Piotr Leonidovič Kapica (∗ 8. júl 1894, Kronštadt, Ruské impérium – † 8. apríl 1984, Moskva, ZSSR) bol sovietsky experimentálny fyzik ruského pôvodu. Zaoberal sa fyzikou nízkych teplôt (kryogenikou) a javov prebiehajúcich v plazme. Prispel tiež k rozvoju fyziky silných magnetických polí, kvantovej fyziky kondenzovaného stavu a elektroniky. Pre jeho zásadné vynálezy a objavy v oblasti fyziky nízkych teplôt bol v roku 1978 odmenený Nobelovou cenou. Spolu s ním obdržali Nobelovu cenu aj Arno Allan Penzias a Robert Woodrow Wilson (za objav reliktného mikrovlnného žiarenia).
Život Narodil sa v Kronštade, vojenskej pevnosti chrániacej Petrohrad smerom od Fínskeho zálivu. Pochádzal z rodiny vojenského dôstojníka, ženijného inžiniera Leonida Petroviča Kapicu, ktorý sa podieľal na modernizácii Kronštadského opevnenia. Otcova rodina bola beserabského pôvodu (Kapica, rum. Capiţa). Jeho matka Oľga Ieronimovna, s ktorou si bol veľmi blízky až do jej smrti v roku 1937, bola literárny vedec a odborník na folklór. Pochádzala z rodiny dôstojníka poľského pôvodu Ieronima Ivanoviča Stebnického, ktorý bol významným kartografom a cestovateľom.Shoenberg, D., 1985, Biographical Memoirs of Fellows of Royal Society, 31, s. 326-374
Od mladosti veľa cestoval. Po skončení strednej školy študoval na Petrohradskej polytechnickej škole, k štúdiu na katedre fyziky ho doviedol profesor A.F. Joffe. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako šofér sanitky na poľskom fronte. Po demobilizácii roku 1917 pokračoval v štúdiu fyziky v Petrohrade, ktoré ukončil v roku 1918. V roku 1916 sa počas pobytu v Číne zoznámil s dcérou generála Nadeždou Kyrilovnou Černosvitovou, ktorú si ešte toho roku zobral za ženu. V roku 1918 sa im narodil prvý syn. Podmienky v krajine sužovanej občianskou vojnou však boli komplikované. Ich syn po roku zomrel na šarlach. V priebehu roka sa im narodila dcéra, tá však za krátko spolu s Kapicovou manželkou Nadeždou zomrela na španielsku chrípku. Tejto chorobe podľahol krátko predtým aj jeho otec.
Kapica tieto straty niesol veľmi ťažko. Vďaka podpore spolupracovníkov a bývalého profesora Joffeho však talentovaný vedec získal v roku 1921 anglické víza a smel odcestovať do Spojeného kráľovstva. V júni 1921 pri návšteve Cavendishovho laboratória zapôsobil na Rutherforda, ktorý ho pôvodne nechcel prijať.
x