Štefan Farbaky (de Árvanagyfalva; , 15. august 1837, Níreďháza, Maďarsko - † 3. december 1928, Banská Štiavnica) bol slovenský matematik, fyzik a pedagóg.
==Život== Narodil sa v Níreďháze v šľachtickej rodine Farbaky de Árvanagyfalva. Tu začal navštevovať strednú školu, ktorú dokončil v Prešove. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici v rokoch 1854 - 1858.
Po praxi v Příbrame sa stal v roku 1859 asistentom na katedre matematiky štiavnickej Banskej a lesníckej akadémie, kde sa v roku 1867 stal riadnym profesorom matematiky a mechaniky. Od roku 1872 bol vedúcim katedry strojníctva a v rokoch 1876 – 1892 riaditeľom Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. V roku 1872 sa stal vedúcim katedry strojníctva, kde bol uznávaným odborníkom najmä v oblasti ozubených kolies. V roku 1872 vypracoval nový moderný učebný plán, ktorý platil až do roku 1904. Bol iniciátorom výstavby reprezentačných a účelových budov školy. Na návrh Š. Farbakyho sa v Banskej Štiavnici začal stavať aj vysokoškolský internát a vysokoškolský športový areál.
Farbaky spolu s Štefanom Schenckom v sedemdesiatych rokoch skonštruovali originálnu plynovú lampu a v osemdesiatych rokoch podľa princípov Francúza Gastona Plantého zostrojili veľký elektrický akumulátor. Jeho prototyp použili ako zdroj elektriny na osvetľovanie novej budovy Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici a neskôr aj viedenskej opery, cisárskej rezidencie vo Viedni, zámockého divadla a ďalších budov vo veľkých mestách monarchie. Patentované akumulátory typu Farbaky–Schenck sa rozšírili nielen v celej Európe, ale aj v USA. Za štúdium konštrukčných problémov akumulátorov spolu so Schenckom získali cenu Marczibányiho. V rokoch 1881 – 1892 redigoval časopis Banícke a hutnícke listy a publikoval v ňom mnoho článkov. Má významný podiel na tvorbe modernej maďarskej terminológie. Bol jedným so spoluzakladateľov Lesníckych listov a v roku 1892 sa aktívne zúčastnil na založení Krajinského spolku baníkov a hutníkov.
x