Samo Bohdan Hroboň (* 24. augusta 1820, Liptovská Sielnica – † 30. júla 1894, Liptovská Sielnica) bol slovenský folklorista, prekladateľ, jazykovedec a básnik – predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu.
Narodil sa v rodine evanjelického farára Jakuba Hroboňa a Terézie Hroboňovej, rodenej Midielkovej, ako najmladší zo siedmich detí. V hroboňovskej rodine sa udržiavala tradícia o jej šľachtickom a poľskom pôvode z matkinej strany. Od 1834 študoval na evanjelickom lýceu v Levoči, kde sa hneď po príchode zapojil do národnoemancipačných aktivít starších spolužiakov a postupne nadviazal korešpondenčnú komunikáciu s mnohými osobnosťami slovenského kultúrneho života. V rokoch 1835 – 1839 napísal do rukopisného zborníka Liber memorialis societas slavicae prvé básne v češtine v klasicizujúcom duchu. V roku 1836 uverejnil svoj prvý preklad z latinčiny (Horatius) a prvý folkloristický zápis. O rok neskôr ho prijali do Nemeckého študentského samovzdelávacieho spolku.
V roku 1839 prešiel na evanjelické lýceum do Bratislavy a začal si písať denník, v ktorom pokračoval až do svojej smrti, keď nadobudol rozsah 8000 strán.
xSamo Bohdan Hroboň má na Slovensku 3 ulíc a námestí.