Valentín Beniak (* 19. február 1894, Chynorany – † 6. november 1973, Bratislava) bol slovenský básnik a prekladateľ, predstaviteľ symbolizmu, ktorý sa angažoval aj politicky aj počas existencie Slovenského štátu.
Narodil sa v roľníckej rodine a vzdelanie získaval v rokoch 1900 – 1906 v Chynoranoch, v rokoch 1913 v Topoľčanoch a v rokoch 1914 – 1916 v Nitre. V rokoch 1916 – 1917 pokračoval v štúdiu na právnickej fakulte v Budapešti, no z finančných dôvodov musel štúdium zanechať. Pracoval ako praktikant na notárskom úrade, neskôr ako podnotár v Bánove, v rokoch 1919 – 1935 bol vedúcim notárom v Chynoranoch, v rokoch 1936 – 1939 v Novej Bani. V roku 1939 sa presťahoval do Bratislavy, kde pracoval ako úradník. Pôsobil v prezidentskej kancelárii Jozefa Tisa a neskôr pokračoval vo svojej úradníckej kariére ako vedúci na sekretariáte ministerstva vnútra (od roku 1940 bol ministrom Šaňo Mach). V roku 1939 alebo 1940 bol zvolený za predsedu Spolku slovenských spisovateľov a vo funkcii zotrval až do roku 1945, kedy začal pracovať na Povereníctve školstva a osvety. V roku 1947 odišiel do dôchodku.
xValentín Beniak má na Slovensku 5 ulíc a námestí.