je z „Abrahámu“. V správach však počul, z „Abraháma“. Správnu možnosť nájdeme so Sibylou Mislovičovou. Z Abrahámu.

Pri vyslovovaní nám je jedno, aké je kde i alebo y. Keď však príde nutnosť slovo napísať, môže nastať problém, ako v prípade poslucháčky Jany Kalnej, ktorá sa s kolegyňou nevie dohodnúť, aké i je v slove „známych“. Mäkké alebo tvrdé? Dilemu rozlúskne Sibyla Mislovičová. Známych.

Na svete je toľko otázok, na ktoré nepoznáme odpoveď... napríklad aj na otázku, či je v poriadku „mať na niekoho otázku“. Sibyla Mislovičová sa s tým stretáva veľmi často. Mať na niekoho otázku.

Poslucháč Dominik Kňažek evidentne nedôveruje gramatickým znalostiam svojej kamarátky. Jablkom sváru sú. On tvrdí, že správne je „z Dohňan“, ona, že „z Dohnian“. Kto má podľa Sibyly Mislovičovej pravdu? Dohňany.

Dlhé či krátke? Zmätky s písmenom „i“ v slove séria má jeden z poslucháčov, ktorému od.

V týždni máme sedem dní. To vie aj poslucháčka Bea. Nie je si však istá, či máme iba sedem prídavných mien odvodených od dní v týždni. Ideme to zrátať so Sibylou Mislovičovou.

Niektoré jazykové problémy sú, zdá sa, večné. Poslucháč Laco Vyvozil sa pridal k tým, ktorí Sibyle Mislovičovej dávajú jednu a tú istú otázku: je správne povedať „strana sa bude sústrediť“.

Ktorý z výrazov by sme správne mali používať - nadstavec, nádstavec alebo nástavec? Takúto otázku nám položila Romana Šimová a my sme ju posunuli Sibyle Mislovičovej. Nadstavec, nádstavec alebo nástavec.

V slovnej zásobe slovenčiny sa v súčasnosti často najmä v ekonomickej oblasti používa slovo audit, ktoré má základný význam detailné skúmanie účtov spoločnosti, firmy s cieľom určiť ich presnosť, a to kvalifikovanou osobou, inštitúciou a okrem toho ďalšie významy, význam podrobné preverovanie stavu niečoho, kontrola, revízia a význam správa o vykonaní kontroly, teda.

To, že baran a baranica ani náhodou nie je zvierací pár, vieme. Môže však v médiách odznieť informácia, že poľovník zabil jelenicu? Nie je to náhodou laň? S takouto prírodovedno – jazykovou otázkou sa na Sibylu Mislovičovú obrátila poslucháčka Zuzana Turzová.

Byť obyvateľom nejakej obce a nevedieť, čo vlastne som? To je pádny dôvod napísať Sibyle Mislovičovej – povedal si poslucháč Ivan Boroš, ktorý je síce zo Slovenskej ľupče, ale zaujíma ho, čo by bol v prípade presťahovania do Slovenského Grobu: Groban? Grobčan? Či nebodaj Grobian? Otázka pobavila aj našu jazykovedkyňu.

Asi najčastejšia otázka od vás je, ako skloňovať hru na nejakom hudobnom nástroji. Na trúbku, či na trúbke? A ako je to s klavírom či husľami? Opakovanie je matkou múdrosti a správne nám to.

Môžeme vsadiť na nesprávneho koňa, alebo všetko na jednu kartu? Sibyla Mislovičová má naporúdzi takéto vysvetlenie. Vsadiť na nesprávneho koňa, alebo všetko na jednu kartu.

V hodnotení futbalistu sa objavilo vyjadrenie, že v šestnástke súpera pôsobil zbrklo. Môže byť niekto zbrklý, alebo to treba povedať inakšie? Hovorí Sibyla Mislovičová. Pôsobil zbrklo.

Miro Kamenec z Poltára sa nás pýta, či môžeme o nejakom tovare, ktorý je v porovnaní s iným drahší, povedať, že je ďaleko drahší. Nepozdáva sa to ani jazykovedkyni Sibyle Mislovičovej. Ďaleko drahší.

Dnes si spomíname na našich zosnulých, v ktorých sme videli veľké vzory. Aj my musíme ísť ďalším generáciam príkladom. Takézto slovné spojenie z tlače sa Milade Wolkovej z Piešťan nezdá príliš vhodné a Sibyla Mislovičová má naporúdzi vysvetlenie. Byť - ísť príkladom.

Utekám na schôdzu, už začala! Ak toto poviete niekomu, kto je zorientovaný v spisovnej slovenčine, dáte najavo nielen problém s meškaním, ale aj gramatickú neznalosť. Na poslucháčsku otázku reaguje Sibyla Mislovičová. Schôdza už začala.

Jedno písmenko a slovo hneď patrí medzi nespisovné. To je aj prípad slova, ktoré vo vysielaní postrehol poslucháč Ivan. Nezdá sa mu, že by niečo mohlo byť „vieryhodné“. . Vieryhodné.

Čad zostáva mimo záujem sveta. To si vypočul poslucháč Ivan v správach. My dodávame, že to nie je správne – ľudsky ani gramaticky.

Ako sa vyslovuje slov „personálny“, „personalistka“? Poslucháčsku otázku sme posunuli Sibyle Mislovičovej. Výslovnosť slova personalistika.

Ľubomír Majerský z Popradu sa priznal, že ho vo vysielaní rozčuľuje slovo „ejzer“. Vyskytuje sa v Zelenej vlne a nepozná jeho význam. Sibyla Mislovičová sa podujala na odborné aj jazykovedné vysvetlenie.

Čo si myslíte, môžu sa naše vinárky zrovnávať so svetovou špičkou? Odpoveď jazykovedkyne je jednoznačná – nemôžu. Aj vysvetlí, prečo. Zrovnávať, porovnávať.

Život je ťažký, všeličo je treba vydržať... Ak si aj vy občas takto povzdychnete, vedzte, že po gramatickej stránke to nie je správny povzdych. Sibyla Mislovičová sa venuje podnetu poslucháčky Heleny Treba urobiť.

Nový pracovný týždeň začneme opäť postrehom nášho pozorného poslucháča. V médiách zaregistroval vetu - zmienili ste Dukliansky priesmyk.

Opäť jeden podnet od stáleho prispievateľa do našej rubriky Ivana Bojnu. Okamžite zaregistroval jediné písmenko navyše – konkrétne pri slovnom spojení „v rannom stredoveku.“ Sibyla Mislovičová mu dáva za pravdu. V rannom stredoveku.

„Ponúkame domové vrátniky“ – takúto vetu si prečítala poslucháčka Zuzka Viktória Neumar. Nemalo bz to byť správne „vrátnikov“? Sibyla Mislovičová sa veľmi potešila tejto otázke, najmä preto, že spisovný jazyk až takto, že napíše jazykovedkyni, zaujíma jedenásťročnú školáčku. Ponúkame domové vrátniky.

Nevieme, čo teraz znie v ušiach poslucháčovi Ľubomírovi Černákovi – dúfame, že Rádio Slovensko. Vieme však presne,, čo mu v ušiach neznie: spojenie „v rádiožurnále budete počuť“. Možno s tým viacerí nie ste úplne uzrozumení, takže do tajov skloňovania tohto slova sa pustí Sibyla Mislovičová. V Rádiožurnále budete počuť.

