Štefan Jánoš (∗ 22. december 1943, Kuchyňa, Slovensko) je slovensko-švajčiarsky fyzik a univerzitný profesor, zakladateľ fyziky nízkych teplôt na Slovensku.
Život V rokoch 1950 - 1958 navštevoval základnú školu v Suchohrade a Záhorskej Vsi. Zmaturoval v roku 1961 na strednej škole v Malackách. V rokoch 1961 - 1966 absolvoval štúdium na Českom vysokom učení technickom, Fakulte technickej a jadrovej fyziky ČVUT v Prahe. V roku 1966 obhájil diplomovú prácu na tému Špecifické teplo FeCo zliatín v teplotnej oblasti 1,4 K až 4,2 K.
Na jednoročnú vojenskú službu nastúpil v roku 1966 do Výskumného a skúšobného strediska Ministerstva obrany v Brne. V roku 1967 nastúpil na post odborného asistenta na Prírodovedeckej fakulte Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach. V roku 1970 absolvoval študijný pobyt vo Fyzikálno-technickom ústave fyziky a techniky nízkych teplôt Ukrajinskej Akadémii vied v Charkove u prof. B.N. Eselsona. Venoval sa tam vplyvu 3He atómov na supratekutý stav 4He pri 0,3 K. V roku 1971 postavil v Laboratóriu nízkych teplôt v Košiciach prvý 3He-refrigerátor na Slovensku, ktorý dosiahol teploty v okolí 0,4K. Refrigerátor sa používal pre merania tepelnej vodivosti tuhých látok a pre mikrokontaktovú spektroskopiu. O dva roky neskôr absolvoval ďalší študijný pobyt na Aalto Univerzite v Helsinkách v laboratóriu nízkych teplôt u prof. O.V. Lounasmaa, zaoberal sa viskozitou v kvapalnom 3He pri milikelvinových teplotách. Podieľal sa spolu s Jurijom D. Anufrievom na experimetoch smerujúcich k objaveniu supratekutosti 3He využitím Pomerančukovho javu v silnom magnetickom poli. Pre tento účel vytvoril supravodivý magnet pre dosiahnutie magnetických polí v okolí 5 tesla v Pomerančukovej chladiacej komôrke. V roku 1973 Štefan Jánoš postavil v Laboratóriu nízkych teplôt v Košiciach rozpúšťací refrigerátor 3He-4He, ktorý dosiahol teplotu 60mK, čo bola dovtedy najnižšia dosiahnutá teplota na Slovensku. V roku 1976 získal titul CSc. u prof. V. Hajka. Dizertačná práca niesla názov Štúdium magnónovej zložky tepelnej vodivosti v látkach s magnetickým usporiadaním. V rokoch 1976 - 1980 pôsobil na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. V rokoch 1980 - 1984 pracoval ako vedúci Oddelenia fyziky nízkych teplôt v Ústave experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Zaoberal sa výskumom supratekutého 3He, bodovo-kontaktnou spektroskopiou kovov, aplikáciou nízkych teplôt v oftalmológii, gynekológii a plastickej chirurgii a konštrukciou rôznych kryogenických aparatúr. V roku 1982 bol habilitovaný do hodnosti docenta, vďaka prácam o tepelnej vodivosti Ce, Pr, Nd, Sm, a Eu v teplotnej oblasti 0,5 až 10 K.
V rokoch 1984 až 1990 pôsobil na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Prednášal optiku a problémy fyziky nízkych teplôt. Svoj vedecký výskum v tejto dobe zameral na výskum supratekutého 3He do 300 mikroKelvinov v spolupráci s Oddelením fyziky nízkych teplôt Ústavu experimentálnej fyziky SAV a Prírodovedeckou fakultou UPJŠ v Košiciach. Študoval tiež vysokoteplotné supravodivé tenké vrstvy REBaCuO (RE= Y, Dy, Ho, Gd, Sm, Nd, Eu).
x