Samuel Cambel (∗ 25. apríl 1883, Slovenská Ľupča – † 8. júl 1935, Martin, pochovaný v Slovenskej Ľupči) bol slovenský spisovateľ a úradník.
Pseudonym: Danielovič; Števo Kosorkin; Zorovský; Svoreň
Životopis Vyučil sa za stolára. Po úraze v rokoch 1901 - 1905 žil v Budapešti u strýka Samuela Cambela. Potom krátko pracoval ako úradník vo Zvolene. V rokoch 1907 - 1908 navštevoval obchodné kurzy v Prahe, kde sa zúčastňoval na činnosti spolku Detvan. V rokoch 1908 - 1909 pracoval v Budapeštianskom nakladateľskom spolku. Ďalšie dva roky bol zamestnaný v Kníhtlačiarskom účastinárskom spolku v Martine. V rokoch 1910 - 1911 pôsobil vo filiálke Tatra banky v Padina. Roku 1912 pracoval u nakladateľa a tlačiara Jána Páričku v Ružomberku. Roku 1913 sa vrátil do Slovenskej Ľupče, kde pracoval ako účtovník vo filiálke Národnej banky, ktorej bol neskôr riaditeľom. V tomto zamestnaní zotrval takmer do konca svojho života.
Tvorba Začínal prekladmi z maďarčiny, ktoré uverejňoval v Slovenských novinách. Autor básní, v ktorých prevláda ľúbostná tematika. Bol významnejší ako prozaik. Prvé poviedky boli poplatné sentimentálnej próze (Trest, 1902), avšak v ďalších už nadviazal na na kukučínovský realizmus (V snahe, 1906, Pavlus, 1907). Ďalšie prózy majú blízko k tvorbe druhej vlny slovenského literárneho realizmu (Slečna Nina, 1908, Vytriezvenie, 1909, Z tmavej zápače, 1911). Jeho lyrické a výrazne „snové práce“ inklinujú k tvorbe slovenskej moderny (Zlomená duša, 1910, Stará matka, 1913). Bol zberateľom folklórnych prejavov slovenského ľudu, ktoré uverejňoval v Slovenských pohľadoch. Knižne vydal preklad románu Dobrí Polovci (1911) maďarského spisovateľa Kálmána Mikszátha. Po roku 1918 sa literárne odmlčal.
xSamuel Cambel má na Slovensku 0 ulíc a námestí.