Známe osobnosti sa môžu dočkať aj vlastnej ulice, tak ako Naďa Hejná. Poslucháčka Renáta Hlaváčová však nemá jasno, ako je to správne: ulica „Nade“ Hejnej alebo ulica „Nadi“ Hejnej? Odpovie Sybila Mislovičová.

Mohli by voliť? V televíznych správach odznela takáto formulácia, ktorú zaregistroval poslucháč Ivan. A zdá sa, že „Turkovia“ by voliť nemohli. Stručné vysvetlenie má Sibyla Mislovičová. Turkovia.

V slovnej zásobe slovenčiny máme podstatné meno letopočet, ktoré má podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka (2003) základný význam sústava počítania rokov od istého časového rozhrania, éra, resp. podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka (2. zv., 2011) systém počítania rokov v chronologickom slede, obyčajne od istej významnej udalosti, éra, a ktoré sa používa napr. v spojeniach.

Stretneme sa na mieste. Takto obyčajne hovoríme o plánovanom stretnutí. Poslucháč Juraj Medvecký Heretik si to zrejme trošku skomplikoval, keď sa chcel vyjadriť vzletnejšie a nie je si istý, čo je správne: stretneme sa na „tvare miesta“, „tvari miesta“ alebo „tvári miesta“? otázka sa zjavne páčila aj Sibyle Mislovičovej.

V reklame hovoria o zbytkoch, to asi nebude spisovné, však? Vypočujme si, či s poslucháčskou otázkou bude súhlasiť Sibyla Mislovičová. Zbytok, zvyšok.

Jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová sa už roky stretáva s vašimi otázkami alebo podnetmi. Občas dostane aj rozhorčený mail, ako napríklad od Dušana, ktorý jeden jazykový nedostatok označil za „ absolútny nedostatok logiky, jazykového citu a úplne bazálnej schopnosti myslenia“. Čo Dušana takto pobúrilo.

Niekedy stačí len málo, aby sme sa v slovenčine vyjadrili nesprávne. Napríklad zabudnúť na krátke slovíčko „sa“, ako Sibylu Mislovičovú upozorňuje pozorný poslucháč. Zmieniť sa.

Náš poslucháč Peter má veľmi nepríjemný problém. Dúfame, že len jazykovedný. Čo robí had, keď na nás zaútočí: „uhryzne“ nás alebo „uštipne“? Sibyla Mislovičová nepotrebuje hada, aby poznala správnu odpoveď. Had uhryzne alebo uštipne.

Často počúvam, že ciele sú nedosažiteľné. Je to tak správne? Pýta sa poslucháč František a jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová má po ruke jasnú odpoveď. Nedosažiteľný cieľ.

Nemusíme asi zdôrazňovať, že ak práve sedíte v aute, treba dodržiavať predpisy. Nech to nie je na pokutu. Keby sa to však predsa len pritrafilo, môže vám policajt pokutu „udeliť“? Na otázku poslucháčky Jany odpovedá Sibyla Mislovičová. Udeliť pokutu.

Ako to u vás vyzerá so zločinnosťou? Darí sa ju „potierať“? Ak áno, potom je to priam zázrak, pretože náš spisovný jazyk také čosi nepozná. Poslucháčsky tip na jazykový prešľap zaujal aj Sibylu Mislovičovú.

Keď sa hrá spoločenská hra, môže prísť k prudkej výmene názorov. To vie aj Jarmila Faktorová, ktorá po jednej „nezhode“ pri hre Activity hľadá odpoveď u Sibyly Mislovičovej. Má spojenie „vzorový príklad“ iný význam ako „vzorný príklad“? Vzorový príklad, vzorný príklad.

Kradnúť bedničky s ovocím je nielen nesprávne - ešte aj nespisovné. Na toto vyjadrenie nás upozornil Ivan Bojna a Sibyla Mislovičová s ním súhlasí. Kradnúť 'bedničky'.

Niektoré veci treba pravidelne pripomínať. Aj v našej rubrike. Pani Marta je ďalšou v poradí, ktorá prosí o opätovné objasnenie spojenia „budeme sa sústrediť“. Je to stále sa opakujúci problém, čo si uvedomuje aj Sibyla Mislovičová. Budeme sa sústrediť.

Dnešný podnet do slovenčiny na slovíčko možno Lenke Želonkovej prišiel na rozum, keď dostala chuť na jogurtový nápoj. Ten treba pred použitím „pretrepať“. Alebo „potrepať“? Lenkinu dilemu vyrieši Sibyla Mislovičová. Pretrepať.

To, že hroch je veľký, všetci vieme. Ale keď je ešte malý, čo to je: hrošík, hrošiatko, alebo hrošíča? Túto milú otázku poslali našej jazykovedkyni dve ľudské „mláďatá“, Zuzka a Miško. Hrošík, hrošiatko, alebo hrošíča.

Blížiace sa volebné obdobie si našlo cestu aj do našej rubriky. Mirku Birošovú vyrušilo slovné spojenie „kandidát za primátora“. Sibyly Mislovičovej sa pýta, či by tu nemal byť správne „na primátora“. Kandidát za primátora.

Poslucháč Igor Bábela sa na nás obrátil s otázkou zo súdnej a policajnej praxe: „Bolo mu vznesené obvinenie“. Toto vyjadrenie mu už roky píli uši a jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová sa ani nečuduje. Bolo mu vznesené obvinenie.

Môžeme použiť spojenie: respektívne, pani redaktorka povedala? Na spisovnú slovenčinu aj dnes dáva pozor jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Respektívne.

Keď športový komentátor povie, že naši získali dve medaile, tak to nie je správne. Samozrejme, že nie z fanúšikovského, ale z jazykového hľadiska. . Medaile.

Dnes budeme rozmýšľať nad mäkčeňom. Povie sa správne Česi, alebo Češi? A černosi, alebo černoši? Odpovede pozná jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Češi, černoši.

Podľa médií má v Zohori pribudnúť záchytné parkovisko. Nebudeme polemizovať o obsahu tejto informácie, pozrieme sa však na jej formu. Je to tak v poriadku? Sibyla Mislovičová. V Zohori.

Dnes zistíme, či je správne spojenie - veľa kontraverzných udalostí. Petrovi z Čadce sa nezdá najmä to prídavné meno. Kontraverzný.

Dnes sa pozrieme na slovíčko predávať. Čo s ním? Môžeme napríklad predávať svoje skúsenosti? . Predávať skúsenosti.

S dnešnou slovenčnou to vypadá tak, že sme práve nepoužili správny pojem... Hovorí Sibyla Mislovičová. Ako to vypadá.

Môžeme kauzu zmiasť pod koberec? Dnešnú jazykovú dilemu vyrieši Sibyla Mislovičová. Zmiasť pod koberec.

Dnes poradíme pánovi Pagáčovi. Menil auto a vznikla z toho jazyková dilema. Viac.

Píše sa to - pointa, ale ako sa to vyslovuje? Otázku od Benjamína Antala dnes zod. Výslovnosť slova pointa.

Dnes nám poslala podnet Veronika Švajdlenková. Pýta sa, či na etikete má byť napísané, že výrobok je pálivý, alebo že je štipľavý. Sama sa prikláňa k druhej možnosti.

