Viliam Figuš-Bystrý, krstený Viliam Daniel Figusch (∗ 28. február 1875, Banská Bystrica evanjelického cirkevného zboru Banská Bystrica; priezvisko otca zapísané ako "Figusch" – † 11. máj 1937, Banská Bystrica) bol hudobný skladateľ, hudobný pedagóg, klavirista, zbormajster a dirigent. Pseudonym: Ján Bystrý
Rodina , otec Samuel Figusch , matka Františka, rod. Heinleinová , dcéra Elena Figušová (∗27.02.1902, Veľká (Zvolenská) Slatina) , dcéra Marta Figušová (∗04.05.1904, Padina) , syn Viliam Figuš (∗16.09.1905, Padina-1979) , dcéra Oľga Figušová (∗10.08.1909, Banská Bystrica)
Životopis Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1885-1889), na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici (1889-1893), 1914 absolvoval skúšku na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od roku 1893 učiteľ v Pilisi (Maďarsko), 1893-1895 v Ostrej Lúke, 1895 -1902 vo Zvolenskej Slatine, 1903-1906 v Padine (Juhoslávia), od 1907 v Banskej Bystrici, od 1921 prof. hudby na tamojšom Učiteľskom ústave a na Hudobnej škole vo Zvolene. Reprezentant novej vývinovej cesty slov. hudobného umenia. Už počas štúdia v Banskej Štiavnici vystupoval na verejných koncertoch, hral na organe, dirigoval študentský spevácky zbor. Po maturite sa venoval salónnej hudobnej tvorbe, upravoval maďarské ľudové piesne pre spev a klavír, kurucké piesne a balady pre sóla a zbor so sprievodom klavíra. Na svojich učiteľských pôsobiskách zbieral slov. ľudové piesne, ktoré upravoval a vydával (Slovenské ľudové piesne z Veľkej Slatiny, 1000 slovenských ľudových piesní, Púchovské piesne, Zbojnícke piesne). V Banskej Bystrici oživil hudobnú kultúru v meste, oživil činnosť spevokolu Evanjelického spolku, pôsobil ako dirigent, korepetítor, organizátor hudobných podujatí a komponoval. Pre komorné združenie upravoval diela skladateľov európskeho baroka, klasicizmu a romantizmu. V roku 1922-1924 pracoval na opere Detvan, ktorej premiéra sa uskutočnila roku 1928 v SND v Bratislave. Na začiatku 20 stor. rozvinul úsilie o vznik slov. národnej hudby, pričom ľudovú pieseň chápal ako zdroj špecifickosti národnej hudby. Popri komornej a zborovej tvorbe sa skladateľsky najviac realizoval v lyrickej piesni, zhudobnil texty slov. básnikov. Popri invenčnej melodike uplatňoval aj novoromanticky orientovanú harmóniu, medzi jeho najlepšie diela patria cykly umelých piesní, zborové a klavírne skladby. Zakladajúci člen (1919), 1925 predseda Spolku slov. umelcov.
Diela Piesne pre spev a klavír/organ *Dalok, op. 6, 6 pôvodných piesní na texty maďarských autorov (1901 - 1910) *Sny, op. 8, 13 pôvodných piesní (I. - IV. zošit) na texty slov. básnikov (1903 - 1933) *Po poliach a lúkach, op. 53, 10 piesní na texty slov. básnikov (1920) *Náboženské piesne, op. 62, 10 piesní pre spev a organ (1922 - 1935) *Túžby, op. 76, 6 slovenských piesní na slová Hájomila (1926) *Drei Lieder, op. 81, 3 piesne na text Willyho Weilla pre spev a klavír (1928) *Mati moja!, op. 85, 6 piesní na slová P. Országha - Hviezdoslava a Fedora Ruppeldta (1929, 1932) *Jesenné piesne, op. 95, 10 piesní na texty A. Klasa, I. Kraska a V. Roya (1932 - 1934) *Vlastenecké piesne, op. 100 (1934 - 1935) *Vojenské pochodové piesne, op. 106 (1936) *Žiale a radosti, op. 99, 7 na texty V. Roya (1934 - 1937) *Svrčok a svätojánska muška, op. 9, 2 ženské hlasy s klavírnym sprievodom na slová Andreja Sládkoviča (1903) *Slniečko zapadlo, op. 82, dvojspev pre tenor a soprán so sprievodom klavíra na text Petra Belu – Horala (1929) *Herbst, op. 92, Jeseň, pieseň pre sólový hlas so sprievodom klavíra na slová Hansa Tronnera (1932)
x