Štefan Haššík (∗ 24. november 1898, Dlhé Pole – † 1985 Cleveland, USA) bol slovenský ľudácky politik. Poslanec za stranu HSĽS. Po vypuknutí SNP posledný minister pro-nemeckej slovenskej armády Domobrana.
Život Narodil sa v obci Dlhé Pole (dnes okr. Žilina) v rodine Juraja Haščíka a jeho manželky Františky rodenej Červenčikovej. Študoval na reálnej strednej škole v Nitre. Po vypuknutí prvej svetovej vojny v rokoch 1914 - 1917 absovlval štúdium na uhorskej dôstojníckej škole v Pécsi. Následne pokračoval na vojenskej škole v Inote. Po získaní dôstojníckej hodnosti pôsobil v pechotnom pluku v Trenčíne. V roku 1918 vyslaný na taliansky front. Po roku 1918 dôstojník armády Československa.Baka, I., 2013, Haššík, Š. in Cséfalvay, F. (editor), Vojenský historický ústav, Bratislava, s. 84-85 Od roku 1929 bol členom HSĽS a aktívne sa zapájal do činnosti polovojenskej organizácie Rodobrana. Od roku 1935 pôsobil ako poslanec v československom parlamente. V roku 1939 velil, počas maďarského vpádu, vojenskej skupine „Michalovce“.
Po vzniku Slovenského štátu v roku 1940 pôsobil ako župan Šarišsko-zemplínskej župy. Od októbra 1940 do septembra 1944 pôsobil ako župan Nitrianskej župy. Podieľal sa na implementácii rasistických protižidovských zákonov.
5. septembra 1944, po vypuknutí SNP bol menovaný ministrom Národnej obrany a veliteľom novovzniknutej Domobrany, nazývanej aj „Haššíkova armáda“. Čím nahradil gen. Ferdinanda Čatloša. Domobrana bola už len symbolickou armádou. Napriek tomu, že koncom roka 1944 bolo v jej radoch cez 40 000 vojakov, ktorí boli dislokovaní v tyle nemeckých vojsk medzi Žilinou, Trenčínom, Bratislavou a Nitrou, väčšina (asi 90%) jej príslušníkov nebola vyzbrojená a tak prakticky nezasiahla do bojov.Lacko, M., 2008, Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava, Slovart, s. 178
x