Štefan Jurech (∗ 9. jún 1898, Bošáca - † 1945?) bol generál slovenskej armády počas druhej svetovej vojny.
==Život== Štefan Jurech sa narodil 9. júna 1898 v Bošáci, ako jedno z 11 detí rodičov Jána a Anny. Medzi rokmi 1910 a 1916 absolvoval gymnáziá s maďarským vyučovacím jazykom v Nitre a Trenčíne. V roku 1916 absolvoval základný výcvik a nastúpil do 71. trenčianskeho pešieho pluku. V tom istom roku absolvoval aj školy pre dôstojníkov v zálohe v rumunskom Orăştie a maďarskom Debrecíne. Ešte koncom roku 1916 sa dostal na rumunský front, kde pôsobil ako zástupca veliteľa družstva a čaty. V roku 1917 pokračoval kurzom pre veliteľov guľometných čiat a od 1. februára 1918 bol povýšený do hodnosti poručíka pechoty a v marci preložený na taliansky front, ako veliteľ čaty a poľnej roty v 112. pešom pluku. V júni 1918 bol preložený na západný front, kde zostal až do konca vojny. Za svoje pôsobenie dostal Železný kríž II. triedy.
26. decembra 1918 si podal prihlášku do vznikajúcej československej armády. Od februára 1919 pôsobil v strážnej rote Zemského vojenského veliteľstva v Košiciach. V rámci tohoto pôsobenia sa od marca 1919 zúčastnil bojov na hraniciach s Maďarskom a v pohraničí zostal až do konca augusta 1919. Do konca roka 1919 absolvoval inštruktorský kurz v Miloviciach a od januára 1920 nastúpil ako inštruktor poddôstojníckej školy v Turčianskych Tepliciach. V máji 1920 však bol odvelený do Hurbanova a neskôr späť do Košíc kde pôsobil 4 roky ako inštruktor Obvodového strediska pre výcvik. Už v tomto období sa prejavil ako kontroverzná osobnosť, keď od svojich veliacich dôstojníkov dostal protichodné hodnotenia, zároveň absolvoval niekoľko vojenských trestov. Údajne v tomto období bol tajným členom Rodobrany, k čomu sa prihlásil až v roku 1939 po zmene politickej situácie. V máji 1924 ho prevelili do Olomouca k 6. pešiemu pluku. 1. októbra 1929 bol povýšený na kapitána pechoty a prijali ho na Vysokú vojenskú školu do Prahy, kde úspešne ukončil štúdium 30. septembra 1932. Následne bol povýšený na štábneho kapitána generálneho štábu. Počas štúdia sa oženil s Marcelou Dostálovou, s ktorou mal dvoch synov Borisa a Marcela. Po absolvovaní školy pôsobil v Bratislave ako náčelník 4. oddelenia 9. divízie do septembra 1933 a na 2. oddelení štábu Zemského veliteľstva do septembra 1936. Na tejto pozícii bol povýšený na majora generálneho štábu. Následne bol prevelený do Brna k veliteľstvu III. zboru do funkcie prednostu 3. oddelenia a od 30. septembra 1937 na Zemské veliteľstvo ako prednosta 2. oddelenia. Od septembra 1938 pôsobil ako prednosta 3. oddelenia v štábe 2. armády v Olomouci.
Po kapitulácii a oklieštení Československa Jurech zacítil šancu kariérneho postupu na Slovensku. Už 29. októbra 1938 sa ujal funkcie vojenského experta v delimitačnej komisii na úpravu hraníc medzi Poľskom a Československom. Následne sa stal prednostom Kabinetu vládneho delegáta Slovenskej krajiny pri MNO v Prahe, ktorý viedol Štefan Haššík. 14. marca 1939 sa zúčastnil porady dôstojníkov pod vedením Ferdinanda Čatloša, ma ktorej sa rozhodovalo o prevzatí velenia nad bývalými útvarmi československej armády dislokovanými na Slovensku. Jurech prevzal velenie nad V. armádnym zborom v Trenčíne. Už 15. marca 1939 dostal poverenie vypracovať obranný plán voči Poľsku. Po konsolidácii pomerov v súvislosti s vznikom samostatného Slovenska bol prevelený na Krajské vojenské veliteľstvo do Bratislavy do funkcie náčelníka štábu. Po transformácii krajského veliteľstva na Hlavné vojenské veliteľstvo od 1. mája 1939 zostal na pozícii náčelníka jeho štábu. 17. mája 1939 bol povýšený do funkcie podplukovníka generálneho štábu.
xŠtefan Jurech má na Slovensku 0 ulíc a námestí.