Soňa Hocová počula, ako moderátor po dopravnom servise pozdravil všetkých za volanty. Nezdá sa jej toto spojenie, preto sme oslovili Sibylu Mislovičovú. Zdravíme za volanty.

Na nedávnom futbalovom zápase bola vysoká návštevnosť - to povedal športový funkcionár. Novinári zasa písali o vysokej návšteve. Kto má pravdu, pýtame sa Sibyli Mislovičovej.

Ktorý z pojmov je správny, dojča alebo kojenec? Na otázku pani Gregorovej opovedá jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Dojča alebo kojenec.

Dnes sa začína nový školský rok, pre niekoho celkom prvý v živote, iní žiaci už sú ostrieľanejší. A tí, ktorí už do školy ako žiaci nechodia, si spomínajú na svoje školské roky. Dnešná rubrika so Sibylou Mislovičovou bude teda trochu netradičná, nebudeme ani skloňovať, ani ohýbať, ani opravovať, ale... spomínať. Na najlepších učiteľov. Školský rok.

V jazykovej praxi sa na pomenovanie osoby, ktorá niečo zbiera, používajú podstatné mená zberač a zberateľ. Odvodzovacím základom obidvoch podstatných mien je nedokonavé sloveso zbierať. Podstatné meno zberač je utvorené príponou -č, ktorou sa tvoria názvy osôb vykonávajúcich istú činnosť, ako je to aj pri názve osoby lakovač utvorenom od nedokonavého slovesa lakovať, merač.

Pani Gregorová sa nás pýta, či je vhodné použiť spojenie – čerstvý otec. Znie jej to čudne a pripomína jej to potraviny v chladničke. Hovorí Sibyla Mislovičová. Čerstvý otec.

Keď vstupujeme do budovy, pýta od nás vrátnik preukaz, alebo preukážku? Čo vlastne ukazujeme? Odpovie jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Preukaz.

Dnes si pripomíname výročie Slovenského národného povstania a tak skloňujeme miesta, kde sa udalosti historického významu odohrávali. A teraz aj skutočne budeme jedno miesto skloňovať – konkrétne Donovaly. Hovorí Sibyla Mislovičová. Skloňujeme Donovaly.

Ak niekto vyhrá v súťaži, dostane stoeurový poukaz, alebo poukážku? Na otázku Ivana zo Šale dnes od. Poukaz či poukážka.

Včera ste možno počúvali našu reláciu To najlepšie z týždňa, ale – gramaticky to naozaj nie je výcuc týždňa, ako to pomenoval Erik Paška z Brezna. Vysvetlí Sibyla Mislovičová. Prehľad či výcuc.

Je piatok ráno a ak idete do práce, asi sú plné cesty. Môžeme hovoriť, že ide o zacpaté cesty? Sibyla Mislovičová.

Slovo zbesilý sa nepozdáva našej poslucháčke Vierke Remenárovej.

Ak štartujeme na turistiku, ideme z východzieho, či východiskového bodu. . Východiskový bod.

Dnes budeme tematickí, pozrieme sa totiž na slovo kolaborácia. Mnohí ho už totiž používajú aj v kladnom význame, napríklad pri spolupráci firiem, alebo nejakých umeleckých skupín. Dnes je 21. august a pred 50 rokmi sa slovo kolaborácia vnímalo celkom inak.

Janku Rehákovú prekvapilo spojenie – na návštevu. Je tam totiž prítomný aj budúci čas súčasne. Vysvetlí Sibyla Mislovičová. Teším sa, že prídete.

V Zelenej vlne sa ozval telefonujúci poslucháč, ktorý opísal, ako na hraniciach stoja kamióny v dlhých kilometroch. Môže sa to takto naformulovať? Opýtali sme sa Sibyli Mislovičovej.

Jeden z našich poslucháčov videl na reklamnom pútači nápis Špiráli, s mäkkým i na konci. Zaujalo to aj Sibylu Mislovičovú. Skloňovanie slova špirála.

Mám toľko málo času, povzdychla si kamarátka Janky Matulayovej a ona ju upozornila, že to nie je správne. Myslím gramaticky. Potvrdí to aj jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Tak málo – toľko málo.

Bola fronta na vstupenky obľúbeného speváka? Správnosť spojenia teraz skontroluje Sibyla Mislovičová. Bola tam fronta.

Dnešná časť rubriky o spisovnej slovenčine je o predložke „mimo“, konkrétne v spojení – mimo kontinent. Dá sa to tak povedať? . Mimo kontinent.

Už v nedeľu sa môžete tešiť na koncert speváčky, ktorá sa volá. Ako sa však toto meno skloňuje? Ideme na koncert – Anastacie, alebo Anastacii?

Janka z Piešťan nám napísala, že aj v znaku svojho rodného mesta nájde barly. Alebo barle? Ako použíť tento pojem.

Mirke Stančíkovej z Bratislavy prekáža časté používanie slova bláhový, pripisuje mu český pôvod. Bláhový je nerozumný.

Môžeme pozdraviť - vidíme sa zajtra? Podľa Janky Wolkerovej toto často používajú aj moderátori v televíznom spravodajstve.

Už aj zvieratká nosia odev, módne sú najmä doplny pre psíkov a mačičky. Ako sa má správne povedať zmenšenina od slova oblek - pýta sa Jarmila Vitková.

V súčasnosti sa v rozličných textoch stretáme s používaním slovies prerozdeliť a prerozdeľovať, napríklad Finančné prostriedky by sa mali rovnomernejšie prerozdeliť medzi všetky okresy Prešovského samosprávneho kraja. – Právny poriadok umožňuje viacero spôsobov, ako je možné prerozdeliť majetok medzi potomkov. – Návrh hovorí, že občania budú priamo prerozdeľovať 20-tisíc eur v rámci celého mesta. –.

Ak pôjdem do kúpeľov, budú ma tam hýčkať? Pýta sa Júlia Vačková z Trnavy. To nevieme, pani Júlia, ale Sybila Mislovičová odpovie z jazykovedného hľadiska.

Dnes sme odštartovali súťaž Auto na kľúč a tak dnes na cestách môžete stretnúť hliadku Rádia Slovensko. A kde konkrétne? Na stredajších, stredňajších, či stredových cestách.

Mohli sme niečo počuť v rádii? Na otázku mnohých z vás odpovedá, v rádiu, Sibyla Mislovičová. V rádii.

Ako sa vyslovuje skratka titulu - píejdždí, alebo péhádé? Hovorí Sibyla Mislovičová. Výslovnosť skratky PhD.

Pani Emília Gundová chce vedieť, či sa môžu búrať autá. Počula to v dopravných správach, ale podľa nej sa môžu búrať len stavby.

Dnes máme v rubrike malé rybárske okienko. Pýtate sa nás, či sa pri zdrobnenine pstruha uvádza slovo pstružík, alebo pstrúžik. Hovorí Sibyla Mislovičová. Pstrúžik.

Môže sa žena, ktorá je štatutárom obce oslovovať štatutárka? Otázku pána Pavla Rovdera z Košíc sme položili Sibyle Mislovičovej. Štatutárka.

Juraj Baričák sa zamýšľa nad slovami všemocný a všemohúci. Vraj nemajú logiku. Veď všemohúci nemôže stvoriť kameň taký ťažký, že ho sám nezdvihne. Všemohúci.

