Svätopluk (I.) (v dobových textoch o. i. Sventopulk, Zventapu, Zwentibald, Zuendibolch, Suatopluk; okolo 830 – 894) bol od 50. rokov 9. storočia kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva a Rastislavovým spoluvládcom a od roku 871 do roku 894 tretím a najvýznamnejším panovníkom Veľkej Moravy (podľa niektorých zdrojov mal titul rex, čo znamená kráľ). Dátum jeho narodenia nie je známy, zomrel v roku 894. Pochádzal z rodu Mojmírovcov.
Knieža a spoluvládca Svätopluk bol synovcom kniežaťa Rastislava. Koncom 50. rokov 9. storočia sa Svätopluk stal kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva. V roku 867, po jednom (neúspešnom) východofranskom útoku, dal Rastislav Nitrianske kniežatstvo (čiže celú východnú časť Veľkej Moravy), Svätoplukovi aj do léna. Najneskôr v tomto roku došlo de facto k rozdeleniu Veľkej Moravy na dve časti, pričom však už dávno predtým Svätopluk nebol iba jedným z Rastislavových kniežat, ale priamo Rastislavovým spoluvládcom. Fuldské anály napríklad spomínajú Nitrianske kniežatstvo ako „krajinu Svätopluka“ a odlišujú ho od Rastislavovej (vlastnej) Moravy. Podobne pápež adresoval v roku 869 list Gloria in excelsis „Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi“ (ich kniežatstvá – Moravské, Nitrianske a Panónske – tvorili Metodovu arcidiecézu). Aj posolstvo k Michalovi III. z roku 862, z ktorého potom vzišla misia Cyrila a Metoda, vyslali Rastislav a Svätopluk explicitne spolu.
Svätopluk v 60. rokoch paktoval s Karolmanom, synom kráľa Ľudovíta Nemca, a pravdepodobne pripojil na východe niekoľko území do Veľkej Moravy.
Za kráľa Svätopluka jadro Veľkej Moravy zaznamenalo nebývalý hospodársky a civilizačný vzostup, remeselníci zhotovovali dokonalejšiu výzbroj (predovšetkým meče) a šperkári si osvojili zložité výrobné postupy pri zhotovovaní honosných šperkov. Postupujúca christianizácia sa prejavila nielen vo výstavbe kamenných chrámov, ale aj vo výrobe drobných sakrálnych predmetov (krížiky, kaptorgy).
xSvätopluk má na Slovensku 55 ulíc a námestí.