Rinaldo Oláh (∗ 13. január 1929, Zvolenská Slatina – † 1. jún 2006, Bratislava) bol slovenský husľový virtuóz a hudobný skladateľ. Za jeho jedinečné interpretačné majstrovstvo, ktorým obohatil hudobnú kultúru Slovenska, ho nazývali Paganini zo Slatiny.
Hru na husle začal už veľmi skoro, vo veku troch až štyroch rokov, k čomu ho priviedol jeho otec - sám v tej dobe známy primáš. Okrem ľudovej školy umenia nemal žiadne iné formálne hudobné vzdelanie s výnimkou niekoľkomesačnej stáže na Akadémii múzických umení v Prahe v triede prof. Ondříčka. Povinnú vojenskú službu strávil vo Vojenskom umeleckom súbore, následne vyše tridsať rokov pôsobil ako sólista a koncertný majster Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) a primáš jeho ľudovej kapely. Popri koncertnej kariére nahral aj veľké množstvo nahrávok v Slovenskom rozhlase. K jeho najvýznamnejším skladbám patria Borovka, Ondráš, Švihrovská, Fantázia na remarancie, Salašnícka, Rodná dedina, Svadba svrčkov a mnoho iných.
Vo svojich kompozíciách používal ako základ ľudové piesne, ktoré aranžoval v moderných harmonických úpravách a husľový part dopĺňal o vysoko virtuózne techniky - dvojité flažolety, pizzicato ľavou rukou, dvojhmatové postupy (tercie, decimy, oktávy), arpeggio a podobne. Takéto aranžmány (harmonické aj technické) boli do tej doby v slovenskej ľudovej hudbe nevídané a vzbudzovali širokú diskusiu. Popri technickej náročnosti svojich skladieb mal aj vysoko špecifický prednes, tón a celkový hudobný prejav. Kombinácia týchto prvkov predstavuje vrchol náročnosti husľového interpretačného umenia v kategórii slovenského štylizovaného folklóru - jeho skladby dodnes neboli reinterpretované alebo znovu nahrané v pôvodnej kvalite.
V roku 2000 bol ocenený cenou ministra kultúry SR. Na jeho počesť sa každoročne koná vo Zvolenskej Slatine Cena Rinalda Oláha.
x