Pán Fábry z Prievidze sa pýta na slovo "predčiť". V súvislosti so športom sa vraj používa veľmi často. Je to bohemizmus? Pýtali sme sa Sibyly Mislovičovej. Predčiť.

Sú vrecia na odpad, alebo odpadové vrecia? Otázka priamo z firmy, kde sa zaoberajú baliacimi materiálmi, konkrétne od Romana Reindla. Odpovedá Sibyla Mislovičová. Odpadové vrecia.

Pán Reháík nám poslal dnešný podnet. Týka sa lúčenia moderátorov v reláciách. Hovoria vraj lúči sa XY... alebo pekný deň praje XY... Chýba mu tam oslovenie: S vami sa lúči, vám praje... Treba byť takýto konkrétny? Moderátorská rozlúčka.

Poslucháč Ľudo Jurčík má dilemu. Nevie, či sa má používať spojenie „bude pribúdať oblakov“, alebo „budú pribúdať oblaky“. Tak sme sa opýtali Sibyli Mislovičovej. Bude pribúdať oblakov.

Viacerí sa pýtate, čio v Zelenej vlne informujú správne, keď ide auto do Vajnôr. Nemá byť do Vajnor? Ako je to naozaj.

Sú síce prázdniny, ale určite nie je zlé zopakovať si čo to z rodného jazyka. Napríklad také zvratné zámená "sa" a "si", niekde sú navyše a niekde chýbajú. Hovorí Sibyla Mislovičová. Sa, si.

V nedeľu sa hrá finále svetového futbalového šampionátu, a tak dnešná rubrika bude o správnom hovorení skóre zápasu. Ako to má byť? Dva-jeden, tri-jeden, alebo dva-jedna a tri-jedna? Sibyla Mislovičová.

Boli zvieratá v zoologickej záhrade v košiari samé, či samy... Otázka, na ktorú pozná odpoveď Sibyla Mislovičová.

Dnes budeme stupňovať prídavné meno svätý. Použijeme pojem najsvätejší, prípadne presvätý?

Idem do kina s Viki s mäkkým „i“ na konci, alebo s Viky „s ypsilonom“? Otázku Ruženy Stankovskej teraz rozlúšti jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. S Viki idem do kina.

Môže byť niečo optimálnejšie? Už samotné slovo optimálny totiž vyjadruje maximum, aspoň podľa Vladimíra Durkoviča. Odpovedá Sibyla Mislovičová. Skloňovanie optimálny, ideálny.

V jazykovej praxi sa v súčasnosti dosť často stretáme s prídavným menom robustný a s podstatným menom robustnosť. Prídavné meno robustný má podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka (2003) význam veľký, objemný čo do rozmerov, mohutný, mocný, pri ktorom sa v slovníku uvádzajú slovné spojenia robustný muž, robustná postava, robustné dlane, robustný nos, a význam.

Ak vám obrazne niekto stojí na kábli, tak vám určite príde vhod dnešná časť rubriky o spisovnom jazyku. so Sibylou Mislovičovou si totiž vyskloňujeme práve slovo kábel. Ako skloňujeme kábel.

Konštantín a Metod nám priniesli písmo v nám známom jazyku a dnes sa objavia aj v našej rubrike – ako ich správne označiť? Objavuje sa totiž aj pojem vierozvestcovia a aj vierozvestovia. Hovorí Sibyla Mislovičová. Solúnski bratia.

Bojujú futbalisti na svetovom šampionáte v týchto dňoch o medaile, alebo o medaily? Nad aktuálnou témou sa zamýšľa Sibyla Mislovičová. Bojujú o medaile.

V Zelenej vlne sa nám pravidelne objavuje skloňovanie rôznych zemepisných názvov a Juraj Palkovič sa nás pýta na Donovaly a Nováky. Ideme z Donovalov a Novákov? Hovorí Sibyla Mislovičová. Skloňovanie názvu Donovaly.

Dnes máme pre vás jeden prázdninový dovolenkový tip – len otázne je, či navštívite kaštieľ v Nebojse, alebo v Nebojsi.

Dnes sa končí školský rok, žiaci dostali vysvedčenia a pre niekoho bol dnešný deň aj celkom posledný na škole. si preto v dnešnej rubrike spolu s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou, ktorá mimochodom zajtra oslávi významné okrúhle životné jubileum, zaspomínal na jej školské časy. Žiačka Mislovičová.

Peter Wagner počul v spravodajstve informáciu, že zomreli psy a na východe zasa zomrelo niekoľko oviec. Zdá sa mu to zvláštne, pri zvieratách by sa vraj mal používať celkom iný pojem. Vysvetlí Sibyla Mislovičová. Zomretie, či uhynutie.

Čo práve držíte v ruke? Je to smartfón? A viete, ako sa tento pojem správne píše? Poradí nám jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová: Smartphone či smartfón.

Ak máte aj vy cez deň na všetko toľko málo času, tak sa zamyslite, či ste to správne povedali. Čas na odpoveď teraz má jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Tak málo, toľko málo priestoru.

Poslucháč Peter Winkler sa pýta na zámeno zaň, zdá sa mu totiž absolútne neslovenské. Sibyla Mislovičová nám teraz vysvetlí, kedy sa vlastne používa. Používanie zámena zaň.

Niekedy sa aj do každodennej slovenčiny dostane čaro regiónu. Všetcia prišli a všetcia sa zasmiali... Dá sa to použiť? Sibyli Mislovičovej sa pýta poslucháč Erik Varga. Všetcia na schôdzi.

Môžeme použiť pri spojeniach tvorčí rukopis, či tvorčí prístup práve takýto tvar prídavného mena?

Náš poslucháč Peter Velický si všimol,. že v jednom historickom čase sa objavila veta: bolo to na území zanikajúceho sa Rakúsko-Uhorska. Vysvetlí jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Zanikajúceho sa štátu.

Aký je tvar podstatného mena more v inštrumentáli množného čísla. Hovorí sa správne s morami alebo s moriami? Na otázku Jaroslava Wagnera odpovedá Sibyla Mislovičová.

Teraz vám dáme príklad, ako používať slovo - príklad., alebo ísť príkladom - pýta sa František Pospíšil z Brezna. Odpovedá Sibyla Mislovičová. Byť príkladom.

Ideme na huby, alebo na hríby? Tému sme rozoberali aj v rannom vysielaní, z lesa však poďme do jazykovedného ústavu, za Sibylou Mislovičovou. Ideme na huby, alebo na hríby.

Dnes sa začína svetový futbalový šampionát a futbalisti okrem kopačiek a dresov v posledných rokoch veľmi často používajú aj rôzne šampóny a gély, starajú sa o imidž a zovňajšok. Len či je to gél s dĺžňom na E, alebo bez.

S pribúdajúcimi letnými dňami a športovými výkonmi potrebujeme doplniť telo o dôležité látky, ktoré športovci dopĺňajú rôznymi nápojmi. Ako ich správne pomenovať teraz vysvetlí Sibyla Mislovičová. Energetické nápoje.

Viacerí z vás sa pýtajú na správne používanie číslovky jeden-jedna, aj v názvoch, aj v športovej terminológii. Vysvetľuje Sibyla Mislovičová. Jeden, či jedna.

Môžeme niekomu na opláítku urobiť radosť? Na otázku Janky Kusej dnes odpovedá Sibyla Mislovičová. Na oplátku.

