Štefan Jánoš

Štefan Jánoš, zdroj wikipédia

Štefan Jánoš (∗ 22. december 1943, Kuchyňa, Slovensko) je slovensko-švajčiarsky fyzik a univerzitný profesor, zakladateľ fyziky nízkych teplôt na Slovensku.

Život V rokoch 1950 - 1958 navštevoval základnú školu v Suchohrade a Záhorskej Vsi. Zmaturoval v roku 1961 na strednej škole v Malackách. V rokoch 1961 - 1966 absolvoval štúdium na Českom vysokom učení technickom, Fakulte technickej a jadrovej fyziky ČVUT v Prahe. V roku 1966 obhájil diplomovú prácu na tému Špecifické teplo FeCo zliatín v teplotnej oblasti 1,4 K až 4,2 K.

Na jednoročnú vojenskú službu nastúpil v roku 1966 do Výskumného a skúšobného strediska Ministerstva obrany v Brne. V roku 1967 nastúpil na post odborného asistenta na Prírodovedeckej fakulte Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach. V roku 1970 absolvoval študijný pobyt vo Fyzikálno-technickom ústave fyziky a techniky nízkych teplôt Ukrajinskej Akadémii vied v Charkove u prof. B.N. Eselsona. Venoval sa tam vplyvu 3He atómov na supratekutý stav 4He pri 0,3 K. V roku 1971 postavil v Laboratóriu nízkych teplôt v Košiciach prvý 3He-refrigerátor na Slovensku, ktorý dosiahol teploty v okolí 0,4K. Refrigerátor sa používal pre merania tepelnej vodivosti tuhých látok a pre mikrokontaktovú spektroskopiu. O dva roky neskôr absolvoval ďalší študijný pobyt na Aalto Univerzite v Helsinkách v laboratóriu nízkych teplôt u prof. O.V. Lounasmaa, zaoberal sa viskozitou v kvapalnom 3He pri milikelvinových teplotách. Podieľal sa spolu s Jurijom D. Anufrievom na experimetoch smerujúcich k objaveniu supratekutosti 3He využitím Pomerančukovho javu v silnom magnetickom poli. Pre tento účel vytvoril supravodivý magnet pre dosiahnutie magnetických polí v okolí 5 tesla v Pomerančukovej chladiacej komôrke. V roku 1973 Štefan Jánoš postavil v Laboratóriu nízkych teplôt v Košiciach rozpúšťací refrigerátor 3He-4He, ktorý dosiahol teplotu 60mK, čo bola dovtedy najnižšia dosiahnutá teplota na Slovensku. V roku 1976 získal titul CSc. u prof. V. Hajka. Dizertačná práca niesla názov Štúdium magnónovej zložky tepelnej vodivosti v látkach s magnetickým usporiadaním. V rokoch 1976 - 1980 pôsobil na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. V rokoch 1980 - 1984 pracoval ako vedúci Oddelenia fyziky nízkych teplôt v Ústave experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Zaoberal sa výskumom supratekutého 3He, bodovo-kontaktnou spektroskopiou kovov, aplikáciou nízkych teplôt v oftalmológii, gynekológii a plastickej chirurgii a konštrukciou rôznych kryogenických aparatúr. V roku 1982 bol habilitovaný do hodnosti docenta, vďaka prácam o tepelnej vodivosti Ce, Pr, Nd, Sm, a Eu v teplotnej oblasti 0,5 až 10 K.

V rokoch 1984 až 1990 pôsobil na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Prednášal optiku a problémy fyziky nízkych teplôt. Svoj vedecký výskum v tejto dobe zameral na výskum supratekutého 3He do 300 mikroKelvinov v spolupráci s Oddelením fyziky nízkych teplôt Ústavu experimentálnej fyziky SAV a Prírodovedeckou fakultou UPJŠ v Košiciach. Študoval tiež vysokoteplotné supravodivé tenké vrstvy REBaCuO (RE= Y, Dy, Ho, Gd, Sm, Nd, Eu).

x

Viac na wikipédii, wikidata Q691090.

Štefan Jánoš má na Slovensku 1 ulíc a námestí.

Zoznam ulíc

  1. Jánoš, Plavé Vozokany

Zoznam bodov

  1. Jánošovo, miesto,
    065 22 Hraničné
  2. Jánošovo, miesto,
    067 61 Stakčín
  3. Janošová, miesto,
    027 05 Zázrivá
  4. Janošovo, miesto,
    976 61 Lučatín
  5. Janošovo, miesto,
    942 01 Šurany
  6. Jánošovo, miesto,
    034 74 Liptovské Revúce
Kategórie: Slovenskí fyzici, Narodenia 22. decembra, Narodenia v 1943, Osobnosti z Kuchyne, .
Chýba vám nejaká osobnosť? Uistite sa, že má svoju stránku na slovenskej wikipédii a pridajte ju do kategórie Osobnosti s ulicami. Zmeny sa za pár dní prejavia automaticky aj tu.
Všetky osobnosti na epsilon.sk. Zdrojom dát je Openstreetmap a wikipédia, dáta sú šíriteľné pod licenciou Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported.
Spracoval Michal Páleník, ε epsilon logo