Samuel Zoch (∗ 18. december 1882, Cerovo - † 4. január 1928, Bratislava, pochovaný v Modre) bol slovenský evanjelický kňaz, verejný činiteľ, politik, cirkevný hodnostár, náboženský spisovateľ. Autor textu Martinskej deklarácie. Pseudonym: Bojovník.
Jeho otec bol Stanislav Zoch, matka Paulína, rodená Leustachová, brat Gustáv Zoch, manželka Mária, rodená Staneková a syn Stanislav Zoch.
Životopis Študoval na evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici (1893-1897) a neskôr v Šoproni. Tu začal študovať Teológiu, ktorú absolvoval vo Viedni v roku 1905. Po skončení štúdia sa stal kaplánom v Novom Sade, Cerove. Potom pôsobil ako administrátor v Kysáči. V roku 1907 bol zvolený za farára v Modre (po smrti svojho strýka Pavla Zocha), kde bol inštalovaný 6. januára 1908. Tu nadviazal na pôsobenie svojho strýka, prevzal správu evanjelického sirotinca a postaral sa o vybudovanie jeho novej budovy (projektoval ju Dušan Jurkovič), pre ktorú organizoval zbierky.
Už ako študent bol známy svojimi národoobrannými článkami, spolupracoval s národne orientovanou mládežou a študentskými spolkami. Počas pôsobenia v Modre sa ako redaktor časopisu Stráž na Sione zastával slovenských učiteľov, ktorí boli v čase maďarizácie často predmetom trestného stíhania. Jeho fara v Modre sa stala centrom cirkevného, ale i národného a politického diania. Medzi jeho priateľov patrili Štefan Krčméry, Kornel Stodola, Milan Ivanka, Martin Rázus. Udržiaval korešpondenciu s Milanom Hodžom, Matúšom Dulom, Antonom Štefánkom. Počas prvej svetovej vojny sa modranskej fare skoncipovali základné články Martinskej deklarácie a budúceho politického usporiadania Slovenska. V roku 1918 sa stal členom Slovenskej národnej rady.
x