V slovnej zásobe spisovnej slovenčiny máme podstatné meno obor, ktoré má viacero významov. V Krátkom slovníku slovenského jazyka (4. vyd. z r. 2003; ďalej KSSJ) sa pri podstatnom mene obor uvádza ako životné podstatné meno mužského rodu s významom rozprávková bytosť mimoriadnej veľkosti a sily. V tomto význame sa skloňuje podľa životného vzoru.

Dnes to bude trochu stavbárskej terminológie. Máme podkladný, alebo podkladový betón? Pýta sa Juraj Šarišský. Tu je odpoveď Sibyly Mislovičovej: Podkladný.

Mohli sme do kancelárie prejsť cez dvojo tapacírovaných dverí? Pýta sa nás Jýn Lujáš z Levíc. Jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová odpovedá jednoznačne. Dvoje tapacírovaných dverí.

Dnes to bude o ekonomike. Vraj v obchode kupujeme v porovnaní s minulými rokmi oveľa drahší nákup. Ani z gramatického hľadiska to nie je celkom v poriadku. Hovorí Sibyla Mislovičová. Oveľa drahší nákup.

Dnes ráno sme sa v éteri venovali vážnej hudbe a bude tak aj v rubrike - hráme na husliach, alebo na husle? Aké spojenie je v prípade hrania a hudobných nástrojov? Hovorí Sibyla Mislovičová. Hrať na husle.

S blížiacim sa letom pribúdajú aj v tlači reklamy na dopvolenky. Mihal Kubala čítal plagát, kde sa informovalo o nových cestovných tarifoch. Je to úzus, už tým, že sa to objavuje na plagáte - pýtame sa Sibyly Mislovičovej. Cestovné tarify.

Dnes je Medzinárodný deň detí a podľa štatistík je vraj jednou z najneobľúbenejších činností detí umývanie riadu. V tejto súvislosti sa nás Renáta Horáková pýta na slovo myčka riadu, s akým "i" sa má vlastne písať? Hovorí Sibyla Miaslovičová. Myčka riadu.

Dnes nastúpia naši futbalisti proti Holandsku a v úvahách o lídrovi súpera sa tvrdí, že tréner chce vsadiť na jedného hráča. či je to správny pojem, nie z trénerského, ale z jazykovedného hľadiska, nám teraz . Vsadiť na hráča.

Môj syn mal v žiackej knižke oznam, že na koncert môže ísť len v doprovode rodiča – píše nám Janka z Malaciek a Sibyla Mislovičová potvrdzuje, že dané slovné spojenie nebolo správne. V doporovode rodiča.

Peter Fiala z Trenčína sa nás pýta, či môže otvoriť dvojo dverí. Ako to povedať spisovne? Hovorí Sibyla Mislovičová. Dvojo dverí.

Slovo masaker môžeme použiť aj v tvare – masakra. Treba však dávať pozor a keď skloňujeme, vždy zostať v rovnakom rode. Potvrdzuje to aj jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Masakra.

Čo budete dnes variť?? Ak neviete, čo to je, tak počúvajte Sibylu Mislovičovú, ktorá nám povie, ako tento pojem vlastne označiť správne. Humry.

Aj technika starne a často sa stane, že prístroje musíme nahradiť novými. Je zastaralá alebo zastaraná technika, ktorú používame už pridlho? Hovorí Sibyla Mislovičová. Zastaraný.

Mali ste niekedy nejaký vzor? Alebop ste sami niekoho motivovali? Vtedy ste boli, alebo išli príkladom? Aký je správny tvar - pýta sa Ivan Valach jazykovedkyne Sibyli Mislovičovej.

Jana Fajnerová sa nás pýta, aké "i" sa pýše v slove "vytypovať" vo vete - Bola vytipovaná konkrétna stavba na základe kritérií. Odpovedá Sibyla Mislovičová. Vytypovať.

Dnešný podnet do rubriky je od Martina Ivančíka, vraj spojenie je duplictné, kariéra sa dá naštartovať iba v Í-Té. IT technológie.

Poslucháčka Lucia sa nás pýta na tvar slova Mi, či sa má písať s ypsilonom, alebo s mäkkým i pri pomenovaní formy - My-distribútor. Hovorí Sibyla Mislovičová: My alebo mi.

Kvetoslava Tichého zaujíma, či v korešpondencii stále treba pri osloveniach písať veľké písmená. A či to platí aj v pracovnej, či hospodárskej komunikácii. Odpovedá Sibyla Mislovičová. Ty, Vy, Vášho.

Dnes nám dal tip do rubriky Igor Pokorný, vraj sa moderátor rozlúčil s meteorologičkou slovami:. O správnosti spojenia nám teraz povie viac jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Zatiaľ ešte dovidenia.

Júlia zo Žiliny sa nás pýta na spojenie - od tých zlatých časov. Myslí si, že by sa malo použiť spojenie "od tých čias". Hovorí Sibyla Mislovičová. Od tých čias.

Dnes odpovieme na mail poslucháča z Fiľakova, ktorý si myslím, že sa nemôže použiť pojem kandidovať za prezidenta, vraj by to malo byť - na prezidenta. Hovorí Sibyla Mislovičová. Kandidovať na, alebo za prezidenta.

Náš poslucháč Walter Rendek má problém s peniazmi. Teda, buďme konkrétny, ide o pojem euro. On totiž pravidelne počuje v ioficiálnej komunikácii aj verziu - evro. Ako je to správne nám teraz povie jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Evro.

Poslucháčka Danka pri práci často používa výrazy hmotnoasť a váha. Pýta sa, či sú správne oba pojmy. Hovorí kazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Váha, či hmotnosť.

Dala mi jablko, ja som jej dal na oplátku pomaranč. Poslucháčke Kamile sa tento tvar nepáči a pousmiala sa aj jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Na oplátku.

Často počujeme aj čítame slovné spojenie: jedná sa o ochorenie chrbtice, jedná sa o druh plaza... Pani Dana Červenáková sa pýta jazykovedkyne Sibyly Mislovičovej, či je vhodný tento tvar. Jedná sa o.

Ako správne vysloviť slovo, ktoré sa píše pointa? Náš poslucháč Milan počul aj verziu pointa, aj poenta. Hovorí Sibyla Mislovičová. Pointa, či poenta.

Na pomenovanie plošnej miery 100 m² používame slovo ár a na pomenovanie jej stonásobku, t. j. 10 000 m² (100 árov), používame slovo hektár. Obidve slová sme prevzali z francúzštiny, slovo ár z francúzskeho are, ktoré má pôvod v latinčine, v latinskom slove area s.

Bolo by vraj úžasné, ak by naši hokejisti na majstrovstvách sveta, ktoré sa dnes začínajú, získali nejaké medaile. Toto spojenie sa však nepáči pánovi Milanovi Chorváthovi a jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová mu prikyvuje. Hokejisti a medaile.

Je potrebné pri slove „zmieniť“ aj zvratné zámeno „sa“? Toto sa nás pýta Vladimír Čerek a jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová mu aj odpovedá. Zmieniť sa.

Dnes ráno sme rozoberali situáciu na cestách a kolóny, ktoré motoristom spôsobujú problémy. Pán Milan si však všimol, že v Zelenej vlne sa použilo spojenie – auto stojí na výstražných smerovkách. O správnosti nám teraz . Na výstražných smerovkách.

