Štefan Banič (∗ 23. november 1870, Neštich - † 2. január 1941, tamtiež) bol slovenský robotník a vynálezca.
Život Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu (od roku 1960 súčasť Smoleníc) a zomrel 2. januára 1941 tamtiež. Jeho otec bol František Banič a matka Anna rod. Ščibrániová. Po skončení ľudovej školy pracoval na statku grófa Pálffyho. Pre svoje názory na maďarizáciu a Apponyiho zákony bol z práce vyhodený a následne odišiel v roku 1907 za prácou do USA. Usadil sa v meste Greenville, Mercer County, Pensylvánia. Zaujímal sa o letectvo.
Padák V roku 1912 bol svedkom leteckého nešťastia, v roku 1913 zostrojil prvý použiteľný padák na princípe dáždnika, ktorý sa otváral sústavou niekoľkých pružín. Padák mal vyriešený problém tzv. plávania vo vzduchu a upevňoval sa pomocou popruhov na telo letca v hrudnej časti pod ramenami. Princípom bola teleskopická konštrukcia dáždnikového typu, ktorá niesla tkanivové krytie. Dňa 3. júna 1914 Štefan Banič osobne vyskúšal padák pred zástupcami Patentového úradu letectva USA, zoskočil vo Washingtone zo strechy 15-poschodovej budovy. Potom nasledovali ďalšie zoskoky aj z lietadla. 25. augusta 1914 vydal Americký patentový úrad vo Washingtone patent na Baničov padák pod číslom . Patentový spis obsahuje presný opis konštrukcie a jej nákresovú dokumentáciu. Americká armáda ho odkúpila, ale do výstroje zavedený nebol. Banič sa stal čestným členom The American Society for Promotion of Aviation a bol aj v Slovenskej lige v Amerike.
Návrat na Slovensko Zostrojenie prvého použiteľného padáka Baničovi neprinieslo bohatstvo ani slávu. V roku 1920 sa vrátil do rodnej obce, kde žil v ústraní ako murársky majster a venoval sa ovocinárstvu. Spoluobjavil jaskyňu Driny pri Smoleniciach a ložisko barytu. Zomrel 2. januára 1941.
x