Pavol Marcely (∗ 26. jún 1914, Zvolen - † 17. október 1980, Piešťany) bol slovenský generál, pedagóg a protifašistický bojovník.
Rodina , otec: Ján Marcely , matka: Júlia rod. Kubišová , manželka: Jolana rod. Jurášová
Životopis Do roku 1933 študoval na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, do roku 1965 na FF UK v Bratislave. Pôvodne učiteľ, neskôr príslušník Slovenskej armády a ČSĽA. Účastník profifašistického odboja v slovenskej armáde, počas SNP štábny kapitán, príslušník československého vojska v ZSSR, bojoval v karpatsko-duklianskej operácii, 15. októbra 1944 aj s brigádou vysadený na letisku Tri duby, dnes Letisko Sliač, po prechode SNP do hôr bojoval na najohrozenejších úsekoch frontu, 5. decembra 1944 ťažko ranený.http://www.vhu.sk/data/att/357.pdf Ako 36 ročný sa stal najmladším dôstojníkom slovenskej národnosti, ktorý bol vymenovaný do prvej generálskej hodnosti. Brigádnym generálom sa totiž stal 1.10.1950. Na konci septembra 1953 bol preložený do zálohy. Reaktivovaný do Československej ľudovej armády bol začiatkom augusta 1968 a to vo vojenskej hodnosti generálmajora. Následne bol zaradený vo Vojenskom historickom ústave na oddelenie vojenských dejín Slovenska v Bratislave. V rokoch 1969 až 1971 pôsobil ako vojenský a letecký pridelenec v Belehrade. Odtiaľ nastúpil na MNO v Prahe kde vykonával štábne funkcie. Do opätovného odchodu do zálohy odišiel koncom júla 1973. Ján Štaigl a kol. - Generáli - slovenská vojenská generalita 1918 - 2012, 2. vyd., Magnet Press, ISBN 978-8089169-25-2 .
Venoval sa problémom štatistiky, predseda Slovenského štatistického ústavu. Vysokoškolský pedagóg, prednášal na PF UK v Trnave, prispel k rozvoju slovenského školstva. Od roku 1974 pracoval ako vedúci útvaru obrany na Ministerstve práce a sociálnych veci SSR v Bratislave. Prispieval memoárovými a odbornými článkami do novín a časopisov i do odbornej tlače.
x