V médiách sa vraj často objavujú slová, ktoré majú pôvod v iných jazykoch a nesprávnym používaním ním ovplyvňujeme ten náš. Milan Varteg nám napísal, že sa v televízie stretol s pojmom dotazovať sa.Nepáči sa mu a súhlasí aj jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová.

Dnes je naša rubrika o slovenčina aj špúortovým kútikom, budeme ghovoriť o správnom čítaní skóre. Milana Adamca zaujíma, či sa môže výsledok prečítať v tvare dva - jedna. On tvrdí, že by to malo byť: dva - jeden, keďže ide o jeden gól. Hovorí Sibyla Mislovičová. Ako čítať skóre 2:1.

Tento týždeň je naša rubrika výrazne zameraná na skloňovanie zemepisných názvov a dnes to bude obec Mlynky. Marián Rajnoha si z verzií na Mlynkoch, prípadne na Mlynkách vyberá prvú možnosť. Hovorí Sibyla Mislovičová. Na Mlynkách.

Dnešná otázka našu jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú pobavila. Pani Lubka Dlugošová sa totiž pýta, ako sa správne skloňuje slovo brloh v lokáli singuláru. či je správne o brlohu, alebo o brlohe. Brloh v lokáli.

S názvami Donovaly a Nováky sa v našom vysielaní stretávame často najmä v dopravnom spravodajstve. Štefan Veršegy z Nových Zámkov tvrdí, že skloňovanie v tvare "z Donovál" a "z Novák" je nesprávne, vraj to má byť podľa vzoru dub a správne teda "z Donovalov, Novákov". Na pojmy si posvietila Sibyla Mislovičová. Skloňujeme Donovaly.

Dnes potešíme obyvateľov Ždiaru, rubrika o jazyku bude o nich. Panií Pitoňáková zo Ždiaru sa totiž pýta, ako sa správne nazývajú - sú Ždiarana, alebo Ždiarčania? Vysvetlenie má jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Ždiarania.

Dnes odpovieme poslucháčovi Ivanovi, ktorý videl reklamu na prášky na spanie a píše: "Irituje ma slogan "zaspávanie u tohoto", myslím, že by tam malo byť "zaspávanie pri tomto". Má náš poslucháč pravdu? Hovorí Sibyla Mislovičová. U tohoto, alebo pri tomto.

V sobotu si pripomenieme Record Day, kde sa rádiá na celom svete budú venovať spôsobu, akým sa počúva hudba a bude aj množstvo koncertov a spoločenských akcií súvisiacich s platňami či cedečkami. A práve pri tomto hudobnom nosiči sa pristavíme aj v dnešnej rubrike, pýtame sa Sibyly Mislovičovej, ako vlastne písať cédečko? Cédečko.

Dnes sa nás v rubrike pýta poslucháč Jindra, či sa po slovensky optimálne povie podprahovo, alebo podprahový. Podprahovo, podprahový.

Dnes odpovieme na mail pani Renáty Korbovej, ktorá pracuje s literatúrou a pýta sa, ako skloňovať meno Jules Verne. Odpovedá Sibyla Mislovičová. Ako sa skloňuje Jules Verne.

Jar je tu a tak sa aj mnohí muži začali čoraz intenzívnejšie pozerať po dámach naokolo... pokukávame či pokukujeme po dievčatách,pýta sa Juraj Rehák z Bratislavy, ktorému od.

Ivan Roháček zo Starej Turej chce vysvetliť pojem - meruôsme roky. Vraj sa s ním na škole, a to chodil ešte pred rokom 1968, nestretol. Priestor má jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Meruôsme roky.

Dnes budeme mať v rubrike o jazyku odbornú otázku zo stavebníctva. Je správne hovoriť o podkladnom, alebo podkladovom betóne? Na otázku Ing. Michala Staríčka odpovie jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Podkladový betón.

Dnes odpovieme na otázku, ktorú adresujete Sibyli Mislovičovej hádam najčastejšie. Týka sa hudby, konkrétne hudobných nástrojov. Hráme na nich, alebo na ne? Hráme na hudobných nástrojoch, alebo na ne.

Každý z nás denne minimálnme raz pošle správu či zareaguje na sociálnej sieti. Máme moderné telefóny a tak už nepoužívame tie, kde boli tlačítka, alebo tlačidlá? Zaujíma to aj Roba Telekyho z Bratislavy. Odpovedá Sibyla Mislovičová. Používame tlačítkový telefón.

Slovesá pokaldať a klásť zjavne nedajú spávať Mirke Fábryovej, pýta sa na rozdiel medzi nimi a zároveň či pokladá, alebo kladie otázku. Odpoveď pozná jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Pokladať za dôležité.

Teplejšie jarné dni spôsobili, že v niektorých obciach i na kraji miest sa objavili kolotoče. A pán Welický sa pýta, či sa dá povoziť na húsenkovej, alebo húsenicovej dráhe. Vysvetľuje Sibyla Mislovičová. Húsenková dráha.

V slovnej zásobe slovenčiny máme nedokonavé sloveso hrať, ktoré má viacero významov. V Krátkom slovníku slovenského jazyka (4. vyd. z r. 2003) sa uvádzajú tieto významy: 1. venovať sa hre, zamestnávať sa hrou (spoločenskou, športovou a pod.), napr. hrať šach, hrať tenis, 2. robiť stávky.

Prevzatím z iných jazykov nám vznikli zaujímavé slovné spojenia, tu však treba dávať veľký pozor na skloňovanie. Ako narábať so zloženými slovami nám teraz povie jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Zložené spojené slová neslovenského pôvodu.

Jednou z najčastejšie sa objavujúcich otázok od vás, milí poslucháči, je tá, ktorá sa týka vykania. Tak sme oslovili jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú. Vykanie.

Dnes odpovieme nielen Viliamovi Ružičkovi, ale viacerým poslucháčom, ktorý sa Sibyly Mislovičovej pýtajú na rozdiel medzi slovami ostatný a posledný. Je správne v poslednom čase, alebo v ostatnom čase? Ostatný.

Pavla Suchára zaujal nápis v čakárni u ortopéda. Na dverách bolo - neambuluije sa! On si myslí, že správne má byť - neordinuje sa! Správnu odpoveď pozná jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Neambuluje sa.

Dnes odpovieme Kvetoslavovi Tichému, ktorý sa nás pýta na oslovenie v korešpondencii. Aj vy si pozrite veľkonočné pohľadnice, ktorých síce chodí pomenej, ale oslovenia na nich nájdete a tak skontrolujte, či sa Vy, Ty, prípadne Vášho píše s veľkým písmenom.

Máme Veľký piatok a na našich stoloch sa objavujú aj dobroty, ktoré počas roka bežne nejedávame. Viete, čo sú nokerle? Pán Sulko má spor s manželkou, on tvrdí, že je to nespisovný pojem a že správne majú byť halušky. Hovorí Sibyla Mislovičová. Nokerle.

Jozef Matlovič počul v našom vysielaní pojem vytvorila sa dopravná nehoda. Nezdá sa mu to, pretože vytvoriť sa vraj dá skôr niečo v umení. Vytvorila sa dopravná nehoda.

Už ste raňajkovali? A kde ste mali dobrotu, v kelímku? Môžeme používať toto slovo? Na otázku Petra Fialku nám teraz od.

