Zuzka Zguriška, vlastným menom Ľudmila Dvořáková, rod. Šimonovičová (* 13. apríl 1900, Myjava – † 24. september 1984, Praha) bola slovenská prozaička, dramatička a prekladateľka.
Vyrastala v rodine myjavského evanjelického učiteľa Michala Šimonoviča, rodné meno dostala po matke Ľudmile, rodenej Valáškovej. Jej predkovia patrili k známym myjavským rodinám s obchodníckou a mydlárskou tradíciou. Ján Valášek, pradedo Zuzky Zgurišky, zorganizoval počas Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849 „bandérium“ 40 dobrovoľníkov, ktorí bojovali v radoch hurbanistov, za čo neskôr strávil 10 mesiacov vo väzení.
Vzdelanie získavala v Myjave, Modre, jeden ročník absolvovala v Himmelkrone (Bavorsko), neskôr študovala na učiteľskom ústave v maďarskom Hódmezővásárhelyi, odtiaľ prestúpila na učiteľský ústav v srbskej Subotici, napokon maturovala v roku 1920 v Ústave ku vzdělání učitelek v Brne.
V rokoch 1920 – 1924 pracovala ako učiteľka v Myjave, vydala sa za Jaroslava Dvořáka a presťahovala do Bratislavy, kde žila až do roku 1945. Počas druhej svetovej vojny vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor filozofia a dejiny umenia a získala titul PhDr.
xZuzka Zguriška má na Slovensku 1 ulíc a námestí.