Boli ste rada u nás vo vysielaní, alebo boli ste radi u nás v rubrike? Ako sa to vlastne opýtať našej jazykovedkyne Sibyli Mislovičovej. Spýtajme sa jej samej. Boli ste radi.

Zahlásenie: Keď nám niekedy hrozí silný vietor, je dobré keď nás na to meteorológovia vopred upozornia. Môžu nám ale dať „výstrahu silného vetra“? Pýta sa poslucháč Juraj. Meteorológ by možno povedal, že áno, jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová tvrdí opak. Výstraha silného vetra.

Juraj Rehák z Košíc nám napísal, že ho prekvapila informácia z turistického letáku, kde sa píše: Hrad stojí poblíž cesty. Nezdá sa mu to spisovné. Hovorí Sibyla Mislovičová. Poblíž cesty.

Môžeme sa tematicky trafiť do veku, alebo do témy? Slovíčko trafiť sa rozčuľuje nášho poslucháča Vladimíra Rybanského, tak nám ho na správnu mieru uvedie jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Trafiť sa.

Nemáme radi šeky, otázne však je, či sú za elektrinu, alebo za elektriku. Túto dilemu rozlúskne Sibyla Mislovičová. Platby za elektriku.

Milan Hudák z Košíc sa pýta, či je správne hovoriť o niečom, alebo sa baviť o niečom. Odpoveď pozná jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Hovoriť, alebo baviť sa o niečom.

Môžu naši vojaci zasahovať mimo európsky kontinent? Pýta sa poslucháč Ivan. Nemôžu.

V posledných dňoch sme svedkami významných politických rozhodnutí a tak je aj snahou kolegou zo spravodajstva prichádzať s aktualitami. Aké sú tie najčerstvejšie správy? Sú aktuálne? Môžu byť ešte aktuálnejšie? Hovorí jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. Aktuálne správy.

Dnes budeme v jazykovej poradni porovnávať. Môžeme pri hodnotení práce dvoch robotníkov jednému povedať, že niekto je lepší ako on? Pýta sa Ján Wagner z Trenčína a odpoveď na mailovú otázku nášho poslucháča má pripravenú Sibyla Mislovičová. Lepší ako on.

Môžeme niekomu dlžiť peniaze? Teraz sa nepýtame z ekonomického, ale z gramatického hľadiska a odpoveď má pripravenú jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová.

Môže v nás hudba vzbudzovať čosi „nepopísateľné“? To je jedna z poslucháčskych otázok, ktorú sme posunuli jazykovedkyni Sibyle Mislovičovej. Nepopísateľný.

Nielen v bežnej komunikácii môžeme mať problém so slovom „kanál“. Aj titulok na televíznej obrazovke môže ponúknuť kanál s ypsilonom – teda, na „kanály“. Udrelo to do očí poslucháčovi Ivanovi a hneď mal podnet pre Sibylu Mislovičovú.

Jedna celých dva či jedna celé dva niečoho - pýta sa naša poslucháčka Viera z Ružomberka a my sme opäť zašli za jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou. Jedna celá, či jedna celých.

Keď si dnes pripomíname Medzinárodný deň žien, tak by sme mali ženy aj správne osloviť. Povieme teda, s PANI doktorkou, alebo s PAŇOU doktorkou? Odpovedá Sibyla Mislovičová. Pani doktorka.

Už len pár hodín zostáva do otvorenia zimnej olympiády hendikepovaných športovcov. Ako nazvať toto podujatie? ParaLympiáda, či paraOLympiáda? Hovorí Sibyla Mislovičová: Paralympiáda.

Naša rubrika má niekoľko veľmi „produktívnych“ prispievateľov, ktorí Sibylu Mislovičovú hojne zásobujú podnetmi. Často oprávnenými – niekedy nie. Aj tentokrát sa jedno konkrétne sloveso dostalo do nemilosti neprávom. Žasnúť.

Jeden z našich poslucháčov nechápe, ako niekto môže povedať – „tomu nechápem“. Ak sa vám na tomto slovnom spojení nezdá nič, čo by nebolo v poriadku, Sibyla Mislovičová vás vyvedie z omylu. Chápať tomu.

V slovnej zásobe slovenčiny máme prídavné meno starý so základnými významami ktorý je v pokročilom období svojho života, resp. dlhým používaním, jestvovaním opotrebovaný. Od prídavného mena starý je utvorené aj nedokonavé sloveso s významami (o ľuďoch) stávať sa starším, starým, ostarievať a (o veciach) opotrebúvať.

Počkáme si, či návrh zákona dozná zmien. Takáto formulácia sa môže vyskytnúť aj v médiách – hoci už na prvé počutie je zvláštna. Poslucháčovi Ivanovi Bojnovi sa zdá rovno nespisovná. Dá mu jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová za pravdu? Doznať zmeny.

Môže sa stať nehoda v továrni „pre“ spracovanie rádioaktívneho odpadu? Odpoveď Sibyly Mislovičovej na túto poslucháčsku otázku je jednoznačná: nemôže. Vysvetlenie je stručné a výstižne. Továreň 'pre' spracovanie rádioaktívneho odpadu.

Hľadíte na niečo „skrze doterajších poznatkov“? Dosť krkolomná vetná konštrukcia, čo poviete. Dávame za pravdu poslucháčovi Ivanovi, že toto znie trošku čudne. Má rovnaký názor aj jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová? Hľadieť na niečo „skrze doterajších poznatkov“.

Jedným y našich zmyslov je hmat. Preto si neraz potrebujeme čosi ohmatať. Náš poslucháč Ivan Bojna v jednej relácií počul, že moderátor plánuje „omakať“ si slovo demokracia. Fakt, že mu to udrelo do uší, neprekvapuje ani jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú. Omakať.

Ak sa chystáte na cesty, možno sa dnes nevyhnete zápche. Napríklad pre kamióny, ktoré stoja v dlhých kilometroch. Je toto správna formulácia? – znie poslucháčska otázka, na ktorú odpovedá Sibyla Mislovičová. Stáť v dlhých kilometroch.

V sále môže byť rozostavané hudobné nástroje. Môžu tam ale stáť viaceré „klavíre“? Takýto tvar množného čísla postrehol v tlači náš pravidelný prispievateľ Ivan Bojna. Jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová má s týmto slovom skúsenosti. Skloňovanie slova klavír.

Keď chceme prestrieť stôl a položiť k tanierom obrúsky len s jednou vrstvou, sú to jednovrstvové alebo jednovrstvé obrúsky? Aj pri takýchto bežných činnostiach sa môže objaviť problém so spisovnou slovenčinou, ako v prípade poslucháčky Lucie... Poďme prestierať so Sibylou Mislovičovou.

Poslucháčka Sára Stašková nám do rubriky poslala otázku týkajúcu sa čajových sviečok. Pre jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú to bola tak trochu neštandardná otázka. Čajové sviečky.

Ak vám niekto dáva nejaký návrh alebo sa vás pýta na názor, možno tiež odpovedáte formuláciou – Jednému z našich poslucháčov to veľmi nejde do uší a Sibyla Mislovičová mu dáva za pravdu. Mám za to, že.

Podľa otázky, ktorú nám do rubriky poslala poslucháčka Lucia, by sa mohlo zdať, že Lucia na jazykovedný problém narazili pri pečení alebo nákupe na trhovisku... V skutočnosti to bolo pri preklade a Lucia mala do jednotného čísla uviesť slovo „košíčky“. Je to „košíček“ alebo „košíčok“?

„Správne je rušeň, nie lokomotíva. Lokomotíva je bohemizmus.“ Toto sa v jednom jazykovom okienku dozvedel pán Neoral a ostal z toho zaskočený. Obrátil sa teda na naše jazykové okienko a dostane takúto odpoveď. Rušeň alebo lokomotíva.

Ivan Bojna aj tentokrát hojne zásobil jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú podnetmi z médií aj bežného života. Ak niekto čítal knihu od spisovateľky Keleovej-Vasilkovej, mohol ju čítať od „Táni“? To sa dozvieme . Skloňovanie mien Táňa, Anča, Máša.

Zemepisné názvy robia našim poslucháčom problémy pravidelne. Niektoré opakovane. Hoci sme sa pomenovaniu už v rubrike kedysi venovali, opäť sa s ním viacerí pasujete. Poďme ho teda správne vyskloňovať so Sibylou Mislovičovou.

Keď sa povie konečná stanica, asi všetci presne vieme, že máme vystupovať. Je ale správne, keď je „konečná“ tabuľka? Toto je otázka od poslucháča, ktorý toto spojenie začul v televíznej relácii. Vidí v tom problém aj Sibyla Mislovičová? 'Konečná' tabuľka.

Ak nás práve počúva poslucháč Peter Bella, práve mu pomôžeme s jedným krížovkárskym výrazom. Pri lúštení sa stretol s vedmou – nie naživo, len v krížovke, ale ako píše, takéto slovo ešte nepočul. Jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová áno.

V slovnej zásobe spisovnej slovenčiny máme aj formálne blízke slová, ktoré súvisia s tým istým slovotvorným základom, ale významovo nie sú úplne totožné. Medzi takéto slová patrí aj dvojica podstatných mien dôsledok a následok. V obidvoch slovách môžeme vyčleniť základ slova -sled-, ktorý je v.

Ak máte rozvetvenú rodinu a súrodencov ako maku, možno vám tiež už prišlo na myseľ: čo sú moji bratia a sestry – súrodenci alebo súrodencovia? Otázku poslucháčky zod. Súrodenci.

Jazykový rébus. Tak nazval poslucháč Jožo Leskovjanský svoj problém so správnym skloňovaní slova. Ide konkrétne o obchodný dom a s kolegami dlhšie vedú diskusiu, čo je správne: ideme do Fora, alebo ideme dou? My ideme za Sibylou Mislovičovou. Forum.

Podnet, ktorý nám prišiel od poslucháčky Margarity, sme už v našej rubrike rozoberali, ale opakovane so vo vašich otázkach vyskytuje, takže aj Sibyla Mislovičová ide opätovne vysvetliť ako je to s hosťami, ktorí sú ženského rodu. Je správne, keď moderátor poďakuje „hosťke“ za návštevu v štúdiu.

V médiách sa často objavuje nesprávne vyslovovanie slov „tie, tieto“ a síce mäkko – „ťie, ťieto“. Tento postreh nám napísala jedna naša poslucháčka a prosí Sibylu Mislovičovú, aby objasnila správnu výslovnosť. Objasní. Tie, tieto.

Nášmu poslucháčovi Ľubomírovi Chlebovcovi chodí po rozume strecha... lepšie povedané, maličká strieška – nad písmenom o. V novinách objavil vyjadrenie, že colníci na lestisku objavili niekoľko kíl „drôg“. Naozaj tam je „ô“ použité správne? Odpovedá Sibyla Mislovičová. Drogy.

Majitelia psov, dnes máme niečo pre vás... A možno aj pre vašich miláčikov. Každý pes má rád pamlsok. Zrejme aj ten, ktorý patrí poslucháčke Eve. Pamlsky sú bezpochyby chutné – sú však aj spisovné?

Dnes odpovieme školopovinnému poslucháčovi – konkrétne študentovi 2.D Gymnázia Jána Adama Raymana z Prešova. Zaujíma ho, aká skratka sa používa pre slovo „verzus“ a uvítal by aj krátke objasnenie pôvodu tohto slova.

Málokto z nás má chuť tam skončiť – faktom však je, že v nemocnici nám vedia pomôcť. Ak nás idú operovať, bude sa to odohrávať v „operačnom sále“ alebo v „operačnej sále“? Na otázku poslucháčky Aleny Korbovej odpovedá Sibyla Mislovičová.

Máte veľmi pozorné oči a uši, aj pán Tomko z Lučenca, ktorý nás upozornil, že sme vo vysielaní pri čítaní mailovej adresy spomwenuli pojem lomítko. Ako to má byť správne nám teraz.

Hoci zrak pri počúvaní rádia nie je podstatný, práve veci týkajúce sa zraku sú predmetom dnešnej rubriky o slovenčine. Poslucháča Ivana Tomašoviča totiž zaujal výraz „vetchozrakosť“, ktorý zachytil v jednej televíznej relácii.

Dnes sa naša rubrika o jazyku stáva aj zemepisnou poradňou, ideme totiž zistiť, či je sprvny pojem pereje. Na mail Kataríny Rehákovej odpovedá jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová.

V dnešnej rubrike o spisovnej slovenčine odpovieme na otázku Jany Wolekovej, ktorá sa pýta na skloňovanie slova rozdiel. Problém jej robí najmä lokál jednotného čísla. . Rozdiel.

Bez éčok alebo éčiek.

Môže niekto bývať na Ulici Martina Benka? Toto sa nás pýta Júlia Andrašovanová z Detvy a ttak sme s gramaticko-geografickou otázkou oslovili jazykovedkyňu Sibylu Mislovičovú. Ulica Martina Benku.

V slovenčine veľmi často používame tzv. vokalizáciu spoluhlások. Je to presne prípad, na ktorý sa nás pýta aj poslucháčka Marika Straková - má byť správne slovné spojenie "k sláve", alebo "ku sláve"? Odpovedá Sibyla Mislovičová. Slovenčina.

Dnes nám poslala podnet poslucháčka Veronika Ďurišová zo Žiliny, ktorá chce vedieť, kedy sa používa slovo „tak“ a kedy „taká, taký“. A tak sa Sibyli Mislovičovej pýtame, čo môžeme povedať že je niekto taký múdry, alebo dáma je taká krásna. Ona je taká múdra?01190649;slovencina.

Keď mi môj sused povedal „idem vonku so psom“, tak mi bolo jasné, že musím napísať pani Myslovičovej – toto je z mailu nášho poslucháča Viliama Rusnáka. Ideme teda so psom von, alebo vonku? Idem vonku.

Rozprával som sa s pani doktorkou, alebo s paňou? Táto otázka trápi Vladimíra Furdíka z Bratislavy, tak sme sa na skloňovanie slova pýtali jazykovedkyne Sibyli Mislovičovej. Skloňovanie „s paňou“.

Aj vy sa snažíte zaparkovať v preplnených hypermarketoch? Hľadáte miesto pred vlastným domom? Ako veľmi by sa hodilo garážové státie... Len či je niečo také možné. Myslíme, z gramatického hľadiska. Poďme sa na pojem garážové státie pozrieť s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou. Garážové státie.